"Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou."
Jn 10, 27
Jn 10, 27
Prešovské biskupstvo bolo založené pápežom Piom VII.
dňa 21. 9. 1818 bulou Relata Semper.
Bulou pápeža Pia VII. (1800-1823), danou v Ríme, v Bazilike Santa Maria Maggiore dňa 21. septembra 1818 bolo ustanovené nové, prešovské gréckokatolícke biskupstvo z mukačevského biskupstva.
Bula sa dostala do historického povedomia pod názvom "Relata semper", čo možno voľne preložiť ako večný výnos (rozhodnutie navždy).
Je príznačné, ba symbolické, že tento cirkevno-administratívny akt vzišiel práve od tohto pápeža, ktorý tak podstatne za svojho pontifikátu zvýšil vážnosť pápežského úradu, že sa s ním začalo spájať označenie budúcej nadnárodnej autority. Pius VII. sa narodil 14. apríla 1742 v Cesene v Emílii. V r. 1782 bol vymenovaný za biskupa tivolského a v r. 1785 bol povýšený na kardinála. V rokoch 1766-1781 bol o. i. profesorom teológie. Známym sa stal obnovením Spoločnosti Ježišovej, ale i svojim odporom k náboženskej ľahostajnosti, ktorá vtedy, okrem iného, pramenila najmä zo slobodomurárstva.
Uvedenou bulou sa stotožnil s obdobným názorom a prosbou Františka I (1792-1835), cisára rakúskeho a apoštolského kráľa uhorského a českého, ktorý v zriadení nového biskupstva videl budúcu prospešnosť pre pravoverné náboženstvo a veriacich v tomto regióne.
Aký bol mechanizmus vzniku prešovského biskupstva a aké dôsledky doniesla bula?
Od mukačevskej gréckokatolíckej diecézy, s ústretovým postojom a výslovným súhlasom vtedajšieho mukačevského biskupa Alexeja Povča bolo kánonicky oddelených 6 stolíc - Abov, Boršod, Gemer, Šariš, Spiš a Turňa a zo Zemplínskej stolice 5 dekanátov - humenský, hostovický, laborecký, stropkovský a vranovský. Spolu šlo vtedy o 193 farností s ich kostolmi a filiálkami. K tomuto základu boli pripojené i mužské a ženské kláštory gréckeho obradu v tomto regióne. Vtedy dávno slobodné kráľovské mesto Prešov bolo ozdobené v zmysle kánonických ustanovení a apoštolskou autoritou titulom "biskupské mesto".
Pôvodný farský kostol, v tom čase nazývaný vikariátnym, bol povýšený na biskupskú katedrálu. K nemu bola pripojená stolica s biskupskou hodnosťou pre biskupa, odvtedy nazývaného prešovským, s biskupskými znakmi a privilégiami. Súčasne bolo ustanovené, že pre slušné ubytovanie prvého prešovského biskupa a jeho nástupcov sa prideľujú budovy pri katedrálnom chráme. Finančné prostriedky na opravy budov a ich zariadenie poskytol cisár s príkazom, aby sa stali biskupskou rezidenciou, čo pápež Pius VII. touto bulou potvrdil. Pre úplnosť treba doplniť, že pri biskupstve bola zriadená i kapitula. Pre prvého prešovského biskupa, ktorým sa stal Gregor Tarkovič a jeho nástupcov bola stanovená povinnosť vyznania viery, prvýkrát predpísaná pápežom Gregorom XIII (1572-1588).
Názov buly je teda v zásade odvodený od jej podstatného ustanovenia, podľa ktorého je trvale platná a nezmeniteľná zo žiadneho dôvodu, čo platí i pre nástupcov Pia VII. na Petrovom stolci. Źiadny dôvod alebo príčina, hoci by bola i právna, zákonná, nemala viesť k zrušeniu, alebo zmene obsahu tejto buly. Ak by sa tak nebodaj stalo, mala byť ihneď uvedená do pôvodného stavu. Takto sa malo stať a dodržať počnúc druhým dňom po smrti Pia VII. a jeho nástupcov. Čokoľvek by sa z tejto listiny vybralo a nahradilo, toľkokrát sa listina musela vrátiť do pôvodného platného stavu. Ktokoľvek by inak listinu posudzoval a inak uplatňoval, než ako bola myslená, takéto akty musia sa zrušiť, zneplatniť.
Celkom jednoznačná je záverečná klauzula buly, napísaná v tejto podobe: "...Teda vôbec nikomu sa nedovoľuje porušiť túto listinu o našom rozdelení, oddelení, vyznamenaní, zriadení, ustanovení, vyňatí, rozpojení, podriadení, delení, potvrdení, pripísaní, súhlase a postúpení svojvoľným dekrétom alebo odvolaním. Nedovoľuje sa nikomu proti tomu stavať svojou opovážlivosťou. Keby niekto prevzal na seba zodpovednosť za napadnutie, vystavuje sa nevôli všemohúceho Boha a sv. Petra a Pavla, jeho apoštolov".
Je preto vidieť, aký ďalekosiahly význam bule prikladal samotný pápež Pius VII., ako mu záležalo na jej dodržiavaní, aký vzťah a zodpovednosť mal voči gréckokatolíkom.
