J. E. Mons. Dominik Kaľata SJ
Narodil sa 19.5.1925 v Novej Belej, dnes Nowa Biała, Poľsko. Základnú školu navštevoval v rodnej obci, ktorá bola čisto slovenská, ale r. 1920 ju pripojili k Poľsku. R. 1939 bola vrátená Slovensku, takže stredoškolské štúdium si mohol vykonať na slovenskom gymnáziu v Levoči. Po jeho skončení vstúpil 31.7.1943 do Spoločnosti Ježišovej, noviciát absolvoval v Ružomberku (1943-1945). Filozofiu študoval v Děčíne na Labem (1947-1950), tam ho aj zastihla osudná noc z 13.-14.4.1950, keď ho spolu s ostatnými spolubratmi odvliekli do koncentračného tábora v Bohosudove. Tri a pol roka pôsobil v tzv. pomocných technických práporoch (PTP). Počas tohto pracovného nasadenia dokončil teologické štúdium a 12.8.1951 ho tajne vysvätili za kňaza. Potom ho biskup Ján Chryzostom Korec 9.9.1955 vysvätil za ďalšieho biskupa podzemnej Cirkvi. V januári 1960 bol zatknutý. Odsúdili ho na 4 roky väzenia, po niekoľko mesačnej väzbe mu zvyšok trestu odpustili v rámci všeobecnej amnestie. Po prepustení pracoval ako elektrikár a pokračoval v tajnej pastorácii, svätil kňazov a 18.5.1961 tajne vysvätil za biskupa Petra Dubovského. R. 1963 ho znova zatkli a odsúdili na štyri roky väzenia, ku ktorým pridali aj amnestované roky z predchádzajúceho rozsudku. Na slobodu ho prepustili až v máji 1968. vládna vrchnosť mu odmietla dať štátny súhlas na pastoráciu a musel ďalej pracovať ako robotník v zlievarni. V marci 1969 vycestoval do Rakúska, čím sa začala jeho emigrantská fáza života. Štúdium teológie si doplnil na teologickej fakulte v Innsbrucku (1969-1974), tu pkračoval v postgraduálnom štúdiu a v júni 1974 získal doktorát teológie. Krátko potom sa stal predstaveným v dome slovenských jezuitov v Staufene-Grunerne v Nemecku. Od r. 1976 aktívne vypomáhal aj v episkopálno-pastoračnej službe nemeckým veriacim v arcidiecéze Freiburg im Breisgau, stal sa tam pomocným biskupom. V r. 1991-1992 prednášal hermeneutiku a základnú teológiu v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí.