Katolicka cirkev na Slovensku

1. Hlásajte evanjelium (porov. Mk 16,15; Mt 10, 7 – 8): to je úloha, ktorú Ježiš zveril svojim učeníkom. Toto poslanie predstavuje „prednostnú službu, ktorú môže Cirkev preukázať každému človekovi a celému dnešnému ľudstvu“1. K tomuto je povolaná: hlásať evanjelium Božieho Syna, Krista Pána, a ním vzbudzovať vo všetkých národoch poslušnosť viery (porov. Rim 1, 1 – 5; Gal 3, 5). Cirkev plní svoje poslanie predovšetkým tým, že slovami a skutkami svedčí o milosrdenstve, ktoré sama bezodplatne prijala. Náš Pán a Učiteľ nám zanechal príklad, ako to robiť, keď umyl nohy svojim učeníkom a povedal, že budeme blahoslavení, ak tak budeme robiť aj my (porov. Jn 13, 15 – 17). Týmto spôsobom „sa spoločenstvo hlásajúce evanjelium vkladá prostredníctvom činností a gest do života druhých, skracuje vzdialenosti, znižuje sa až k poníženiu, ak je to potrebné, a objíma ľudský život, dotýkajúc sa trpiaceho Kristovho tela v ľuďoch“.2 Keď to Boží ľud robí, plní príkaz Pána, ktorý sa tým, že nás žiada o hlásanie evanjelia chce postarať o tých najslabších bratov a sestry, o chorých a trpiacich.

Misijné obrátenie Cirkvi

2. „Misijné obrátenie“3 Cirkvi je zamerané na obnovu Cirkvi podľa vzoru Kristovej misie lásky. Jeho učeníci a učeníčky sú povolaní stať sa „svetlom sveta“ (Mt 5, 14). To je spôsob, akým Cirkev odráža spásnu lásku Krista, ktorý je Svetlom sveta (porov. Jn 8, 12). Sama Cirkev je ešte žiarivejšia, keď ľuďom prináša nadprirodzený dar viery, „svetlo, ktoré usmerňuje naše putovanie v čase“, a keď slúži evanjeliu, aby toto svetlo „rástlo a osvetľovalo prítomnosť a stalo sa hviezdou, ukazujúcou horizonty našej životnej cesty v čase, keď človek mimoriadne potrebuje svetlo“4.

3. Do kontextu misie Cirkvi patrí aj reforma Rímskej kúrie. V niektorých momentoch sa naliehavejšie pociťovala túžba po reforme, ako tomu bolo v 16. storočí s apoštolskou konštitúciou Immensa aeterni Dei Sixta V. (1588) a v 20. storočí s apoštolskou konštitúciou Sapienti consilio Pia X. (1908). Keď prebiehal Druhý vatikánsky koncil, Pavol VI. výslovne sa odvolávajúc na prejavené želanie koncilových otcov,5 apoštolskou konštitúciou Regimini Ecclesiae universae (1967) nariadil a uskutočnil reformu Kúrie. Následne Ján Pavol II. promulgoval apoštolskú konštitúciu Pastor bonus (1988), s cieľom podporiť rast spoločenstva v celom organizme Cirkvi.

V kontinuite s ostatnými dvoma reformami a s vďačnosťou za veľkodušnú a kompetentnú službu, ktorú v priebehu čias poskytli mnohí členovia Kúrie Rímskemu veľkňazovi a univerzálnej Cirkvi, si táto nová apoštolská konštitúcia dáva za cieľ lepšie zladiť aktuálne vykonávanie služby Kúrie s cestou evanjelizácie, ktorú Cirkev prežíva predovšetkým v tejto etape.

Cirkev: tajomstvo spoločenstva

4. Pre reformu rímskej kúrie je dôležité mať na pamäti a zdôrazniť aj ďalší aspekt tajomstva Cirkvi: v nej je totiž misia tak úzko spojená so spoločenstvom, že možno povedať, že cieľom misie je práve „umožniť všetkým spoznať a žiť ,novéʻ spoločenstvo, ktoré vstúpilo do dejín sveta v Božom Synovi, ktorý sa stal človekom“.6

Tento život Cirkvi ako spoločenstva jej dáva tvár synodality; teda Cirkvi, ktorá žije vo vzájomnom počúvaní, v ktorom „sa má každý čo naučiť. Verný ľud, biskupský zbor, biskup Ríma: každý v počúvaní ostatných a všetci v počúvaní Ducha Svätého, Ducha pravdy (porov. Jn 14, 17)“7. Synodalita Cirkvi sa potom chápe ako „spoločné kráčanie Božieho stáda po cestách dejín k stretnutiu s Kristom Pánom“.8 Ide o poslanie Cirkvi, toho spoločenstva, ktoré existuje pre misiu a samo je misionárske.

Obnova Cirkvi a v nej aj obnova Rímskej kúrie musí odrážať túto základnú reciprocitu, aby sa spoločenstvo veriacich mohlo čo najviac priblížiť takej skúsenosti misijného spoločenstva, akú zažívali apoštoli s Pánom počas jeho pozemského života (porov. Mk 3, 14) a počnúc prvým spoločenstvom v Jeruzaleme (porov. Sk 2, 42) po Turícach vďaka pôsobeniu Ducha Svätého.

Služba primátu a kolégia biskupov

5. Spomedzi týchto darov Ducha daných pre službu ľuďom, vyniká dar apoštolov, ktorých si Pán vybral a z ktorých vytvoril stálu „skupinu“, na čelo ktorej postavil Petra, vybraného spomedzi nich.9 Samotným apoštolom zveril poslanie, ktoré bude trvať až do konca čias. Preto sa postarali o ustanovenie svojich nástupcov,10 aby tak ako Peter a apoštoli tvorili z Pánovej vôle jedno apoštolské kolégium. Takže aj dnes sú v Cirkvi, hierarchicky organizovanej spoločnosti,11 Rímsky veľkňaz – nástupca Petra a biskupi – nástupcovia apoštolov navzájom spojení v jedinom biskupskom zbore, ku ktorému biskupi prináležia na základe sviatostnej vysviacky, a prostredníctvom hierarchického spoločenstva sú spojení s hlavou tohto kolégia a jeho členmi, teda so samotným kolégiom.12

6. Druhý vatikánsky koncil učí: „Kolégiová jednota sa prejavuje aj vo vzájomných vzťahoch jednotlivých biskupov s partikulárnymi cirkvami a so všeobecnou Cirkvou. Rímsky veľkňaz ako Petrov nástupca je stálym a viditeľným princípom a základom jednoty biskupov, ako aj množstva veriacich. Jednotliví biskupi sú zase viditeľným princípom a základom jednoty v ich partikulárnych cirkvách, utvorených na obraz všeobecnej Cirkvi; v nich a z nich jestvuje jedna a jediná Katolícka cirkev. A preto jednotliví biskupi sú reprezentantmi vlastnej cirkvi, kým všetci, spolu s pápežom, reprezentujú celú Cirkev vo zväzku pokoja, lásky a jednoty.“13

7. Je dôležité zdôrazniť, že vďaka Božej prozreteľnosti apoštoli a ich nástupcovia založili v priebehu času rôzne cirkvi, ktoré sa spájali do rôznych skupín, ide predovšetkým o starobylé patriarchálne cirkvi. Vznik biskupských konferencií v Latinskej cirkvi predstavuje jednu z najnovších foriem, v ktorých sa communio episcoporum prejavuje v službe communio ecclesiarum založenom na communio fidelium. Preto – bez toho, aby sa to dotklo vlastnej moci biskupa ako pastiera jemu zverenej partikulárnej cirkvi – sú v súčasnosti biskupské konferencie, vrátane ich regionálnych a kontinentálnych združení, spolu s príslušnými východnými hierarchickými štruktúrami jedným z najdôležitejších spôsobov vyjadrenia cirkevného spoločenstva a jeho služby v rôznych regiónoch, spoločne s Rímskym veľkňazom, garantom jednoty viery a spoločenstva.14

Služba Rímskej kúrie

8. Rímska kúria je v službe pápežovi, ktorý je ako Petrov nástupca stálym a viditeľným princípom a základom jednoty tak biskupov, ako aj množstva veriacich.15 Z moci tohto zväzku je činnosť Rímskej kúrie v organickom vzťahu s biskupským kolégiom a s jednotlivými biskupmi a tiež s biskupskými konferenciami a ich regionálnymi a kontinentálnymi združeniami, ako aj s východnými hierarchickými štruktúrami, ktoré sú pastoračne veľmi užitočné a vyjadrujú afektívne a efektívne spoločenstvo medzi biskupmi. Rímska kúria nestojí medzi pápežom a biskupmi, skôr slúži obom, a to spôsobmi zodpovedajúcimi ich povahe.

9. Pozornosť, ktorú táto apoštolská konštitúcia venuje biskupským konferenciám – a tomu zodpovedajúcim a primeraným spôsobom aj východným hierarchickým štruktúram – je zameraná na posilnenie ich potenciálu16 bez toho, aby fungovali ako akýsi prostredný člen medzi Rímskym pápežom a biskupmi, i keď obom majú byť plne k dispozícii. Kompetencie, ktoré sú im v týchto nariadeniach pridelené, majú za cieľ vyjadriť kolégiový rozmer biskupskej služby a nepriamo posilniť cirkevné spoločenstvo,17 ako aj konkretizovať spoločné vykonávanie niektorých pastoračných funkcií pre dobro veriacich jednotlivých národov alebo daného územia.18

Každý kresťan je misionársky učeník

10. Pápež, biskupi a iní vysvätení služobníci nie sú jedinými evanjelizátormi v Cirkvi. „Vedia, že Kristus ich neustanovil na to, aby jedine oni vzali na seba celé spasiteľné poslanie Cirkvi na svete“19. Každý kresťan je na základe krstu učeníkom - misionárom „v tej miere, v akej sa stretol s láskou Boha v Ježišovi Kristovi“20. Nie je možné nezohľadniť to pri aktualizácii Kúrie, ktorej reforma preto musí zabezpečiť zapojenie laikov a žien aj do riadiacich a zodpovedných funkcií. Ich prítomnosť a účasť je navyše nevyhnutná aj preto, že spolupracujú na dobre celej Cirkvi21 prostredníctvom rodinného života, poznania spoločenskej reality a viery, ktorá ich vedie k objavovaniu Božích ciest vo svete, môžu byť významným prínosom, najmä pokiaľ ide o podporu rodiny a úctu k hodnotám života a stvorenia, a tiež hodnote evanjelia ako kvasu pozemských skutočností a prostriedku rozlišovania znamení čias.

Význam reformy

11. Reforma Rímskej kúrie bude reálna a možná, ak bude vychádzať z vnútornej reformy, ktorou si osvojíme „paradigmu koncilovej spirituality“, vyjadrenú pomocou „starobylého príbehu o milosrdnom Samaritánovi“22, teda o človeku, ktorý sa odkloní od svojej cesty, aby sa priblížil k polomŕtvemu človeku, ktorý nepatrí k jeho národu a ktorého ani nepozná. Ide o spiritualitu, ktorá má zdroj v láske k Bohu, ktorý nás miloval ako prvý, keď sme ešte boli biedni a hriešni, a ktorý nám pripomína, že našou povinnosťou je slúžiť ako Kristus bratom, predovšetkým tým najbiednejším, a že Kristovu tvár možno spoznať v každej ľudskej bytosti, osobitne v trpiacich mužoch a ženách (porov. Mt 25, 40).

12. Preto musí byť zrejmé, že „reforma nie je cieľom sama osebe, ale je prostriedkom na vydávanie silného kresťanského svedectva, na podporu účinnejšej evanjelizácie, plodnejšieho ekumenického ducha a na podporu konštruktívnejšieho dialógu so všetkými. Reforma, ktorú si veľmi želala väčšina kardinálov na generálnych kongregáciách pred konkláve, by mala ďalej zdokonaliť identitu samotnej Rímskej kúrie, teda pomáhať Petrovmu nástupcovi pri vykonávaní jeho úradu Najvyššieho pastiera pre dobro a službu univerzálnej Cirkvi a partikulárnych cirkví. Uskutočnením tejto reformy sa posilní jednota viery a spoločenstvo Božieho ľudu a podporí sa vlastné poslanie Cirkvi vo svete. Samozrejme, že dosiahnutie takéhoto cieľa nie je jednoduché: vyžaduje si čas, odhodlanie a predovšetkým spoluprácu všetkých. No pre uskutočnenie tohto cieľa sa musíme predovšetkým zveriť Duchu Svätému, ktorý je skutočným vodcom Cirkvi, a v modlitbe prosiť o dar autentického rozlišovania.“23

II.

ZÁSADY A KRITÉRIÁ SLUŽBY RÍMSKEJ KÚRIE

Pápež „používa úrady Rímskej kúrie, ktoré konajú svoju službu v jeho mene a jeho autoritou, na dobro partikulárnych cirkví a v službe ich pastierov“24, aby mohol efektívne plniť pastoračné poslanie Rímskeho veľkňaza v jeho starostlivosti o celú Cirkev (porov. Jn 21, 51 a nasl.), ktoré prijal od Krista, Pána a Pastiera, a pre zachovanie a rozvíjanie vzťahu medzi službou Petrovho nástupcu a službou všetkých biskupov. Týmto spôsobom Kúria je v službe pápežovi a biskupom, ktorí „spolu s Petrovým nástupcom spravujú dom živého Boha“25. Kúria vykonáva túto službu pre biskupov v ich partikulárnych cirkvách, s ohľadom na zodpovednosť, ktorá im prináleží ako nástupcom apoštolov.

1. Služba poslaniu pápeža. Rímska kúria je predovšetkým nástrojom, ktorý slúži Petrovmu nástupcovi a pomáha mu v jeho poslaní „trvalého a viditeľného princípu a základu jednoty biskupov i množstva veriacich“26, a tiež v prospech biskupov, partikulárnych cirkví, biskupských konferencií a ich regionálnych a kontinentálnych únií, východných hierarchických štruktúr a iných inštitúcií a spoločenstiev v Cirkvi.

2. Spoluzodpovednosť v communio. Táto reforma navrhuje v duchu „zdravej decentralizácie“27 ponechať v kompetencii pastierov fakultu riešiť pri výkone „vlastnej úlohy učiteľov“ a pastierov28 otázky, ktoré dobre poznajú29 a ktoré sa nedotýkajú jednoty učenia, disciplíny a spoločenstva Cirkvi, konajúc vždy s tou spoluzodpovednosťou, ktorá je plodom a výrazom špecifického mysterium communionis, ktorým je Cirkev30.

3. Služba poslaniu biskupov. Služba, ktorú Kúria ponúka v rámci spolupráce s biskupmi, spočíva predovšetkým v spoznávaní a podporovaní diela, ktoré konajú pre evanjelium a Cirkev, vo včasnom poradenstve, v povzbudzovaní k pastoračnému obráteniu, ktoré presadzujú, v solidárnej podpore ich evanjelizačnej iniciatívy a prednostnej pastoračnej voľby v prospech chudobných, v podpore ochrany maloletých a zraniteľných a každého ich prínosu v prospech ľudskej rodiny, jednoty a pokoja; skrátka, v podpore ich iniciatív zameraných na to, aby ľudia mohli mať hojný život v Kristovi. Navrhujeme, aby sa táto služba Kúrie podporujúca poslanie biskupov a communio konala aj prostredníctvom plnenia úloh dohľadu, podpory a posilňovania afektívneho a efektívneho vzájomného spoločenstva Petrovho nástupcu s biskupmi v bratskom duchu.

4. Podpora partikulárnych cirkví, biskupských konferencií a hierarchických štruktúr východných cirkví. Katolícka cirkev zahŕňa množstvo národov, jazykov a kultúr vo svete, a preto má k dispozícii veľké bohatstvo efektívnych skúseností v oblasti evanjelizácie, ktoré sa nesmie stratiť. Rímska kúria je vo svojej službe pre dobro celého communio schopná vďaka prítomnosti Cirkvi vo svete zhromažďovať a spracovať bohatstvo týchto poznatkov a skúseností, s ohľadom na najlepšie iniciatívy a tvorivé návrhy týkajúce sa evanjelizácie v jednotlivých partikulárnych cirkvách, biskupských konferenciách a východných hierarchických štruktúrach a tiež pokiaľ ide o spôsob reagovania na problémy a výzvy tvorivými návrhmi. Zhromažďujúc tieto skúsenosti Cirkvi v jej univerzálnom rozmere, na pomoc partikulárnym cirkvám, biskupským konferenciám a hierarchickým štruktúram východných cirkví, dáva im na nich účasť. Pre tento typ vzájomnej výmeny a dialógu sú dôležitým nástrojom návštevy ad limina Apostolorum a správy, ktoré na nich biskupi predkladajú.

5. Zástupný charakter Rímskej kúrie. Každá kuriálna inštitúcia vykonáva svoje poslanie na základe moci prijatej od Rímskeho pápeža, v mene ktorého koná so zástupnou mocou pri skutočňovaní jeho munus primátu. Z tohto dôvodu môže dikastériu alebo inému orgánu predsedať ktorýkoľvek veriaci, s ohľadom na ich špecifickú odbornosť, riadiacu právomoc a funkciu.

6. Spiritualita. Rímska kúria prispieva k spoločenstvu Cirkvi s Pánom len tým, že pestuje vzťah všetkých svojich členov s Ježišom Kristom, že sa s vnútornou horlivosťou venuje Božím plánom a darom, ktoré Duch Svätý dáva svojej Cirkvi, a pracuje v prospech povolania všetkých pokrstených k svätosti. Preto je potrebné, aby vo všetkých kuriálnych inštitúciách zostala služba Cirkvi - tajomstvu spojená so skúsenosťou zmluvy s Bohom, ktorá sa prejavuje v spoločnej modlitbe, duchovnej obnove a pravidelnom spoločnom slávení Eucharistie. Vychádzajúc zo stretnutia s Ježišom Kristom, majú členovia Kúrie taktiež vykonávať svoju úlohu s radostným vedomím, že sú učeníkmi - misionármi v službe celému Božiemu ľudu.

7. Osobná integrita a profesionálnosť. Kristova tvár sa odráža v rozmanitosti tvárí jeho učeníkov, ktorí svojimi charizmami slúžia poslaniu Cirkvi. Preto sú tí, ktorí slúžia v Kúrii, vyberaní spomedzi biskupov, kňazov, diakonov, členov inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života a laikov, ktorí sa vyznačujú svojím duchovným životom, dostatočnými pastoračnými skúsenosťami, striedmym životom a láskou k chudobným, duchom spoločenstva a služby, kompetentnosťou vo zverených záležitostiach a schopnosťou rozpoznávať znamenia čias. Z tohto dôvodu je potrebné venovať dôkladnú pozornosť výberu a formovaniu personálu, ako aj organizácii práce a osobnému a odbornému rastu každého jeho člena.

8. Spolupráca medzi dikastériami. Charakteristickými znakmi vnútorného fungovania Kúrie a každej jej inštitúcie musia byť spoločenstvo a spoluúčasť. Rímska kúria musí byť čoraz viac v službe spoločenstvu života a operatívnej jednoty, ktorá obklopuje pastierov univerzálnej Cirkvi. Z tohto dôvodu sa zodpovední za dikastériá pravidelne stretávajú s Rímskym pápežom, a to na individuálnych aj na spoločných stretnutiach. Pravidelné stretnutia podporujú transparentnosť a spoločnú činnosť s cieľom prediskutovať pracovné plány dikastérií a ich realizáciu.

9. Interdikasteriálne a intradikasteriálne stretnutia. Na interdikasteriálnych stretnutiach, ktoré vyjadrujú spoločenstvo a spoluprácu v Kúrii, sa riešia otázky týkajúce sa viacerých dikastérií. Za zvolávanie týchto stretnutí je zodpovedný Štátny sekretariát, ktorý plní aj funkciu pápežského sekretariátu. Spoločenstvo a spolupráca sa prejavujú aj vhodnými pravidelnými stretnutiami členov dikastéria: plenárnymi zasadnutiami, konzultáciami a kongresmi. V tomto duchu by sa mali niesť aj stretnutia biskupov s dikastériami, či už individuálne alebo kolektívne, ako sú tie pri príležitosti návštev ad limina Apostolorum.

