Cookies management by TermsFeed Cookie Consent
 






Pastiersky list KBS k voľbám do parlamentu 2010

Milovaní bratia a sestry,
 
Božie slovo dnešnej nedele nám ponúka myšlienku Božej starostlivosti o nás. Prorok Eliáš vzkriesil syna vdove, ktorá sa o neho postarala na jeho prorockej ceste. Pán Ježiš zasa vzkriesil mládenca naimskej vdove. Obidve vzkriesenia boli vykonané ako dôkaz Božej prítomnosti medzi ľudom. Ľud po vzkriesení naimského mládenca zvolal: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a „Boh navštívil svoj ľud“(Lk 7,l6). My sme v odpovedi na žalm v dnešnej sv. omši vyznali čosi podobné: „Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil“ (Ž 30). 
Prorok Eliáš a Pán Ježiš vyslobodili chlapcov zo zajatia telesnej smrti. Položme si otázku: „ Od čoho vyslobodil Pán Ježiš nás?“ Je to otázka na široké zamyslenie. 
Druhý vatikánsky koncil začína svoju pastorálnu konštitúciu „Gaudium et Spes“ slovami: „Radosti a nádeje, žalosti a úzkosti ľudí dnešných čias, najmä chudobných a všetkých, ktorí trpia, sú zároveň radosťami a nádejami, žalosťami a úzkosťami Kristových učeníkov a niet nič naozaj ľudského, čo by nenašlo ozvenu v ich srdciach. Veď ich spoločenstvo utvárajú ľudia zjednotení v Kristovi, ktorých vedie Duch Svätý na ich púti do Otcovho kráľovstva a ktorí prijali posolstvo spásy“ (GS l).
My všetci sme tí Kristovi učeníci, ktorých sa dotýkajú radosti a nádeje, ale aj žalosti a úzkosti ľudí dnešných čias.
Koncil tie žalosti a úzkosti aj konkretizuje. Hovorí: „Všetko, čo je proti samému životu, teda vraždy každého druhu, genocídy, potraty, eutanázia, ako aj samovraždy; všetko, čo poškodzuje celistvosť ľudskej osoby ako zmrzačovanie, fyzické a duševné trýznenie a psychologické donucovanie; všetko, čo uráža dôstojnosť človeka, ako sú neľudské životné podmienky, svojvoľné väznenie, deportácie, otroctvo, prostitúcia, obchod so ženami a s mladistvými; taktiež nedôstojné pracovné podmienky, v ktorých sa zaobchádza s pracujúcimi ako s obyčajnými nástrojmi ziskuchtivosti, a nie ako so slobodnými a zodpovednými osobami; všetky tieto a im podobné veci sú naozaj nehanebné činy a poškvrňujú civilizáciu ... a sú ťažkou urážkou Stvoriteľa“ (GS 27). V dobe Koncilu ešte neboli tak rozvinuté politické a ekonomické žalosti a úzkosti ako sú dnes už zakorenené: klientelizmus, defraudácie spoločného majetku, korupcie a mnohé iné zlá, ktoré sťažujú život a zneisťujú existenciu mnohých ľudí. Sú to moderné žalosti a úzkosti, v minulosti nepoznané. 
Všetky tieto zlá sa stávajú výzvou aj pre nás kresťanov. Aj k tomu má Koncil upozornenie: „Prenikavé a rýchle premeny čoraz naliehavejšie vyžadujú, aby sa nikto pre nepozornosť k vývoju vecí alebo zo zotrvačnosti neuspokojil s čisto individualistickou etikou“ (GS 30).
Patrí k ľudskej dôstojnosti, aby sme cítili zodpovednosť za smerovanie spoločnosti, v ktorej žijeme. Kresťanstvo je ďaleko od toho, aby sa nezaujímalo o človeka, o jeho životné a sociálne podmienky. 
Treba sa angažovať za vytvorenie takej spoločnosti, ktorá by prinášala čo najviac spravodlivosti, pokoja, prosperity a právnej ochrany jednotlivcov , rodín, ekonomických subjektov i celej spoločnosti. Cítime, aký je nedostatok týchto požiadaviek aj v našej spoločnosti. Kresťan tu nemôže byť ľahostajným. Ako občania štátu, majú kresťania plné právo i morálnu povinnosť aktívne sa zúčastňovať na živote spoločnosti. Cirkev tu dáva veľmi jasnú smernicu: „Je veľmi dôležité, najmä v pluralistickej spoločnosti, mať správny názor na vzťahy medzi politickým spoločenstvom a Cirkvou a robiť jasný rozdiel medzi tým, čo jednotliví alebo organizovaní veriaci podnikajú vo svojom mene ako občania, ktorí sa dajú viesť svojím kresťanským svedomím, a čo konajú v mene Cirkvi spolu so svojimi duchovnými pastiermi“ (GS 76).
Najvšeobecnejšou možnosťou uvedomele a morálne zodpovedne konať v prospech všeobecného dobra pre všetkých občanov sú demokratické voľby. Ľud si volí svojich zástupcov, ktorí v nasledujúcom volebnom období budú riadiť tento štát, v ktorom žijeme a od ktorého očakávame vyššie spomínané dobrá: spravodlivosť, pokoj, sociálne istoty, právnu ochranu jednotlivcov, rodín i ekonomických subjektov. Nesmieme podľahnúť malomyseľnosti z doterajších skúseností. Je tu nová príležitosť. 
Múdrosť, ktorú dáva Duch Svätý nás vedie, aby sme správne rozlišovali a správne sa rozhodovali. Na prvom mieste treba zdôrazniť, že z povinnosti svedomia treba sa volieb zúčastniť. Ponechať veci slepému osudu je veľkou morálnou nezodpovednosťou. Ak by sme sa takto zachovali, potom nemáme právo sa na niečo sťažovať. Voliť treba po veľkom zvážení a po modlitbách k Duchu Svätému, ktorého nám Pán Ježiš prisľubuje slovami: „Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“(Jn l4,26). Na vysvetlenie chceme vám povedať, že kresťanské hodnoty, to nie je len praktizovanie kultového života. To je vzťah k človeku v celej jeho dimenzii. To je vzťah k rodine, ako základnej zdravej bunky spoločnosti; to je vzťah k spravodlivosti v zamestnaní, v ekonomike, v zdravotníctve, v súdnictve; to je kultúra medziľudských vzťahov; to je úcta ku každému človeku v médiach; to je usporiadaná spoločnosť. Preto pri voľbách treba hodnotiť tieto vlastnosti strán a jednotlivých kandidátov. 
Nakoniec si vypočujme slová pápeža Jána Pavla II. na záver encykliky Centesimus annus: „To opravdivé a večne „nové“ prichádza po všetky časy a z nekonečnej moci Božej, ktorý hovorí: „Hľa, všetko robím nové“(Zjav 2l,5)“ (CA 62). 
Múdrosť Ducha Svätého, odvahu a dôveru v lepšiu budúcnosť do nastávajúcich parlamentných volieb vám vyprosujú a žehnajú vás,
vaši biskupi.