Rímskokatolícka cirkev

Dejiny biskupstva v dvadsiatom storočí sú písané vynikajúcimi osobnosťami na biskupskom stolci.
ThDr. Karol Kmeťko (1920-1948) sa vyznačil veľkou starostlivosťou o vzdelanie a prehĺbenie zbožnosti kňazov a veriacich laikov. Jeho osobitnou láskou boli misie. Svedčí o tom aj dvojzväzkové dielo Svetové misie, ktoré napísal ako nitriansky biskup. Štedro podporoval misionárov Spoločnosti Božieho slova. Okrem nich uviedol do diecézy redemptoristov, saleziánov a školských bratov.
Bol propagátorom unionistických kongresov na Velehrade. V roku 1944 bol menovaný pápežom Piom XII. za arcibiskupa „ad personam .[1]
Jeho spolupracovník a nástupca ThDr. Eduard Nécsey (1948-1968) bol známy svojou učenosťou, zbožnosťou a asketickým životom.
Spravoval diecézu počas obdobia kontroly Cirkvi štátom. Veľmi ťažko prežíval obmedzenie činnosti Cirkvi v každej oblasti. Napriek tomu sa snažil viesť diecézu čím najlepšie. Nenájdeme azda krajšie svedectvo o ňom, ako z pera neprajníkov Cirkvi: „Na území celej diecézy sa udržuje intenzívny náboženský život a ani pri spriemyselňovaní týchto oblastí nepozorovať, že by náboženský život klesol... Kňazi tejto diecézy sú vedení biskupom Nécseyom k cirkevnej disciplíne a plnení si v prvom rade kňazských povinností... Celkovo možno povedať, že kňazstvo Nitrianskej diecézy je po stránke náboženskej viac aktívne ako v iných diecézach. [2]
Zúčastnil sa na všetkých zasadaniach Druhého vatikánskeho koncilu, kde bol všeobecne váženým a uznávaným účastníkom. Bol tiež členom Prvej biskupskej synody, na ktorej sa zúčastnil roku 1967.
Pápež Pavol VI. ho menoval v máji 1968 za titulárneho arcibiskupa.[3]
Biskup ThDr. JUDr. Ján Pásztor (1973-1988) sa zaslúžil o uvedenie liturgickej obnovy do života diecézy a Slovenska. Ako predseda Liturgickej komisie Slovenska so svojimi spolupracovníkmi mons. V. Filom, mons. V. Malým a mons. F. Javorom pripravil slovenské preklady všetkých liturgických kníh, čím sa Slovensko zaradilo medzi prvé krajiny s liturgickými textami v ľudovej reči. (Biskup J. Pázstor zomrel po ťažkej chorobe 8. novembra 1988).Bol členom komisie pre revíziu cirkevného práva.
Po uprázdnení biskupského stolca spravoval diecézu, po zvolení konzultormi, mons. prof. ThDr. Štefan Janega, dekan CMBF v Bratislave (nar. 10. decembra 1912).
Po zmene spoločenskej situácie 6. februára 1990 bol za diecézneho biskupa menovaný mons. Ján Chryzostom Korec, známy vo svete ako „biskup v montérkach . V rokoch totalitného ateistického režimu bol poprednou osobnosťou utláčanej a prenasledovanej Cirkvi. Zastával sa práv veriacich, bránil dôstojnosť človeka. V kritických postojoch k tendenčnému hodnoteniu národných dejín bol skutočným zástancom identity národa i jeho kresťanských základov. Veľkou mierou sa pričiňuje o prehĺbenie cyrilo-metodských tradícií.
Jeho Eminencia Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch v robotníckej rodine. 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. Do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne. Po skončení štúdia filozofie pracoval v redakcii časopisov a vo vydavateľstve Posol v Trnave. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku - 1. októbra 1950 - bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa otcom biskupom Pavlom Hnilicom. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt pápeža Pia XII. pre naše krajiny.
Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník. V tomto období oprávnene desať rokov každý deň očakával, že príde pre neho Štátna bezpečnosť, ako sa to stalo v mnohých prípadoch jeho spolubratov v reholi, či diecéznych kňazov, či veriacich laikov. O to viac, že vedeli o ňom, že je biskup a vyvíja aktívnu apoštolskú činnosť, ba i ordinuje tajne kňazov.
11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca - pre náboženskú činnosť medzi študentmi - na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 21. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života.
8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý na údiv mnohých odovzdal „tajnému biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračuje na poste robotníka. Naposledy ako 57-ročný pracuje ako opravár výťahov v bratislavskej Petržalke.
I v tejto situácii, ako predtým, neostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť (vyše 60 titulov) mu vyplnila každú voľnú chvíľu. Vo svojich dielach sa javí ako teológ, filozof, historik, etik a sociológ.
Veľká časť diel kardinála Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v Rakúsku a v Poľsku. Po roku 1990 v domácich vydavateľstvách. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje trojzväzkové dielo zaoberajúce sa ťažkým obdobím Cirkvi na Slovensku - Od barbarskej noci, ktoré bolo preložené do viacerých svetových jazykov.
Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. Dňa 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, kde na výslovnú žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prebral 22. februára 1990; slávnostne 25. marca 1990 v Nitre na Kalvárii.