10. Vyjadrenie katolíckosti. Katolíckosť Cirkvi sa musí odrážať vo výbere kardinálov, biskupov a ďalších spolupracovníkov. Všetci tí, ktorí sú pozvaní do služby v Rímskej kúrii, predstavujú znak spoločenstva a solidarity s Rímskym pápežom zo strany biskupov a predstavených inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života, ktorí takto dávajú Rímskej kúrii k dispozícii kvalifikovaných spolupracovníkov z rôznych kultúr.

11. Zníženie počtu dikastérií. Bolo potrebné znížiť počet dikastérií zlúčením tých, ktorých ciele boli veľmi podobné alebo sa navzájom dopĺňali, a uskutočniť racionalizáciu ich funkcií, aby sa zabránilo prekrývaniu ich kompetencií a zefektívnila ich práca.

12. Reforma, ako si to želal pápež Pavol VI., chce predovšetkým zabezpečiť, aby v samotnej Kúrii a v celej Cirkvi mohla „iskra božskej lásky zapáliť princípy, doktríny a zámery, ktoré stanovil koncil a ktoré takto zapálené láskou môžu v Cirkvi a vo svete skutočne priniesť tú obnovu myslenia, činnosti, mravov a morálnej sily, radosti a nádeje, ktorá bola samotným cieľom koncilu“31.

III.

VŠEBECNÉ NORMY

Pojem Rímska kúria

Čl. 1

Rímska kúria je inštitúcia, ktorou si Rímsky veľkňaz riadnym spôsobom slúži pri vykonávaní svojho najvyššieho pastoračného úradu a svojho univerzálneho poslania vo svete. Je v službe pápeža, Petrovho nástupcu a biskupov, nástupcov apoštolov, podľa spôsobov vlastných každému z nich tým, že v evanjeliovom duchu plní vlastnú funkciu, koná dobro a je v službe spoločenstva, jednoty a budovania univerzálnej Cirkvi, s pozornosťou voči svetu, v ktorom je Cirkev povolaná uskutočňovať svoje poslanie.

Pastoračný charakter kuriálnych činností

Čl. 2

Keďže sa všetci členovia Božieho ľudu podľa vlastných možností zúčastňujú na poslaní Cirkvi, tí, ktorí vykonávajú službu v Rímskej kúrii spolupracujú podľa svojho poznania a kompetnosti, ktorú majú ako aj svojej pastoračnej skúsenosti.

Čl. 3

Personál, ktorý pracuje v Rímskej kúrii a v iných inštitúciách spojených so Svätým stolcom, vykonáva pastoračnú službu v prospech poslania Rímskeho veľkňaza a biskupov v ich jednotlivých kompetenciách voči univerzálnej Cirkvi. Táto služba musí byť preniknutá a vykonávaná s najvyšším zmyslom pre spoluprácu, spoluzodpovenosť a pre rešpektovanie kompetencie iných.

Čl. 4

Pastoračný charakter kuriálnej služby je živený a obohacovaný osobitnou duchovnosťou, založenou na vzájomnej interiorite, ktorá jestvuje medzi univerzálnou Cirkvou a partikulárnou Cirkvou.

Čl. 5

Osobitosť, vlastná pastoračnej službe Rímskej kúrie si vyžaduje, aby si každý bol vedomý svojho povolania k príkladnému životu pred Cirkvou a pred svetom. To si od všetkých vyžaduje náročnú povinnosť byť učeníkmi – misionármi, ukazujúc príklad oddanosti, ducha nábožnosti, pohostinnosti voči tým, ktorí sa na túto službu obracajú a služby.

Čl. 6

Spolu so službou poskytovanou v Rímskej kúrii, nakoľko je to možné bez toho, aby to ovplyvňovalo prácu úradu, klerici nech sa venujú aj starostlivosti o duše, tak isto aj členovia inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života a laici nech spolupracujú na pastoračných aktivitách svojich spoločenstiev a iných cirkevných štruktúr podľa svojich schopností a možností.

Princípy konania Rímskej kúrie

Čl. 7

§ 1. Pre dobré fungovanie jednotlivých častí Rímskej kúrie je nevyhnutné, aby tí, ktorí tu pracujú, boli popri odovzdanosti a správnosti úmyslu aj kvalifikovaní. To si vyžaduje profesionalitu, čiže kompetentnosť a schopnosť v oblasti, v ktorej sú povolaní vykonávať svoju aktivitu. Tie sa formujú a získavajú v čase prostredníctvom skúsenosti, štúdia, aktualizácie vedomostí; avšak je nevyhnutné, aby od začiatku bola v tomto ohľade prítomná adekvátna príprava.

§ 2. Jednotlivé časti Rímskej kúrie, každá podľa svojho charakteru a kompetencie, nech sa postarajú o permanentnú formáciu svojho personálu.

Čl. 8

§ 1. Aktivita jednotlivých častí Rímskej kúrie musí byť stále inšpirovaná kritériami racionálnosti a funkčnosti, odpovedajúc na situácie, ktoré sa vytvárajú v čase a prispôsobiť sa potrebám univerzálnej Cirkvi a partikulárnych cirkví.

§ 2. Funkčnosť, zameraná na poskytnutie najlepšej a najúčinnejšej služby si vyžaduje, aby všetci, ktorí konajú službu v Rímskej kúrii, boli pripravení konať svoju prácu podľa toho, čo je potrebné.

Čl. 9

§ 1. Každé dikastérium, orgán alebo úrad, je povolaný vo vykonávaní svojej osobitnej služby na základe samotného poslania, na ktorom má účasť, vykonávať ju v súlade s ostatnými dikastériami, orgánmi alebo úradmi v dynamike vzájomnej spolupráce, každý podľa vlastnej kompetencie, v neustálej vzájomnej závislosti a prepojení svojich aktivít.

§ 2. Tento súlad medzi všetkými nech je prítomný aj vo vnútri každého dikastéria, orgánu alebo úradu, nech vykonávajú svoju úlohu takým spôsobom, aby usilovnosť každého podporovala disciplinované a účinné fungovanie aj napriek kultúrnym, jazykovým a národnostným rozdielom.

§ 3. To, čo je stanovené v § 2 a 3 sa vzťahuje aj na Štátny sekretariát s osobitosťou, ktorá je mu vlastná ako pápežskému sekretariátu.

Čl. 10

Každé dikastérium, orgán alebo úrad vo vykonávaní svojej činnosti nech pravidelne využíva nástroje, určené touto apoštolskou konštitúciou, ako sú kongres, riadne a plenárne zasadnutie. Pravidelne nech sa konajú zasadnutia tých, ktorí sú na čele dikastérií a medzidikasteriálne zhromaždenia.

Čl. 11

Úrad práce Svätého stolca sa zaoberá na základe vlastnej kompetencie všetkým, čo sa týka záležitostí práce personálu Rímskej kúrie a otázok s tým spojených, za účelom ochrany a napomáhania práv spolupracovníkov podľa princípov sociálneho učenia Cirkvi.

Štruktúra Rímskej kúrie

Čl. 12

§ 1. Rímska kúria sa skladá zo Štátneho sekretariátu, dikastérií a orgánov, pričom všetky sú právne na jednej úrovni.

§ 2. Pod názvom kuriálne inštitúcie sa rozumejú zložky Rímskej kúrie, o ktorých sa hovorí v § 1.

§ 3. Úrady Rímskej kúrie sú Prefektúra pápežského domu, Úrad liturgických slávení Najvyššieho veľkňaza a kamerlengo svätej Rímskej cirkvi.

Čl. 13

§ 1. Každá kuriálna inštitúcia pozostáva z prefekta alebo jemu na roveň postaveného, z určitého počtu členov, z jedného alebo viacerých sekretárov, ktorí pomáhajú prefektovi, spoločne ale podriadene, z jedného alebo viacerých podsekretárov, ktorým sú pridaní rozliční úradníci a konzultori.

§ 2. Na základe vlastnej osobitnej povahy alebo osobitného zákona môže mať niektorá kuriálna inštitúcia aj inú štruktúru, ako je stanovené v § 1.

Čl. 14

§ 1. Kuriálnu inštitúciu vedie Prefekt alebo jemu na roveň postavený, ktorý ju riadi a reprezentuje.

§ 2. Sekretár s pomocou podsekretára alebo podsekretárov pomáha prefektovi riešiť záležitosti kuriálnej inštitúcie a riadiť personál.

§ 3. Úradníci, ktorí pokiaľ je možné nech pochádzajú z rozličných regiónov sveta, aby Rímska kúria odzrkadľovala univerzálnosť Cirkvi, sú prijímaní spomedzi klerikov, členov inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života a laikov, ktorí sa vyznačujú potrebnou skúsenosťou, potvrdenou znalosťou a adekvátnymi akademickými titulmi, čnosťami a rozvážnosťou. Nech sú vybraní podľa objektívnych kritérií a transparentne a nech majú dostatočný počet rokov skúsenosti v pastoračných aktivitách.

§ 4. Súcosť kandidátov na úradníkov nech sa preskúma vhodným spôsobom.

§ 5. Vo výbere klerikov za úradníkov nech sa hľadá, pokiaľ je možné, vhodná rovnováha medzi diecéznymi/eparchiálnymi a členmi inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života.

Čl. 15

Členovia kuriálnych inštítúcií sú menovaní spomedzi kardinálov, tak rezidujúcich v Urbe ako aj inde, ku ktorým sa pridávajú ako osobitní experti vo veciach, ktoré sa prejednávajú, biskupi, predovšetkým diecézni/eparchiálni, a tiež, podľa charakteru dikastéria, kňazi a diakoni, členovia inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života a niektorí veriaci laici.

Čl. 16

Konzultori kuriálnych inštitúcií a úradov sú menovaní spomedzi veriacich, ktorí sa vyznačujú vzdelanosťou, osvedčenou schopnosťou a rozvážnosťou. Určenie a výber týchto osôb má čo najviac rešpektovať kritérium univerzálnosti.

Čl. 17

§ 1. Prefekt alebo jemu na roveň postavený, členovia, sekretár, podsekretár a vyšší úradníci, určení za vedúcich oddelení, im na roveň postavení a experti, ako aj konzultori sú menovaní Rímskym veľkňazom na päť rokov.

§ 2. Prefekt a sekretár po dosiahnutí veku, predpísaného vo Všeobecnom poriadku Rímskej kúrie musia predložiť zrieknutie sa úradu Rímskemu veľkňazovi, ktorý po zvážení všetkých okolností o tom rozhodne.

§ 3. Členovia po dosiahnutí veku osemdesiat rokov končia vo svojom úrade. Avšak tí, ktorí patria do niektorej kuriálnej inštitúcie na základe iného úradu, keď v ňom skončia, prestávajú zároveň byť členmi.

§ 4. Spravidla po piatich rokoch úradníci klerici a členovia inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života, ktorí vykonávali služu v kuriálnych inštitúciách a v úradoch, sa vracajú k pastoračnej starostlivosti do diecézy/eparchie alebo do inštitútu alebo spoločnosti, do ktorej patria. Keď to však predstavení Rímskej kúrie považujú na vhodné, služba im môže byť predĺžená na ďalšie obdobie piatich rokov.

Čl. 18

§ 1. V prípade uprázdnenia Apoštolského stolca všetci vedúci kuriálnych inštitúcií a členovia končia v úrade. Výnimku tvoria vyšší penitenciár, ktorý pokračuje vo vybavovaní riadnych záležitostí vo svojej kompetencii, predkladajúc kardinálskemu kolégiu tie záležitosti, ktoré by mali byť predložené Rímskemu veľkňazovi a almužník Jeho Svätosti, ktorý pokračuje vo vykonávaní charitatívnych diel podľa rovnakých kritérií, ako počas pontifikátu, zostávajúc v závislosti na kardinálskom kolégiu do zvolenia nového Rímskeho veľkňaza.

§ 2. Počas uprázdneného Stolca sa o riadne riadenie kuriálnych inštitúcií starajú sekretári, zaoberajúc sa iba záležitosťami riadnej správy. Do troch mesiacov od zvolenia nového Rímskeho veľkňaza musia byť potvrdení vo svojej funkcii.

§ 3. Majster pápežských liturgických slávení preberá úlohy predpísané v normách týkajúcich sa uprázdneného Apoštolského stolca a voľby Rímskeho veľkňaza.

Čl. 19

Každá z kuriálnych inštitúcií a úradov má vlastný bežný archív, v ktorom sú zaprotokolované prijaté dokumenty a kópie odoslaných a uchovávané podľa poriadku, bezpečne a podľa príslušných kritérií.

Kompetencia a procedúra kuriálnych inštitúcií

Čl. 20

Kompetencia kuriálnych inštitúcií sa riadnym spôsobom určuje podľa matérie. Je však možné aby kompetencie boli stanovené aj na základe iných dôvodov.

Čl. 21

Každá z kuriálnych inštitúcií v oblasti vlastnej kompetencie:

1. vybavuje záležitosti, ktoré sú podľa svojej povahy alebo určenia práva rezervované Apoštolskému stolcu;

2. vybavuje záležitosti pridelené Rímskym veľkňazom.

3. skúma otázky a problémy, ktoré prekračujú oblasť kompetencie jednotlivých diecéznych/eparchiálnych biskupov a biskupských orgánov (konferencií a hierarchických štruktúr východných cirkví);

4. študuje vážnejšie problémy aktuálnej doby za účelom napomôcť pastoračnej aktivite Cirkvi, aby bola primeranejšia, koordinovaná a účinná, vždy v súlade a s rešpektom voči kompetenciám partikulárnych cirkví, biskupských konferencií, ich regionálnych a kontinentálnych združení a hierarchických štruktúr východných cirkví;

5. napomáha, podporuje a povzbudzuje iniciatívy pre dobro univerzálnej Cirkvi;

6. skúma a ak je treba rozhoduje v otázkach, v ktorých veriaci využijúc svoje právo sa obracajú priamo na Apoštolský stolec.

Čl. 22

Prípadné konflikty o kompetenciu medzi dikastériami a medzi nimi a Štátnym sekretariátom sa predkladajú Najvyššiemu tribunálu apoštolskej signatúry, ak Rímsky veľkňaz neuváži rozhodnúť iným spôsobom.

Čl. 23

Každá z kuriálnych inštitúcií rieši otázky vo svojej kompetencii na základe všeobecného práva a osobitného práva Rímskej kúrie a tiež podľa vlastnej normatívy, vždy aplikujúc právo s kánonickou miernosťou s ohľadom a pozornosťou na spravodlivosť, dobro Cirkvi a spásu duší.

Čl. 25

Vedúcich kuriálnych inštitúcií, alebo v ich mene sekretárov prijíma osobne Rímsky veľkňaz spôsobom, stanoveným za účelom pravidelného a častého referovania o bežných záležitostiach, aktivitách a programoch.

Čl. 25

Úlohou vedúceho dikastéria, ak nie je určené inak pre jednotlivé dikastériá, je zvolať kongres, pozostávajúci z neho samého, sekretára, podsekretára a podľa úsudku samotného vedúceho aj všetkých alebo niektorých úradníkov:

1. skúmať špecifické otázky a hľadať riešenia okamžitým rozhodnutím alebo návrhom, aby boli predložené riadnemu alebo plenárnemu zasadnutiu alebo interdikasteriálnemu stretnutiu, alebo prezentované Rímskemu veľkňazovi;

2. prideliť konzultorom alebo iným expertom otázky, ktoré si vyžadujú osobitné štúdium;

3. skúmať žiadosti o fakulty a reskripty podľa kompetencie dikastéria.

Čl. 26

§ 1. Členovia diskastérií sa schádzajú na riadnych zasadnutiach a mimoriadnych zasadnutiach.

§ 2. Na riadne zasadnutie ohľadom obvyklých alebo častých záležitostí stačí, aby boli zvolaní členovia dikastéria, rezidujúci v Urbe.

§ 3. Na plenárne zasadnutie sú zvolaní všetci členovia dikastéria. Má sa sláviť každé dva roky, ak len Ordo servandus dikastéria neurčuje dlhšiu časovú periódu, a vždy sa koná potom, ako bol informovaný Rímsky veľkňaz. Plenárnemu zasadnutiu sú vyhradené záležitosti a otázky väčšieho významu, ktoré sa javia také na základe vlastnej povahy dikastéria. Plenárne zasadnutie má byť zvolané príležitostne aj pre otázky povahy všeobecného princípu a pre také, ktoré vedúci dikastéria považuje za vhodné, aby sa riešili týmto spôsobom.

§ 4. V plánovaní práce zasadnutí, predovšetkým plenárnych, ktoré vyžadujú prítomnosť všetkých členov, nech sa vyvinie úsilie na racionalizáciu presunov, využijúc aj videokonferencie a iné dostatočne chránené a bezpečné komunikačné prostriedky, ktoré dovoľujú účinne pracovať spolu, nezávisle na skutočnej fyzickej prítomnosti na tom istom mieste.

§ 5. Sekretár sa zúčastňuje na všetkých zasadnutiach s hlasovacím právom.

Čl. 27

§ 1. Je úlohou konzultorov a tých, čo sú im postavení na roveň, študovať otázku, ktorá im bola zverená a predložiť k nej, obvykle písomne, svoj názor.

§ 2. Keď je to považované za nevyhnutné a podľa vlastnej povahy dikastéria, konzultori – všetci alebo niektorí, od ktorých sa očakáva že majú osobitnú kompentenciu – môžu byť zvolaní kolégiovo na skúmanie osobitných otázok a predložiť svoj názor.

§ 3. V jednotlivých prípadoch môžu byť na nejakú konzultáciu povolané aj osoby, ktoré nie sú v zozname konzultorov, ak sú navrhnuté na základe osobitnej kompetencie a skúsenosti v matérii, ktorou sa treba zaoberať.

Čl. 28

§ 1. Záležitosti zmiešanej kompetencie, čiže ktoré sú v kompetencii viacerých dikastérií, sú skúmané spoločne dotknutými dikastériami.

§ 2. Vedúci dikastéria, ktorému ako prvému bola zadaná otázka, zvolá stretnutie buď z úradu alebo na základe požiadavky iného dotknutého dikastéria, za účelom konfrontovať rozličné pohľady a prijať rozhodnutie.

§ 3. Ak si to prípad vyžaduje, matéria musí byť postúpená na spoločné plenárne zasadnutie dotknutých dikastérií.

§ 4. Stretnutiu predsedá vedúci dikastéria, ktoré ho zvolalo, alebo sekretár, ak sú prítomní iba sekretári.

§ 5. Na riešenie záležitostí zmiešanej kompetencie, ktoré si vyžadujú časté vzájomné konzultácie, ak sa to považuje za nevyhnutné, vedúci dikastéria, ktoré prvé začalo otázku riešiť alebo ktorému ako prvému bola otázka postúpená, po predchádzajúcom schválení zo strany Rímskeho veľkňaza ustanoví na to určenú interdikasteriálnu komisiu.

Čl. 29

§ 1. Kuriálna inštitúcia, ktorá priravuje všeobecný dokument, predtým, ako ho predloží Rímskemu veľkňazovi, text doručí iným zainteresovaným kuriálnym inštitúciám, zozbiera prípadnné poznámky, doplnenia a návrhy za účelom zdokonalenia textu, aby sa prostredíctvom konfrontácie pohľadov a hodnotení mohlo prísť k spoločnej aplikácii dokumentu.

§ 2. Dokumenty a vyhlásenia ohľadom matérií, týkajúcich sa vzťahov so štátmi a inými subjektami medzinárodného práva si vopred vyžadujú nihil obstat Štátneho sekretariátu.

Čl. 30

Kuriálna inštitúcia nemôže vydávať zákony alebo všeobecné dekréty majúce silu zákona, ani nemôže derogovať predpisy platného univerzálneho práva, iba ak v jednotlivých osobitných prípadoch a schválené špecifickou formou Rímskym veľkňazom.

