Pastiersky list k duchovnej príprave na tretiu návštevu Svätého Otca na Slovensku
Bratia a sestry,
v žalme dnešnej svätej omše sme rozjímali o tom, že nás Pán Boh vedie ako pastier svoje stádo. Spoznali sme, že vedie svoje stádo na zelené pasienky a k tichým vodám, čo je obrazom duchovného dobra a blaha, ktoré nám dáva Pán Ježiš. Viditeľným zástupcom Pána Ježiša na zemi je pápež. V septembri očakávame tretiu návštevu nášho súčasného pápeža Jána Pavla II. na Slovensku. Našou hlavnou duchovnou aktivitou, ktorou chceme kráčať v ústrety Svätému Otcovi a pripravovať sa na stretnutie s ním, budú vrúcne modlitby za neho. Pri každej príležitosti Ján Pavol II. sám prosí veriacich o tieto modlitby. Ako kedysi „Cirkev sa bez prestania modlila k Bohu“ (Sk 12, 5) za Petra, tak sa chceme aj my ustavične modliť za Petra našich čias a pomáhať mu v ťažkej a zodpovednej úlohe pastiera Božieho ľudu. Chceme sa spolu s ním a s celou Cirkvou modliť za uskutočnenie Božích plánov s ľudstvom a s každým z nás. My biskupi Slovenska odporúčame, aby sa všetky modlitby, ktoré konajú jednotliví veriaci alebo modlitbové spoločenstvá, najmä ružencové spoločenstvá, ukončovali prosbou: „Živ, Bože, Otca Svätého, námestníka Kristovho!“
Duchovnú prípravu na návštevu Svätého Otca zamerajme na obnovu našej oddanosti k Cirkvi. Treba sa nám plnšie stotožňovať s Cirkvou a intenzívnejšie sa podieľať na jej živote i poslaní, ktoré uskutočňuje vo svete. Cirkev sme my všetci pokrstení, čo vyznávame jednu vieru, čo sa držíme jednej nádeje svojho povolania na spásu a čo praktizujeme opravdivú a úprimnú lásku, ktorá je ovocím Ducha Svätého. My všetci si máme prehĺbiť povedomie, že sme Cirkvou – Božou rodinou – spoločenstvom bratov a sestier v Kristovi, ale aj tajomným telom, ktorého hlavou je Kristus a údmi my pokrstení. Do Cirkvi patria aj biskupi a kňazi, teda pastieri veriacich a služobníci Božej milosti. Sami nie sú Cirkvou. Cirkev sú pastieri s veriacimi a veriaci s pastiermi. Prvým znakom jednoty Cirkvi je príchylnosť k svojmu pastierovi: všetkých k najvyššiemu pastierovi, Svätému Otcovi, a jednotlivých cirkevných spoločenstiev veriacich k svojim biskupom, ktorých Duch Svätý ustanovil, aby pásli Božie stádo.
Stotožňovanie sa s Cirkvou sa môže uskutočňovať na viacerých úrovniach:
- na úrovni jednotlivých veriacich,
- na úrovni kresťanskej rodiny,
- na úrovni farského spoločenstva,
- na úrovni partikulárnej cirkvi – diecézy.
Duchovná príprava na návštevu Svätého Otca ako plnšie zapojenie sa do života a poslania Cirkvi na úrovni jednotlivých veriacich môže mať túto konkrétnu podobu: osobná modlitba ako denné stretnutie s Bohom; sviatostný život – účasť na svätej spovedi a svätom prijímaní; účasť na nedeľnej svätej omši, prípadne aspoň raz za týždeň aj mimo nedele; denne chvíľka osobného čítania Svätého písma a rozjímanie o ňom; skutky dobročinnej lásky – pomoc blížnym v núdzi; dobrovoľné skutky odriekania a malých sebazaprení v duchu pokánia; verné plnenie povinností v zamestnaní, v rodine...
Na úrovni kresťanskej rodiny sa duchovná príprava môže uskutočňovať v znamení pravdy, že kresťanská rodina je malá, domáca cirkev. Odporúčame aktivity, ktoré toto povedomie môžu účinne prehlbovať: spoločná modlitba v rodine - najvhodnejšou je modlitba posvätného ruženca; spoločné čítanie Svätého písma; spoločná účasť na bohoslužbách; úsilie o pestovanie rodinných čností, najmä vzájomnej lásky, znášanlivosti a odpúšťania.
Cirkev je osobitným spôsobom prítomná vo farskom spoločenstve. Farnosť je pre veriacich miestom duchovného domova, kde sa plnšie a konkrétnejšie prežíva povedomie Božej rodiny – spoločenstvo bratov a sestier. Obnova príchylnosti k Cirkvi prítomnej vo farnosti sa môže v tieto dni prípravy na návštevu Svätého Otca uskutočňovať konkrétnymi duchovnými aktivitami; napr. častejšou účasťou na bohoslužbách či aktívnymi službami v liturgii; ďalej sa môže uskutočňovať zapájaním sa do apoštolských diel vo farnosti; do brigád pri opravách kostola, do charitatívnej činnosti, vhodné je aj utváranie spoločenstva s inými rodinami; napokon sa môže realizovať účasťou rodín na farských podujatiach, napr. kultúrnych a osvetových, na športových aktivitách medzi mládežou a podobne...
Na úrovni diecéznej: Cirkev je prítomná v diecéznom spoločenstve. Vedie ju biskup, nástupca apoštolov, ktorý je spojený s nástupcom sv. Petra – pápežom. Každú svätú omšu slávime v jednote s naším pápežom Jánom Pavlom II. a s naším diecéznym biskupom. Upevňujme sa v tejto jednote nábožným slávením Eucharistie, tým sa najlepšie pripravíme na prijatie Svätého Otca na Slovensku.
Dobrou duchovnou prípravou veriacich na návštevu Svätého Otca bude najmä modlitba posvätného ruženca. Veď slávime z jeho podnetu Rok ruženca. Ruženec je modlitba, ktorá dostala meno od ruže. Každý desiatok, každé Zdravas, Mária je akoby jedna duchovná ruža. Z týchto ruží chceme uviť bohatú duchovnú kyticu pre Svätého Otca. Každý deň sa modlime a žime tajomstvá posvätného ruženca, tak si nielen najlepšie uctíme veľkého hosťa, ktorého s radosťou očakávame, ale aj mocne sa spojíme s Cirkvou, ktorej vieru, nádej a lásku príde Ján Pavol II. upevniť.
Zvlášť v súčasnosti sa vyžaduje, aby sme spolucítili s Cirkvou. Dnes nie je Cirkev kritizovaná pre nejaké vymyslené „mocenské” či „imperialistické” snahy ako za čias komunizmu. Dnes je kritizovaná za jej podstatné poslanie: ohlasovanie evanjelia a života podľa neho. Siaha sa teda až na jadro, na podstatu Cirkvi. Pripomeňme si výrok svätého Cypriána: „Nemôže mať Boha za Otca ten, kto nemá Cirkev za matku.“
Obnova vzťahu k Cirkvi a jej poslaniu bude najlepším darom pre Svätého Otca.
K tejto obnove vzťahu k Cirkvi vám vyprosujeme veľa Božieho požehnania.
Biskupi Slovenska