Pastierske listy KBS

Drahí bratia a sestry!

Ako kresťania sme členmi dvoch spoločenstiev: krstom sme začlenení do spoločenstva Cirkvi a ako občania sme členmi občianskej spoločnosti. Avšak aj v postojoch a rozhodovaniach v oblasti spoločenského života sa dávame viesť kresťanským svedomím, lebo sme povolaní vždy a všade oslavovať Boha nasledovaním Ježiša Krista. Nie vždy sme však schopní sami poznať, ako sa zachovať podľa Kristovej pravdy v konkrétnych okolnostiach života. To platí aj o spoločenskom a sociálnom živote, ktorý je v súčasnosti u nás dosť komplikovaný. A mnohí veriaci si z určitej bezradnosti želajú, aby sme sa ako pastieri Cirkvi vyjadrili k súčasnej spoločensko-sociálnej situácii na Slovensku.

Naše slová nie sú motivované politicky. Cirkev sa nestotožňuje so žiadnou stranou, hnutím ani s politickým systémom. Ak posudzuje spoločenské problémy, tak to robí z morálneho hľadiska - nakoľko zodpovedajú, alebo nezodpovedajú Božiemu zákonu a tým aj pozemskému a večnému dobru človeka. Spolu s vami chceme pouvažovať aspoň o niekoľkých kľúčových postojoch, ktorým by sme mali byť ako kresťania dôsledne verní. Keďže tieto zásady pramenia z prirodzeného zákona – hoci sú potvrdené a objasnené Božím zjavením –, zaväzujú aj všetkých ostatných ľudí. A tak predkladáme tento list všetkým ľuďom dobrej vôle.

Spravodlivé pomery v našej spoločnosti chceme zabezpečiť zákonmi. Často sa však zákony stávajú predmetom účelovej manipulácie jednotlivcov či záujmových skupín. Neraz sa zdá, akoby zákony platili iba pre bežných ľudí.

Ťažko čakať svedomité dodržiavanie zákonov a rešpektovanie zákonitých autorít tam, kde sa stratila úcta pred najvyšším Zákonodarcom a potom aj Sudcom – večným a spravodlivým Bohom. Iba vtedy, ak sa budeme z presvedčenia a osobne snažiť zodpovedne konať podľa Božích prikázaní, z nezištnej lásky voči Bohu, z presvedčenia, že takéto konanie je trvalo dobré pre pozemský i večný život človeka – iba vtedy je nádej, že zákonodarné zbory budú vynášať spravodlivé zákony a že občania ich budú svedomite dodržiavať.

Drahí bratia a sestry, čo robíme aj my na Slovensku s Desatorom?! Ako dodržiavame jeho prvé tri prikázania?

Je ešte všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, naším jediným Bohom? Alebo hľadáme svoju najvyššiu istotu v peniazoch, v majetku, v moci, v ľuďoch, v sebe samých či v pôžitkoch?
Sme presvedčení, že konaním podľa Božieho zákona umožňujeme, aby v nás a cez nás pôsobila Božia životodarná moc?

Sme svedkami veľkého úpadku svätenia nedele v našich mestách i obciach. Ako chceme, aby nás Pán Boh požehnával, ak si nenachádzame čas na jeho oslavu, na počúvanie jeho slova, na prijatie najväčšieho daru jeho lásky, ktorým je ukrižovaný a vzkriesený Kristus? A čo si zaslúžime, ak ani iným nedoprajeme na to čas, keď ich nútime nastúpiť do zamestnania aj v nedeľu?

Ako chceme prekonávať národnostné a politické antagonizmy a budovať jednotu v našich rodinách i v spoločnosti, ak odmietame prameň opravdivej jednoty, ktorým je trojjediný Boh?

Na jednej strane je u nás mnoho ľudí celkom bez práce; na druhej strane prácou znesväcujeme nedeľu, hoci to nie je nevyhnutné. Namiesto do chrámu putujú mnohí veriaci v nedeľu do moderných „chrámov“ konzumu, do hypermarketov, a tak dávajú najavo, čo uprednostňujú pred Bohom...

Vráťme nedeli jej posvätnosť! Nech je dňom, ktorý zasvätíme Bohu, duchovnému životu, rodine, blížnym, oddychu a hodnotnej kultúre. Iba správny vzťah k Bohu zabezpečuje opravdivú dôstojnosť človeka. A iba tam, kde je v úcte človek, môže sa vytvárať spravodlivý a humánny spoločenský poriadok.

Rovnako potrebné je z presvedčenia dodržiavať aj druhú časť Desatora, tak ako nám ju prehlbuje Ježiš v evanjeliu.

Ako inak by to u nás vyzeralo, keby sme brali vážne piate prikázanie v celom jeho rozsahu – od dôsledného rešpektovania nedotknuteľnosti ľudského života cez odstraňovanie hnevov a nenávisti až po úprimnú lásku k blížnemu...

Svoje spoločenské a sociálne dôsledky má aj rešpektovanie, alebo naopak porušovanie šiesteho a deviateho prikázania. V prvom prípade nám vyrastá zdravá a charakterná mládež, vznikajú usporiadané manželstvá a rodiny, ktoré sú svätyňami života, oázami pokoja a šťastia blahodarne vplývajúcimi na celé prostredie. V opačnom prípade sú dôsledkami mravnej neviazanosti vnútorne rozbití ľudia; ľudia zameraní egoisticky a konzumne, ktorí sa nezastavia ani pred zabíjaním nenarodených detí; mnohé siroty žijúcich rodičov a veľa iných negatívnych postojov a činov ohrozujúcich celú spoločnosť.