Čl. 31

§ 1. Je nezrušiteľná norma, že ohľadom dôležitých alebo mimoriadnych záležitostí sa nesmie nič urobiť skôr, ako to vedúci kuriálnej inštitúcie neoznámil Rímskemu veľkňazovi.

§ 2. Rozhodnutia a riešenia, týkajúce sa otázok väčšieho významu majú byť predložené na schválenie Rímskemu veľkňazovi, s výnimkou tých rozhodnutí, na ktoré boli kuriálnej inštitúcii pridelené osobitné fakulty a rozsudkov Tribunálu rímskej róty a Najvyššieho súdu apoštolskej signatúry, vydaných v medziach vlastnej kompetencie.

§ 3. Ohľadom osobitných fakúlt, udelených každej kuriálnej inštitúcii, prefekt alebo kto mu je postavený na roveň má pravidelne overovať a zvažovať s Rímskym veľkňazom ich účinnosť, praktickosť, prideľovanie v oblasti Rímskej kúrie a vhodnosť pre univerzálnu Cirkev.

Čl. 32

§ 1. Hierarchické rekurzy sú prijímané, skúmané a rozhodované podľa normy práva kompetentnými kuriálnymi inštitúciami. V prípade pochybnosti ohľadom vymedzenia kompetencie, otázku rozhodne Najvyšší tribunál apoštolskej signatúry.

§ 2. Otázky, ktoré sa majú riešiť súdnou cestou, sa postupujú kompetentným tribunálom.

Čl. 33

Kuriálne inštitúcie podľa svojich kompetencií spolupracujú na aktivite Generálneho sekretariátu synody podľa toho, ako je stanovené v pravidlách samotnej synody, ktorá poskytuje účinnú spoluprácu Rímskemu veľkňazovi podľa spôsobu, ktorý on sám stanovil alebo stanoví, v otázkach väčieho významu pre dobro celej Cirkvi.

Zhromaždenie vedúcich kuriálnych inštitúcií

Čl. 34

§ 1. Aby sa napomohlo väčšiemu prepojeniu a trnasparentnosti v práci kúrie, podľa nariadenia Rímskeho veľkňaza, vedúci kuriálnych inštitúcií sú pravidelne zvolávaní, aby spolu prediskutovali plán práce jednotlivých inštitúcií a jeho aplikáciu; aby koordinovali spoločnú prácu; aby si odovzdávali informáce a skúmali otázky väčšieho významu; aby si vzájomne vymieňali názory a pripomienky; aby prijímali rozhodnutia, ktoré treba predložiť Rímskemu veľkňazovi.

§ 2. Zhromaždenia zvoláva a koordinuje Štátny sekretariát v súlade s Rímskym veľkňazom.

Čl. 35

Rímsky veľkňaz ak to považuje za vhodné, môže dôležitejšie záležitosti všeobecného charakteru, ktoré boli predmetom diskusie na zhromaždení vedúcich kuriálnych inštitúcií, redložiť aj kardinálom, zídeným v konzistóriu, podľa osobitného zákona.

Rímska kúria v službe partikulárnym cirkvám

Čl. 36

§ 1. Kuriálne inštitúcie majú v otázkach väčšieho významu spolupracovať s partikulárnymi cirkvami, biskupskými konferenciami a ich regionálnymi a kontinentálnymi združeniami a východnými hierarchickými štruktúrami.

§ 2. Ak si to nejaká záležitosť vyžaduje, dokumenty všeobecného charakteru veľkej dôležitosti alebo také, ktoré sa vzťahujú osobitným spôsobom na niektoré partikulárne cirkvi, nech sa pripravujú berúc do úvahy názor zainteresovaných biskupských konferencií, regionálnych alebo kontinentálnych združení a východných hierarchických štruktúr.

§ 3. Kuriálne inštitúcie nech urýchlene potvrdia prijatie záležitosti, ktorú im prezentovali partikulárne cirkvi, nech ich usilovne a starostlivo skúmajú a čím skôr nech na ne dajú primeranú odpoveď.

Čl. 37

Ohľadom záležitostí, týkajúcich sa partikulárnych cirkví nech kuriálne inštitúcie konzultujú s pápežskými zástupcami, ktorí tam vykonávajú svoju úlohu a nech informujú ich aj biskupské konferencie a východné hierarchické štruktúry o prijatých rozhodnutiach.

Návšteva „ad limina Apostolorum“

Čl. 38

V súlade s tradíciou a podľa predpisov kánonického zákona pastieri každej partikulárnej cirkvi konajú v určenom čase návštevu „ad limina Apostolorum“.

Čl. 39

Táto návšteva má osobitnú dôležitosť z hľadiska jednoty a spločenstva života Cirkvi, nakoľko je najvyšším momentom vzťahu pastierov každej partikulárnej cirkvi a každej biskupskej konferencie a východnej hierarchickej štruktúry s Rímskym biskupom. On tým, že prijíma bratov v episkopáte, prerokúva s nimi ich záležitosti, týkajúce sa dobra Cirkvi a pastoračnej úlohy biskupov, utvrdzuje a podporuje ich vo viere a v láske. Tak sa posilňujú putá hierarchického spoločenstva a zvýrazňuje sa katolíckosť Cirkvi a jednota kolégia biskupov.

Čl. 40.

§ 1. Pastieri každej partiklárnej cirkvi, pozvaní zúčastniť sa návštevy, majú ju starostlivo a usilovne pripraviť, predložiac Apoštolskému stolcu v čase, ktorý tento určí, podrobnú správu o stave diecézy/eparchie, ktorá im je zverená, s priložením hlásenia o finančnej a majetkovej situácii.

§ 2. Správa, vyznačujúca sa stručnosťou a jasnosťou, nech je charakterizovaná presnosťou a konkrétnosťou v opise reálneho stavu partikulárnej cirkvi. Má tiež obsahovať hodnotenie podpory, poskytnutej zo strany kuriálnych inštitúcií a vyjadriť očakávania voči samotnej Kúrii ohľadom práce, ktorú treba konať v spolupráci s ňou.

§ 3. Na zjednodušenie kolokvií pastieri partikulárnych Cirkví nech k detailnej správe priložia zhňujúci text ohľadom hlavných tém.

Čl. 41

Návšteva má tri dôležité hlavné momenty: púť k hrobom apoštolských kniežat, stretnutie s Rímskym veľkňazom a kolokviá na dikastériách a orgánoch spravodlivosti Rímskej kúrie.

Čl. 42

§ 1. Prefekti a im postavení na roveň a sekretári dikastérií a orgánov spravodlivosti nech sa starostlivo pripravia na stretnutie s pastiermi partikulárnych cirkví, biskupských konferencií a východných hierarchických štruktúr, pozorne preskúmajúc správy, ktoré od nich dostali.

§ 2. Pri stretnutí s pastiermi, o ktorých hovorí § 1, prefekti alebo im postavení na roveň a sekretári dikastérií alebo orgánov spravodlivosti nech v úprimnom a srdečnom dialógu poradia, povzbudia, poskytnú návrhy a vhodné nasmerovanie za účelom prispieť k dobru a rozvoju celej Cirkvi, dodržiavaniu spoločnej disciplíny, prijmúc z návrhov a usmernení to, čo slúži účinnejšej službe.

Poriadky

Čl. 43

§ 1. Ohľadom spôsobu postupu, zachovajúc predpisy platných kódexov, princípy a krirériá, vymedzené v časti II a normy stanovené v tejto apoštolskej konštitúcii, treba dodržiavať Všeonecný poriadok Rímskej kúrie, teda sústavu spoločných noriem, ktorými je stanovený poriadok, spôsob postupu a riešenia záležitostí Kúrie a kde je to výslovne určené, v inštitúciách spojených so Svätým stolcom, ktoré boli schválené Rímskym veľkňazom.

§ 2. Každá kuriálna inštitúcia a každý úrad musí mať svoje Ordo servandus, čiže vlastné normy, schválené Rímskym veľkňazom, podľa ktorých sa záležitosti prerokúvajú.

IV.

ŠTÁTNY SEKRETARIÁT

Čl. 44

Štátny sekretariát ako pápežský sekretariát úzko napomáha Rímskemu veľkňazovi vo vykonávaní svojho najvyššieho poslania.

Čl. 45

§ 1. Riadi ho Štátny sekretár.

§ 2. Má tri sekcie: Sekcia pre všeobecné záležitosti pod vedením substitúta s pomocou asesora; Sekcia pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami pod vedením vlastného sekretára s pomocou podsekretára a jedného podsekretára pre multilaterálny sektor; Sekcia pre diplomatický personál Svätého stolca pod vedením sekretára pre pápežské zastupiteľstvá s pomocou podsekretára.

Sekcia pre všeobecné záležitosti

Čl. 46

Sekcii pre všeobecné záležitosti osobitne patrí staroslivosť o vybavovanie záležitostí, týkajúcich sa každodennej služby Rímskeho veľkňaza; skúmať tie záležitosti, ktorými sa treba zaoberať mimo riadnej kompetencie jednotlivých kuriálnych inštitúcií a iných orgánov Apoštolského stolca; napomáhať koordináciu medzi dikastériami, orgánmi a úradmi bez zasahovania do ich autonómie. Patrí jej vykonávanie všetkého, čo sa týka zástupcov štátov pri Svätom stolci.

Čl. 47

Je tiež v jej kompetencii:

1. redigovať a rozosielať apoštolské konštitúcie, dekretáliá, apoštolské listy, listy a ďalšie dokumenty, ktoré jej zverí Rímsky veľkňaz.

2. zabezpečiť publikovanie úkonov a verejných dokumentov Svätého stolca v oficiálnom vestníku „Acta Apostolicae Sedis“,

3. dávať usmernenia Dikastériu pre komunikáciu ohľadom oficiálnej komunikácie úkonov Rímskeho veľkňaza ako aj Svätého stolca;

4. uchovávať olovenú pečať a prsteň rybára.

Čl. 48

Tejto sekcii tiež patrí:

1. zabezpečovať to, čo sa týka pravidelných zhromaždení vedúcich kuriálnych inštitúcií a vykonania príslušných nariadení;

2. zaoberať sa všetkými úkonmi, týkajúcimi sa menovaní, vydaných alebo schválených Rímskym veľkňazom ohľadom prefekta alebo jemu postavenému na roveň, členov, sekretára, podsekretára alebo podsekretárov a konzultorov kuriálnych inštitúcií a úradov, inštitúcií spojených so Svätým stolcom alebo ktoré naň odkazujú a menovania diplomatického personálu;

3. pripravovať podklady pre pápežské vyznamenania;

4. zbierať, koordinovať a publikovať štatistiky, týkajúce sa života Cirkvi v celom svete.

Sekcia pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami

Čl. 49

Vlasnou úlohou sekcie pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami je venovať sa záležitostiam, ktoré majú byť prejednávané s jednotlivými občianskymi autoritami.

Je kompetentná:

1. starať sa o diplomatické a plitické vzťahy Svätého stolca so štátmi a inými subjektami medzinárodného práva a zaoberať sa spoločnými záležitosťami na podporu dobra Cikvi a občianskej spoločnosti aj prostredníctvom uzatvárania konkordátov a iných medzinárodných dohôd, pridŕžajúc sa mienky zainteresovaných biskupských orgánov.

2. reprezentovať Svätý stolec pri medzinárodných medzivládnych organizáciách a multilaterálnych medzivládnych konferenciách, využijúc pri tom, ak je to potrebné, spoluprácu kompetentných dikastérií a orgánov Rímskej kúrie.

3. udeľovať nihil obstat vždy, keď niektoré dikastérium alebo orgán Rímskej kúrie zamýšľa publikovať nejaké vyhlásenie alebo dokument, dotýkajúci sa mezinárodných vzťahov alebo vzťahov s občianskymi autoritami.

Čl. 50

§ 1. V osobitných situáciách, z poverenia Rímskeho veľkňaza, táto sekcia po vypočutí mienky kompetentných dikastéríí Rímskej kúrie, vykonáva všetko, čo sa týka menovaní v partikulárnych cirkvách, tiež zriaďovanie a zmeny tak ich ako aj ich orgánov.

§ 2. V ostatných prípadoch, predovšetkým tam, kde platí konkordátny režim, jej patrí venovať sa tým záležitostiam, ktoré majú byť prejednávané s civilnými vládami.

Čl. 51

§ 1. Sekcii pomáha vlastná Rada pre riešenie osobitných otázok.

§ 2. V sekcii môžu byť podľa potreby ustanovené stále komisie na riešenie určitých matérií a všeobecných otázok, týkajúcich sa rozličných kontinentov a osobitných geografických oblastí.

Sekcia pre diplomatický personál Svätého stolca

Čl 52

§ 1. Sekcia pre diplomatický personál Svätého stolca sa zaoberá otázkami, týkajúcimi sa osôb, ktoré vykonávajú svoju prácu v diplomatickej službe Svätého stolca, osobitne ich životnými a pracovnými podmienkami a ich permanentnou formáciou. Na výkon svojej úlohy sekretár navštevuje sídla pápežských zastupiteľstiev, zvoláva a predsedá zhromaždenia, týkajúce sa obsadzovania zastupiteľstiev.

§ 2. Sekcia spolupracuje s prezidentom Pápežskej diplomatickej akadémie pokiaľ ide o výber a formáciu kandidátov na diplomatickú službu Svätého stolca a udržiava kontakty s personálom na odpočinku.

§ 3. Sekcia vykonáva svoje úlohy v úzkej spolupráci so Sekciou pre všeobecné záležitosti a so Sekciou pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami, ktoré každá podľa svojich osobitných oblastí, riešia aj to, čo sa týka pápežských reprezentantov.

DIKASTÉRIÁ

Dikastérium pre evanjelizáciu

Čl. 53

§ 1. Dikastérium je v službe evanjelizácie, aby Kristus, svetlo národov, bol poznaný a aby sa o ňom vydávalo svedectvo slovami a skutkami a aby sa budovalo tajomné Kristovo Telo. Dikastérium je kompetentné v základkých otázkach evanjelizácie vo svete a pre ustanovenie, sprevádzanie a podporu nových partikukánych cikví, pri neporušení kompetencie Dikastéria pre východné cirkvi.

§ 2. Dikastérium tvoria dve sekcie: pre základné otázky evenjelizácie vo svete a pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi na územiach svojej kompetencie.

Čl. 54

Dikastériu pre evenjelizáciu predsedá priamo Rímsky veľkňaz. Každú z dvoch sekcií v jeho mene a jeho autoritou vedie pro – prefekt, ktorý dostáva pomoc podľa normy článku 14 § 2.

Sekcia pre základné otázky evenjelizácie vo svete

Čl. 55

§ 1. Úlohou Sekcie je študovať v spolupráci s partikulárnymi cirkvami, biskupskými konferenciami a východnými hierarchickými štruktúrami, inštitútmi zasvätoného života a spoločností apoštolského života základné otázky evanjelizácie a vývoja účinného ohlasovania Evanjelia, výberom foriem, nástrojov a primeraného jazyka. Sekcia zbiera najvýznamnejšie skúsenosti v oblasti evanjelizácie a dáva ich k dispozícii celej Cirkvi.

§ 2. Sekcia povzbudzuje k úvahe nad históriu evanjelizácie a misie, najmä v ich vzťahoch s udalosťami politickými, sociálnymi a kultúrnymi, ktoré poznačili a podmienili hlásanie evanjelia.

Čl. 56

§ 1. Prostredníctvom štúdia a výmenou skúseností sekcia podporuje partikulárne cirkvi v procese inkulturácie dobrej zvesti Ježiša Krista v rozličných kultúrach a etnikách a pri ich evanjelizácii a venuje osobitnú pozornosť ľudovej zbožnosti.

§ 2. Pri napomáhaní a podporovaní ľudovej zbožnosti sa zvlášť stará o medzinárodné svätyne. Sekcii patrí zriaďovanie medzinárodných svätýň a schvaľovanie ich štatútov v súlade s kánonickými predpismi a v spoluprácie s diecéznymi/eparchiálnymi biskupmi, biskupskými konferenciami a východnými hierarchickými štruktúrami, starať sa o napomáhanie organickej pastorácie v sanktuáriách, ktoré sú ohniskami stálej evanjelizácie.

Čl. 57

Vo svetle politických, sociálnych a kultúrnych výziev, Sekcia:

1. napomáha evanjelizáciu prostredníctvom rozlišovania znamení čias a štúdium socio – ekonomických a miestnych podmienok adresátov ohlasovania evanjelia;

2. študuje a napomáha obnovujúci prínos evanjelia v stretnutí s kultúrami a so všetkým, čo sa týka napomáhania ľudskej dôstojnosti a náboženskej slobody. V úzkej spolupráci s biskupskými konferenciami a východnými hierarchckými štruktúrami podporuje a napomáha šírenie a uskutočňovanie cirkevného magistéria, ktoré sa vzťahuje na témy stretnutia evanjelia s kultúrami. Keďže evanjelizácia zahŕňa základné zameranie na chudobných, zabezpečuje Svetový deň chudobných;

3. napomáha a poporuje iniciatívy diecéznych/eparchiálnych biskupov, biskupských konferencií a východných hierarchických štruktúr na ohlasovanie evanjelia.

Čl. 58

§ 1. Sekcia je kompetentná pre katechizáciu, vkladajúc sa do služby partikulárnych cirkví v ich povinnosti ohlasovať evanjelium Ježiša Krista tomu, kto prijal krst, vedie každodenne kresťanský život, tomu, kto hoci prejavuje určitú mieru viery, nepozná dostatočne jej základy, a tomu, kto cíti potrebu prehĺbiť viac a lepšie prijaté učenie i tým, ktorí zanechali vieru alebo ju nevyznávajú.

§ 2. Sekcia dohliada, aby sa vyučovanie katechézy konalo vhodným spôsobom a aby sa katechetická formácia viedla podľa usmernení, vyjadrených magistériom Cirkvi. Rovnako jej patrí udeľovať predpísané potvrdenie Apoštolského stola pre katechizmy a iné spisy, týkajúce sa katechetického zvdelávania so súhlasom Dikastéria pre náuku viery.

Čl. 59

§ 1. Nakoľko každý člen Božieho ľudu na základe prijatého krstu je učeníkom – misionárom evanjelia, Sekcia podporuje rast tohto povedomia a zodpovednosti, aby každý účinne spolupracoval na misionárskom diele každodenným životom prostredníctvom modlitby, svedectva a skutkov.

§ 2. Evanjelizácia sa uskutočňuje najmä ohlasovaním Božieho milosrdenstva mnohorakými spôsobmi a vyjdreniami. K tomuto cieľu prispieva zláštnym spôsobom špecifická činnosť misionárov milosrdenstva, ktorých formáciu Sekcia napomáha a podporuje a poskytuje aj kritériá pre pastoračnú činnosť.

Čl. 60

§ 1. V kontexte evanjelizácie Sekcia zastáva a napomáha náboženskú slobodu v každej sociálnej a politickej oblasti v reálnych situáciach sveta. V tomto ohľade využíva spoluprácu Štátneho sekretariátu.

§ 2. Ako spôsob evanjelizácie povzbudzuje a podporuje v spolupráci s Dikastériom pre medzináboženský dialóg a Dikastériom pre kultúru a výchovu podľa špecifických kompetenciií vhodnosť strenutia a dialogu s členmi iných náboženstiev a tými, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo.

Sekcia pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi

Čl. 61

Sekcia podporuje ohlasovanie evanjelia a prehlbovanie života viery na územiach prvej evanjelizácie a zaoberá sa všetkým, čo sa týka jednak zriaďovania cirkevných územných štruktúr alebo ich úprav, ako aj ustanovovania v nich a plnenia ostatných úloh podobne, ako plní Dikastérium pre biskupov v rámci svojej pôsobnosti.

Čl. 62

Sekcia podľa princípu spravodlivej autonómie podporuje nové partikulárne cirkvi v diele prvej evanjelizácie a v ich raste, spoluprácou s partikulárnymi cirkvami, biskupskými konferenciami, inštitútmi zasväteného života, spoločnosťami apoštolského života, združeniami, cirkevnými hnutiami, novými komunitami a ustanovizňami cirkevej aistencie.

