Cookies management by TermsFeed Cookie Consent
 




Pastiersky list: Kristus - nádej Európy
 
 
Drahí bratia a sestry!
 
1. Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou (Rim 15, 13). Týmto prianím apoštola Pavla pozdravujeme Vás, drahí veriaci. Po prvýkrát sa spoločne obraciame my arcibiskupi a biskupi z ôsmich stredoeurópskych krajín na Vás veriacich spoločným pastierskym listom, aby sme Vás pozvali zúčastniť sa na Stredoeurópskych katolíckych dňoch. Robíme to, lebo cítime našu spoluzodpovednosť za Európu.
 
2. Podnet sláviť takýto sviatok viery má svoj pôvod v príhovore nášho Svätého Otca pri Vešperoch za Európu na Heldenplatzi vo Viedni 10. septembra 1983. Pápež Ján Pavol II. vtedy prorocky povedal: „Nádejou Európy je Kristov kríž. On je znamením zmierujúcej, utrpenie a smrť premáhajúcej Božej lásky k ľuďom, prísľubom bratstva medzi všetkými ľuďmi a národmi, božským zdrojom sily na začínajúcu sa obnovu celého stvorenia“.1 Práve milosť zmierenia oprávňuje a zaväzuje kresťanov, aby sa zmierili so všetkými ľuďmi. Preto musíme prosiť o odpustenie tých, ktorým sme spôsobili neprávosť a škodu. Súčasne je našou kresťanskou povinnosťou odpustiť, keď nás prosia o odpustenie. Len tak možno dosiahnuť trvalé zmierenie medzi ľuďmi a národmi a pokoj v spravodlivosti.
 
3. Posilnení a povzbudení vedomím, že „Ježiš Kristus je našou nádejou“ (porov. 1 Tim 1, 1), pochádzajúcim z viery, odhaľujeme v prítomnej dejinnej chvíli, v ktorej všetci vďaka Božej prozreteľnosti žijeme, „semená a znamenia nádeje“ pre naše krajiny. My katolíci z ôsmich susedných krajín strednej Európy chceme spoločne svedčiť o nádeji, ktorú sme pripravení zdôvodniť pred každým, kto nás k tomu vyzýva (porov. 1 Pt 3, 15).
 
4. Osem krajín - Bosna a Hercegovina, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko - tvorí osemuholník pripomínajúci starokresťanské krstiteľnice. Pokrstený kresťan má žiť osem blahoslavenstiev, ktorými sa ako „nový človek“ má snažiť uskutočňovať plnosť lásky.
 
5. Splniť toto povolanie znamená postaviť svoj život na Kristovi. Ježiš Kristus je Pán. On je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6). On je „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka“ (Jn 1, 9). Ježiš Kristus žije vo svojej Cirkvi; on je jediný pravý, nevyčerpateľný zdroj nádeje. Ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Pán Ježiš je jediným Vykupiteľom, ktorý je v Cirkvi stále prítomný.2
 
6. Milí veriaci, nachádzame sa v období duchovnej prípravy na Turíce. Ježišova veľkňazská modlitba, ktorú sme si vypočuli v dnešnom čítaní z evanjelia, bola prednesená krátko pred Ježišovým prechodom zo sveta k Otcovi. My ju chápeme ako prechod od nanebovstúpenia k Turícam. Ježišova prosba k Otcovi za tých, ktorých mu dal, je dvojaká. Prosí, aby ich ochránil pred Zlým, ktorý ich bude znepokojovať, kým sú vo svete, a aby ich posvätil pravdou, čoho predpokladom je jeho obeta v utrpení („pre nich sa ja sám posväcujem“ [Jn 17, 19]), pričom sa to rovnako uplatní pri našom posvätení zoslaním Ducha Svätého.
 
7. My všetci ako pútnici tiež putujeme po zemi k prechodu. Boh nám zveril dôležitú úlohu. Ako sestry a bratia v jednej Božej cirkvi chceme v nasledujúcom roku kráčať po tejto ceste v úzkom spojení s Kristom. Pod mottom Kristus – nádej Európy sa uskutočnia mnohé podujatia a stretnutia, ktoré zavŕšime spoločnou Púťou národov v Mariazelli v Rakúsku 22. a 23. mája 2004.
 
I. Nádej pre Európu
 
8. Mnohí vidia v budúcej Európe nádej, iní vnímajú skôr nebezpečné tendencie. Jedni poukazujú na nové možnosti pokojného spolužitia národov, kultúr a náboženstiev. Dúfajú, že pri riešení celosvetových problémov zaznie spoločný hlas nášho kontinentu. Iní varujú pred Európou, ktorá by svojimi hospodárskymi možnosťami mocensky ovládala chudobnejšie národy a uzavrela sa do svojho bohatstva, pričom kriticky poukazujú na tendencie vzdať sa kultúrnych a morálnych hodnôt, ktoré po stáročia patrili k cennému kresťanskému dedičstvu Európy. Predovšetkým vidia, že dôstojnosť ľudského života je ohrozovaná mnohorakými spôsobmi.
 
9. Naše stredoeurópske krajiny prešli v dejinách – a zvlášť v minulom storočí – ťažkou cestou utrpenia. Koľkí mučeníci korunovali svoju vernosť Kristovi a jeho Cirkvi obetou vlastného života! Vydali vzácne svedectvo, na ktoré nesmieme zabudnúť. Európa bola, žiaľ, aj miestom zrodu osudných ideológií nacionalizmu, fašizmu a komunizmu.
 
10. Vzhľadom na mnohé ohrozenia a výzvy by sme my kresťania mali čerpať novú nádej z hlbokých prameňov našej viery. Chceme si pripomínať kresťanské korene nášho svetadiela, pretože z kresťanského dedičstva žije Európa doteraz. Západná kultúra so všetkými svojimi výdobytkami v oblasti spoločenských hodnôt, ľudských práv, vedy a veľkých umeleckých diel vyrástla v podstate z evanjelia. Na základe tejto skutočnosti môžeme povedať, že aj pre nás dnes spočíva prameň nádeje v Kristovom evanjeliu.
 
11. Úlohou Cirkvi je prinášať svetu evanjelium nádeje. Ľudské dejiny sa napriek všetkým hrôzam neprepadnú do temnoty sebazničenia. Boh si ich nedá vytrhnúť z rúk. Boh zostáva Bohom, zostáva Vykupiteľom nekonečnej dobroty. Človek nie je jediným aktérom a smrť nemá posledné slovo.
 
II. Kristus – naša nádej
 
12. Najprv si položme otázku, čo to vlastne je kresťanská nádej. Na čom je založená a k čomu nás zaväzuje. Nádej je predovšetkým postoj, bez ktorého si ľudský život nemožno predstaviť: chorý dúfa v uzdravenie, milujúci v opätovanú lásku milovaného, vojnou sužovaní dúfajú v mier. V živote každého jestvujú mnohé väčšie či menšie nádeje; kto už nemá žiadnu nádej – ak sa to vôbec môže prihodiť – ten viac nemôže žiť.
 
13. Kresťanská nádej je však ešte niečo viac. V prvom rade je vertikálna. Ako je kotva, ktorá je odjakživa symbolom kresťanskej nádeje, spustená kolmo nadol a zachytená o morské dno, tak je aj kotva duše - a tou je nádej - pevne zakotvená v Bohu. Sväté písmo nám o nádeji hovorí: „Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš“ (Hebr 6, 19 a nasl.); „Chválime sa nádejou na Božiu slávu“ (Rim 5, 2); „Kristus vo vás, nádej slávy“ (Kol 1, 27). Začiatkom tohto naplnenia je však radosť. Dejiny kresťanstva sa začínajú slovami „radujte sa“. Evanjelium je radostná zvesť, ktorá nám daruje opravdivú nádej. Ježišovo posolstvo je evanjelium, lebo pochádza od toho, ktorý má kľúč k pravej radosti. Kresťanská radosť patrí práve tým, čo sa namáhajú a sú preťažení. Radosť je znamením milosti. Na takú radosť nás oprávňuje kresťanská nádej. Lebo Božia moc nám dáva život a budúcnosť.
 
14. Dar nádeje je pre kresťanov súčasne vždy aj úlohou. Sme vyzvaní a máme povinnosť denne sa cvičiť v božskej čnosti nádeje, aj keď sa mnohé zdá byť beznádejným. Spes contra spem (nádej proti každej nádeji) - to bol i pre mnohých utláčaných a prenasledovaných kresťanov v Európe jediný postoj, s ktorým dokázali napriek mnohým útokom zla dôstojne prežiť. Túto mocnú kresťanskú nádej však musíme žiť aj dnes, práve pri pomyslení na mnohé úlohy a výzvy Európy v politike, hospodárstve, kultúre a životnom prostredí.
 
III. Cirkev, ktorá čerpá zo svojich prameňov
 
15. Čakajú nás mnohé úlohy, a preto musíme začať tým podstatným. Naďalej je dôležité, aby všetko, čo s Božou pomocou podnikneme, bolo hlboko zakotvené v meditácii a modlitbe. Tajomstvo Ježiša Krista je nosným základom celého nášho pastoračného pôsobenia.
 
