Pastiersky list biskupov Slovenska na 25. marca 2007
(Piata pôstna nedeľa)
Milovaní bratia a sestry,
spisovateľ Nino Salvaneschi v jednom zo svojich románov hovorí, že každé narodené dieťa je dôkazom, že Boh neprestal dôverovať ľudstvu. Veď každé dieťa je Božím darom. Ale iste nám dáte za pravdu, že my kresťania za najvzácnejší dar Boha Otca považujeme Dieťa Ježiša, ktorého počatie svätá Cirkev každoročne slávi 25. marca pod názvom Zvestovanie Pána. V tomto roku sa však podľa liturgických predpisov slávi v pondelok 26. marca, lebo pôstna nedeľa má liturgickú prednosť. Napriek tomu chceme sa vám my biskupi Slovenska prihovoriť týmto pastierskym listom na dôležitú tému. 25. marec sa totiž slávi aj ako Deň počatého dieťaťa. Deväť mesiacov pred narodením Ježiša anjel Gabriel navštívil Pannu Máriu a zvestoval jej, že sa stane matkou Dieťaťa, ktorému dá meno Ježiš. „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš“ (Lk 1, 31). Po vysvetlení nedorozumenia: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1, 34), vyriekla veľké slová: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38)
Len čo Mária vyriekla tieto slová, v jej lone sa počal nový život, odlišný od jej života, život Božieho Syna, ktorý sa v tej chvíli stal človekom. „Počneš... syna“. Od tej chvíle v jej lone žije Boží Syn. Svoju pozemskú púť začal tak ako každý iný človek – od počatia. Deväť mesiacov prežil v lone svojej matky, aby sa potom mohol narodiť a rásť ako každý iný človek. A aby ako dospelý mohol splniť úlohu, ktorú mu zveril Boh Otec. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16).
Cirkev od svojho začiatku obhajovala posvätnosť ľudského života a dôstojnosť ľudskej osoby. Tento život treba chrániť od chvíle počatia až do prirodzenej smrti. Z dôstojnosti ľudskej osoby potom vyplývajú aj všetky povinnosti lásky počas celého života. Blahej pamäti pápež Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae cituje najstarší kresťanský mimobiblický spis zvaný Didaché. V ňom sa píše: „Sú dve cesty – jedna cesta života, druhá cesta smrti: je medzi nimi veľký rozdiel... Druhým prikázaním náuky je: nezabiješ, ... nenecháš zahynúť dieťa potratom, ani ho nezabiješ, keď sa narodí... A cesta smrti je takáto:... nemajú súcit s chudobným, netrpia s trpiacim, neuznávajú svojho Stvoriteľa, zabíjajú svoje deti a potratom nechávajú hynúť Božie stvorenia, odvracajú sa od núdzneho, trápia sužovaného, sú plní všetkých možných hriechov. Vy deti nemajte s tým nič spoločné“ (EV 54).
Keď pozorne čítame tieto slová, zdá sa nám, akoby bol tento kresťanský spis z prvého storočia písaný dnes. Kto si totiž neváži ľudský život už od počatia, neváži si ani dôstojnosť dospelého človeka. Kultúra smrti, charakteristická pre dnešnú dobu, sa neprejavuje iba potratom a eutanáziou. Kultúra smrti sa prejavuje aj stratou úcty človeka k človeku, vykorisťovaním, vydieraním, obchodovaním so ženami, obohacovaním sa na ujmu spoločenstva, nevrátením nespravodlivo nadobudnutého majetku, korupciou v súdnictve a mnohými inými prejavmi krivdy voči blížnemu. A tak vidíme, že potrat a eutanázia ako najvypuklejšie hriechy proti životu majú negatívny vplyv na celý náš spoločenský život. Budujú kultúru smrti už v samotnom zmýšľaní ľudí.
Toho roku si pripomíname 50. výročie legalizácie potratov v bývalej Československej republike. Starší sa iste pamätajú, ako sa vtedy verejnosť nad tým pohoršovala. Pravda, iba skryto, lebo kto by sa bol napríklad v médiách ozval proti tomu, bol by vyhlásený za nepriateľa štátu. A ani by mu to médiá neuverejnili. Všetko bolo cenzurované. Dnes sa aj u veriacich kresťanov stretávame so súhlasným postojom k potratom, k umelému oplodneniu, kde dochádza tiež k potratom embryí, dokonca aj k eutanázii. Používajú pseudoargumenty masmédií a verejnej mienky. Vraj žena má právo na svoje telo, každý sa môže slobodne rozhodnúť, embryo ešte nie je človekom a podobne. Ani trocha si neuvedomujú, že už zlé zmýšľanie je hriechom proti Božiemu zákonu a že svojím postojom navonok prejaveným, dávajú pohoršenie a môžu byť u druhých príčinou samotného skutku.
Pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium vitae sa odvoláva na svoju najvyššiu autoritu a vyhlasuje: „Preto Kristovou autoritou, udelenou Petrovi a jeho nástupcom, v spoločenstve s biskupmi Katolíckej cirkvi potvrdzujem, že priame a úmyselné zabitie nevinnej ľudskej bytosti je vždy hlboko nemorálnym činom. Túto náuku, zakladajúcu sa na nepísanom zákone, ktorý každý človek pomocou svetla rozumu nachádza vo vlastnom srdci (porov. Rim 2, 14-15), potvrdzuje Sväté písmo, odovzdáva ju tradícia Cirkvi, učí ju riadne a všeobecné Magistérium. Vedomé a dobrovoľné rozhodnutie zbaviť nevinnú ľudskú bytosť života je z morálneho hľadiska vždy zlo a nikdy nemôže byť dovolené ani ako cieľ, ani ako prostriedok na dobrý cieľ“ (EV 57).
Bratia a sestry, prikázanie „Nezabiješ“ má aj pozitívny zmysel. Podnecuje nás zaujať absolútne prajný postoj k životu a k jeho úcte. Nám kresťanom sa treba angažovať za život. Na Slovensku máme viacej kresťanských hnutí, ktoré sa angažujú za obranu života, za čistotu vzťahu medzi mužom a ženou, za hodnotu rodiny, úctu k starším a za všetko, čo súvisí so všestrannou ochranou života a rešpektom voči nemu. Pri tejto príležitosti im vyslovujeme vďaku a uisťujeme ich o našej podpore a našom požehnaní.
Všetkým, ktorí pod vplyvom verejnej mienky majú pomýlený postoj k životu a na všetky bioetické otázky v duchu moderného liberalizmu, pripomíname, že Boh je Stvoriteľ i zákonodarca ľudského života. Preto kresťan sa nemôže na jednej strane k nemu s úprimným srdcom hlásiť a popritom si vytvárať vlastné morálne zákony.
Dnes sme v evanjeliu počuli, že Pán Ježiš nikoho poblúdeného neodsudzuje, ale dáva mu novú možnosť. „Žena, nik ťa neodsúdil?“ „Nik, Pane“, „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 10-11). Je to veľká pôstna výzva pre nás všetkých. Treba, aby sme si očistili mysle a obnovili svoj postoj k ľudskému životu vo všetkých jeho fázach. Aby sme sa stali svetlom života pre všetkých našich blížnych. Majme odvahu ísť aj proti prúdu. Deň počatého dieťaťa a blízkosť sviatkov nášho vykúpenia nech sú mocným impulzom na to, aby sme sa stali apoštolmi evanjelia života.
K tomu vám vyprosujeme veľa Božieho požehnania.
Vaši otcovia biskupi