Pastierske listy KBS

Pastiersky list biskupov Slovenska na Prvú adventnú nedeľu

 

(28.11. 2004)

 

ROK EUCHARISTIE – OBOHATENIE ŽIVOTA

 

Drahí bratia a sestry, milá mládež!

 

Pomaly uplynuli štyri roky z nového tisícročia, a ešte stále sa predkladajú rozličné návody a návrhy, ako naplniť tento nový časový úsek. Ak sledujeme ponuku, ktorá vyšla z lona Katolíckej cirkvi, mohli sme postrehnúť veľa kvalitných, po sebe nasledujúcich a navzájom súvisiacich odporúčaní.

 

Najskôr to bola trojročná duchovná príprava na Veľké jubileum 2000. V ňom sme prežívali prítomnosť Krista, ktorý je „ten istý včera i dnes a naveky“ (Hebr 13, 8). Na záver Jubilea sme dostali ďalšie konkrétne odporúčanie: „Zatiahni na hlbinu“ (Lk 5, 4) , aby sme s úžitkom „kontemplovali Kristovu tvár“. Väčšmi poznávať Božieho Syna sme mohli i počas Roka ruženca (2003 – 2004), keď sa v dare tajomstiev ruženca svetla kompletizoval evanjeliový obraz života Ježiša Krista. Tajomstvá posvätného ruženca všetkým odhaľujú a sprítomňujú Ježiša Krista, ktorý sa z lásky k nám stal človekom, aby dokonal dielo vykúpenia za našu spásu.

 

Dňa 10. októbra 2004, keď sa v mexickej Guadalajare začal Medzinárodný eucharistický kongres, vyhlásil pápež Ján Pavol II. Rok Eucharistie. Motto eucharistického kongresu Eucharistia – svetlo a život nového tisícročia objasnil v otváracom príhovore kardinál Jozef Tomko, pápežský legát na kongrese, takto: „Prichádzame, aby sme hľadali svetlo pre náš život, istotu pri pochybnostiach a odvahu svedčiť o našej viere pred našimi bratmi a sestrami, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach, ako aj pokrm pre náš život i pre život našich blížnych... Na jednej strane je tu hľadanie niečoho, čo by ľudstvo zjednotilo (túžba po pokoji, opätovné objavenie krásy stvorenia, ochrana ľudských práv atď.). Na strane druhej svet zatemňujú vojny, násilie a konflikty rôzneho druhu, ideologické útoky na rodinu a ľudský život, umlčovanie svedomia, strata schopnosti vernej lásky, neustály strach, meniaci sa na hrôzu, tichý ústup viery v niektorých kresťanských oblastiach, agnosticizmus, ktorý nenecháva náboženstvu nijaké miesto..."

 

Sme svedkami mnohých negatív a znova sa šíria i snahy diskvalifikovať veriaceho človeka vo verejnej činnosti. Pripomína to príbeh, keď istý neprajník uvidel v púšti nádherne sa rozvíjajúcu palmu. Keďže neodolal zlobe a chcel palme uškodiť, dal jej do koruny ťažký kameň s úmyslom, aby prestala rásť a zahynula. Príbeh pokračuje poukázaním na zvýšené úsilie palmy, ktorá ak chcela prežiť v novej a neľahkej situácii, zapúšťala svoje korene do čoraz väčšej hĺbky, až našla výdatný prameň vody. To ju vzpružilo, nabrala nových síl a zmobilizovaná pokračovala v raste a rozvíjaní krásy.

 

Prebiehajúci Rok Eucharistie, na ktorý upriamujeme pozornosť na začiatku nového cirkevného roka, je ponukou nádeje oproti všetkým ohrozeniam doliehajúcim na dnešného človeka. Záťaž tlačiaca toľkých ľudí akoby chcela v Roku Eucharistie pripomenúť iniciatívu palmy z príbehu a ešte viac evanjeliové slová: „Zatiahni na hlbinu.“  Reálna prítomnosť živého Krista v Eucharistii je nevyčerpateľným a životodarným prameňom, z ktorého možno čerpať v akýchkoľvek životných situáciách a skúškach. Pastoračné odporúčania Svätého Otca Jána Pavla II. nás teda cielene a znova privádzajú ku Kristovi, ktorý je predstavený ako nevyčerpateľný prameň našej životnej energie pre nové tisícročie, ako opravdivé svetlo, podľa ktorého sa dá vždy správne zorientovať.

 

Rok Eucharistie si stanovil dvojaký cieľ: najskôr prehĺbiť v srdciach veriacich vieru v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii a potom podnietiť rôzne aktivity celospoločenského významu, najmä aktivitu sociálneho rozmeru.