16. Nová evanjelizácia, ktorú Svätý Otec neustále zdôrazňuje, rozhodne má svoj stred v Kristovi. Jeho treba spoznať, milovať a nasledovať, aby sme v ňom mohli žiť trojičným životom a aby sme s ním dodávali súčasnej spoločnosti novú tvár. V tomto rozhodujúcom okamihu dejín chceme zladiť pastoračné plány každého jednotlivého diecézneho spoločenstva s plánmi susedných miestnych cirkví a všeobecnej Cirkvi. Pred nami je teda dielo pastoračného znovuoživenia – práca, ktorá nadchýna a ktorá sa týka nás všetkých.
 
17. Svätý Otec chce poukázať na niektoré pastoračné priority. Jeho slová v apoštolskom liste Novo millennio ineunte (30) sú jasné: „Neváham v prvom rade povedať, že perspektíva, v ktorej sa má niesť celá pastoračná cesta, je perspektíva svätosti.“ Opätovné objavenie Cirkvi ako „tajomstva“ alebo ako „ľudu zjednoteného jednotou Otca, Syna i Ducha Svätého“ musí viesť k opätovnému objaveniu jej „svätosti“. „Všetci v Krista veriaci, v každom stave alebo hodnosti, sú povolaní k plnosti kresťanského života a k dokonalosti lásky,“ hovorí Druhý vatikánsky koncil (LG 40). Rozhodujúca je teda prítomnosť a svedectvo svätých. Svätosť je základný predpoklad autentickej evanjelizácie, ktorá sa usiluje dať nádej.
 
18. Ako to možno konkrétne žiť? „Ježiš Kristus, ktorý žije vo svojej Cirkvi, je prameňom nádeje pre Európu.“3 Kristova Cirkev šíri evanjelium nádeje jeho hlásaním, bohoslužbami a službou blížnemu. Tieto tri úlohy sú ako tri piliere obsiahnuté v troch spôsoboch – v martýriu, liturgii a diakonii.4
 
19. Novovznikajúcej Európe treba dať „viac duše“. „Posolstvo a svedectvo evanjelia sú veľkým zdrojom sily, ktorý vracia Európe neodmysliteľnú a často citovanú dušu, schopnú postaviť hospodárstvo do služieb všeobecného blaha, z politiky urobiť miesto zodpovedných a predvídavých rozhodnutí, spoločenský život zmeniť na priestor, ktorý rozvíja všetky inštitúcie – od rodiny až po združenia, predstavujúce živé tkanivo novej európskej spoločnost.“5
 
20. Bolo by pekné a povzbudzujúce, ak by sme čas prípravy na našu púť do Mariazellu vedeli spojiť so snahou o dosiahnutie týchto troch hlavných cieľov:
 
21. Po prvé: Pri čítaní a prežívaní Božieho slova hľadajme zjednotenie a dôvernú blízkosť s Kristom. Iba on má slová večného života (porov. Jn 6, 68). Avšak tieto slová nielen čítajme, ale ich aj žime! Mali by sme znovu objaviť umenie modlitby. Naučiť sa kresťanskú modlitbu je tajomstvom skutočne živého kresťanstva. Ježiš je učiteľom modlitby. Nikto sa nikdy nemodlil tak ako Ježiš. Jeho modlitba je rečou srdca, ktoré je ľudským srdcom Božieho Syna. On chce, aby sme my všetci skrze neho prišli k Otcovi. Keď Ježiš učí svojich učeníkov modliť sa, tak ich istým spôsobom berie za ruku, aby ich priviedol k Otcovi, do života živého Boha. Ježišova škola modlitby spočíva predovšetkým v jeho nasledovaní. Skôr ako naučí svojich učeníkov modliť sa, vštepuje im postoje, ktoré charakterizujú jeho vlastný život: blahoslavenstvá (Mt 5, 3-12).
 
22. Po druhé: Nanovo objavme nedeľu a Eucharistiu ako slávenie so zmŕtvychvstalým Kristom, ktorý nám pod spôsobmi chleba a vína dáva svoje telo a svoju krv, svoj božský život. Objavme v tomto slávení sviatosť pravej jednoty, na ktorú ľudia čakajú – jednoty s Bohom, ktorá nás zároveň robí bratmi a sestrami. Pri bohoslužbách sa slávi „evanjelium nádeje“. Liturgia je vrcholom a prameňom cirkevného života (porov. SC 10). Účasť na Eucharistii je pre každého pokrsteného skutočne srdcom nedele.6 Prvoradý význam modlitby a svätosti možno pochopiť iba návratom k počúvaniu Božieho slova.
 