Čl. 63

Sekcia spolupracuje s biskupmi, biskupskými konferenciami, inštitútmi zasväteného života a spoločnosťami apoštolského života pri vzbudzovaní misijných povolaní klerikov, členov inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života a laikov a pri formácii svetských klerikovi a katechétov na územiach, ktoré podliehajú Dikastériu, pri zachovaní kompetencie iných dikastérií v špecifických záležitostiach, ktorými sú: inštitucionálna formácia klerikov, vyššie študijné inštitúty, výchova a kultúra.

Čl. 64

§ 1. Sekcia podporuje výmenu skúseností v rámci nových partikulárnych cirkví a medzi nimi a cirkvami ktoré vznikli už dávnejšie.

§ 2. Sprevádza integráciu nových partikulárnych cirkví a povzbudzuje ostatné, aby podporovali v solidarite a bratstve.

§ 3. Pripravuje a organizuje kurzy základnej a permanentnej formácie pre biskupov a tých, čo sú im postavení na roveň na úzmeniach svojej pôsobnosti.

Čl. 65

Na zvýšenie misijnej spolupráce Sekcia:

1. sa sanží viesť nové partikulárne cirkvi k ekonomickej autonómii a pomáha im vytvárať k tomu podmienky;

2. pomáha vytvárať potrebné fondy na podporu nových partikulárnych cirkví a pripravovať kompetentný personál na ich získavanie a na spoluprácu s inými partikulárnymi cirkvami;

3. podporuje v nových partikulárnych cirkvách a ich zoskupeniach vytváranie správnych a kontrolných orgánov pre využívanie zdrojov a kvalitu ivestícií;

4. podporuje nové partikulárne cirkvi v riadení personálu.

Čl. 66

Sekcia sa zaoberá všetkým, čo sa bolo stanovené ohľaom päťročných správ a návštev ad limina Apostolorum partikulránych cirkví, ktoré su zverené do jej starostlivosti.

Čl. 67

§ 1. Sekcii pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi sú zverené Pápežské misijné diela: Pápežské dielo pre šírenie viery, Pápežské dielo sv. Apoštola Petra, Pápežské dielo misijného detstva a Pápežská misijná únia ako nástroje na napomáhanie misijnej zodpovednosti každého pokrsteného a na podporu nových partikulárnych cirkví.

§ 2. Správa ekonomických podpôr určených na misijnú spoluprácu a ich spravodlivé rozdelenie sú zverené pridelenému sekretárovi Sekcie, ktorý je poverený úlohou predsedu Pápežských misijných diel.

Čl. 68

Majetok určený pre misie je spravaný prostredníctvom osobitného úradu, ktorý riadi tento pridelený sekretár Sekcie pri zachovaní povinnosti riadne sa zodpvoedať Sekretariátu pre ekonomiku.

Dikastérium pre náuku viery

Čl. 69

Úlohou Dikastéria pre náuku viery je pomáhať Rímskemu veľkňazovi a biskupom v ohlasovaní evanjelia na celom svete, tým, že napomáha a chráni neporušenosť katolíckej náuky v otázkach viery a mravov, tým, že čerpá z pokladu viery a hľadá stále hlbšie chápanie nových otázok.

Čl. 70

Dikastérium sa skladá z dvoch sekcií: doktrinálnej a disciplinárnej, každú koordinuje sekretár, ktorý pomáha prefektovi v špecifickej oblasti svojej kompetencie.

Čl. 71

Doktrinálna sekcia napomáha a podporuje štúdium a uvažovanie o chápaní viery a zvykov a o rozvoji teológie v rôznych kultúrach vo svetle správnej náuky a výziev doby, takým spôsobom, aby ponúkla odpoveď k otázkam a argumentom, ktoré sa objavujú s pokrokom vied a vývojom civilizácie.

Čl. 72

§ 1. Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať na ochranu viery a maravov, aby sa ochránila ich neporušenosť pred omylmi, rozšírenými akýmkoľvek spôsobom, Doktrinálna sekcia pracuje v úzkom kontakte s diecéznymi/eparchiálnymi biskupmi, a to ako jednotlivcami, tak aj zhromaždenými v biskupských konferenciách alebo v partikulárnych konciloch alebo vo východných hierarchických štruktúrach, pri vykonávaní svojho poslania autentických učiteľov a učiteľov viery, ktorým sú viazaní chrániť a podporovať neporušenosť tej istej viery.

§ 2. Táto spolupráca sa vzťahuje predovšekým na to, čo sa týka oprávnenia na vyučovanie teologických disciplín, ku ktorým sa Sekcia vyjadruje, pri zachovaní kompetencie, vlastnej Dikastériu pre kultúru a výchovu.

Čl. 73

Doktrinálna sekcia na ochranu právd viery a neporušenosť mravov:

1. skúma spisy a mienky, ktoré sa zdajú byť v rozpore alebo škodlivé voči pravej viere a mravom; usiluje sa o dialóg s ich autormi a predkladá vhodné nápravné opatrenia podľa vlastných noriem;

2. stará sa, aby nechýbalo primerané vyvrátenie nebezpečných omylov a doktrín, ktoré sa rozšírili medzi kresťanským ľudom.

Čl. 74

Doktrinálnej sekcii patrí, prostredníctvom úradu pre manželské záležitosti skúma, či už právne alebo fakticky, všetko, čo sa týka udelenia dišpenzu "privilegium fidei".

Čl. 75

Dokumenty, ktoré majú byť zverejnené inými dikastériami, orgánmi a úradmi Rímskej kúrie, pokiaľ ide o náuku o viere a mravoch, musia byť vopred predložené na stanovisko Doktrinálnej sekcii, ktorá prostredníctvom procedúry porovnávania a zhody napomôže prijať vhodné rozhodnutia.

Čl. 76

§ 1. Disciplinárna sekcia sa prostredníctvom disciplinárneho úradu zaoberá deliktami vyhradenými Dikastériu, a ním prejednávanými na základe jurisdikcie Najvyššieho apoštolského tribunálu, ktorý je v ňom zriadený, pričom postupuje vo vyhlasovaní alebo ukladaní kánonických sankcií podľa všeobecných i vlastných noriem práva, pri rešpektovaní kompetencie Apoštolskej penitenciárie.

§ 2. Pri deliktoch uvedených v § 1 bude sekcia z poverenia Rímskeho veľkňaza súdi otcov kardinálov, patriarchov, legátov Apoštolského stolca, biskupov, ako aj iné fyzické osoby podľa kánonických ustanovení.

§ 3. Sekcia podporuje vhodné formačné iniciatívy, ktoré dikastérium ponúka ordinárom a právnikom, s cieľom podporiť správne chápanie a uplatňovanie kánonických noriem týkajúcich sa oblasti ich kompetencie.

Čl. 77

Pri Dikastériu sú ustanovené Pápežská biblická komisia a Medzinárodná teologická komisia, ktorým predsedá prefekt. Každá pracuje podľa vlastných schválených noriem.

Čl. 78

§ 1. Pri Dikastériu je zriadená Pápežská komisia na ochranu maloletých, ktorej úlohou je poskytovať Rímskemu veľkňazovi poradenstvo a radu a tiež navrhovať najvhodnejšie iniciatívy na ochranu maloletých a zraniteľných osôb.

§ 2. Pápežská komisia pomáha diecéznym/eparchiálnym biskupom, biskupským konferenciám a východným hierarchickým štruktúram, predstaveným inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života a ich konferenciám pri vypracúvaní vhodných stratégií a postupov prostredníctvom usmernení na ochranu maloletých a zraniteľných osôb pred sexuálnym zneužívaním a poskytnúť im primeranú odpoveď na takéto správanie duchovnými a členmi inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života podľa kánonických noriem a s prihliadnutím na požiadavky občianskeho práva.

§ 3. Členov Pápežskej komisie vymenúva Rímsky veľkňaz na päť rokov a vyberajú sa spomedzi klerikov, členov inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života a laikov rôznych národností, ktorí sa vyznačujú vzdelaním, preukázanými schopnosťami a pastoračnou skúsenosťou.

§ 4. Pápežskej komisii predsedá delegovaný predseda a sekretár, obaja menovaní Rímskym veľkňazom na obdobie piatich rokov.

§ 5. Pápežská komisia má svojich vlastných úradníkov a koná podľa vlastných schválených noriem.

Dikastérium pre službu charity

Čl. 79

Dikastérium pre službu charity nazývané aj Apoštolská almužna, je osobitným prejavom milosrdenstva, vychádza z možnosti pomoci chudobným a zraniteľným, vykonáva v ktorejkoľvek časti sveta dielo pomoci v mene Rímskeho veľkňaza, ktorý v prípadoch osobitnej núdze alebo inej potreby osobne rozhoduje, kde má byť pomoc poskytnutá.

Čl. 80

Dikastérium pod vedením prefekta, almužníka Jeho Svätosti, v kontakte s inými dikastériami kompetentnými v tejto záležitosti, svojou činnosťou konkretizuje starostlivosť a blízkosť Rímskeho veľkňaza ako pastiera univerzálnej Cirkvi vo vzťahu k tým, ktorí žijú v nevhodných podmienkach marginalizácie alebo chudoby, ako aj pri vážnych katastrofách.

Čl. 81

§ 1. Dikastérium je kompetentné prijímať, hľadať a podnecovať dary na skutky lásky, ktoré Rímsky veľkňaz vykonáva voči tým najnúdznejším.

§ 2. Almužník Jeho Svätosti má tiež právomoc udeliť apoštolské požehnanie prostredníctvom diplomov na pergamenovom papieri riadne overenom.

Dikastérium pre východné cirkvi

Čl. 82

§ 1. Dikastérium sa zaoberá záležitosťami týkajúcimi sa východných katolíckych cirkví sui iuris, pokiaľ ide o osoby a veci.

§ 2. Keďže niektoré z týchto cirkví, najmä starobylé patriarchálne cirkvi, majú starobylú tradíciu, Dikastérium bude z času na čas skúmať po konzultáciách, ak je to potrebné, s príslušnými dikastériami, ktoré otázky týkajúce sa vnútorného riadenia môžu byť ponechané na ich vyššie autority, derogujúc Kódex kánonov východných cirkví.

Čl. 83

§ 1. Členmi dikastéria na základe práva sú patriarchovia, vyšší arcibiskupi východných cirkví sui iuris a prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov.

§ 2. Pokiaľ je to možné, konzultori a úradníci majú byť vybraní tak spomedzi veriacich východného obradu rozličných cirkví sui iuris, ako aj spomedzi veriacich latinského obradu.

Čl. 84

§ 1. Dikastérium je kompetentné vo všetkých záležitostiach vlastných východným cirkvám, ktoré majú byť postúpené Apoštolskému stolcu, týkajúcich sa: štruktúry a organizácie cirkví; vykonávania úlohy učiť, posväcovať a riadiť; osôb, ich stavu, práv a povinností. Zaoberá sa tiež všetkým, čo je stanovené ohľadom päťročných správ a návštev "ad limina Apostolorum".

§ 2. Vzhľadom na § 1 zostáva vždy nedotknutá špecifická a výlučná kompetencia Dikastérií pre náuku viery, kauzy svätých, pre legislatívne texty, Apoštolskej penitenciárie, Najvyššieho tribunálu apoštolskej signatúry a Tribunálu rímskej róty.

§ 3. Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sa týkajú aj veriacich Latinskej cirkvi, Dikastérium, ak si to dôležitosť veci vyžaduje, skôr, ako bude postupovať má sa poradiť s dikastériumm kompetentným v tej istej záležitosti vo vzťahu k veriacim Latinskej cirkvi.

Čl. 85

Dikastérium sa pozorne venuje spoločenstvám východných veriacich, ktorí sú v územných jednotkách Latinskej cirkvi. Zabezpečuje ich duchovné potreby prostredníctvom návštevníkov a, pokiaľ je to možné, prostredníctvom svojej vlastnej hierarchie, kde si to vyžaduje počet veriacich a okolnosti, po porade s dikastériom kompetentným na konštituovanie partikulárnych cirkví na tom istom území.

Čl. 86

V regiónoch, kde od dávnych čias prevládali východné obrady, apoštolát a misijná činnosť závisia výlučne od tohto Dikastéria, aj keď ich vykonávajú misionári Latinskej cirkvi.

Čl. 87

Dikastérium postupuje po vzájomnej dohode s Dikastériom na podporu jednoty kresťanov vo veciach, ktoré sa môžu týkať vzťahov s nekatolíckymi východnými cirkvami, ako aj s Dikastériumm pre medzináboženský dialóg a s Dikastériumm pre kultúru a výchovu vo veci, ktorá sa ich týka.

Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí

Čl. 88

Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí podporuje posvätnú liturgiu podľa obnovy, ktorú uskutočnil Druhý vatikánsky koncil. Oblasti jeho pôsobnosti sa týkajú všetkého, čo dispozíciou práva patrí Apoštolskému stolcu ohľadom vydávania noriem a napomáhania posvätnej liturgii a bdelosť, aby sa všade verne zachovávali zákony Cirkvi a liturgické normy.

Čl. 89

§ 1. Úlohou Dikastéria je zabezpečiť vypracovanie alebo revíziu a aktualizáciu typických vydaní liturgických kníh.

§ 2. Dikastérium potvrdzuje preklady liturgických kníh do súčasných jazykov a dáva recognitio ich vhodným prispôsobeniam miestnym kultúram, legitímne schváleným biskupskými konferenciami. Dáva tiež recognitio partikulárnym kalendárom, omšovým propriám a liturgii hodín partikulárnych cirkví a inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života schválených príslušnou kompetentnou autoritou.

§ 3. Dikastérium pomáha diecéznym biskupom a biskupským konferenciám účinne a primeranými prostriedkami podporovať liturgicko pastoračnú činnosť, najmä pokiaľ ide o slávenie Eucharistie a iných sviatostí a liturgických úkonov, aby veriaci mali na nich čoraz aktívnejšiu účasť. Spolu s biskupskými konferenciami sa zamýšľa nad vhodnými formami inkulturovaných liturgií a sprevádza ich kontextualizáciu.

Čl. 90

§ 1. Dikastérium sa stará o disciplínu sviatostí a o právne dôsledky týkajúce sa ich platného a dovoleného slávenia, ako aj o sväteniny, bez toho, aby bola dotknutá kompetencia Dikastéria pre náuku viery.

§ 2. Skúma a udeľuje žiadosti o indult a dišpenz, ktoré v tejto veci presahujú kompetencie diecéznych biskupov.

Čl. 91

Dikastérium podporuje a oživuje pravidelné slávenie medzinárodných eucharistických kongresov a ponúka spoluprácu pri slávení národných eucharistických kongresov.

Čl. 92

Dikastérium sa zaoberá oblasťami týkajúcimi sa liturgického života:

1. podpora liturgickej formácie na rôznych úrovniach, vrátane prostredníctvom multiregionálnych konferencií;

2. podpora komisií alebo inštitútov vytvorených na podporu liturgického apoštolátu, hudby, spevu a sakrálneho umenia;

3. zriaďovaním združení, ktoré presadzujú tieto účely medzinárodnej povahy, alebo schvaľovaním ich stanov.

Čl. 93

Dikastérium sa zaoberá usmerňovaním a disciplínou posvätnej liturgie, pokiaľ ide o používanie liturgických kníh spred reformy Druhého vatikánskeho koncilu, udelené podľa stanovených normiem.

Čl. 94

Dikastériu patrí ochrana úcty posvätným relikviám, potvrdenie nebeských patrónov a udelenie titulu Bazilika minor.

Čl. 95

Dikastérium spolupracuje s diecéznymi biskupmi, aby kultové prejavy nábožnosti kresťanského ľudu boli vždy viac v súlade s normami Cirkvi a v súlade s posvätnou liturgiou, pripomínajúc jej princípy a dávajúc usmernenia za účelom ich plodného uskutočňovania v partikulárnych cirkvách.

Čl. 96

Dikastérium pomáha biskupom, aby boli vo svojom vlastnom úrade moderátormi, podporovateľmi a strážcami celého liturgického života v im zverenej Cirkvi, dáva pokyny a návrhy na podporu správnej liturgickej formácie, aby sa predišlo a odstránilo prípadné zneužívaniam.

Čl. 97

Pre čo najlepšie plnenie svojich úloh Dikastérium, ako aj jeho členovia a konzultori využíva spoluprácu a pravidelnú diskusiu s biskupskými liturgickými komisiami rôznych biskupských konferencií a s medzinárodnými komisiami pre preklad liturgických kníh do jazykov spoločných viacerým národom, pričom pozorne hodnotí aj prínos inštitútov vyšších cirkevných štúdií v liturgických záležitostiach.

Dikastérium pre kauzy svätých

Čl. 98

Dikastérium pre kauzy svätých sa podľa predpísaného postupu zaoberá všetkým, čo sa týka káuz blahorečenia a svätorečenia.

Čl. 99

§ 1. Dikastérium vydáva osobitné normy a pomáha radami a pokynmi diecéznym/eparchiálnym biskupom, ktorí sú zodpovední za vedenie kauzy.

§ 2. Skúma úkony už vedených káuz, overuje, či postup bol vykonaný podľa noriem a vyjadruje úsudok o samotných kauzách, aby mohli byť predložené Rímskemu veľkňazovi.

Čl. 100

Dikastérium dohliada na uplatňovanie noriem upravujúcich správu Fondu dobier kauzy.

Čl. 101

Dikastérium stanovuje kánonický postup, ktorý sa má dodržať pri overovaní a vyhlasovaní pravosti posvätných relikvií a pre zaručenie ich zachovania.

Čl. 102

Dikastériu patrí, aby posúdilo udelenie titulu učiteľ Cirkvi, ktorý sa má pripísať svätcovi, po obdržaní mienky Dikastéria pre náuku viery ohľadom jeho výnimočného učenia.

Dikastérium pre biskupov

Čl. 103

Dikastérium pre biskupov je zodpovedné za všetko, čo sa týka ustanovovania partikulárnyh cirkví a menovaní v nich a výkonu biskupského úradu v Latinskej cirkvi, pri neporušení kompetencie Dikastéria pre evanjelizáciu.

Čl. 104

Dikastériu patrí, aby sa po zhromaždení potrebných prvkov a v spolupráci s biskupmi a biskupskými konferenciami zaoberalo ustanovovaním partikulárnych cirkví a ich zoskupení, ich rozdelením, zjednotením, zrušením a inými zmenami, ako aj tým, čo sa týka zriadenia vojenských ordinariátov a zriadenia osobných ordinariátov pre anglikánskych veriacich, ktorí vstupujú do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou v rámci územných hraníc konkrétnej biskupskej konferencie po vypočutí Dikastéria pre náuku viery a po porade so samotnou konferenciou.

Čl. 105

§ 1. Dikastérium zabezpečuje všetko, čo sa týka menovania diecéznych a titulárnych biskupov, apoštolských administrátorov a vôbec menovaniami v partikulárnych cirkví. Robí tak na návrhy partikulárnych cirkví, biskupských konferencií a pápežských zástupiteľstiev a po konzultácii s členmi predsedníctva príslušnej biskupskej konferencie a metropolitom. Do tohto procesu primeraným spôsobom zapája aj členov Božieho ľudu príslušných diecéz.

§ 2. Dikastérium po dohode s biskupskými konferenciami a ich regionálnymi a kontinentálnymi združeniami určuje kritériá výberu kandidátov. Tieto kritériá musia zohľadňovať rôzne kultúrne potreby a musia sa pravidelne vyhodnocovať.

§ 3. Dikastérium sa v súlade s kánonickými predpism zaoberá aj zrieknutím biskupov zo svojho úradu v súlade s kánonickými predpismi.

Čl. 106

Vždy, je pri konštituovaní a zmene partikulárnych cirkví a ich zoskupení, ako aj pri menovaniach v partikulárnych cirkvách potrebné rokovať s vládami, Dikastérium pristúpi k tomu až po konzultácii so Sekciou Štátneho sekretariátu pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami a príslušnými biskupskými konferenciami.

