Pastierske listy KBS

Dňa 25. marca Cirkev slávi neprikázaný sviatok Zvestovania Pána. Hoci je označený ako liturgická slávnosť, predsa pôstna nedeľa má pred ním prednosť. A tak jeho slávenie sa tohoto roku prekladá na pondelok 26. marca.
Ale z jeho príležitosti a po zvážení naliehavosti chceme vás dnes, drahí veriaci, osloviť ako najvyšší duchovní pastieri Božieho ľudu. Každý biskup vo svoje diecéze a všetci spolu na území konferencie biskupov, sú na prvom mieste zodpovední za im zverení Boží ľud, za jeho vieru a život podľa viery.
Viera a život podľa viery sú v súčasnej dobe ohrozené cieleným ťažením proti hodnotám, ktoré nikto tak úzkostlivo nechráni ako Cirkev. Ona ako spoločenstvo je nositeľkou a strážkyňou spásneho diela Kristovho.
Ľudské slovo sa dnes umocnilo masovými komunikatívnymi prostriedkami aj do šírky aj do sily pôsobenia. Jeden ľudský hlas možno cez rozhlas počuť súčasne na celom svete. Zobrazené a šikovným žánrom podávané veci sú cez médiá oveľa pôsobivejšie na psychiku ako bezprostredné ľudské slovo. Odborníci tu hovoria aj o psychickom nátlaku.
Týmto spôsobom je v súčasnej dobe ohrozená v zmýšľaní i konaní hodnota ľudského života. „Boh stvoril všetko pre bytie... Lebo Boh stvoril človeka pre nesmrteľnosť, urobil ho obrazom svojej večnosti; závisťou diabla však prišla na svet smrť: skúsia ju tí, čo sú jeho korisťou /Múd 1, 13 – 14; 2, 23 – 24/. „Evanjeliu života, ktoré zaznelo na počiatku pri stvorení na Boží obraz, určeného k plnému a dokonalému životu /porov. Gn 2, 7; Múd 9, 2 – 3/ protirečí trýznivá skúsenosť smrti, ktorá vstupuje do sveta a vrhá tieň absurdnosti na celú ľudskú existenciu. Smrť sa v ňom objavuje pre závisť diabla /porov. Gn 3, 1. 4 – 5/ a následkom hriechu prvých rodičov /porov. Gn 2, 17; 3, 17 – 19/. Prichádza na svet násilím, vraždou Ábela, ktorý hynie rukou svojho brata Kaina. „Keď boli na poli, napadol Kain svojho brata Ábela a zabil ho /Gn 4, 8; EV, 7/. Pápež Ján Pavol II. v encyklike Evanjelium života hovorí: „Brat zabíja brata. Tak ako pri prvej bratovražde, aj pri každej inej vražde človeka pošliape sa „duchovné príbuzenstvo, ktoré spája ľudí do jednej veľkej rodiny, lebo všetci majú účasť na tom istom základnom dobre: na rovnakej osobnej dôstojnosti. Nezriedka sa pošliape aj „pokrvné príbuzenstvo, napríklad keď k ohrozeniu života príde vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi, ako je to v prípade umelého ukončenia tehotenstva, alebo keď sa v prostredí rodiny či širšieho príbuzenstva pripúšťa, alebo odporúča uplatnenie eutanázie /EV, 8/.
Boh povedal Kainovi: „Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne! /Gn 4, 10/. Krv, ktorú ľudia prelejú, neprestáva volať z pokolenia na pokolenie a toto volanie naberá stále nové tóny a nový prízvuk /EV , 10/.
Agresie, vraždy, vojny, masakry a genocídy sú známe z histórie a sme ich svedkami aj dnes.
Posledné roky, alebo desaťročia, priniesli však nové ohrozenia namierené proti životu, pri ktorých ľudský výkrik ostáva nemý, ale ich krv volá zo zeme k Pánovi o to hlasnejšie, o čo sú nevinnejšie. Sú to ohrozenia z potratov a eutanázií. Pretože výkrik týchto obetí ostáva nemý, v kolektívnom vedomí strácajú charakter viny a paradoxným spôsobom získavajú charakter „práva . Pri potrate a eutanázii, o ktorej rozhodli príbuzní, alebo lekár, ide o obete, ktoré sú najslabšie a úplne zbavené možnosti brániť sa. „Ešte hroznejšia je skutočnosť, že vo veľkej miere dochádza k nim v kruhu rodiny a pre rodinu, ktorá má byť predsa zo svojej povahy „svätyňou života /EV, 12. 21/.