23. Po tretie: Život z Božieho slova a z Eucharistie ústi do života, ktorý je poznačený vzájomnou láskou. Je to život, ktorý nás nielen hlboko spája s Bohom, ale sa aj konkrétne prejavuje v angažovaní sa za život človeka od jeho počatia až po prirodzenú smrť, v angažovaní sa za pokoj, spravodlivosť a zachovanie stvorenstva. Cennú orientáciu pritom máme v sociálnom učení Cirkvi, ktoré sa môže naším pričinením stať stavebným princípom Európy. Poslúžiť máme všetkým, no najmä tým, ktorí sú poškodení a zbavení práv, ktorí hladujú na tele i na duši. Tak budeme plniť nové prikázanie, ktoré patrí k Ježišovmu odkazu (porov. Jn 13, 34). Vierohodné hlásanie „evanjelia nádeje“ spočíva na opravdivej láske k blížnemu. Žité svedectvo lásky je nevyhnutné. Dnes treba venovať mimoriadnu pozornosť rodine a mládeži. Potom sa Cirkev, ako dom a škola spoločenstva, stane miestom nových povolaní.
 
24. Milí bratia a sestry! Svätý Otec nás na začiatku tretieho tisícročia povzbudzuje slovami Ježiša Petrovi: „Duc in altum! Plní nádeje poďme vpred! Pred Cirkvou sa otvára nové tisícročie ako šíry oceán, na ktorý sa má vydať v nádeji na pomoc Ježiša Krista. Boží Syn, ktorý sa z lásky k ľuďom stal pred dvetisíc rokmi človekom, koná svoje dielo aj dnes. Musíme mať pozorné oči, aby sme to videli, a predovšetkým veľkorysé srdce, aby sme sa aj my stali jeho nástrojmi... povzbudení nádejou, ktorá nezahanbuje (Rim 5, 5)“.7 
 
25. Na tejto ceste nás sprevádza Najsvätejšia Panna Mária, Hviezda novej evanjelizácie. Ona je žiarivá ranná zora a bezpečná betlehemská hviezda na našej púti. Najsvätejšia Panna Mária, Pani nádeje, sa vo všetkých národoch a vo všetkých krajinách Európy viackrát ukázala ako Matka, schopná v ťažkých okamihoch dejín Európy dodať nádej. Naše národy uctievajú Božiu Matku na mnohých známych pútnických miestach. Najznámejšie svätyne sú však tieto: v Bosne a Hercegovine Kondžilo-Komušina a Hrasno, v Chorvátsku Marija Bistrica, v Rakúsku Mariazell, v Poľsku Čenstochová (Jasna Góra), na Slovensku Šaštín, v Slovinsku Maria Hilf v Brezje, v Česku Velehrad a v Maďarsku Máriapócs. V Mariazelli voláme všetci spoločne k nebeskej Matke: Magna Mater Austriae, Magna Domina Hungarorum, Alma Mater Gentium Slavorum, požehnaj Cirkev v našich krajinách!
 
26. Ako sa kedysi modlili apoštoli spolu s Pánovou matkou, tak sa aj my chceme vrúcne modliť, aby Duch Svätý obnovil tvárnosť zeme. Blahoslavený pápež Ján XXIII. dúfal, že sa v našich časoch obnoví zázrak Turíc. Keď chceme dať Európe novú nádej, musíme všetci hľadieť na Máriu a prosiť ju, aby sa aj naďalej ukazovala ako Matka nádeje a viedla celú Európu cestou milosrdenstva k stretnutiu s Ježišom Kristom, našou nádejou (porov. 1 Tim 1,1). Lebo Mária, matka Pána, nás učí prijímať Božie slovo a nasledovať ho. 
 
 
Literarúra:
1. JÁN PAVOL II.: Príhovor pri Vešperoch za Európu na Heldenplatzi vo Viedni (10. september 1983), 1, L’Osservatore Romano, nem., č. 37/1983, s. 5.
2. Porov. KONGREGÁCIA PRE NÁUKU VIERY: Dominus Iesus – O jedinečnosti a všeobecnom spásonosnom poslaní Ježiša Krista a Cirkvi (6. august 2000). Vyd. SSV, Trnava 2000. 
3. Tak znie téma Instrumentum laboris biskupskej synody: Druhé mimoriadne zhromaždenie pre Európu, 138. Vyd. SSV, Trnava 1999.
4. Tamže, 51 - 87, opisuje podrobne tri spomínané spôsoby.
5. Instrumentum laboris biskupskej synody: Druhé mimoriadne zhromaždenie pre Európu, 53. Vyd. SSV, Trnava 1999.
6. Porov. JÁN PAVOL II.: Dies Domini o svätení nedele (31. máj 1998). Vyd. Don Bosco, Bratislava 1998.
7. JÁN PAVOL II.: Novo millennio ineunte (6. január 2001), 58. Vyd. SSV, Trnava 2001.