Čl. 107

§ 1. Dikastérium ponúka biskupom všetku spoluprácu, pokiaľ ide o správne a plodné vykonávanie pastoračného úradu, ktorý im bol zverený.

§ 2. V prípadoch, keď sa pre správne vykonávanie výkon biskupskej úlohy riadenia vyžaduje osobitný zásah, keď metropolita alebo biskupské konferencie nie sú schopné problém vyriešiť, patrí Dikastériu, a ak je to potrebné na základe spoločnej dohody s inými kompetentnými dikastériami, uskutočniť bratské alebo apoštolské návštevy a postupujúc rovnakým spôsobom, posúdiť ich výsledky a navrhnúť Rímskemu veľkňazovi rozhodnutia, považované za vhodné.

Čl. 108

Je na Dikastériu, aby pripravilo všetko, čo sa týka návštev "ad limina Apostolorum" partikulárnych cirkví zverených do jeho starostlivosti. Na tento účel skúma správy zaslané diecéznymi biskupmi v súlade s Čl. 40; pomáha biskupom počas ich prítomnosti in Urbe tým, že primeraným spôsobom organizuje stretnutie s Rímskym veľkňazom, púte do pápežských bazilík a iné kolokviá; nakoniec, po ukončení návštevy im písomne odovzdá závery, podnety a návrhy Dikastéria pre príslušné partikulárne cirkvi a biskupské konferencie.

Čl. 109

§ 1. Dikastérium, bez toho, aby bola dotknutá kompetencia Dikastéria pre evanjelizáciu, sa zaoberá formáciou nových biskupov s využijúc pomoc biskupov osvedčenej múdrosti, rozvážnosti a skúseností, ako aj odborníkov z rôznych oblastí, pochádzajúcich z rozličných oblastí univerzálnej Cirkvi.

§ 2. Dikastérium pravidelne ponúka biskupom príležitosti na permanentnú formáciu a aktualizačné kurzy.

Čl. 110

Dikastérium vykonáva svoju činnosť v duchu služby a v úzkej spolupráci s biskupskými konferenciami a ich regionálnymi a kontinentálnymi združeniami. Pracuje na nich, pokiaľ ide o slávenie partikulárnych koncilov, ustanovovanie biskupských konferencií a recognitio ich štatútov. Z týchto vyššie uvedených orgánov prijíma úkony a dekréty, skúma ich a po porade s príslušnými dikastériami dáva dekrétom potrebné rekognitio. Napokon spĺňa to, čo je stanovené kánonickými normami týkajúcimi sa cirkevných provincií a regiónov.

Čl. 111

§ 1. V Dikastériu je zriadená Pápežská komisia pre Latinskú Ameriku, ktorej úlohou je venvať sa štúdiu otázok týkajúcich sa života a rozvoja samotných partikulárnych cirkví na pomoc dikastériám zaangažovaným z dôvodu ich kompetencií a pomáhať im radami a ekonomickými prostriedkami.

§ 2. Jeho úlohou je tiež podporovať vzťahy medzi medzinárodnými a národnými cirkevnými inštitúciami, ktoré pracujú pre regióny Latinskej Ameriky a kuriálnymi inštitúciami.

Čl. 112

§ 1. Predseda komisie je prefekt Dikastéria pre biskupov, ktorému pomáha jeden alebo viacerí sekretári. K týmto sa pridávajú ako poradcovia niektorí biskupmi vybraní z Rímskej kúrie aj z cirkví Latinskej Ameriky. Sekretára a poradcov vymenúva Rímsky veľkňaz na päť rokov.

§ 2. Členovia komisie sú vyberaní z kuriálnych inštitúcií, Latinskoamerickej biskupskej konferencie, biskupov regiónov Latinskej Ameriky a inštitúcií uvedených v predchádzajúcom článku. Menuje ich Rímsky veľkňaz na päť rokov.

§ 3. Komisia má svojich vlastných úradníkov.

Dikastérium pre klerikov

Čl. 113

§ 1. Dikastérium pre klerikov sa zaoberá všetkým, čo sa týka kňazov a diakonov diecéznych klerikov, pokiaľ ide o ich osoby, ich pastoračnú službu a to, čo je potrebné pre ich plodnú službu. V týchto veciach ponúka biskupom primeranú pomoc.

§ 2. Dikastérium prejavuje a realizuje starostlivosť Apoštolskej stolice o formáciu kandidátov na posvätné rády.

Čl. 114

§ 1. Dikastérium pomáha diecéznym biskupom, aby sa v ich cirkvách zabezpečila pastoračná starostlivosť o povolania do vysvätenej služby a v seminároch, zriadených a riadených podľa normy práva, študenti boli primerane vychovávaní s pevnou ľudskou, duchovnou, intelektuálnou a pastoračnou formáciou.

§ 2. Keďže na základe nariadenie práva je to kompetenciu Svätého stolca, Dikastérium dohliada, aby komunitný život a riadenie seminárov boli v súlade s požiadavkami kňazskej formácie a tiež aby predstavení a vychovávatelia čo najviac prispievali príkladom a správnou náukou k formovaniu osobnosti budúcich vysvätených služobníkov.

§ 3. Dikastériu patrí podporovať všetko, čo sa týka formovania budúcich klerikov prostredníctvom osobitných noriem, ako je Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis a Ratio fundamentalis institutionis diaconorum permanentium, ako aj ďalších dokumentov týkajúcich sa permanentnej formácie.

§ 4. Je zodpovednosťou Dikastéria potvrdiť Ratio institutionis sacerdotalis nationalis vydané biskupskými konferenciami, ako aj potvrdiť zriadenie interdiecéznych seminárov a ich štatútov.

§ 5. Na zabezpečenie a zlepšenie kvality kňazskej formácie Dikastérium podporuje zriaďovanie interdiecéznych seminárov tam, kde diecézne semináre nemôžu zaručiť primeranú formáciu s dostatočným počtom kandidátov na vysvätenú službu, náležitú kvalitu formátorov, vyučujúcich a špirituálov, ako aj podporu iných potrebných štruktúr.

Čl. 115

§ 1. Dikastérium poskytuje pomoc diecéznym biskupom a biskupským konferenciám pri ich úkonoch riadenia vo všetkom, čo sa týka života, disciplíny, práv a povinností klerikov a spolupracuje na ich permanetnej formácii. Zabezpečuje tiež, aby diecézni biskupi alebo biskupské konferencie zabezpečili živobytie a sociálne zabezpečenie klerikov v podľa normy práva.

§ 2. Je kompetentné administratívne preskúmať všetky spory a hierarchické rekurzy predložené klerikmi, vrátane členov Inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života, pokiaľ ide o výkon služby, pri neporušení Čl. 28 § 1.

§ 3. S pomocou kompetentných dikastérií študuje problémy vyplývajúce z nedostatku kňazov, ktorý v rôznych častiach sveta na jednej strane upiera Božiemu ľudu možnosť účasti na Eucharistii a na druhej strane oslabuje sviatostnú štruktúru samotnej Cirkvi. Preto povzbudzuje biskupov a biskupské konferencie k primeranejšiemu rozdeleniu klerikov.

Čl. 116

§ 1. Dikastériu patrí, aby sa podľa kánonických noriem zaoberalo klerickým stavom ako takým, vlastným všetkým klerikom, vrátane členov inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života a stálych diakonov, v súlade s kompetentnými dikastériami, ak si to okolnosti vyžadujú.

§ 2. Dikastérium je kompetentné pre prípady dišpenzu od záväzkov, prevzatých s diakonskou a kňazskou vysviackou diecéznymi klerikmi a členmi inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života Latinskej cirkvi a východných cirkví.

Čl. 117

Dikastérium má kompetenciu vo všetkom, čo patrí Svätému stolcu, pokiaľ ide o osobné prelatúry.

Čl. 118

Dikastérium sa zaoberá otázkami v kopetencii Svätého stolca týkajúcimi sa:

1. všeobecnej disciplíny týkajúcej sa diecéznej rady pre ekonomické záležitosti, presbyterskej rady, kolégia konzultorov, kapituly kánonov, diecéznej pastoračnej rady, farností, kostolov;

2. združenia klerikov a klerických verejných združení; týmto posledne menovaným môže udeliť fakultu inkardinácie po vypočutí mienky kompetentných dikastérií a po získaní súhlasu Rímskeho veľkňaza;

3. cirkevnych archívov;

4. zániku zbožných odkazov vo všeobecnosti a zbožných základín.

Čl. 119

Pokiaľ ide o Svätý stolec, Dikastérium sa zaoberá poriadkom cirkevného majetku, najmä jeho správnym spravovaním a udeľuje potrebné licencie a oprávnenia, pri neporušení kompetencie dikastérií pre evanjelizáciu, pre východné cirkvi a inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.

Čl. 120

Pri Dikastérium je sú ustanovené Pápežské dielo pre kňazské povolania a Stálej interdikasterálna komisia pre formáciu k posvätným rádom, ktorej ex offo predsedá prefekt.

Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života

Čl. 121

Kompetenciou dikastéria je napomáhať, povzbudzovať a usmerňovať praktizovanie evanjeliových rád spôsobom, ako sa žije v schválených formách zasväteného života, a tiež s ohľadom na život a činnosť spoločností apoštolského života v celej Latinskej cirkvi.

Čl. 122

§ 1 Dikastériu patrí schvaľovať inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, zriaďovať ich a tiež udeľovať povolenie na platné zriadenie inštitútu zasväteného života alebo spoločnosti apoštolského života diecézneho práva zo strany biskupa.

§ 2. Dikastériu sú vyhradené zlučovania, spájania a rušenia týchto inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života.

§ 3. Dikastériu patrí schvaľovať a regulovať nové formy zasväteného života vzhľadom na tie, ktoré sú už uznané právom.

§ 4. Úlohou dikastéria je zriaďovať a rušiť združenia, konfederácie, federácie inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života.

Čl. 123

Dikastérium sa stará, aby inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života napredovali v nasledovaní Krista, ako to ponúka evanjelium, podľa vlastnej charizmy zrodenej z ducha zakladateľa a zdravých tradícií, aby verne nasledovali svoje ciele a efektívne prispievali k budovaniu Cirkvi a jej poslaniu vo svete.

Čl. 124

§ 1. V súlade s kánonickými normami, sa dikastérium zaoberá otázkami kompetencie Apoštolského stolca, ktoré sa týkajú života a činnosti inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života, najmä pokiaľ ide o:

1. schvaľovanie konštitúcií a ich zmien;

2. riadne vedenie a disciplínu členov;

3. začlenenie a formáciu členov, aj prostredníctvom osobitných pravidiel a smerníc;

4. časné majetky a ich správu;

5. apoštolát;

6. mimoriadne úkony riadenia.

§ 2. Tiež je v kompetencii dikastéria podľa normy práva:

1. prechod člena do inej schválenej formy zasväteného života;

2. predĺženie neprítomnosti a exklaustrácie nad rámec obdobia daného najvyššími moderátormi;

3. indult na odchod členov s doživotnými sľubmi z inštitútov zasväteného života alebo spoločností apoštolského života pápežského práva;

4. uložená exklaustrácia;

5. preskúmanie rekurzov proti dektéu o prepustení členov.

Čl. 125

Dikastériu patrí zriaďovať medzinárodné konferencie vyšších predstavených, schvaľovať ich štatúty a dozerať na to, aby ich činnosť bola zameraná na vlastné ciele.

Čl. 126

§ 1. Pustovnícky život a ordo virginum sú formy zasväteného života a ako také podliehajú dikastériu.

§ 2. Dikastériu patrí zriaďovať na medzinárodnej úrovni združenia ordo virginum.

Čl. 127

Kompetencia Dikastéria sa vzťahuje aj na tretie rády a na združenia veriacich založené s cieľom stať sa inštitútom zasväteného života alebo spoločnosťou apoštolského života.

Dikastérium pre laikov, rodinu a život

Čl. 128

§ 1. Dikastérium pre laikov, rodinu a život je kompetentné na zveľaďovanie apoštolátu laických veriacich, pastoráciu mládeže, rodiny a jej poslanie podľa Božieho plánu, seniorov a na podporu a ochranu života.

§ 2. Pri plnení vlastných kompetencií, dikastérium udržiava vzťahy s partikulárnymi cirkvami, s biskupskými konerenciami, ich regionálnymi a kontinentálnymi združeniami, s východnými hierarchickými štruktúrami a inými cirkevnými orgánmi, podporuje komunikáciu medzi nimi a ponúka svoju spoluprácu, aby boli podporované hodnoty a iniciatívy spojené s týmito záležitosťami.

Čl. 129

Pri povzbudzovaní a podpore povolania a poslania laických veriacich v Cirkvi a vo svete Dikastérium spolupracuje s rôznymi laickými cirkevnými skutočnosťami, aby sa v pastorácii a vo vedení Cirkvi veriaci laici delili tak o svoje skúsenosti viery v sociálnej oblasti, ako aj o svoje vlastné svetské schopnosti.

Čl. 130

Dikastérium vyjadruje osobitný záujem Cirkvi o mladých ľudí, napomáha ich protagonizmu uprostred výziev sveta. Podporuje iniciatívy Rímskeho veľkňaza v oblasti pastorácie mládeže a dáva sa do služieb biskupských konferencií a východných hierarchických štruktúr, medzinárodných mládežníckych združení a hnutí, podporuje ich spoluprácu a organizuje stretnutia na medzinárodnej úrovni.

Čl. 131

Dikastérium sa snaží prehĺbiť reflexiu o vzťahu muža a ženy v ich špecifickosti, reciprocite, komplementárnosti a rovnakej dôstojnosti. Ponúka svoj príspevok k cirkevnej reflexii o identite a poslaní ženy a muža v Cirkvi a v spoločnosti tým, že napomáha ich účasť, oceňuje ženské a mužské osobitosti a tiež rozvíja modely vedúcich úloh pre ženu v Cirkvi.

Čl. 132

Dikastérium študuje otázky týkajúce sa spolupráce medzi laikmi a vysvätenými služobníkmi na základe krstu a rozmanitosti chariziem a služieb, aby sa v oboch podporovalo vedomie spoluzodpovednosti za život a poslanie Cirkvi.

Čl. 133

Úlohou dikastéria, po dohode s ostatnými dotknutými dikastériami, je hodnotiť a schvaľovať návrhy biskupských konferencií týkajúce sa zriaďovania nových cirkevných služieb a úradov, ktoré majú byť zverené laikom, podľa potrieb partikulárnych cirkví.

Čl. 134

V rámci vlastnej pôsobnosti dikastérium sprevádza život a rozvoj združení veriacich a cirkevných hnutí; uznáva alebo zriaďuje v súlade s ustanoveniami kánonického práva tie, ktoré majú medzinárodný charakter a schvaľuje ich štatúty, pri neporušení kompetencie Štátneho sekretariátu; zaoberá sa aj prípadnými hierarchickými rekurzmi týkajúcimi sa života združení a apoštolátu laikov.

Čl. 135

Dikastérium napomáha pastorácii manželstva a rodiny na základe učenia Učiteľského úradu Cirkvi. Pôsobí na zabezpečenie uznania práv a povinností manželov a rodín v Cirkvi, v spoločnosti, v ekonomike a v politike. Podporuje medzinárodné stretnutia a podujatia.

Čl. 136

V spolupráci s dikastériami pre evanjelizáciu i pre kultúru a výchovu, Dikastérium podporuje rozvoj a šírenie modelov odovzdávania viery v rodinách a povzbudzuje rodičov ku konkrétnemu životu viery v každodennom živote. Podporuje tiež modely inklúzie v pastorácii a v školskom vzdelávaní.

Čl. 137

§ 1. Dikastérium skúma s prispením biskupských konferencií a východných hierarchických štruktúr rôznorodosť antropologických, sociokultúrnych a ekonomických podmienok spolužitia v manželstve a v rodine.

§ 2. Dikastérium študuje a prehlbuje s podporou expertov hlavné príčiny kríz v manželstvách a rodinách, pričom osobitnú pozornosť venuje skúsenostiam ľudí, ktorí sú zasiahnutí neúspechom manželstva, najmä pokiaľ ide o deti, s cieľom podporiť väčšiu informovanosť o hodnote rodiny a úlohe rodičov v spoločnosti a v Cirkvi.

§ 3. Úlohou dikastéria je v spolupráci s biskupskými konferenciami a východnými hierarchickými štruktúrami zhromažďovať a navrhovať modely pastoračného sprevádzania, formovania svedomia a integrácie pre rozvedených a civilne znovu zosobášených, ako aj pre tých, ktorí v niektorých kultúrach žijú v situáciách polygamie.

Čl. 138

§ 1. Dikastérium podporuje iniciatívy v prospech zodpovedného plodenia, ako aj na ochranu ľudského života od jeho počatia až po jeho prirodzený koniec, pričom má na zreteli potreby osoby v rôznych štádiách vývoja.

§ 2.Dikastérium podporuje a povzbudzuje organizácie a združenia, ktoré pomáhajú rodine a osobám zodpovedne prijímať a vážiť si dar života, najmä v prípade ťažkých tehotenstiev a na zabránenie uchýlenia sa k potratu. Podporuje tiež programy a iniciatívy partikulárnych cirkví, biskupských konferencií a východných hierarchických štruktúr zameraných na pomoc osobám, zaiteresovaným do potratu.

Čl. 139

§ 1. Dikastérium študuje hlavné problémy biomedicíny a práva týkajúce sa ľudského života, v dialógu, na základe Učiteľského úradu Cirkvi, s rôznymi teologickými disciplínami a inými príslušnými vedami. Skúma rozvíjajúce sa teórie o ľudskom živote a realite ľudstva. Pri štúdiu vyššie uvedených záležitostí postupuje dikastérium v zhode s Dikastériom pre náuku viery.

§ 2. Rovnakým spôsobom sa zamýšľa nad zmenami v spoločenskom živote, aby podporilo ľudskú osobu v jej plnom a harmonickom rozvoji, pričom oceňuje pokrok a všíma si posuny, ktoré jej bránia na kultúrnej a spoločenskej úrovni.

Čl. 140

Dikastérium nadväzuje na činnosť katolíckych, národných a medzinárodných inštitúcií, združení, hnutí a organizácií, ktorých cieľom je slúžiť dobru rodiny.

Čl. 141

§ 1. Dikastérium spolupracuje s Pápežskou akadémiou pre život ohľadom problémov ochrany a podpory ľudského života a využíva jej odbornosť.

§ 2. Dikastérium spolupracuje s „Pápežským teologickým inštitútom Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny“, tak s centrálnou sekciou, ako aj s ostatnými oddeleniami a pridruženými/súvisiacimi centrami, na podporu spoločného smerovania v štúdiách o manželstve, rodine a živote.

Dikastérium na podporu jednoty kresťanov

Čl. 142

Povinnosťou Dikastéria na podporu jednoty kresťanov je zapájať sa vhodnými podujatiami a aktivitami do ekumenického diela, tak v rámci Katolíckej cirkvi, ako aj vo vzťahoch s inými cirkvami a cirkevnými spoločenstvami na obnovu jednoty medzi kresťanmi.

Čl. 143

§ 1. Povinnosťou Dikastéria je uskutočňovať učenie Druhého vatikánskeho koncilu a pokoncilového Učiteľského úradu o ekumenizme.

§ 2. Zaoberá sa správnym výkladom a verným uplatňovaním ekumenických princípov a smerníc ustanovených na usmerňovanie, koordináciu a rozvoj ekumenickej činnosti.

§ 3. Napomáha katolícke stretnutia a podujatia, tak národné i medzinárodné, zamerané na podporu jednoty kresťanov.

§ 4. Koordinuje ekumenické iniciatívy ostatných kuriálnych inštitúcií, úradov a inštitúcií spojených so Svätým stolcom s ostatnými cirkvami a cirkevnými spoločenstvami.

Čl. 144

§ 1. Po predchádzajúcom predložení otázok Rímskemu veľkňazovi, sa Dikastérium stará o vzťahy s ostatnými cirkvami a cirkevnými spoločenstvami. Podporuje teologický dialóg a rozhovory s cieľom posilniť jednotu s nimi, pričom využíva spoluprácu expertov.

§ 2. Dikastériu patrí určiť katolíckych členov do teologických dialógov, katolíckych pozorovateľov a delegátov na rôzne ekumenické stretnutia. Vždy, keď sa to javí vhodné, pozýva na najvýznamnejšie stretnutia a podujatia Katolíckej cirkvi pozorovateľov alebo „bratských delegátov“ iných cirkví a cirkevných spoločenstiev.

§ 3. Dikastérium podporuje ekumenické iniciatívy aj na duchovnej, pastoračnej a kultúrnej úrovni.

Čl. 145

§ 1. Keďže sa Dikastérium zo svojej podstaty musí často zaoberať otázkami, ktoré sú vlastné viere, je potrebné, aby postupovalo v zhode s Dikastériom pre náuku viery, najmä ak ide o vydávanie verejných dokumentov alebo vyhlásení.

§ 2. Pri riešení záležitostí týkajúcich sa vzťahov medzi východnými katolíckymi cirkvami a pravoslávnymi alebo východnými pravoslávnymi cirkvami spolupracuje s Dikastériom pre východné cirkvi a Štátnym sekretariátom.

Čl. 146

S cieľom, aby napredovali vzťahy medzi katolíkmi a židmi, je pri Dikastériu zriadená Komisia pre náboženské vzťahy so judaizmom. Riadi ju prefekt.

Dikastérium pre medzináboženský dialóg

Čl. 147

Dikastérium pre medzináboženský dialóg podporuje a usmerňuje vzťahy s príslušníkmi a skupinami náboženstiev, ktoré nie sú zahrnuté pod kresťanský názov, s výnimkou judaizmu, ktorého kompetencia patrí do Dikastéria na podporu jednoty kresťanov.

Čl. 148

Dikastérium sa snaží zabezpečiť, aby dialóg s príslušníkmi iných náboženstiev prebiehal primeraným spôsobom, s postojom počúvania, úcty a rešpektu. Napomáha rôzne formy vzťahov s nimi, aby sa prínosom všetkých podporovali mier, sloboda, sociálna spravodlivosť, ochrana a zachovanie stvorenstva, duchovných a morálnych hodnôt.

Čl. 149

§ 1. Uvedomujúc si, že medzináboženský dialóg sa konkretizuje činnosťou, teologickýou výmenou a duchovnou skúsenosťou, Dikastérium medzi všetkými ľuďmi podporuje skutočné hľadanie Boha. Podporuje vhodné štúdie a konferencie na rozvoj vzájomnej informovanosti a vzájomnej úcty, aby ľudská dôstojnosť i duchovné a morálne bohatstvo ľudí mohlo rásť.

§ 2. Úlohou Dikastéria je pomáhať diecéznym biskupom/eparchom pri formovaní tých, ktorí sa zapájajú do medzináboženského dialógu.

Čl. 150

§ 1. Uznávajúc, že jestvujú rôzne náboženské tradície, ktoré úprimne hľadajú Boha, Dikastérium má špecializovaný personál pre rôzne oblasti.

§ 2. Na podporu vzťahov s členmi rôzneho náboženského presvedčenia sa v Dikastériu pod vedením prefekta a v spolupráci s biskupskými konferenciami a s príslušnými východnými hierarchickými štruktúrami zriaďujú komisie, vrátane tej na podporu vzťahov s moslimami z náboženského hľadiska.

Čl. 151

Dikastérium pri výkone svojich funkcií, keď si to vec vyžaduje, postupuje po vzájomnej dohode s Dikastériom pre náuku viery a v prípade potreby s dikastériami pre východné cirkvi a pre evanjelizáciu.

Čl. 152

§ 1. Pri výkone svojich funkcií Dikastérium postupuje a plánuje svoje iniciatívy po dohode s partikulárnymi cirkvami, biskupskými konferenciami, ich regionálnymi a kontinentálnymi združeniami a východnými hierarchickými štruktúrami.

§ 2. Dikastérium povzbudzuje partikulárne cirkvi k iniciatívam v oblasti medzináboženského dialógu.

Dikastérium pre kultúru a výchovu

Čl. 153

§ 1. Dikastérium pre kultúru a výchovu pracuje na rozvoji ľudských hodnôt v osobách v horizonte kresťanskej antropológie a prispieva k plnému uskutočneniu nasledovania Ježiša Krista.

§ 2. Dikastérium tvorí Sekcia pre kultúru, ktorá sa venuje rozvoju kultúry, pastoračnej animácii a zveľaďovaniu kultúrneho dedičstva; a Sekcia pre vzdelávanie, ktorá rozvíja základné princípy výchovy vo vzťahu k školám, ku katolíckym a cirkevným inštitútom vyšších štúdií a výskumu a je kompetentná pre hierarchické rekurzy v týchto záležitostiach.

Čl. 154

Sekcia pre kultúru napomáha a podporuje vzťahy medzi Svätým stolcom a svetom kultúry, konfrontuje sa s mnohými inštanciami, ktoré z nej vychádzajú a zvlášť uprednostňuje dialóg ako nevyhnutný nástroj skutočného stretnutia, vzájomnej interakcie a vzájomného obohacovania sa, aby rôzne kultúry čoraz viac sa otvárali evanjeliu, ako aj kresťanskej viere, a aby milovníci umenia, literatúry a vied, techniky a športu spoznali a cítili uznanie Cirkvi, že sú osobami v službe úprimného hľadania pravdy, dobra a krásy.

Čl. 155

Sekcia pre kultúru ponúka svoju pomoc a spoluprácu, aby diecézni/eparchiálni biskupi, biskupské konferencie a východné hierarchické štruktúry chránili a uchovávali historické dedičstvo, najmä dokumenty a právne nástroje, ktoré sa týkajú a svedčia o živote a pastoračnej starostlivosti cirkevných skutočností, ako aj umelecké a kultúrne dedičstvo, ktoré sa má s maximálnou starostlivosťou uchovávať v archívoch, knižniciach a múzeách, kostoloch a iných budovách, aby boli dostupné všetkým, ktorí o ne prejavia záujem.

Čl. 156

§ 1.Sekcia pre kultúru podporuje a povzbudzuje dialóg medzi rozmanitými kultúrami prítomnými v Cirkvi, čím podporuje vzájomné obohacovanie.

§ 2. Usiluje sa zabezpečiť, aby diecézni/eparchiálni biskupi, biskupské konferencie a východné hierarchické štruktúry posilňovali a chránili miestne kultúry s ich dedičstvom múdrosti a spirituality ako bohatstvo pre celé ľudstvo.

Čl. 157

§ 1. Sekcia pre kultúru vyvíja príslušné iniciatívy v oblasti kultúry; sleduje projekty, ktoré realizujú špecifické cirkevné inštitúcie, a ak je to potrebné, ponúka im spoluprácu bez toho, aby bola dotknutá autonómia ich príslušných výskumných programov.

§ 2. Po dohode so Štátnym sekretariátom sa zaujíma a sleduje účinné programy štátov a medzinárodných orgánov, ktorých cieľom je podpora propagácie kultúry a zveľaďovania kultúrneho dedičstva, riadi sa nimi a v týchto oblastiach sa zúčastňuje podľa príležitosti na medzinárodných fórach, na špecializovaných konferenciách a propaguje alebo podporuje kongresy.

Čl. 158

Sekcia pre kultúru zakladá a podporuje iniciatívy na dialóg s tými, ktorí hoci sa nehlásia k nejakému náboženstvu, úprimne hľadajú stretnutie s Božou pravdou, a tiež prejavuje pastoračný záujem Cirkvi o tých, ktorí nevyznávajú žiadne krédo.

Čl. 159

§ 1. Sekcia pre výchovu spolupracuje s diecéznymi/eparchiálnymi biskupmi, biskupskými konferenciami a východnými hierarchickými štruktúrami tak, aby sa prijímali a prehlbovali základné princípy vzdelania, najmä katolíckeho, aby sa mohli kontextovo a kultúrne realizovať.

§ 2. Podporuje diecéznych/eparchiálnych biskupov, biskupské konferencie a východné hierarchické štruktúry, ktoré na podporu katolíckej identity škôl a inštitútov vyšších štúdií môžu vydávať normy, definujúce ich kritériá v konkrétnom kultúrnom kontexte. Spolu s nimi stráži, aby sa v náuke zachovávala integrita katolíckej viery.

Čl. 160

§ 1 Sekcia pre výchovu podporuje diecéznych/eparchiálnych biskupov, biskupské konferencie a východné hierarchické štruktúry pri vytváraní noriem, podľa ktorých sa majú zriaďovať katolícke školy každého typu a stupňa a v nich sa má zabezpečiť aj výchovná pastorácia ako súčasť evanjelizácie.

§ 2. Podporuje vyučovanie katolíckeho náboženstva na školách.

Čl. 161

§ 1. Sekcia pre výchovu spolupracuje s diecéznymi/eparchiálnymi biskupmi, biskupskými konferenciami a východnými hierarchickými štruktúrami pri podpore vzniku a rozvoja dostatočného a kvalifikovaného počtu cirkevných a katolíckych inštitútov vyšších štúdií a iných študijných inštitútov v celej Cirkvi, v ktorých sa posvätné disciplíny, humanistické a vedecké štúdiá prehlbujú a podporujú s prihliadnutím na kresťanskú pravdu, aby sa študenti primerane pripravovali na plnenie svojich úloh v Cirkvi a v spoločnosti.

§ 2. Je kompetentná na vybavovanie potrebných záležitostí, aby štáty uznávali akademické hodnosti vydané v mene Svätého stolca.

§ 3. Je kompetentnou autoritou na schvaľovanie a zriadenie inštitútov vyšších štúdií a iných cirkevných akademických inštitútov, schvaľuje ich štatúty a dohliada na ich dodržiavanie, a to aj vo vzťahoch s občianskou autoritou. Pokiaľ ide o katolícke vysoké školy, zaoberá sa vecami, ktoré zo zákona patria do kompetencie Svätého stolca.

§ 4. Podporuje spoluprácu medzi cirkevnými a katolíckymi inštitútmi vyšších štúdií a ich združeniami.

§ 5. Je kompetentná pre vydávanie nihil obstat, ktoré potrebujú učitelia, aby mohli vyučovať teologické disciplíny podľa čl. 72 § 2.

§ 6. Spolupracuje s ostatnými kompetentnými dikastériami pri podpore diecéznych/eparchiálnych biskupov a iných ordinárov/hierarchov, biskupských konferencií a východných hierarchických štruktúr v akademickej formácii klerikov, členov inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života a laikov, ktorí sa pripravujú na službu v Cirkvi.

Čl. 162

Dikastérium pre kultúru a vzdelávanie koordinuje tiež činnosť niektorých Pápežských akadémií, niektoré aj starobylého pôvodu, do ktorých sú prijímané významné medzinárodné osobnosti teologických a humanitných vied, vybrané spomedzi veriacich i neveriacich. V súčasnosti sú to: Pápežská vznešená akadémia výtvarných umení a literatúry majstrov pri Panteóne; Pápežská rímska akadémia archeológie; Pápežská teologická akadémia; Pápežská akadémia sv. Tomáša; Pápežská medzinárodná mariánska akadémia; Pápežská akadémia Cultorum Martyrum ; Pápežská akadémia latinskej kultúry.

Dikastérium pre službu integrálneho ľudského rozvoja

Čl. 163

§ 1. Úlohou Dikastéria pre službu integrálneho ľudského rozvoja je podporovať ľudskú osobu a jej Bohom danú dôstojnosť, ľudské práva, zdravie, spravodlivosť a pokoj. Zaujíma sa najmä o otázky týkajúce sa ekonomiky a práce, starostlivosti o stvorenie a zem ako „spoločného domova“, migráciu a humanitárne núdzové situácie.

§ 2.Prehlbuje a šíri sociálnu náuku Cirkvi o integrálnom ľudskom rozvoji a uznáva a interpretuje vo svetle evanjelia potreby a starosti o ľudstvo v súčasnosti a v budúcnosti.

§ 3. Podporuje partikulárne cirkvi, biskupské konferencie, regionálne a kontinentálne združenia a východné hierarchické štruktúry v oblasti integrálneho ľudského rozvoja, uznávajúc ich prínos.

§ 4. Využíva prínos expertov z inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života a organizácií pre rozvoj a humanitárnu intervenciu. Spolupracuje s predstaviteľmi občianskej spoločnosti a s medzinárodnými organizáciami rešpektujúc kompetencie Štátneho sekretariátu.

Čl. 164

Dikastérium v spolupráci s biskuskými konferenciami, ich regionálnymi a kontinentálnymi združeniami a východnými hierarchickými štruktúrami sprevádza procesy implementácie Učiteľského úradu Cirkvi v oblastiach ochrany a integrálneho rozvoja životného prostredia, spolupracujúc s členmi iných kresťanských vyznaní a iných náboženstiev, s autoritami a s občianskymi a medzinárodnými organizáciami.

Čl. 165

Vo svojej činnosti na podporu spravodlivosti a mieru Dikastérium:

1. aktívne pracuje na predchádzaní a riešení konfliktov, pričom po dohode so Štátnym sekretariátom a zapojením biskupských konferencií a východných hierarchických štruktúr identifikuje a analyzuje možné situácie, ktoré by ich mohli spôsobiť;

2. zaväzuje sa brániť a podporovať dôstojnosť a základné práva ľudskej osoby, ako aj sociálne, ekonomické a politické práva;

3. podporuje iniciatívy proti obchodovaniu s ľuďmi, nútenej prostitúcii, vykorisťovaniu maloletých a zraniteľných osôb a proti rôznym formám otroctva a mučenia a snaží sa zabezpečiť, aby medzinárodné spoločenstvo bolo pozorné a citlivé k téme zaobchádzania s väzňami a ich životných podmienok a usiluje sa o zrušenie trestu smrti;

4. usiluje sa zabezpečiť, aby sa v partikulárnych cirkvách poskytovala účinná a primeraná materiálna a duchovná pomoc – v prípade potreby aj prostredníctvom vhodných pastoračných štruktúr – migrantom, utečencom, vysídleným osobám a iným subjektom ľudskej mobility, ktorí potrebujú špecifickú pastoračnú starostlivosť.

Čl. 166

§ 1. Dikastérium podporuje pastoráciu námorníkov v partikulárnych cirkvách, tak na mori, ako aj v prístavoch, najmä Dielom námorného apoštolátu, ktoré riadi.

§ 2. Vykonáva rovnakú starostlivosť o tých, ktorí majú prácu alebo vykonávajú svoju prácu na letiskách alebo v lietadlách.

Čl. 167

Dikastérium v spolupráci s biskupskými konferenciami, ich regionálnymi a kontinentálnymi združeniami a východnými hierarchickými štruktúrami podporuje boj proti chudobe v spolupráci s inštitútmi národnej a medzinárodnej spolupráce pre dosiahnutie integrálneho ľudského rozvoja. Podporuje iniciatívy proti korupcii a v prospech dobrej správy verejných vecí, aby slúžili verejnému záujmu a zvyšovali dôveru v medzinárodné spoločenstvo.

Čl. 168

Dikastérium presadzuje a bráni spravodlivé modely ekonomiky a triezvy životný štýl, predovšetkým podporou iniciatív proti hospodárskemu a sociálnemu vykorisťovaniu chudobných krajín, asymetrickým obchodným vzťahom, finančným špekuláciám a modelom rozvoja, ktoré vytvárajú vylúčenia.

Čl. 169

Dikastérium pracuje v spolupráci s diecéznymi/eparchiálnymi biskupmi, biskupskými konferenciami a východnými hierarchickými štruktúrami tak, aby vzrastala citlivosť pre mier, úsilie o spravodlivosť a solidárnosť s najslabšími a sociálne najnestabilnejšími ľuďmi, najmä pri príležitosti ich vlastných Svetových dní .

Čl. 170

Dikastérium analyzuje spolu s biskupskými konferenciami, ich regionálnymi a kontinentálnymi združeniami a východnými hierarchickými štruktúrami hlavné príčiny migrácie a úteku z krajín pôvodu, zasadzujúc sa o ich odstránenie; podporuje solidaritu a integračné iniciatívy v hostiteľských krajinách. Po dohode so Štátnym sekretariátom spolupracuje s orgánmi rozvoja, humanitárnej intervencie a medzinárodnými organizáciami na navrhovanie a prijímanie noriem v prospech utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov.

Čl. 171

Dikastérium podporuje a povzbudzuje spravodlivú a integrálnu zdravotnú starostlivosť. Podporuje iniciatívy diecéz/eparchií, inštitútov zasväteného života, spoločností apoštolského života, charít a laických združení s cieľom vyhnúť sa marginalizácii chorých a zdravotne postihnutých, nedostatočnej starostlivosti z dôvodu nedostatku personálu, nemocničného a lekárenského vybavenia v chudobných krajinách. Venuje pozornosť nedostatku výskumu v boji proti chorobám.

Čl. 172

§ 1. Dikastérium spolupracuje so Štátnym sekretariátom aj tým, že má účasť v delegáciách Svätého stolca na medzivládnych stretnutiach o veciach patriacich do jeho pôsobnosti.

§ 2. Udržiava úzke styky so Štátnym sekretariátom najmä vtedy, keď sa mieni verejne vyjadrovať prostredníctvom dokumentov alebo vyhlásení k záležitostiam vzťahujúcim sa na civilné vlády a iné subjekty medzinárodného práva.

Čl. 173

Dikastérium spolupracuje s dielami Svätého stolca pre humanitárnu pomoc v krízových oblastiach, spolupracuje s cirkevnými humanitárnymi a rozvojovými organizáciami.

Čl. 174

§ 1. Dikastérium udržiava úzke vzťahy s Pápežskou akadémiou spoločenských vied a s Pápežskou akadémiou pre život, berúc do úvahy ich štatúty.

§ 2. Má jurisdikciu nad Caritas Internationalis a Medzinárodnou katolíckou komisiou pre migráciu podľa ich štatútov.

§ 3. Vykonáva kompetencie zákonom vyhradené Svätému stolcu pri zakladaní a dohľade nad medzinárodnými charitatívnymi združeniami a fondami zriadenými na rovnaké účely, ako sú ustanovené v príslušných štaútoch a v súlade s platnou legislatívou.

Dikastérium pre legislatívne texty

Čl. 175

§ 1. Dikastérium pre legislatívne texty podporuje a šíri v Cirkvi poznanie a prijímanie kánonického práva Latinskej cirkvi a východných cirkví a ponúka pomoc pri jeho správnom uplatňovaní.

§ 2. Svoje úlohy plní v službách Rímskeho veľkňaza, kuriálnych inštitúcií a úradov, diecéznych/eparchiálnych biskupov, biskupských konferencií, východných hierarchických štruktúr a tiež najvyšších moderátorov inštitútov zasväteného života a spoločnosti apoštolského života pápežského práva.

§ 3. Pri výkone svojich povinností využíva spoluprácu kánonistov z rôznych kultúr a pôsobiacich na rôznych kontinentoch.

Čl. 176

Tomto Dikastériu prináleží formulovať autentický výklad zákonov Cirkvi, schválený špecifickou formou Rímskym veľkňazom ako najvyšším zákonodarcom a vykladateľom, v otázkach väčšieho významu po vypočutí kuriálnych inštitúcií a úradov Rímskej kúrie, kompetentných v jednotlivých skúmaných záležitostiach.

Čl. 177

V prípade, že vznikne právna pochybnosť, ktorá si nevyžaduje autentický výklad, Dikastérium môže poskytnúť primerané objasnenie významu noriem prostredníctvom výkladu formulovaného podľa kritérií stanovených kánonickými normami. Tieto vysvetlenia môžu mať formu vyhlásení alebo vysvetľujúcich poznámok.