V tejto oblasti majú veľkú zodpovednosť aj masmédiá, najmä televízia. Je smutné, ak tieto médiá podriaďujú obsah svojich programov záujmom zisku, bez ohľadu na to, že zamorujú celú spoločnosť morálnym smogom. Naša zrelosť by sa mala prejavovať aj v zodpovednom výbere masmediálnych a kultúrnych programov.
Povzbudzujeme všetkých, čo dostali dary ducha, aby sa svojou tvorbou pričiňovali o šírenie kultúry, ktorá podporuje hodnoty pravdy, zodpovednej slobody, lásky k blížnemu.

ďalšou otázkou kľúčového významu na riešenie spoločensko-sociálnych problémov je zodpovednosť za spoločné dobro.

Sledujúc súčasnú situáciu, neraz by sme mohli povedať, že sme ako na potápajúcej sa lodi, kde sa všetci správajú podľa zásady: „Zachráň sa, kto môžeš!“ Takéto počínanie však vedie k čoraz hlbšiemu úpadku celej spoločnosti. Je najvyšší čas uvedomiť si, že ak chceme prežiť a zvládnuť súčasnú neľahkú situáciu, musíme spojiť svoje sily na riešenie problémov, ktoré ohrozujú našu spoločnú „loď“, našu vlasť. Iba vtedy sa môžeme zachrániť, ak budeme robiť niečo pre spoločné dobro.

Povinnosť starať sa o spoločné dobro zaväzuje v najväčšej miere tých, ktorí prijali politickú zodpovednosť na rozličných úrovniach. Zverené funkcie by sa nemali chápať ako zlaté bane na osobný zisk, ale ako dôležité a niekedy i veľmi náročné služby pre dobro spoločnosti. Chceme vyjadriť úprimnú vďaku všetkým verejným činiteľom, ktorí takto chápu a aj uskutočňujú svoje funkcie.

Súčasne veľmi naliehavo vyzývame všetkých verejných a politických činiteľov, aby prekonali osobné či stranícke záujmy, aby odolávali pokušeniu korupcie a hľadali riešenia, ktoré by zabezpečovali dôstojný život všetkým obyvateľom Slovenska. Zvlášť potrebné je vytvárať podmienky na vzdelávanie a výchovu mládeže, na dôstojný život mladých rodín aj na starostlivosť o chorých a starých ľudí.

„Vlády odchádzajú – národ zostáva.“ Toto heslo pripomína, že vláda má slúžiť národu a nie naopak; pripomína tiež zodpovednosť za to, v akom stave tá-ktorá vláda zanechá krajinu.

Za spoločné dobro nesú veľkú zodpovednosť aj ľudia, ktorí majú ekonomickú moc. Niekedy počuť názor, akoby bolo hriechom byť podnikateľom. V skutočnosti by bolo hriechom zanedbania dobrého, keby nepodnikal ten, kto má na to schopnosti a čestne nadobudnuté prostriedky. Avšak takí ľudia si musia uvedomiť, že tieto schopnosti nedostali iba pre seba, ale majú ich používať v službe všetkým.

Sme vďační tým čestným podnikateľom, ktorí sa pričiňujú o zamestnanosť a o rozvoj našej spoločnosti. Veľmi naliehavo žiadame, aby sa pri podnikaní rešpektovala ľudská dôstojnosť zamestnancov, aby neboli nútení pracovať v neľudských podmienkach a v nedeľu, aby sa im vyplácala spravodlivá mzda a nepoškodzovali sa spravodlivé záujmy štátu.

Zodpovednosť za dobro má aj každý jednotlivý občan a zvlášť každý kresťan. Deti a mládež by sme mali viesť k zdravej láske k vlasti a v tomto zmysle by mali byť pripravovaní na svoje budúce povolanie, ktorým zabezpečia nielen seba, ale poslúžia aj iným. Svedomitý prístup k práci a k plneniu si povinností je tiež príspevkom k spoločnému dobru.

Tých, ktorí by radi pracovali, ale nemajú možnosť, chceli by sme aj touto cestou povzbudiť, aby sa nevzdávali nádeje, aby neposudzovali prácu len z ekonomického hľadiska, ale aby si uvedomovali, že každá čestná práca – i keď jednoduchá – má svoj význam nielen pre spoločnosť, ale predovšetkým pre toho, kto ju vykonáva.

Napokon chceme pripomenúť veľkú dôležitosť vzájomnej solidarity. Jestvuje u nás nemálo ľudí, ktorí si nedokážu pomôcť sami a z rozličných dôvodov sa nachádzajú v núdzi. Tu je veľmi potrebná ľudská a kresťanská solidarita, čiže spolucítenie, no najmä ochotná pomoc. V tejto súvislosti pamätajme na Ježišove slová: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). Pričiňujme sa hlavne v našich farnostiach o to, aby aj o nás platila charakteristika prvokresťanského spoločenstva: Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu... nebolo medzi nimi núdzneho (Sk 4, 32-34). Takouto snahou o kresťanskú solidaritu sa môžu stávať naše cirkevné spoločenstvá inšpiráciou pre celú spoločnosť.

Pripojme sa aj my, drahí bratia a sestry, zvlášť v týchto dňoch k modlitbe nášho vzkrieseného a osláveného Pána, ktorý sa prihovára za svojich veriacich u Otca. Modlime sa aj my za dar opravdivej viery pre všetkých obyvateľov Slovenska. Prosme o dar Ducha Svätého pre všetkých, aby obnovil naše zmýšľanie, naše srdcia a aby cez nás a naše činy, cez našu spoluprácu Duch Svätý obnovil a stále obnovoval tvár zeme i tejto krajiny pod Tatrami, ktorá je našou milovanou vlasťou.

Všetkých Vás s láskou žehnajú Vaši biskupi