Dokumenty pápežov

Miestne cirkvi sú pre celý svet

Drahí bratia a sestry,
pri príležitosti nastávajúceho Svetového dňa misií chcem vyzvať celý Boží ľud – pastierov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníčky a laikov –, aby sme sa spoločne zamysleli nad naliehavou potrebou a významom misijnej činnosti Cirkvi, ktorá je aktuálna aj v našich časoch. Slová, ktorými ukrižovaný a vzkriesený Ježiš Kristus pred svojím nanebovstúpením zveril apoštolom misijné poslanie: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal,“ naďalej znejú ako všeobecné povolanie a naliehavá výzva. A Ježiš k tomu dodáva: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 19 – 20). V náročnom diele evanjelizácie nás posilňuje a sprevádza istota, že on, Pán žatvy, je s nami a bez ustania vedie svoj ľud. Sám Kristus je tým nevyčerpateľným prameňom poslania Cirkvi. Toho roku jestvuje navyše ďalší dôvod na obnovu misijného úsilia: slávime totiž 50. výročie vydania encykliky Fidei donum Božieho služobníka Pia XII., ktorou nabáda a povzbudzuje partikulárne cirkvi k spolupráci v rámci misií ad gentes.
 Miestne cirkvi sú pre celý svet – to je téma zvolená na nastávajúci Svetový deň misií. Táto téma pozýva miestne cirkvi všetkých kontinentov, aby si spoločne uvedomili naliehavú nutnosť oživiť zoči-voči mnohým vážnym výzvam našej doby misijnú činnosť. Źivotné podmienky sa zaiste zmenili a v posledných desaťročiach, osobitne po Druhom vatikánskom koncile, sa vynaložilo veľké úsilie na šírenie evanjelia. No napriek tomu ostáva ešte mnohé, čo treba urobiť, aby sme odpovedali na misijnú výzvu, ktorou sa Pán neúnavne obracia na každého pokrsteného. S touto výzvou sa naďalej obracia v prvom rade na takzvané cirkvi starej tradície, ktoré v minulosti poskytovali misiám okrem materiálnych prostriedkov aj značný počet kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a laikov, čím položili základ pre efektívnu spoluprácu medzi kresťanskými spoločenstvami. Z tejto spolupráce vzišli bohaté apoštolské plody tak pre mladé cirkvi v misijných krajinách, ako aj pre cirkevné spoločenstvá, z ktorých misionári pochádzali. Zoči-voči postupujúcej sekularizácii kultúry – ktorá, ako sa zdá, čoraz väčšmi preniká do západných spoločností – a s ohľadom na krízu rodiny, pokles povolaní a postupné starnutie kléru, hrozí týmto cirkvám nebezpečenstvo, že sa uzavrú do seba, budú hľadieť do budúcnosti len s malou nádejou a ochabnú vo svojom misijnom úsilí. A práve toto je okamih, keď sa treba s dôverou otvoriť pôsobeniu Božej prozreteľnosti, ktorá nikdy neopúšťa svoj ľud a ktorá ho mocou Ducha Svätého vedie k naplneniu svojho večného plánu spásy.
Dobrý pastier vyzýva aj nedávno evanjelizované cirkvi k tomu, aby sa veľkodušne venovali misii ad gentes. I keď sa tieto spoločenstvá pri svojom rozvíjaní stretajú s nemálo ťažkosťami a prekážkami, predsa sa neustále vzmáhajú. Niektoré našťastie oplývajú kňazmi i zasvätenými osobami, z ktorých je nemálo – napriek potrebám in loco – vyslaných, aby svoju pastoračnú a apoštolskú službu vykonávali niekde inde, a to aj v dávno evanjelizovaných krajinách. Takto sa napomáha Božou  prozreteľnosťou stanovená „výmena darov“, prispievajúca k dobru celého Kristovho mystického tela. Zo srdca si želám, aby sa misijná spolupráca zintenzívnila a aby sa využili možnosti a charizmy každej strany. Okrem toho si želám, aby Svetový deň misií 2007 prispel k tomu, že si všetky kresťanské spoločenstvá a všetci pokrstení viac uvedomia, že Kristovo pozvanie ohlasovať jeho kráľovstvo až po samý kraj zeme je univerzálne. „Cirkev je zo svojej prirodzenosti misionárska, lebo rozkaz Kristov nebol podmienený a povrchný, ale týka sa srdca Cirkvi. Z toho vyplýva, že celá a každá jednotlivá cirkev je poslaná k národom,“ píše Ján Pavol II. v encyklike Redemptoris missio (62).  Avšak aj mladé cirkvi sa majú „čím skôr zúčastniť na univerzálnom poslaní Cirkvi a vysielať misionárov, ktorí hlásajú evanjelium v celom svete, aj keď na vlastnom území trpia ešte nedostatkom kňazov“ (tamže).
Päťdesiat rokov po historickej výzve môjho predchodcu Pia XII. v encyklike Fidei donum, na spoluprácu cirkví v misijnej službe, by som chcel opäť zdôrazniť, že ohlasovanie evanjelia je stále aktuálne a naliehavé. V citovanej encyklike Redemptoris missio pápež Ján Pavol II. objasňuje, že „poslanie Cirkvi je obsiahlejšie než communio medzi cirkvami. Musí sa dať viesť okrem pomoci pre novú evanjelizáciu, predovšetkým svojím misijným charakterom“ (64). Misijné úsilie teda zostáva, ako bolo viackrát zdôraznené, prvoradou službou, ktorú Cirkev dlhuje dnešnému ľudstvu, aby ňou usmerňovala kultúrne, sociálne a etické zmeny a evanjelizovala ich; aby ponúkala Kristovu spásu ľuďom našich čias, ktorí sú v mnohých častiach sveta pokorovaní a utláčaní v dôsledku rozšírenej chudoby, násilia a systematického potláčania ľudských práv.
Tomuto univerzálnemu poslaniu sa Cirkev nesmie spreneveriť;  je totiž pre ňu záväzné. Keďže Kristus dal misijné poverenie na prvom mieste Petrovi a ostatným apoštolom, spočíva táto zodpovednosť dnes predovšetkým na Petrovom následníkovi, ktorého si Božia prozreteľnosť vyvolila ako viditeľný základ jednoty Cirkvi, a tiež na biskupoch, ktorí sú priamo zodpovední za evanjelizáciu, či už ako členovia biskupského kolégia, alebo ako pastieri svojich miestnych cirkví (porov. Redemptoris missio, 63). Obraciam sa preto predovšetkým na pastierov všetkých týchto cirkví, ktorých Pán poveril vedením svojho jediného stáda, aby sa spoločne starali o ohlasovanie a šírenie evanjelia. Práve táto starostlivosť viedla pred päťdesiatimi rokmi Božieho služobníka Pia XII. k tomu, aby povzbudil do misijnej spolupráce lepšie zodpovedajúcej potrebám doby. Najmä s ohľadom na perspektívy evanjelizácie požiadal spoločenstvá, ktoré boli evanjelizované už dávno, aby vyslali svojich kňazov a podporili tak nedávno založené Cirkvi. Takto vznikol nový „misijný subjekt“, ktorý sa nazýva podľa prvých slov encykliky Fidei donum. V tejto súvislosti pápež Pius XII. píše: „Keď uvažujeme o početných zástupoch našich synov, ktorí sa predovšetkým v krajinách s dávnou kresťanskou tradíciou podieľajú na dobre viery a o ďalšom ešte väčšom množstve tých, ktorí aj teraz očakávajú posolstvo spásy, cítime vrúcnu túžbu vyzvať vás, ctihodní bratia, aby ste svojou horlivosťou podporili svätú vec šírenia Cirkvi vo svete.“ A dodáva: „Kiež by Boh chcel, aby po našej výzve misijný duch prenikol hlboko do sŕdc všetkých kňazov a prostredníctvom ich služby zapálil všetkých veriacich“ (AAS XLIX 1957, 226).