Čl. 178

Dikastérium, študujúc súčasnú legislatívu Latinskej cirkvi a východných cirkví a podľa požiadaviek, ktoré k nemu prichádzajú z cirkevnej praxe, skúma prípadné jestvovanie lacunae legis a predkladá Rímskemu veľkňazovi adekvátne návrhy na ich vyplnenie. Zároveň preveruje potrebu aktualizácie platnej legislatívy a navrhuje zmeny, ktoré zabezpečia súlad a účinnosť zákona.

Čl. 179

Dikastérium pomáha kuriálnym inštitúciám pri príprave všeobecných vykonávacích dekrétov, pokynov a iných textov normatívneho charakteru tak, aby zodpovedali platným predpisom univerzálneho zákona a boli vypracované v náležitej právnej forme.

Čl. 180

Všeobecné dekréty vynesené plenárnymi koncilmi alebo biskupskými konferenciami a východnými hierarchickými štruktúrami sú predkladané tomuto dikastériu zo strany kompetentného dikastéria na udelenie recognitio, aby boli preskúmané z právneho hľadiska.

Čl. 181

Dikastérium na žiadosť zainteresovaných strán určuje, či zákony a všeobecné nariadenia vydané zákonodarcami nižšími ako Rímsky veľkňaz sú v súlade s univerzálnym zákonom Cirkvi.

Čl. 182

§ 1. Dikastérium podporuje štúdium kánonického práva Latinskej cirkvi a východných cirkví a iných legislatívnych textov organizovaním medzidikastériálnych stretnutí, konferencií a podporovaním združení medzinárodných a národných kanonistov.

§ 2. Dikastérium dbá najmä na správnu kánonickú prax, aby právo v Cirkvi bolo primerane chápané a správne uplatňované; rovnako v prípade potreby upozorňuje príslušný orgán v súvislosti s výskytom nezákonných praktík a ponúka v tejto súvislosti poradenstvo.

Dikastérium pre komunikáciu

Čl. 183

Dikastérium pre komunikáciu sa zaoberá celým komunikačným systémom Apoštolského stolca a v štrukturálnej jednote a v súlade s príslušnými prevádzkovými charakteristikami zjednocuje všetky skutočnosti Svätého stolca v oblasti komunikácie tak, aby celý systém koherentným spôsobom reagoval na potreby evanjelizačného poslania Cirkvi v kontexte charakterizovanom prítomnosťou a rozvojom digitálnych médií, faktormi konvergencie a interaktivity.

Čl. 184

Dikastérium zabezpečuje potreby evanjelizačného poslania Cirkvi využívaním výrobných modelov, technologických inovácií a foriem komunikácie, ktoré sú v súčasnosti dostupné a tie, ktoré je možné rozvíjať v nasledujúcom období.

Čl. 185

Dikastérium okrem úloh, ktoré sú mu výslovne zverené, prehlbuje a rozvíja aj náležité teologické a pastoračné aspekty komunikačného pôsobenia Cirkvi. V tomto zmysle sa snaží aj na formačnej úrovni zabezpečiť, aby sa komunikácia nezredukovala na čisto technologické a inštrumentálne koncepty.

Čl. 186

Povinnosťou Dikastéria je usilovať sa o to, aby si veriaci stále viac uvedomovali povinnosť, ktorá prináleží každému, angažovať sa tak, aby mnohoraké nástroje komunikácie boli k dispozícii pastoračnému poslaniu Cirkvi, v službe vzrastu civilizácie a mravov; venuje sa zvyšovaniu tohto povedomia najmä pri príležitosti slávenia Svetového dňa komunikácií.

Čl. 187

Vo svojej činnosti Dikastérium využíva sieťové infraštruktúry a linky Vatikánskeho mestského štátu v súlade so špecifickými právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami, ktoré prijal Svätý stolec. Pri výkone svojich funkcií koná v spolupráci s príslušnými kuriálnymi inštitúciami v danej oblasti a najmä so Štátnym sekretariátom.

Čl. 188

Dikastérium má podporovať ostatné kuriálne inštitúcie a úrady, inštitúcie spojené so Svätým stolcom, Guvernatorát Vatikánskeho mestského štátu a ďalšie orgány, ktoré majú svoje ústredie vo Vatikánskom mestskom štáte, alebo ktoré závisia od Apoštolského stolca, vo svojich komunikačných aktivitách.

VI.

ORGÁNY SPRAVODLIVOSTI

Čl. 189

§ 1. Služba orgánov spravodlivosti je jednou zo základných funkcií v riadení Cirkvi. Cieľom tejto služby, ktorú sleduje každý orgán na fóre svojej vlastnej kompetencie, je cieľ vlastný poslaniu Cirkvi: ohlasovať a sprístupňovať Božie kráľovstvo a pôsobiť prostredníctvom poriadku spravodlivosti uplatňovaňovaného s kánonickou miernosťou pre spásu duší, ktorá je v Cirkvi vždy najvyšším zákonom,

§ 2. Riadnymi orgánmi spravodlivosti sú: Apoštolská penitenciária, Najvyšší tribunál apoštolskej signatúry a Tribunál rímskej róty. Tieto tri orgány sú od seba nezávislé.

Apoštolská penitenciária

Čl. 190

§ 1. Kompetencia Apoštolskej penitenciárie sa vzťahuje na všetko, čo sa týka vnútorného fóra, a na odpustky ako prejav Božieho milosrdenstva.

§ 2. Riadi ju vyšší penitenciár napomáhaný regentom, ku ktorému sú pridružení niekoľkí úradníci.

Čl. 191

Pre vnútorné fórum, tak sviatostné, ako aj nesviatostné, udeľuje oslobodenia od cenzúr, dišpenzy, zámeny, nápravy, odpustenia a iné milosti.

Čl. 192

§ 1. Apoštolská penitenciária zabezpečuje, aby v pápežských rímskych bazilikách bol dostatočný počet penitenciárov vybevených potrebnými splnomocneniami.

§ 2. Dohliada na správnu formáciu penitenciárov vymenovaných v pápežských bazilikách a tých, ktorí boli vymenovaní inde.

Čl. 193

Apoštolskej penitenciárii je zverené to, čo sa týka udeľovania a používania odpustkov pri neporušení kompetencií Dikastéria pre náuku viery k preskúmaniu všetkého, čo sa vzťahuje na náuku, a Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí v obradovej oblasti .

Najvyšší tribunál apoštolskej signatúry

Čl. 194

Apoštolská signatúra vykonáva úlohu Najvyššieho tribunálu Cirkvi a tiež sa stará o správne vysluhovanie spravodlivosti v Cirkvi.

Čl. 195

§ 1. Najvyšší tribunál apoštolskej signatúry pozostáva z kardinálov, biskupov a kňazov vymenovaných Rímskym veľkňazom na päť rokov a predsedá jej kardinál prefekt.

§ 2. Prefektovi vo vybavovaní záležitostí tribunálu pomáha sekretár.

Čl. 196

Apoštolská signatúra ako tribunál riadnej jurisdikcie rozsudzuje:

1. vymáhanie neplatnosti a žiadosti o navrátenie do pôvodného stavu proti rozsudkom Rímskej roty;

2. rekurzy v kauzách o stave osôb proti odmietnutiu nového prešetrenia kauzy rozhodnutím Rímskej róty;

3. námietky podozrenia a iné kauzy proti sudcom Rímskej róty pre úkony vo vykonávaní ich úlohy;

4. konflikty o kompetenciu medzi tribunálmi, ktoré nepodliehajú tomu istému odvolaciemu tribunálu.

Čl. 197

§ 1. Apoštolská Signatúra rozhoduje ako administratívny tribunál pre Rímsku kúriu o rekurzoch proti jednotlivým administratívnym úkonom, či už vykonaným dikastériami a Štátnym sekretariátom ako aj nimi schválenými a to vždy, keď sa jedná o to, či napadnutý úkon porušil nejaký zákon v rozhodnutí alebo pri postupovaní.

§ 2. V týchto prípadoch, okrem súdneho konania o porušení zákona, Apoštolská signatúra môže tiež súdiť o nahradení prípadných škôd spôsobených úkonom, o ktorý ide, keď by o to predkladateľ rekurzu požiadal.

§ 3. Tiež súdi aj iné administratívne kontroverzie jej predložené Rímskym veľkňazom alebo kuriálnymi inštitúciami. Napokon rozhoduje konflikty o kompetenciu, ktoré vznikli medzi dikastériami i medzi nimi a Štátnym sekretariátom.

Čl. 198

Apoštolskej signatúre ako administratívnemu orgánu spravodlivosti v disciplinárnych záležitostiach tiež patrí:

1. dozerať na správne vykonávanie spravodlivosti v rôznych cirkevných tribunáloch a ak je potrebné, zakročiť voči pracovníkm, advokátom alebo zástupcom;

2. súdiť žiadosti adresované Apoštolskému stolcu na dosiahnutie prenesenia kauzy na Rímsku rótu;

3. súdiť akúkoľvek žiadosť týkajúcu sa vysluhovania spravodlivosti;

4. rozšíriť kompetenciu tribunálov nižšieho stupňa;

5. udeliť schválenie odvolacieho tribunálu, a tiež, ak je to vyhradené Svätému stolcu, schválenie zriadenia tribunálov interdiecéznych/intereparchiálnych/interrituálnych, regionálnych a v prípade potreby aj nadnárodných.

Čl. 199

Apoštolská signatúra sa riadi vlastným zákonom.

Tribunál rímskej róty

Čl. 200

§ 1. Tribunál rímskej róty pracuje pri Svätom stolci obvykle ako vyššia inštancia v stupni odvolania, na obranu práv v Cirkvi; prispieva k jednote jurisprudencie a vlastnými rozsudkami pomáha nižším tribunálom.

§ 2. Pri tribunáli Rímskej róty je zriadený úrad, ktorému patrí rozsudzovať o skutočnosti nezavŕšenia manželstva a o existencii oprávneného dôvodu na udelenie dišpenzu.

§ 3. Tento úrad je tiež kompetentný podľa normy univerzálneho a vlastného práva rozhodovať podľa rôzličných prípadov kauzy o neplatnosti posvätnej vysviacky.

Čl. 201

§ 1. Tribunál má kolégiovú štruktúru a pozostáva z určitého počtu sudcov, ktorí majú osvedčenú náuku, kompetenciu a skúsenosť, vybratých Rímskym veľkňazom z rôznych častí sveta.

§ 2. Na čele kolégia tribunálu stojí ako prvý medzi rovnými dekan, na päť rokov vymenovaný Najvyšším veľkňazom, ktorý ho vyberá zo samotných sudcov.

§ 3. Úrad pre konania ohľadom dišpenzu od uzavretého a nezavŕšeného manželstva a pre kauzy neplatnosti posvätnej vysviacky moderuje dekan za pomoci vlastných úradníkov, poverených komisárov a konzultorov.

Čl. 202

§ 1. Tribunál rímskej róty súdi na druhej inštancii kauzy rozsúdené riadnymi tribunálmi na prvej inštancii, ktoré sa predkladajú Svätému stolcu zákonným odvolaním.

§ 2. Súdi na tretej alebo ďalšej inštancii kauzy, ktoré už rozhodol tento Apoštolský tribunál alebo ktorýkoľvek iný tribunál, ak sa nestali rozsúdenou vecou.

Čl. 203

§ 1. Okrem toho, Rímska róta súdi na prvej inštancii:

1. biskupov v sporových kauzách, keď nejde o práva alebo časné dobrá právnickej osoby, reprezentovanej biskupom;

2. opátov prímasov alebo opátov predstavených mníšskych kongregácií a najvyšších moderátorov inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života pápežského práva;

3. diecézy/eparchie alebo iné cirkevné osoby buď fyzické alebo právnické, ktoré nemajú iného predstaveného než Rímskeho veľkňaza.

4. kauzy, ktoré tomuto tribunálu zveril Rímsky veľkňaz.

§ 2. Tie isté kauzy, ak nie je určené ináč, súdi aj na druhej a ďalšej inštancii.

Čl. 204

Tribunál rímskej róty sa riadi vlastným zákonom.

VII.

EKONOMICKÉ ORGÁNY

Rada pre ekonomiku

Čl. 205

§ 1. Rade pre ekonomiku patrí dozerať na administratívne i finančné štruktúry a aktivity kuriálnych inštitúcií a úradov, inštitúcií spojených so Svätým stolcom, alebo tých, ktoré sú s ním vo vzťahu a sú uvedené v zozname priloženom k vlastnému štatútu.

§ 2. Rada pre ekonomiku vykonáva svoje funkcie vo svetle sociálneho učenia Cirkvi pridržiavaním sa najlepších medzinárodne uznávaných postupov v záležitostiach verejnej správy s cieľom etického a efektívneho administratívneho a finančného riadenia.

Čl. 206

§ 1. Rada pozostáva z ôsmich kardinálov alebo biskupov, ktorí reprezentujú univerzálnosť Cirkvi, a zo sedmich laikov vybraných spomedzi odborníkov z rôznych národností. Títo pätnásti členovia sú vymenovaní Najvyšším veľkňazom na päť rokov.

§ 2. Radu zvoláva a predsedá jej kardinál koordinátor, ktorému pomáha sekretár.

§ 3. Prefekt Sekretariátu pre ekonomiku sa zúčastňuje na zasadnutiach rady bez hlasovacieho práva.

Čl. 207

Rada predkladá na schválenie Rímskemu veľkňazovi usmernenia a normy zamerané na zabezpečenie toho, aby:

1. boli chránené dobrá ustanovizní a správnych orgánov podliehajúcich jej dohľadu;

2. sa zredukovali majetkové a finančné riziká;

3. ľudské, materiálne a finančné zdroje boli prideľované racionálnym spôsobom a boli spravované s obozretne, účinne a s transparentne;

4. ustanovizne a orgány správy vykonávali svoje úlohy efektívne, podľa činností, programov a predbežných rozpočtov pre ne schválených.

Čl. 208

Rada stanovuje kritériá, vrátane hodnoty, k určeniu, ktoré úkony scudzenia, nadobúdania alebo mimoriadneho spravovania vykonané ustanovizňami, nad ktorými dohliada, si vyžadujú ad validitatem schválenie prefekta Sekretariátu pre ekonomiku.

Čl. 209

§ 1. Rada schvaľuje konsolidovaný predbežný ročný rozpočet a konsolidované účtovné uzávierky Svätého stolca a predkladá ich Rímskemu veľkňazovi.

§ 2. Počas uprázdnenia Stolca Rada pre ekonomiku poskytuje kardinálovi kamerlengovi svätej Rímskej cirkvi najaktuálnejšie konsolidované vyúčtovania príjmov a výdavkov Svätého stolca a predbežné rozpočty bežného roka.

Čl. 210

Rada v prípade potreby a pri rešpektovaní svojej operatívnej autonómie si vyžiada informácie od Autority pre dohľad a finančnú informáciu, súvisiace s cieľmi činnosti, ktorú vykonáva, a je každoročne informovaná o činnosti Inštitútu pre náboženské diela.

Čl. 211

Rada skúma návrhy predložené Sekretariátom pre ekonomiku, ako aj prípadné návrhy predložené rôznymi orgánmi správy Svätého stolca, Autoritou pre dohľad a finančnú informáciu a inými ustanovizňami, uvedenými vo vlastných štatútoch.

Sekretariát pre ekonomiku

Čl. 212

§ 1. Sekretariát pre ekonomiku vykonáva funkciu pápežského sekretariátu pre ekonomické a finančné záležitosti.

§ 2. Vykonáva kontrolu a dohľad v administratívnych, ekonomických a finančných otázkach nad kuriálnymi inštitúciami, úradmi a inštitúciami spojenými so Svätým stolcom alebo ktoré naň odkazujú a sú uvedené v zozname priloženom k štatútu Rady pre konomiku .

§ 3. Vykonáva tiež osobitnú kontrolu nad Halierom svätého Petra a nad inými pápežskými fondami.

Čl. 213

§ 1. Na čele Sekretariátu pre ekonomiku stojí prefekt, ktorému pomáha sekretár.

§ 2. Orgán je rozdelený do dvoch funkčných oblastí: jedna pre reguláciu, kontrolu a dozor v ekonomických a finančných záležitostiach, druhá pre reguláciu, kontrolu a dohľad v administratívnych záležitostiach.

Čl. 214

§ 1. Sekretariát pre ekonomiku má vypočuť Radu pre ekonomiku a predložiť jej preskúmaniu návrhy a zámery týkajúce sa noriem ohľadom záležitostí väčšieho významu alebo všeobecných zásad.

§ 2. Sekretariát pre ekonomiku počas prípravy návrhov alebo usmernení vykonáva vhodné konzultácie, pričom musí mať na zreteli autonómiu a kompetencie ustanovizní a orgánov správy.

§ 3. Pre záležitosti, ktoré sa týkajú vzťahov so štátmi a inými subjektmi medzinárodného práva, Sekretariát pre ekonomiku koná v spolupráci so Štátnym sekretariátom, ktorý má v nich výlučnú kompetenciu.

Čl. 215

Sekretariát pre ekonomiku:

1. vydáva pre Svätý stolec návrhy v ekonomických a finančných záležitostiach a kontroluje, aby sa aktivity uskutočňovali s rešpektom voči operatívnym plánom a schváleným programom.

2. monitoruje administratívne, ekonomické a finančné činnosti inštitúcií zverených jeho kontrole a dozoru; navrhuje a zabezpečuje prípadné nápravné opatrenia;

3. pripravuje predbežný ročný rozpočet, následne kontroluje jeho rešpektovanie a konsolidovanú účtovnú uzávierku Svätého stolca z uplynulého roka a predkladá ich Rade pre Ekonomiku;

4. uskutočňuje ročné vyhodnotenie rizika majetkovej a finančnej situácie Svätého stolca a predkladá ho Rade pre ekonomiku.

Čl. 216

Sekretariát pre ekonomiku:

1. vypracúva hlavné línie, zámery, modely a postupy týkajúce sa obstarávania, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby všetky dobrá a služby požadované kuriálnymi inštitúciami, úradmi a inštitúciami spojenými so Svätým stolcom alebo odkazujúcimi naň, získali sa čím obozretnejším, účinnejším a ekonomicky výhodnejším spôsobom v súlade s príslušnými vnútornými kontrolami a postupmi;

2. pripravuje vhodné informačné nástroje, ktoré by urobili efektívnym a transparentným administratívne, ekonomické a finančné riadenie a zabezpečili verné vedenie archívov a účtovníctva v súlade so schválenými normami a postupmi.

Čl. 217

§ 1. Na Sekretariáte pre ekonomiku je zriadené Riaditeľstvo pre ľudské zdroje Svätého stolca, ktoré sa v dialógu a za spolupráce so zainteresovanými ustanovizňami stará o všetko, čo sa týka pracovného postavenia a riadenia práce personálu a spolupracovníkov ustanovizní podliehajúcich vlastnej legislatíve Svätého stolca, pri zachovaní ustanovenia čl. 48, bod 2.

§ 2. Okrem iných kompetencií cez toto Riaditeľstvo Sekretariát pre ekonomiku autorizuje prijímanie zamestnancov, preverujúc všetky požiadavky a schvaľuje organizačné tabuľky ustanovizní.

Čl. 218

§ 1. Sekretariát pre ekonomiku schvaľuje každý úkon scudzenia, nadobudnutia alebo mimoriadnej správy vykonaný kuriálnymi inštitúciami a úradmi a inštitúciami spojenými so Svätým stolcom, alebo ktoré naň odkazujú, na ktorý jeho schválenie je potrebné ad validitatem, na základe kritérií určených Radou pre konomiku.

§ 2. Počas uprázdneného stolca Sekretariát pre ekonomiku poskytuje kardinálovi kamerlengovi svätej Rímskej cirkvi všetky požadované informácie o ekonomickom stave Svätého stolca.

Správa majetku Apoštolského stolca

Čl. 219

§ 1. Správa majetku Apoštolského stolca je orgán zodpovedný za spravovanie a riadenie nehnuteľného a hnuteľného majetku Svätého stolca určeného na poskytovanie zdrojov potrebných na plnenie úlohy, vlastnej Rímskej kúrii pre dobro a k službe partikulárnych cirkví.