Źivot človeka je z pozemských dobier najväčším. Je ich základom. Je aj prípravou pre večný život. Človek ho nevytvoril, preto si na neho nemôže osobovať absolútne právo. To uznáva každá solídna filozofia, nie iba náboženstvo. Človek je v službách života, má sa o neho starať a chrániť ho od jeho počatia až do prirodzenej smrti.
Všetky priame zásahy na jeho ukončenie sú zlé a v pohľade viery ťažkým hriechom.
Každý počatý život, bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, treba chrániť. Človek nemá právo siahať ani na svoj život, ani na počatý, či už ide o matku, lekára, alebo kohokoľvek. Ak sa niekto odvoláva na právo, mal by vysvetliť odkiaľ je toto právo. Ľudské právo nemôže protirečiť prirodzenému zákonu, ani zjavenému Božiemu zákonu. A tento znie: NEZABIJEŠ!
Sv. Otec v encyklike Evanjelium života odvoláva sa na svoj najvyšší učiteľský úrad a hovorí: „Preto mocou autority, ktorú Kristus udelil Petrovi a jeho nástupcom, v spoločenstve s biskupmi, ktorí veľakrát odsúdili umelý potrat a v rámci spomínanej predchádzajúcej konzultácie, hoci roztrasení po svete, jednomyseľne toto učenie schválili, vyhlasujem, že priamy potrat, to jest chcený ako cieľ alebo ako prostriedok, je vždy vážnym neporiadkom, lebo je dobrovoľným zabitím nevinnej ľudskej bytosti. /EV, 62/.
„Źiadna okolnosť, žiaden cieľ nikdy nebudú môcť urobiť dovoleným čin, ktorý je vnútorne nedovolený, lebo sa protiví Božiemu zákonu, vpísanému do srdca každého človeka, ako ho uznáva samotný rozum a ako ho ohlasuje Cirkev. /EV, 62/.
Keďže toto zlo je značne rozšírené, a aj veriaci sa ho pomerne často dopúšťajú, Cirkev ako strážkyňa Božieho zákona ich vystríha aj svojou právomocou duchovného potrestania, ak sa toho dopustia.
Pápež Ján Pavol II. v encyklike Evanjelium života opakuje a potvrdzuje dávnejšie i súčasné cirkevné právo v tejto veci. Hovorí: „Aj obnovené cirkevné právo pokračuje v tejto línii, keď stanovuje: „Kto vykonáva potrat, po dosiahnutí účinku upadá do exkomunikácie na základe vyneseného rozsudku /kan. 1398/, čo znamená samým faktom spáchania priestupku. /EV, 62/.
Na druhej strane Cirkev nielen háji Boží zákon, ale je aj vysluhovateľkou Božieho milosrdenstva tým, ktorí svoj zlý skutok úprimne ľutujú a chcú sa zmieriť s Bohom a Cirkvou.
Dnešné podobenstvo o márnotratnom synovi to vykresľuje ako nič a nikto na svete. Mnohí spisovatelia sa vyjadrili, že by chceli byť autormi tohoto podobenstva. Všetko naznačuje, že sa okrem Boha nikto iný až tak ďaleko v odpúšťaní nedostane. Božie milosrdenstvo je vskutku nekonečné.
Drahí veriaci, po týchto slovách, ktoré, veríme, padli do úrodnej pôdy, vás prosíme a vyzývame, aby ste sa aj vy stali evanjelistami života. Máte príležitosť svedčiť o Kristovi a o jeho neoceniteľnom dare života. Dňa 25. marca Cirkev slávi jeho panenské počatie. Panna Mária vyriekla svoje ÁNO, „staň sa mi podľa tvojho slova . Nevedela vopred, čo ju prijatím tohoto dieťaťa čaká v jej ďalšom živote. S tým sa však netrápila. Zverila sa Bohu. Verila, že s ním všetko dobre dopadne.
Dnešný deň sa uvádza ako Deň počatého života. Často sa treba modliť za počaté deti a ich matky, aby dôverovali Bohu. Nezabúdajme však, že aj cirkevné spoločenstvo má im pomáhať v prekonávaní vonkajších ťažkostí spojených s očakávaným majetkom.
Encyklika Evanjelium života končí modlitbou k Panne Márii. Z tejto modlitby chceme aj my vybrať slová, keď končíme svoj pastiersky list. „Ó, Mária, úsvit nového sveta, Matka žijúcich, tebe zverujeme vec života... Daj, aby všetci veriaci v tvojho Syna dokázali otvorene a s láskou ohlasovať ľuďom našej doby Evanjelium života.

K tejto láske Vám žehnajú

biskupi Slovenska