28. júna 1991 v konzistóriu ho ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec je prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia.
Jeho vedecká činnosť, osobná statočnosť, neochvejná obrana dôstojnosti človeka, slobody a identity slovenského národa a jeho kresťanských základov a tradícií bola ocenená aj troma čestnými doktorátmi univerzít USA: 18. mája 1986 - Legum Doctor Univerzity Notre Dame, Indiana; 22. februára 1992 - Doctor of Humane Letters, Honoris Causa, Sarret Heary University, štát Conecticut mesto Bridgeport; 12. novembra 1993 - Doctor of Humane Letters The Catholic University of America, Washington. V roku 1993 mu bolo udelené vysoké francúzske vyznamenanie Čestnej légie. Roku 1998 Univerzita Konštatína Filozofa v Nitre mu ako prvému udelila čestný doktorát.
Pastoračná, vedecká a literárna činnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca je odrazom skoro 50-ročného dramatického diania v Cirkvi na Slovensku.
Za desať rokov jehovedenia Nitrianskej diecézy sa obnovila a prehĺbila činnosť v každej oblasti náboženského života.
Vďaka úsiliu diecézneho biskupa J. Ch. kardinála Korca sa obnovila aj činnosť Kňazského seminára v Nitre hneď v akademickom roku 1990/1991. Počet seminaristov po prvýkrát v histórii diecézy dosiahol počet 150. Desiatky absolventov už pôsobí v pastorácii. Súčasne na Teologickom inštitúte v Nitre, ktorý je súčasťou Bohosloveckej fakulty a Univerzity Komenského v Bratislave študovalo teológiu vyše 600 laických študentov.
Rekonštrukcia budov určených k činnosti seminára bola veľmi nákladná. Len budova bývalého Malého seminára nachádzajúca sa v dezolátnom stave si vyžiadala vyše 100 miliónov korún. 23. septembra 1995 bola slávnostne otvorená hlavná budova Kňazského seminára sv. Gorazda. Je tu zároveň zriadené aj Duchovné centrum nitrianskeho biskupstva K tomu pribudla budova Veľkého seminára, Promeritae Quieti a ďalších budov potrebných k prevádzke seminára a teologického inštitútu.Treba prirátaťaj miliónové hodnoty venované rekonštrukcii hradu a okolia, cirkevného súdu, domov kapituly, atď.
Zriadili sa nové farnosti, cirkevné školy, rozprúdila sa činnosť laických hnutí...
V tomto období sa vďaka obetavostí duchovných správcov farností a veriacich diecézy postavilo 60 kostolov, 20 kaplniek, 20 farských budov, 8 duchovných stredísk a mnohé generálne opravy sakrálnych objektov.
Za pomocnéhonitrianskeho biskupa po spoločenskej zmene bol menovaný generálny vikár mons. František Rábek, titulárny biskup katrenský, konsekrovaný 27. júla 1991.[4]
ďalšímnitrianskym pomocným biskupom sa stal mons. ThDr. Marián Chovanec, titulárny biskup maxitenský. Konsekrovaný bol 18. septembra 1999.
Nitrianske biskupstvo má v súčasnosti 160 farností, v ktorých žije 871 059 obyvateľov, z ktorých sa hlási ku katolíckej Cirkvi 679 333. Diecéznych kňazov je 263, rehoľných 52. Na území diecézy účinkuje 6 mužských reholí a 13 ženských reholí a kongregácií. V diecéze je 13 základných a 10 stredných cirkevných škôl.[5]
Kňazský seminár bol po násilnom uzatvorení roku 1950 znova otvorený v septembri 1990. Prvé tri ročníky absolventov obnoveného seminára už pôsobí v pastorácii. Na kňazstvo sa tu v súčasnosti pripravuje 100 bohoslovcov. Niektorí kňazi a bohoslovci študujú na univerzitách doma i v zahraničí.
Na Teologickom inštitúte pri Kňazskom seminári okrem toho študovalo od r. 1991, resp. študuje teológiu formou diaľkového štúdia 600 laikov.
23. septembra 1995 bola slávnostne otvorená hlavná budova Kňazského seminára sv. Gorazda, ktorá zásluhou diecézneho biskupa Jána Chryzostoma kardinála Korca bola v hodnote 100 miliónov korún zrekonštruovaná a obnovená. Je tu zároveň zriadené aj Duchovné centrum nitrianskeho biskupstva.[6]
Nezabudnuteľnou zostane návšteva Svätého Otca Jána Pavla II., 30. júna 1995, ktorý sa o Nitrianskom biskupstve vyjadril s veľkou úctou: „Nitra nám hovorí o prvom tisícročí. Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku osemstodvadsaťosem pšeničné zrno stáva v Eucharistii Telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, čo ho s vierou prijímajú. Preto som túžil navštíviť Nitru. [7]

Poznámky:

[1] Podrobnejšie sa životom a činnosťou zaoberá zborník: J.E. Dr. Karol Kmeťko 25 rokov biskupom v Nitre; tiež: Kona, M.M. a Kona, V.: Arcibiskup Dr. Karol Kmeťko, Cambridge, Ontario, 1989.
[2] Správa adresovaná Slovenskému úradu pre veci cirkevné v Bratislave.
[3] Źivot a dielo arcibiskupa dr. Eduarda Nécseya je spracované v knižnom vydaní: Judák, V.: Arcibiskup svätého života, Bratislava 1992.
[4]Schematizmus nitrianskej diecézy, Bratislava 1993.
[5] Údaje sú zo správy Svätej stolici - Census nitrianskej diecézy 1996; doplnené k 1. augustu 1996.
[6] Judák, V.: Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre, c.d., s. 32-34.
[7]Pápež Ján Pavol II. na Slovensku, c. d., s. 25.