~ JUDr. František Pavlovský ~
dňa 21. 9. 1818 bulou Relata Semper.
Bulou pápeža Pia VII. (1800-1823), danou v Ríme, v Bazilike Santa Maria Maggiore dňa 21. septembra 1818 bolo ustanovené nové, prešovské gréckokatolícke biskupstvo z mukačevského biskupstva.
Bula sa dostala do historického povedomia pod názvom "Relata semper", čo možno voľne preložiť ako večný výnos (rozhodnutie navždy).
Je príznačné, ba symbolické, že tento cirkevno-administratívny akt vzišiel práve od tohto pápeža, ktorý tak podstatne za svojho pontifikátu zvýšil vážnosť pápežského úradu, že sa s ním začalo spájať označenie budúcej nadnárodnej autority. Pius VII. sa narodil 14. apríla 1742 v Cesene v Emílii. V r. 1782 bol vymenovaný za biskupa tivolského a v r. 1785 bol povýšený na kardinála. V rokoch 1766-1781 bol o. i. profesorom teológie. Známym sa stal obnovením Spoločnosti Ježišovej, ale i svojim odporom k náboženskej ľahostajnosti, ktorá vtedy, okrem iného, pramenila najmä zo slobodomurárstva.
Uvedenou bulou sa stotožnil s obdobným názorom a prosbou Františka I (1792-1835), cisára rakúskeho a apoštolského kráľa uhorského a českého, ktorý v zriadení nového biskupstva videl budúcu prospešnosť pre pravoverné náboženstvo a veriacich v tomto regióne.
Aký bol mechanizmus vzniku prešovského biskupstva a aké dôsledky doniesla bula?
Od mukačevskej gréckokatolíckej diecézy, s ústretovým postojom a výslovným súhlasom vtedajšieho mukačevského biskupa Alexeja Povča bolo kánonicky oddelených 6 stolíc - Abov, Boršod, Gemer, Šariš, Spiš a Turňa a zo Zemplínskej stolice 5 dekanátov - humenský, hostovický, laborecký, stropkovský a vranovský. Spolu šlo vtedy o 193 farností s ich kostolmi a filiálkami. K tomuto základu boli pripojené i mužské a ženské kláštory gréckeho obradu v tomto regióne. Vtedy dávno slobodné kráľovské mesto Prešov bolo ozdobené v zmysle kánonických ustanovení a apoštolskou autoritou titulom "biskupské mesto".
Pôvodný farský kostol, v tom čase nazývaný vikariátnym, bol povýšený na biskupskú katedrálu. K nemu bola pripojená stolica s biskupskou hodnosťou pre biskupa, odvtedy nazývaného prešovským, s biskupskými znakmi a privilégiami. Súčasne bolo ustanovené, že pre slušné ubytovanie prvého prešovského biskupa a jeho nástupcov sa prideľujú budovy pri katedrálnom chráme. Finančné prostriedky na opravy budov a ich zariadenie poskytol cisár s príkazom, aby sa stali biskupskou rezidenciou, čo pápež Pius VII. touto bulou potvrdil. Pre úplnosť treba doplniť, že pri biskupstve bola zriadená i kapitula. Pre prvého prešovského biskupa, ktorým sa stal Gregor Tarkovič a jeho nástupcov bola stanovená povinnosť vyznania viery, prvýkrát predpísaná pápežom Gregorom XIII (1572-1588).
Názov buly je teda v zásade odvodený od jej podstatného ustanovenia, podľa ktorého je trvale platná a nezmeniteľná zo žiadneho dôvodu, čo platí i pre nástupcov Pia VII. na Petrovom stolci. Źiadny dôvod alebo príčina, hoci by bola i právna, zákonná, nemala viesť k zrušeniu, alebo zmene obsahu tejto buly. Ak by sa tak nebodaj stalo, mala byť ihneď uvedená do pôvodného stavu. Takto sa malo stať a dodržať počnúc druhým dňom po smrti Pia VII. a jeho nástupcov. Čokoľvek by sa z tejto listiny vybralo a nahradilo, toľkokrát sa listina musela vrátiť do pôvodného platného stavu. Ktokoľvek by inak listinu posudzoval a inak uplatňoval, než ako bola myslená, takéto akty musia sa zrušiť, zneplatniť.
Celkom jednoznačná je záverečná klauzula buly, napísaná v tejto podobe: "...Teda vôbec nikomu sa nedovoľuje porušiť túto listinu o našom rozdelení, oddelení, vyznamenaní, zriadení, ustanovení, vyňatí, rozpojení, podriadení, delení, potvrdení, pripísaní, súhlase a postúpení svojvoľným dekrétom alebo odvolaním. Nedovoľuje sa nikomu proti tomu stavať svojou opovážlivosťou. Keby niekto prevzal na seba zodpovednosť za napadnutie, vystavuje sa nevôli všemohúceho Boha a sv. Petra a Pavla, jeho apoštolov".
Je preto vidieť, aký ďalekosiahly význam bule prikladal samotný pápež Pius VII., ako mu záležalo na jej dodržiavaní, aký vzťah a zodpovednosť mal voči gréckokatolíkom.
~ JUDr. František Pavlovský ~