Cookies management by TermsFeed Cookie Consent
Výhrady voči hnutiu Nazaret

 
Z poverenia KBS Teologická komisia KBS spracovala – z archívneho materiálu sekretariátu a z osobných svedectiev bývalých členov a znalcov hnutia – výhrady voči hnutiu Nazaret. Tento sumár však nechce podávať celkové hodnotenie hnutia, negovať obetavosť i to dobré, čo hnutie vykonalo, najmä pokiaľ nedošlo ku kŕčovitému priľnutiu k litere interných predpisov, ani tvrdiť, že všetci v ňom sa dopúšťajú všetkých týchto chýb. Výhrady sú však natoľko rozšírené, že sa stávajú charakteristikou hnutia a nielen omylmi jednotlivcov.
 
a) Postavenie a neomylnosť duchovných vodcov
Život členov hnutia je koncentrovaný okolo osoby duchovného vodcu. Hnutie zabsolutizovalo vetu z denníka Jána XXIII. o duchovnom vodcovi: „Nedovolím si ani tú najmenšiu vec bez jeho rady alebo schválenia.“ Týmto odôvodňuje všetko, napr. čo kúpiť do domácnosti, kde sa zamestnať, kde bývať.
Zásadným nedostatkom hnutia je nerozlišovanie medzi externým ainterným fórom. Spovedník rozhoduje aj o praktických vonkajších otázkach a robí z nich vec svedomia.
 
b) Vlastná teológia a prax hnutia
Hnutie používa len niektoré cirkevné dokumenty, tzv. „vyhovujúce“. Pre hnutie je totiž charakteristické šírenie strachu z Boha i z moci diabla
Pre členov hnutie je vlastné samospasiteľné zmýšľanie. Člen je neustále (bez akejsi ľudskej miery) povzbudzovaný robiť dobré skutky v stave „bezhriešnosti“, akoby spása záležala len od neho. Ak by trochu ustal, nebude spasený.
V hnutí sa pestuje veľká citlivosť v otázkach šiesteho prikázania a veľká necitlivosť voči ôsmemu prikázaniu. Neustále rozoberanie zlyhaní a slabostí iných je bežné.
Členom hnutia sa neodporúča čítať Katolícke noviny či Rodinné spoločenstvo. Hnutie má totiž predpísané vlastné normy a formy duchovného života.
Vážnym nedostatkom v hnutí je stieranie rozdielu medzi zasväteným a nezasväteným životom. Vraj existujú len dve cesty – buď sviatostné manželstvo alebo zasvätený život. Vedený sa musí čím skôr rozhodnúť pre jeden z týchto dvoch životných stavov.
 
c) Rodina a príbuzenstvo
Duchovné vedenie charakterizuje rodinných príslušníkov ako rušiteľov jednoty s Pánom Bohom, ako rušiteľov vzájomnej jednoty manželov a ako rušiteľov výchovy ich detí. Hnutie systematicky rozbíja prirodzené vzťahy a nahrádza rodinu. Hnutia označilo príbuzenstvo za „prekážajúci kontakt“.
Hnutie násilným spôsobom zasahuje do slobodnej voľby mladých ľudí pri výbere životného partnera. Neprofesionálne zasahuje aj do intímneho rodinného života dvoma extrémami: podriadenosť ženy a nekontrolovateľné plodenie detí. Ak si člen z vlastnej iniciatívy preštuduje Familiaris consortio interpretuje sa to ako nedôvera a neochota prijímať deti.
Veľká naviazanosť sa buduje poskytovaním vzájomnej pomoci. Raz udelená „nezištná pomoc členovi“ sa potom stáva predmetom nátlaku. Viacerí už boli vnútorne disponovaní odísť, no s viacpočetnou rodinou nemajú kam, veď „hnutie im pomohlo nadobudnúť dom“ – hoci oni zas pomáhali iným.
 
d) Rozbíjanie farskej a diecéznej jednoty
Kňazi z hnutia sa separujú od ostatných kňazov. A priori sú k nim rezervovaní, vystačia si sami. Neradi vyučujú na školách náboženstvo. Spovedajú zväčša len členov hnutia a nedostatočne venujú všetkým vlastným farníkom. Často cestujú do iných farností za členmi hnutia. Veriacich rozdeľujú na „svojich“ a na „davových“, ktorým sa neoplatí venovať.
Separujú sa ak verní členovia hnutia, a preto sa nezapájajú do života svojej farnosti. Deti z hnutia nemajú k iným deťom dobrý vzťah. Chlapci nemôžu s inými miništrovať, ani sa hrať. Názor na farský systém je vyslovene negatívny. Ideálom je „cirkev v malom“.
Často krát ani diecézni biskupi neboli informovaní o tom, ktorí bohoslovci v seminári patrili do hnutia. Takto sa zasievala zbytočnú nedôveru voči autoritám.
Kňazi z hnutia fakticky nerešpektujú svojho biskupa, ale len svojho zakladateľa. Ten je pre nich autoritou. Biskup je len akoby zamestnávateľom a rešpektujú ho len natoľko, aby mohli zostať v pastoračnom zadelení.
 
e) Perspektíva
Hnutie malo na začiatku nádherné ideály. Teraz je v ňom spustený mechanizmus prísnej kontroly. Ten, kto je radikálnejší je chápaný ako „lepší“. Snaha odkrývať zlo prerastá v podozrievavosť. Vedenie v boji o dokonalosť nemieni nič tolerovať.
Z dôvodu nedostatkov – vážnych svojou podstatou i mierou rozšírenia – nemožno odporúčať schválenie hnutia Nazaret zo strany KBS. Pritom však nikoho nemožno vylúčiť z možnosti na nápravu.
 
Teologická komisia KBS

5. 6. 2002

Spišská Kapitula

42. plenárne zasadanie KBS