Vyhlásenie k problému trestu smrti

    Teologická komisia – Subkomisia pre bioetiku KBS (TK-SpB KBS) pozorne sleduje diskusie o znovuzavedení trestu smrti, ktorý sa v poslednej dobe u nás rozprúdili. V súvislosti s touto otázkou sa argumentovalo i "súhlasom
zo strany Katolíckej Cirkvi". Komisia sa týmto problémom zaoberala na svojom zasadnutí dňa 30. 5. 1998 v Bratislave. Po dôkladnom preskúmaní veci dáva pre orientáciu veriacich toto vyhlásenie:
    1. Nový Katechizmus katolíckej Cirkvi, ktorý potvrdil svojou autoritou sv. Otec Ján Pavol II. v roku 1992 sa tejto otázke venuje v bodoch 2263-2267 v súvislosti s oprávnenou obranou osoby
a spoločnosti. Preto, kto bráni svoj život, nedopúšťa sa vraždy, i keby bol pritom nútený usmrtiť útočníka (2264). Podobne i pri obrane spoločnosti: "Zachovať všeobecné blaho spoločnosti vyžaduje, aby bol útočník zneškodnený. Z tohto dôvodu tradičné učenie Cirkvi uznalo, že je odôvodnené právo a povinnosť právoplatnej verejnej moci ukladať tresty primerané závažnosti zločinu, nevylučujúce v prípade krajnej závažnosti ani trest smrti" (2266).
    2. Katechizmus však pripomína, že účelom trestu je predovšetkým náprava neporiadku, obrana verejného poriadku a bezpečnosť osôb. Trest má prispievať k náprave vinníka. "Ak nekrvavé prostriedky postačujú na obranu životov osôb a ochranu verejného poriadku, verejná moc sa obmedzí na tieto prostriedky, pretože lepšie zodpovedajú konkrétnym podmienkam všeobecného blaha a viac sa zhodujú s dôstojnosťou ľudskej osoby" (2267). Katechizmus upozorňuje, citujúc sv. Tomáša, že "ak niekto pri obrane vlastného života použije väčšie násilie, ako je potrebné, jeho konanie je nezákonné" (2264). Podobne by konala spoločnosť v prípade zločinca, ktorého už zbavila možnosti konať zlo (napr. uväznením).
    3. Trestu smrti venuje pozornosť sv. Otec i v encyklike Evangelium Vitae (Evanjelium života). Stále rastúci odpor verejnej mienky voči trestu smrti považuje za "znak nádeje" (27).      V čl. 56 hovorí: "Tak v Cirkvi ako aj v civilizovanej spoločnosti sa stále všeobecnejšie hlása požiadavka čo najviac ho obmedziť, alebo ho úplne zrušiť. Treba dôkladne zvážiť uloženie trestu, nemá sa pritom siahať k poprave páchateľa okrem prípadov absolútnej nutnosti, keď niet iných spôsobov ochrany spoločnosti. Dnes však vďaka lepšej organizovanosti spoločnosti takéto prípady sú veľmi zriedkavé a možno sa už vôbec nevyskytujú.
    4. Zástancovia trestu smrti sa opierajú o zdravý cit pre spravodlivosť. Skutočne trest smrti má viac povahu pomsty (t.j. "vykonania spravodlivosti") než ochrany spoločnosti. Tu však treba znovu  pripomenúť novozákonný princíp, podľa ktorého "pomsta patrí Bohu" (Dt 32,35; Rim 12,19). človek pri svojom úsilí o spravodlivosť nie je neomylný, preto spoločnosť nemá vinníka trestať viac, ako je nevyhnutné. Nemá sa považovať za absolútneho pána nad životom a smrťou svojich členov. Aj pre tieto prípady platia Ježišove slová: "Nechcem smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil." (Ez 33, 11) a tiež uistenie o "radosti, ktorú majú anjeli v nebi nad hriešnikom, ktorý koná pokánie" (por. Lk 15, 10). Trestom smrti sa však človeku možnosť obrátenia odníma.
    5. Nemožno považovať za preukázané, že by trest smrti väčšmi odstrašoval zločincov, ako iné prísne tresty (napr. doživotné väzenie) a teda i jeho "preventívny" účinok je problematický. Odra-
dzujúco pôsobí nielen výška trestu, ale aj vedomie, že každý zločin bude odhalený, zločinec postavený pred súd a potrestaný. Z tohoto hľadiska je pre znižovanie kriminality potrebné sústrediť sa predovšetkým na dôsledné vyšetrenie a primerané potrestanie všetkých spáchaných zločinov.
    6. Po zvážení všetkých argumentov komisia dospela k presvedčeniu, že okolnosti, ktoré by    oprávňovali znovuzavedenie trestu smrti, v našej krajine, určite nenastali a dúfa, že už ani nikdy nenastanú.


Bratislava, 30. 5. 1998

Mons. Prof. ThDr. František Tondra
predseda TK-SpB KBS