Pastierske listy KBS

Pastiersky list biskupov Slovenska o Cirkvi a jej apoštoláte

 

(3. 10. 2004)

 

Milovaní bratia a sestry vo viere!

 

Všetci, ktorí sme prijali sviatosť krstu, boli sme ňou začlenení do Božieho ľudu – do Cirkvi, ktorá je povolaná ohlasovať evanjelium. V živote našej spoločnosti je veľa oblastí, v ktorých treba sprítomňovať ducha a hodnoty evanjelia. Avšak my Vaši biskupi spolu s kňazmi a diakonmi, nemáme do mnohých občianskych prostredí prístup. Preto vidíme potrebu svedectva kresťanského života Vás, ktorí v týchto prostrediach žijete, študujete a pracujete. Sú to široké polia spoločenského a hospodárskeho života, kultúry a masmédií, práva a medicíny, utvárania verejnej mienky, oblasť výchovy a vzdelávania, rodinnej a sociálnej politiky a mohli by sme pokračovať ďalej. Práve tu pociťujeme určitú slabosť našej kresťanskej viery, ktorá sa síce prejavuje na púťach, pri stretnutiach so Svätým Otcom, pri slávení liturgie, ale len málo v našom spoločenskom, hospodárskom a kultúrnom živote. Čoraz viac si uvedomujeme dôležitosť apoštolátu laikov v Cirkvi na Slovensku. Bez vašej angažovanosti v duchu Druhého vatikánskeho koncilu si len ťažko vieme predstaviť - takú prepotrebnú - novú evanjelizáciu Slovenska.

 

Chceli by sme sa spolu s Vami zamyslieť nad podstatou a apoštolátom spoločenstva Cirkvi, v ktorom sme od krstu všetci pozvaní v láske sa navzájom dopĺňať ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti.

 

Tým, že Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu, stvoril ho pre spoločenstvo. Jednota spoločenstva Cirkvi sa spája s veľkou rozmanitosťou Božích darov a množstvom osôb, ktoré sú nimi obdarované. Princípom tejto jednoty je nadovšetko láska, ktorá je výrazom dokonalosti. Práve láska tvorí v Cirkvi jednotu napriek rôznosti, vytvára spoločenstvo s Bohom, od ktorého je odvodené spoločenstvo medzi ľuďmi vedenými a oživovanými jedným Duchom. Nemôžeme byť tvoriví a schopní obnovy Cirkvi, ani navrhovať nové pastoračné cesty, ak sa necítime byť milovaní Božou láskou. Práve láska Boha nás robí schopnými vzájomnej lásky, silnými a odvážnymi v našom svedectve o evanjeliu. Do spoločenstva sme povolaní nielen preto, lebo je to pre nás i pre Cirkev dobré. Je to predovšetkým preto, lebo veríme v jediného Boha, ktorý je sám v sebe spoločenstvom lásky. Cirkev ako spoločenstvo je predovšetkým tajomstvom prebývania Boha na tejto zemi. Jej podstata sa nedá vystihnúť len ľudskými – sociologickými či psychologickými - meradlami. Spoločenstvo Cirkvi sa nedá jednoducho zorganizovať, lebo nejde o spoločenstvo čisto ľudské. Toto spoločenstvo sa nerodí výlučne z nášho úsilia, ale sám Kristus ho povoláva k životu. Spiritualita spoločenstva - odporúčaná Svätým Otcom ako výchovný princíp - znamená vedieť urobiť bratovi miesto v Cirkvi a premáhať egoistické pokušenia, ktoré v nás vzbudzujú rivalitu, karierizmus, nedôveru a žiarlivosť. Bez takejto duchovnej cesty by akékoľvek vonkajšie prostriedky len veľmi málo osožili spoločenstvu Cirkvi.

 

Druhý vatikánsky koncil sa snažil čítať znamenia čias. Dnešným znamením čias - súvisiacim s Božím plánom a s očakávaniami sveta - je veľká výzva: urobiť z Cirkvi domov a školu spoločenstva. Spiritualita spoločenstva nás vedie k vzájomnej dôvere a komunikácii v Cirkvi, čo si, pravda, vyžaduje otvorenosť a spoluprácu aj medzi kňazmi a laikmi. Katolícki laici sú obrovským potenciálom, ktorý je potrebné prebudiť do plnej aktivity v Cirkvi i mimo nej.

 

Aktívne zapojenie laikov v prostredí Cirkvi si zvlášť vyžaduje evanjelizačná a katechetická práca s deťmi a s mládežou, pastorácia rodín, sociálno–charitatívna a mediálna činnosť. V týchto oblastiach je súčinnosť laikov nenahraditeľná, preto by mala byť aj náležite ocenená. Isteže, apoštolská angažovanosť si vyžaduje intenzívnejšiu spoluprácu kňazov a laikov, ktorá, žiaľ, môže prinášať problémy aj konflikty. Avšak v súčasných pomeroch je to podmienka dôveryhodnosti Cirkvi ako obrazu trojičného spoločenstva, ktoré je znamením a nástrojom spásy. Vďaka Bohu máme okolo seba veľa príkladov účinnej spolupráce medzi rôznymi povolaniami v Cirkvi a chceme vysloviť poďakovanie a povzbudenie všetkým kňazom, rehoľníkom i laikom, aby sa naďalej vytrvalo angažovali v apoštolskom poslaní Cirkvi. Taktiež musíme konštatovať, že v spoločenstve Cirkvi nachádzame niekedy aj pasívne, negativistické, sebestačné a tvrdohlavé postoje. Je to pre nás výzva učiť sa dostatočne intenzívne komunikovať a spolupracovať a tak si osvojovať spiritualitu spoločenstva. V Cirkvi je totiž mnoho oblastí, kde môžu patrične vzdelaní a formovaní laici pomôcť kňazovi, neraz preťaženému mnohými povinnosťami. Pritom spolupráca laikov a kňazov nemá viesť k strate identity laika ani kňaza, ale k jej prebudeniu a posilneniu. Potreba takejto užšej spolupráce sa ukazuje v celkovom apoštoláte Cirkvi, ale najmä pri práci v malých spoločenstvách. V najbližšom období bude potrebné spoluprácu kňazov a laikov rozvinúť. Avšak nebude sa nám to dariť, ak nám bude chýbať vzájomné poznanie problémov a chápanie toho druhého. Pred nami stojí úloha pretvárať podobu spoločenstva Božieho ľudu: chápať a prijímať apoštolské aktivity laikov vo svete aj ich pastoračnú službu v Cirkvi, zintenzívniť komunikáciu a vytvoriť živé vzťahy a skutočnú spoluprácu na Božom diele. Aj v prostredí Cirkvi platí, že ťažšie, ako pracovať, je spolupracovať, ale je to plodnejšie a obohacujúcejšie.

 

Farnosť sa má a môže stať spoločenstvom spoločenstiev detí, mládeže, rodín a ďalších angažovaných skupín veriacich. Ako pastoračné priority potrebujeme zvýrazniť rodiny a rôznorodé malé spoločenstvá. Lebo práve to sú prostredia, kde sa formujú ľudsky i duchovne zrelí ľudia, schopní vydávať osobné svedectvo aj o svojej viere v Boha. Na túto formáciu je však potrebné nadviazať prostredníctvom duchovných i vzdelávacích formačných podujatí pre kňazov, ako aj pre laikov. Zvlášť dôležitou sa ukazuje formácia a sprevádzanie malých spoločenstiev animátormi, ktorí spolupracujú s kňazom pri plánovaní aktivít na rozvoj života farnosti. Pritom spoločné slávenie Eucharistie ostáva prameňom a vrcholom ich kresťanského života. Niektoré laické hnutia a združenia už niekoľko desiatok rokov pôsobia na Slovensku práve prostredníctvom malých spoločenstiev. Malé spoločenstvá totiž veľmi účinne pomáhajú duchovnému dozrievaniu svojich členov zvlášť cez prehĺbenie osobnej modlitby, cez dôslednejšie a osobnejšie prijatie Božieho slova a povzbudzovanie do horlivého apoštolského svedectva. Modlitbové, biblické a iné malé spoločenstvá laikov rôznych stavov posilňujú evanjelizačné svedectvo Cirkvi v konkrétnej farnosti. Spolu s činnosťou funkčnej pastoračnej rady vytvárajú predpoklady na rozvinutý život farnosti. Veľmi odporúčame využiť prirodzené možnosti na vznik malých spoločenstiev: detských po prvom svätom prijímaní alebo mládežníckych po birmovke. Okrem toho treba podporovať vzájomnú pomoc pri zvládaní rodinných problémov a výchovy detí v rodinných spoločenstvách. Treba však pripomenúť, že kresťanské svedectvo Vás veriacich laikov právom očakáva predovšetkým Vaše vlastné prostredie - rodina, pracovný či školský kolektív, okruh priateľov, príbuzných a známych. Práve v tomto prostredí je dôležité svedčiť o Kristovom evanjeliu usporiadaným rodinným životom, poctivou prácou či štúdiom, občianskou statočnosťou. Zodpovednosť za takéto apoštolské svedectvo Vám vyplýva z krstu, pričom je potrebné dbať na to, aby ste nestratili duchovný základ a motív svojho apoštolátu. Viera v Boha tak prenikne Váš každodenný život s vedomím, že Boh miluje tento svet a túto spoločnosť a aj cez Vás ju chce posväcovať.

 

Drahí členovia Božieho ľudu! Ešte raz chceme vyjadriť ocenenie mnohým z Vás, ktorí sa pričiňujete o to, že pre Vaše farnosti sú charakteristické povzbudivé evanjelizačné a pastoračné aktivity, ktoré sú prejavmi - dnes takého potrebného -apoštolátu laikov a plodnej spolupráce medzi kňazmi, rehoľníkmi a laikmi. Dal by Boh, aby bolo na našom Slovensku čím viac životaschopných farností, v ktorých majú ľudia odvahu, silu a lásku od Ducha Svätého byť svetlom, soľou a kvasom pretvárajúcim svoje prostredie v duchu Kristovho evanjelia a tak prehlbovať apoštolské úsilie celého spoločenstva Cirkvi.

 

V tomto poslaní Vás v mene trojjediného Boha žehnajú

 

Vaši biskupi Slovenska

 

Stála rada KBS schválila, aby sa Pastiersky list o Cirkvi a jej apoštoláte prečítal v nedeľu 3. októbra 2004 pri všetkých sv. omšiach