§ 2. Jej patrí spravovanie nehnuteľného a hnuteľného majetku ustanovizní, ktoré zverili Svätému stolcu vlastné dobrá, s rešpektovaním konkrétneho účelu, pre ktorý bol majetok vytvorený, a usmernení a všeobecných zásad schválených kompetentnými orgánmi.

§ 3. Vykonávanie finančných operácií uvedených v § 1 a 2 sa uskutočňuje prostredníctvom činnosti Inštitútu pre náboženské diela.

Čl. 220

§ 1. Správa majetku Apoštolského stolca zabezpečuje to, čo je potrebné na bežnú činnosť Rímskej kurie, starajúc sa o pokladnicu, účtovníctvo, kúpy a iné služby.

§ 2. Správa majetku Apoštolského stolca môže vykonávať tie isté služby uvedené v § 1 aj pre inštitúcie spojené so Svätým stolcom alebo ktoré naň odkazujú v prípade, že o to požiadajú, alebo by to bolo stanovené.

Čl. 221

§ 1. Správu majetku Apoštolského stolca vedie predseda. Napomáha mu sekretár a rada zložená z kardinálov, biskupov, kňazov a laikov, ktorá mu pomáha pri vypracovaní strategických líní ustanovizne a pri hodnotení ich relalizácie.

§ 2. Vnútorná organizácia tohto orgánu je rozdelená do troch funkčných oblastí, ktoré sa starajú o správu nehnuteľností, finančné záležitostí a služby.

§ 3. Orgán využíva poradenstvo odborníkov v oblasti ich kompetencie, vymenovaných v zmysle článkov 16 - 17 § 1.

Úrad generálneho revizora

Čl. 222

Úradu generálneho revizora je zverená úloha previerky konsolidovanej účtovnej uzávierky Svätého stolca.

Čl. 223

§ 1. Podľa ročného revízneho programu, ktorý schválila Rada pre ekonómiu, je Úrad povinný uskutočniť účtovnú revíziu ročných účtovných závierok jednotlivých kuriálnych inštitúcií, úradov a inštitúcií, ktoré sú spojené so Svätým stolcom alebo naň odkazujú

Ide o tie ročné účtovné závierky, ktoré sú zúčtované v rámci vyššie uvedených konsolidovaných účtovných závierok

§ 2. Generálny revízor predkladá ročný revízny program na schválenie Rade pre ekonomiku.

Čl. 224

§ 1. Úrad generálneho revízora na žiadosť Rady pre ekonomiku alebo Sekretariátu pre ekonomiku, alebo zodpovedné za ustanovizne a správy uvedené v čl. 205 § 1, robí kontrolu osobitných situácií súvisiacich s anomáliami vo využívaní alebo prideľovaní finančných alebo materiálnych zdrojov; s nezrovnalosťami pri poskytovaní zákaziek alebo pri vykonávaní transakcií alebo scudzení; s korupčnými alebo podvodnými činmi. Tie isté revízie možno iniciovať autonómne generálny revízor, ktorý o tom vopred informuje kardinála koordinátora Rady pre ekonomiku s uvedením dôvodov.

§ 2. Generálny revízor prijíma hlásenia o osobitných situáciách od osôb, ktoré o nich vedia na základe vykonávania vlastných funkcií. Po preskúmaní hlásení, predkladá ich v správe prefektovi Sekretariátu pre ekonomiku, a ak to považuje za potrebné, aj kardinálovi koordinátorovi Rady pre ekonomiku.

Komisia pre rezervované záležitosti

Čl. 225

Komisi pre rezervované záležitosti patrí:

1. dať oprávnenie k akémukoľvek úkonu právnej, ekonomickej alebo finančnej povahy, ktorý pre väčšie dobro Cirkvi alebo osôb musí byť chránený tajomstvom a vyňatý spod kontroly a dozoru kompetentných orgánov;

2. kontrolovať zmluvy Svatého stolca, ktoré podľa zákona vyžadujú dôvernosť, a dohliadať na ne.

Čl. 226

Komisia podľa svojho vlastného štatútu pozostáva z niekoľkých členov menovaných na päť rokov Rímskym veľkňazom. Na jej čele stojí predseda, ktorému pomáha sekretár.

Investičný výbor

Čl. 227

§ 1. Investičnému výboru, ktorý je poradným orgánom, patrí garantovať etický charakter hnuteľných investícií Svätého stolca podľa sociálneho učenia Cirkvi, a zároveň aj ich výnosnosť, primeranosť a rizikovosť.

§ 2. Výbor podľa svojho vlastného štatútu pozostáva z členov a z vysoko uznávaných odborníkov vymenovaných Rímskym veľkňazom na päť rokov. Na jeho čele je predseda, ktorému pomáha sekretár.

VIII.

ÚRADY

Prefektúra Pápežského domu

Čl. 228

§ 1. Prefektúra sa stará o vnútorný poriadok Pápežského domu a vzhľadom na disciplínu a službu riadi všetkých, ktorí tvoria Kaplnku a Pápežskú rodinu.

§ 2. Riadi ju prefekt, ktorému pomáha regent, oboch vymenúva Rímsky veľkňaz na päť rokov, k nim sa pričleňujú niekoľkí úradníci.

Čl. 229

§ 1. Prefektúra Pápežského domu sa stará o poriadok a priebeh pápežských ceremónií mimo čisto liturgickej stránky a stanovuje poriadok precedencie.

§ 2. Jej úlohou je zabezpečovať službu predsiene a usporadúvať verejné, špeciálne a súkromné audiencie Rímskeho veľkňaza a návštevy osôb, po konzultácii so Štátnym sekretariátom, ak si to okolnosti vyžadujú. Pripravuje všetko, čo má byť vykonané, keď Rímsky veľkňaz prijíma na slávnostnú audienciu hlavy štátov, premiérov vlád, ministrov štátov, verejné autority a iné dôležité osoby, ako aj veľvyslancov.

§ 3. Stará sa o to, čo sa vzťahuje na duchovné cvičenia Rímskeho veľkňaza, Kolégia kardinálov a Rímskej kúrie.

Čl. 230

§ 1. Úlohou Prefektúry je pripraviť návštevy Rímskeho veľkňaza na území Vatikánu, v Ríme alebo v Taliansku.

§ 2. Prefekt ho sprevádza iba pri príležitosti stretnutí alebo návštev na území Vatikánu.

Úrad liturgických slávení Najvyššieho veľkňaza

Čl. 231

§ 1. Úlohou Úradu liturgických slávení Najvyššieho veľkňaza je pripraviť všetko nevyhnutné na liturgické slávenia a iné posvätné slávenia vo Vatikáne, ktorým predsedá, účastní sa ich alebo je na nich prítomný Rímsky veľkňaz – alebo v jeho mene či z jeho poverenia niektorý kardinál alebo prelát, a viesť ich podľa platných liturgických predpisov, a vopred určiť všetko to, čo je nevyhnutné alebo užitočné pre ich dôstojný priebeh a aktívnu účasť veriacich.

§ 2. Úrad sa tiež stará o prípravu a priebeh všetkých pápežských liturgických slávení, ktoré sa uskutočňujú počas pastoračných návštev Rímskeho veľkňaza a počas apoštolských ciest, pričom má na zreteli všetky osobitosti vlastné pápežským sláveniam.

Čl. 232

§ 1. Úrad vedie majster pápežských liturgických slávení, vymenovaný Rímskym veľkňazom na päť rokov. Pri posvätných sláveniach mu pomáhajú pápežskí ceremoniári, vymenovaní Rímskym veľkňazom na päť rokov.

§ 2. V úrade sa k majstrovi pričleňujú rôzni úradníci a poradcovia.

Čl. 233

§ 1. Majster pápežských liturgických slávení je tiež zodpovedný za Pápežskú sakristiu a za kaplnky v Apoštolskom paláci.

§ 2. Je takisto zodpovedný za Pápežský hudobný zbor s úlohou riadiť činnosť i liturgickú, pastoračnú, duchovnú, umeleckú a výchovnú oblasť tohto Zboru, začleneného do Úradu ako osobitné miesto služby pápežským liturgickým úkonom a súčasne zachovávania a podpory slávneho umelecko - hudobného dedičstva vytvoreného Zborom počas storočí pre slávnostné liturgie pápežov.

Čl. 234

Do kompetencie Úradu spadá slávenie konzistória a riadenie liturgických slávení kardinálskeho kolégia počas uprázdneného stolca.

Kamerlengo svätej Rímskej cirkvi

Čl. 235

§ 1. Kardinál kamerlengo svätej Rímskej cirkvi vykonáva úlohy, ktoré mu zveruje zvláštny zákon vzťahujúci sa na uprázdnený apoštolský stolec a na voľbu Rímskeho veľkňaza.

§ 2. Kardinál kamerlengo svätej Rímskej cirkvi a zástupca kamerlenga sú vymenovaní Rímskym veľkňazom.

§ 3. Kardinálovi kamerlengovi svätej Rímskej cirkvi pri vykonávaní pridelených úradov pomáhajú pod jeho autoritou a zodpovednosťou traja kardináli asistenti, z ktorých jeden je kardinál koordinátor Rady pre ekonomiku a ďalší dvaja sú určení spôsobom stanoveným normatívou o uprázdnení apoštolského stolca a voľbe Rímskeho veľkňaza.

Čl. 236

Kardinálovi kamerlengovi svätej Rímskej cirkvi je zverená úloha starať sa a spravovať časné dobrá a práva Apoštolského stolca počas doby jeho uprázdnenia. V prípade, že by bol hatený, úlohu preberie zástupca kamerlenga.

Čl. 237

Keď je Apoštolský stolec uprázdnený, právom a povinnosťou kardinála kamerlenga svätej Rímskej cirkvi je:

1. vyžadovať od všetkých administratív, závislých na Svätom stolci, správy ohľadom ich majetkového a ekonomického stavu, ako aj informácie o prebiehajúcich mimoriadnych úkonoch;

2. vyžadovať od Rady pre ekonomiku predbežné rozpočty a konsolidované účtovné uzávierky Apoštolského stolca z predchádzajúceho roka, ako aj predbežné rozpočty na nasledujúci rok.

3. požadovať, v prípade potreby od Sekretariátu pre ekonomiku informáciu o ekonomickom stave Svätého stolca.

IX.

ADVOKÁTI

Zoznam advokátov Rímskej kúrie

Čl. 238

Okrem zoznamu advokátov Rímskej róty jestvuje zoznam advokátov spôsobilých prijať na žiadosť tých, ktorí majú záujem, poskytovanie právnej ochrany v kauzách na Najvyššom tribunáli apoštolskej signatúry a takisto poskytnúť svoju pomoc pri hierarchických rekurzoch na kuriálnych inštitúciách.

Čl. 239

§ 1. Do tohto zoznamu môžu byť zapísaní odborníci, ktorí sa vyznačujú náležitou prípravou, preukázanou akademickými titulmi, príkladným kresťanským životom, mravnou bezúhonnosťou a profesionálnou schopnosťou.

§ 2. Štátny sekretár sa po vypočutí komisie, ktorá je na tento účel trvalo ustanovená, postará o zapísanie do zoznamu tých odborníkov, ktorí majú v zmysle § 1 požadované vlastnosti a náležite o to požiadali. Ak stratia požadované vlastnosti, vypadávajú zo zoznamu.

Zbor advokátov Svätého stolca

Čl. 240

§ 1. Zbor advokátov Svätého stolca pozostáva predovšetkým z tých, ktorí sú zapísaní v zozname advokátov pri Rímskej kúrii. Títo advokáti môžu poskytovať právnu ochranu v mene Svätého stolca alebo kuriálnych inštitúcií v kauzách či na cirkevných alebo civilných tribunáloch.

§ 2. Advokáti Svätého stolca sú menovaní štátnym sekretárom po vypočutí komisie, o ktorej hovorí Čl. 239 § 2, na päť rokov, s možnosťou opakovania; v úlohe končia dosiahnutím sedemdesiateho piateho roku života a z vážnych dôvodov môžu byť odvolaní.

§ 3. Advokáti Svätého stolca sú povinní viesť bezúhonný a príkladný kresťanský život a čo najsvedomitejšie a pre dobro Cirkvi plniť úlohy, ktoré sú im zverené,.

INŠTITÚCIE SPOJENÉ SO SVÄTÝM STOLCOM

Čl. 241

Jestvujú niektoré inštitúty tak starobylého pôvodu ako aj nového ustanovenia, ktoré hoci majú vlastnú právnu subjektivitu a nie sú súčasťou Rímskej kúrie, predsa poskytujú rozličné nevyhnutné alebo užitočné služby samotnému Rímskemu veľkňazovi, Rímskej kúrii a univerzálnej Cirkvi a istým spôsobom sú so samotnou Kúriou spojené.

Čl. 242

Vatikánsky apoštolský archív je inštitút, ktorý plní vlastnú zvláštnu úlohu uchovávania a zhodnocovania spisov a dokumentov, ktoré sa týkajú riadenia univerzálnej Cirkvi, aby boli k dispozícii predovšetkým Svätému stolcu a Rímskej kúrii pri napĺňaní vlastnej činnosti a v druhom rade aby na základe pápežského dovolenia mohli byť dané k dispozícii všetkým bádateľom bez rozdielu krajiny a náboženstva ako pramene poznania – aj svetského – tých udalostí, ktoré boli v priebehu času úzko spojené so životom Cirkvi.

Čl. 243

Vatikánska apoštolská knižnica, inštitút starobylého pôvodu, je vynikajúcim nástrojom Cirkvi na rozvoj a šírenie kultúry a podporu diel Apoštolského stolca. Prostredníctvom svojich rôznych oddelení má za úlohu zhromažďovať a uchovávať veľmi bohaté dedičstvo vedy a umenia a dávať ho k dispozícii bádateľom hľadajúcim pravdu.

Čl. 244

Dielňa svätého Petra sa podľa vlastných noriem stará o všetko, čo sa týka Pápežskej baziliky svätého Petra, ktorá uchováva pamiatku umučenia a hrob Apoštola, tak z hľadiska zachovania a dôstojnosti budovy, ako aj vnútorného poriadku strážcov, pútnikov a návštevníkov. Predseda a sekretár Dielne jednajú v nevyhnutných prípadoch v zhode s Kapitulou samotnej baziliky.

Čl. 245

Pápežská komisia posvätnej archeológie má za úlohu študovať, uchovávať, chrániť a zhodnocovať kresťanské katakomby v Taliansku, v ktorých svedectvá viery a umenia prvých kresťanských komunít odovzdávajú pútnikom a návštevníkom ich hlboké posolstvo.

Čl. 246

V lone Katolíckej cirkvi sa za účelom hľadania a šírenia pravdy v rozličných oblastiach Božskej a ľudskej vedy zrodili rozličné akadémie, medzi ktorými vyniká Pápežská akadémia vied, Pápežská akadémia sociálnych vied a Pápežská akadémia pre život.

Čl. 247

Agentúra Svätého stolca pre hodnotenie a podporu kvality cirkevných univerzít a fakúlt je zriadená za účelom podpory a rozvoja kultúry kvality vo vnútri akademických inštitúcií, priamo závislých na Svätom stolci a za účelom zabezpečenia ich kvalitatívnych kritérií, platných na medzinárodnej úrovni.

Čl. 248

Autorita finančného dohľadu a informácie je inštitúcia, ktorá spôsobmi, stanovenými zákonmi a vlastným štatútom, plní úlohu:

dohľadu s cieľom prevencie a boja proti praniu peňazí a financovaniu terorizmu vo vzťahu k ustanovizniam a subjektom, podliehajúcim jej dohľadu;

starostlivého dohľadu nad ustanovizňami, ktoré sa profesionálne zaoberajú finančnou činnosťou;

starostlivého riadenia ustanovizní, ktoré sa profesionálne zaoberajú finančnou činnosťou a v prípadoch, stanovených zákonom, v oblasti prevencie a boja proti praniu peňazí a financovaniu terorizmu. V tomto je oprávnená plniť takisto úlohu finančného informovania.

Čl. 249

Všetky vyššie menované inštitúcie spojené so Svätým stolcom sa vzhľadom na ustanovenie a spravovanie riadia vlastnými zákonmi.

XI.

PRECHODNÉ USTANOVENIE

Čl. 250

§ 1. To, čo všeobecným spôsobom ustanovujú normy tejto apoštolskej konštitúcie, sa vzťahuje na Štátny sekretariát, na dikastériá, orgány, úrady a inštitúcie, ktoré sú súčasťou Rímskej kúrie aj na tie, ktoré sú s ňou spojené. Tie, ktoré majú aj vlastné štatúty a zákony, nech ich zachovávajú len v tom, v čom neprotirečia tejto apoštolskej konštitúcii, a nech čím skôr predložia ich zosúladenie na schválenie Rímskemu veľkňazovi.

§ 2. Aktuálne platné vykonávacie normy subjektov, o ktorých sa hovorí v § 1, ako sú „Všeobecný poriadok Rímskej kúrie“, Ordo servandus a modus procedendi vlastné kuriálnym inštitúciám a úradom, nech sa zachovávajú vo všetkom, čo nie je v protiklade normám tejto apoštolskej konštitúcie až do schválenia nového Ordo servandus a štatútov.

§ 3. Vstúpením do platnosti tejto apoštolskej konštitúcie je konštitúcia Pastor bonus celkom zrušená a nahradená a s ňou sú zrušené aj v nej uvedené orgány Rímskej kúrie, ktoré sa viac v tejto konštitúcii neuvádzajú ani nereorganizujú.

Ustanovujem, aby táto apoštolská konštitúcia bola teraz i v budúcnosti stála, platná a účinná, úplne dosiahla svoje účinky počnúc dňom 5. júna 2022, slávnosť Turíc, a nech sa zabezpečí jej plné zachovávanie vo všetkých osobitostiach zo strany všetkých, ktorým je určená, v prítomnosti ako aj v budúcnosti, napriek akejkoľvek protichodnej okolnosti, hoci by si zasluhovala osobitnú zmienku.

Dané v Ríme u Svätého Petra, na slávnosť Svätého Jozefa, ženícha Preblahoslavenej Panny Márie, dňa 19. marca 2022, v desiatom roku pontifikátu.

František

______

1 JÁN PAVOL II.: encyklika Redemptoris missio, 2.

2 FRANTIŠEK: apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 24.

3 Porov. tamže, 30.

4 FRANTIŠEK: encyklika Lumen fidei, 4.

5 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dekrét Christus Dominus, 9.

6 JÁN PAVOL II.: apoštolská konštitúcia Christifideles laici, 32.

7 FRANTIŠEK: Príhovor pri príležitosti osláv 50. výročia zriadenia synody biskupov (17. október 2015).

8 Tamže.

9 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 19.

10 Porov. tamže, 20.

11 Porov. tamže, 8.

12 Porov. tamže, 22; porov. JÁN PAVOL II.: sapoštolská exhortácia Pastores gregis, 8, 55, 56.

13 Tamže, 23.

14 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 18 a DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia Pastor aeternus, Preambula.

15 Porov. tamže, 23.

16 Porov. JÁN PAVOL II.: apoštolská exhortácia Pastores gregis, 63.

17 Porov. tamže, 63.

18 Porov. JÁN PAVOL II.: apoštolský list motu proprio Apostolos suos, 12.

19 DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 30.

20 FRANTIŠEK: apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 120.

21 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 30.

22 PAVOL VI.: Otvárací príhovor na poslednom verejnom zasadaní Druhého vatikánskeho koncilu (7. decembra 1965).

23 FRANTIŠEK: Príhovor ku kardinálom zídeným na konzistóriu (12. februára 2015).

24 DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dekrét Christus Dominus, 9.

25 DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 18.

26 Tamže, 23.

27 Porov. FRANTIŠEK: apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 16.

28 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia Dei verbum, 7.

29 Porov. FRANTIŠEK: apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 31-32.

30 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 8.

31 PAVOL VI.: Homília na slávnosť Nepoškvreneného počatia Panny Márie, na záver Druhého vatikánskeho koncilu (8. decembra 1965).