Vzdávajme Pánovi vďaku za všetko hojné ovocie, ktoré sme touto misijnou spoluprácou v Afrike a v iných oblastiach sveta získali. Mnohí kňazi potom, ako opustili svoje pôvodné spoločenstvá, dali svoje apoštolské sily do služby spoločenstiev – niektorých z nich zrodených len nedávno –  v chudobných a rozvojových oblastiach. Medzi nimi je aj nemálo mučeníkov, ktorí k svedectvu slova a k apoštolskému úsiliu pripojili aj obetu vlastného života. Nesmieme zabudnúť ani na mnohých rehoľníkov, rehoľníčky a ich laických spolupracovníkov, ktorí sa spoločne s kňazmi obetovali, aby sa evanjelium šírilo až po samý kraj sveta. Svetový deň misií nech je príležitosťou, aby sme si v modlitbe spomenuli na týchto našich bratov a sestry vo viere, ako aj na tých, ktorí sa naďalej obetujú na tomto rozsiahlom misijnom poli. Prosme Boha, aby ich príklad všade vzbudzoval nové povolania a obnovoval misijné vedomie v kresťanskom ľude. V skutočnosti sa každé kresťanské spoločenstvo rodí ako misijné, a práve podľa jeho odvahy evanjelizovať sa posudzuje láska veriacich k ich Pánovi. Možno preto povedať, že už nemá ísť len o to, aby sa jednotliví veriaci spolupodieľali na evanjelizačných aktivitách, ale aby sa sami stali ich aktívnymi činiteľmi, spoluzodpovednými za misie Cirkvi. Táto spoluzodpovednosť vedie k tomu, že medzi spoločenstvami rastie communio a prehlbuje sa vzájomná pomoc, čo sa týka personálu (kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a dobrovoľníkov z radov laikov) i využívania prostriedkov, ktoré sú dnes pre evanjelizáciu nevyhnutné.
Drahí bratia a sestry, misijné poverenie, ktoré Kristus zveril apoštolom, skutočne zahŕňa nás všetkých. Svetový deň misií je vhodnou príležitosťou na to, aby sme si to hlbšie uvedomili, a aby sme spoločne vypracovali vhodné duchovné a formačné postupy, ktoré napomôžu spoluprácu medzi cirkvami a prípravu nových misionárov na šírenie evanjelia v naše dobe. Predsa však nezabudnime, že prvým a najdôležitejším príspevkom, ktorým sme povolaní prispieť k misijnej činnosti Cirkvi, je modlitba. Pán hovorí: „Źatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!“ (Lk 10, 2). Temer pred päťdesiatimi rokmi pápež Pius XII., blahej pamäti, napísal: „V prvom rade sa, ctihodní bratia, modlite, modlite sa ešte viac. Spomeňte si na nesmierne veľkú duchovnú potrebu ešte toľkých národov, ktoré sú stále ďaleko od pravej viery alebo chýbajú im posily, aby vytrvali“ (AAS, s. 240). A vyzval na slávenie ešte väčšieho počtu svätých omší na úmysel misií, lebo tým sa plní to, „čo zodpovedá túžbam Pána, ktorý miluje svoju Cirkev a chce, aby rástla a rozkvitala v každom kúte sveta“ (tamže, s. 239).
Drahí bratia a sestry, aj ja sa opäť pripájam k tejto výzve, ktorá je aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Nech z každého spoločenstva zaznieva spoločné volanie k nášmu Otcovi, „ktorý je na nebesiach“, aby prišlo na zem jeho kráľovstvo. Vyzývam osobitne deti a mládež, ktorí sú vždy ochotní k veľkodušnej misijnej horlivosti. Obraciam sa aj na chorých a trpiacich a pripomínam hodnotu ich tajomnej a nenahraditeľnej spolupráce na diele spásy. Prosím zasvätené osoby – a osobitne tie v klauzúrnych kláštoroch –, aby zintenzívnili svoje modlitby za misie. Vďaka úsiliu každého veriaceho nech sa v celej Cirkvi rozšíri duchovná sieť modlitieb na podporu evanjelizácie. Panna Mária, ktorá svojou materskou starostlivosťou sprevádzala Cirkev pri jej začiatkoch, nech riadi naše kroky aj v tejto dobe a nech nám vyprosí nové Turíce lásky. Nech v prvom rade dá, aby sme si uvedomili, že sme všetci misionármi, ktorých poslal Pán, aby sme sa stali jeho svedkami v každom okamihu nášho života. „Fidei donum“ – kňazom, rehoľníkom, rehoľníčkam, dobrovoľníkom z radov laikov, ktorí sú činní v prednej línii evanjelizácie, ako aj tým, ktorí sa rôznym spôsobom venujú hlásaniu evanjelia, venujem dennú spomienku vo svojej modlitbe a všetkým posielam s láskou svoje apoštolské požehnanie.

Vo Vatikáne 27. mája 2007, na slávnosť Zoslania Ducha Svätého

Benedikt XVI.