 

Z odporúčaní, ktoré majú obnoviť a znova posilniť vieru v živú a reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii, uvádzame:

 

Nech sa veriaci pravidelne zúčastňujú na svätých omšiach v nedeľu a prikázaný sviatok. Nech sa v rozjímavých  adoráciách pred vystavenou Oltárnou sviatosťou venuje značný priestor tichu a čítaniu Svätého písma (tu možno pocítiť povzbudenie pokračovať v iniciatíve Sväté  písmo pre každého, aby poklony obohacovalo Božie slovo). Vo farnostiach nech sa konajú pravidelné katechézy o Eucharistii. Nech sa náležitá pozornosť venuje zachovávaniu stanovených liturgických noriem, gregoriánskemu spevu a poklonám najmä na pútnických miestach s možnosťou prijímať sviatosť zmierenia. Kláštory a rehoľné spoločenstvá nech sa zaoberajú eucharistickými myšlienkami v spisoch svojich zakladateľov a nech ich porovnávajú so svojou terajšou eucharistickou praxou. Rovnako nové hnutia a spoločenstvá sú pozvané na častejšie eucharistické poklony, ba Rok Eucharistie je pre nich výzvou premyslieť štatúty, prípadne ich obnoviť. Kňazské semináre a vzdelávacie inštitúty nech sa venujú dôslednej teologickej príprave, ktorá však nemôže zostať iba na akademickej úrovni, ale nech je neustále obohacovaná praxou pravidelných eucharistických poklôn. Uvedené odporúčania možno zhrnúť do dvoch bodov: Po prvé, oboznámiť sa s pravdivou náukou o Kristovi, prítomnom v Eucharistii, po druhé, usilovať sa o živý dialóg s Kristom, prípadne sa tomuto dialógu naučiť.

 

Druhý rozmer Roka Eucharistie treba chápať ako eucharistický a misijný apoštolát.„Drahí bratia a sestry, musíme cítiť povinnosť pomáhať našim bratom a sestrám v núdzi,“ povedal Ján Pavol II. pri slávnostnej svätej omši vo vatikánskej bazilike 17.októbra 2004. „Nemôžeme zatvárať svoje srdcia pred ich prosbami o pomoc. A takisto nesmieme zabúdať, že nielen z chleba žije človek. Potrebujeme živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Tým chlebom je Ježiš. Živiť sa ním znamená prijať Boží život a riadiť sa logikou lásky a vzájomnosti.“ Svätý Otec ráta v Roku Eucharistie aj s mladými, ktorým adresoval slová: „Zverujem vám lásku k misiám. Nemajte strach dať za pravdu nádeji, ktorá je vo vás. Nádeji, ktorá má presné meno: Ježiš Kristus. Túto nádej odovzdávajte svojim rovesníkom a veďte ich k tomu, aby objavili veľký dar Eucharistie" (stretnutie s mladými Rímskej diecézy v Aule Pavla VI. 9. októbra 2004).

 

Prežívanie Roka Eucharistie má v programe víziu prípravy na riadne zasadanie Synody biskupov, ktorá sa uskutoční v Ríme od 2. do 29. októbra 2005. Jej ústredným mottom bude: Eucharistia – prameň a vrchol života a poslania Cirkvi. Synode bude predchádzať Svetový deň mládeže, konaný v Kolíne nad Rýnom v Nemecku od 16. do 21. augusta 2005 s mottom Prišli sme sa mu pokloniť. Ďalším odporúčaným bodom Roka Eucharistie, je slávenie Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, ktoré možno uskutočniť v každej farnosti, diecéze i v krajine. Na Slovensku by spoločne sláveným dňom mal byť 2. október 2005 v Bratislave.

 

Mnohé výzvy podobného charakteru sa neraz stretli s určitou obavou z mobilizácie síl a neustáleho hromadenia aktivít. Ján Pavol II. akoby bral do úvahy i túto skutočnosť, a preto sám upozorňuje, že nežiada prerušiť rozbehnuté aktivity v provinciách či diecézach (napr. prebiehajúcu synodu v Banskobystrickej diecéze a pripravovanú synodu v Košickej arcidiecéze), ale želá si, aby prežívanie Roka Eucharistie napomohlo prehĺbiť všetky pastoračné iniciatívy.

 

Dar Roka Eucharistie je pre nás všetkých časom milosti. Je to čas znovuobjavenia hlbokého, životodarného a nevyčerpateľného prameňa, ktorým je živý Ježiš Kristus. Nech nám v tom pomáha Panna Mária – „eucharistická“ žena, „ktorá celým svojím bytím prijala logiku Eucharistie, lebo eucharistický chlieb, ktorý prijímame, je nepoškvrnené telo jej Syna. Nech v tomto roku milosti Cirkev, posilnená Pannou Máriou, nájde novú silu na svoje poslanie a v Eucharistii nech vždy nachádza prameň a vrchol svojho života“ (Ján Pavol II., Mane nobiscum Domine). Nech nás v Roku Eucharistie sprevádzajú naši nebeskí patróni, ktorých príklad sám poukazuje na rozmer dôležitosti eucharistického života.

 

V tomto duchovnom rozmere prežime i začínajúci sa advent, ktorý sám osebe je časom prípravy na stretnutie s hlbokým tajomstvom našej viery, tajomstvom, keď sa večné Slovo stalo telom z Márie Panny a od tej chvíle neprerušene prebýva medzi nami, reálne prítomné v Eucharistii. Takto smerujme do Betlehema, ktorý už nie je iba vo Svätej zemi, ale v každom kostole – opravdivom dome živého chleba.

 

Žehnajú Vás

 

biskupi Slovenska