Bratia a sestry v Kristovi,
obdobie pôstu, ktoré očakávame, je Boží dar. Má nám pomôcť, aby sme sa opäť stali jeho deťmi, stvorenými a obnovenými Otcovou láskou skrze Krista v Duchu Svätom.
Izaiášove slová určili aj toto pôstne posolstvo a mali by byť predovšetkým podnetom, aby sme si všimli, s akou láskou sa nebeský Otec stará o všetkých. Táto starostlivosť sa prejavila už pri stvorení, keď Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré (Gen 1, 31). Potvrdila sa aj v jeho mimoriadnom príklone k Izraelitom, ktorých si vyvolil za svoj ľud v diele spásy. V Ježišovi Kristovi táto milujúca starostlivosť dosiahla svoje naplnenie ...v našom Pánovi prechádza požehnanie, udelené Abrahámovi, na všetky národy a skrze vieru dostávame prisľúbeného Ducha (porov. Gal 3, 14).
Práve v období pôstu je veľmi vhodné úprimne sa poďakovať Pánovi za jeho zázračné činy tiahnuce sa dejinami, ktoré prejavoval ľuďom; najmä za vykúpenie, pre ktoré neušetril ani vlastného Syna (porov. Rim 8, 32).
Odhalenie Božej spásonosnej prítomnosti v poblúdeniach ľudí pobáda na obrátenie. Kto si uvedomí, že vyvolenie Božie sa týka všetkých, je za to nútený chváliť a velebiť Boha, takže spolu so sv. Pavlom opakujeme: Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení (Ef 1, 3-4). Boh sám nás vyzýva na pokánie a n a vnútornú očistu, aby sme si obnovili vieru. Neúnavne nás volí k sebe a zakaždým, keď nás premôže hriech, ukazuje nám cestu do otcovského domu, kde znova nájdeme tú jedinečnú priazeň, pre ktorú si nás v Kristovi vyvolil. V nás takto vzrastá vďačnosť za lásku, ktorú zakúšame od Otca.
Obdobie pôstu nás pripravuje na slávenie Kristovho umučenia a vzkriesenia, tajomstva nášho vykúpenia. Keď Pán so svojimi učeníkmi na Zelený štvrtok slávil Poslednú večeru a daroval sa pod spôsobmi chleba a vína, tým sa toto tajomstvo už začalo. V Eucharistii „sa uskutočňuje reálna, podstatná a trvalá prítomnosť vzkrieseného Pána... a ponúka sa ten Chlieb života, ktorý je zárukou budúcej slávy," uvádza sa v apoštolskom liste Dies Domini (n. 39).
Takto hostina je znakom radosti, lebo sa v nej prejaví hĺbka spojenia tých, čo sa na nej zúčastňujú. Potom sa hostina pre všetky národy, ohlasovaná prorokom Izaiášom (porov. Iz 25, 6), stáva v Eucharistii skutočnsťou. Pritom neklamne poukazuje na posledné časy. Viera nám hovorí, že sa veľkonočné tajomstvo v Kristovi už splnilo; musí sa však ešte uskutočniť v každom z nás. Boží Syn nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním daroval večný život, ktorý sa začína už tu a svoje trvalé naplnenie dosiahne až v naveky trvajúcej Veľkej noci v nebi. Preto mnohí naši bratia a sestry dokážu prijať chudobu, starosti a chorobu s istotou, že raz budú mať na nebeskej hostine účasť. Tak umožňuje obdobie pôstu nazrieť za prítomnosť, za dejiny a horizont tohto sveta; ukazuje na dokonalé a trvalé spoločenstvo s Najsvätejšou Trojicou.
Požehnanie získané v Kristovi rúca múry časnosti a otvára brány trvalej účasti na živote v Bohu. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu (Zjv 19, 9). Nesmieme zabudnúť, že konečným cieľom nášho života je práve táto hostina, na ktorej máme už tu v predstihu účasť cez sviatostnú Eucharistiu. Kristus nielenže zadovážil nášmu pozemskému životu novú dôstojnosť, ale predovšetkým má pre nás pripravenú novú dôstojnosť Božích detí, ktoré sú spolu s ním povolané na účasť na večnom živote. Obdobie pôstu sa tak stáva zbraňou proti pokušeniu hľadieť na tento svet ako na jedinú a konečnú skutočnosť; chce nám dať najavo, že naša vlasť je v nebi (Flp 3, 20).
Pri počúvaí tejto obdivuhodnej výzvy nebeského Otca, ktorou sa na nás cez Krista obracia, nemali by sme zabúdať na jeho lásku k nám. Tento rok prípravy na Veľké jubileum roku 2000 znoav pripomína, že Boh je Otec, ktorý nám vo svojom vyvolenom Synovi dáva účasť na svojom vlastnom živote. V dejinác spásy, ktoré utvára s každým z nás a pre každého z nás, učíme sa intenzívnejšie prežívať lásku (porov. 1 Jn 4, 10n) ako teologickú čnosť, ktorú som odporúčal prehlbovať počas roka 1999 vo svojom apoštolskom liste Tertio millennio adveniente.
Zakúšanie Otcovej lásky v rámci ním prejavovanej služby a delenia sa s nami núti kresťana, aby sa aj on otvoril ľuďom, a tak sa stal živým darom. V nespočetných oblastiach vydávala Cirkev v priebehu storočí slovom i skutkom svedectvo o |Božej láske. Ešte aj dnes sa otvárajú pred nami rozsiahle priestory, kde sa pôsobením kresťanov musí sprítomňovať Božia láska. Nové prejavy chudoby a iné sužujúce otázky, ktoré v mnohých vyvolávajú úzkosť, potrebujú konkrétnu a primeranú odpoveď. Kto je opustený alebo bol vytlačený na okraj spoločnosti, kto hladuje, kto sa stal obeťou násilia alebo už stratil všetku nádej, musí v starostlivosti Cirkvi zakúsiť súcit nebeského Otca, ktorý sa o každého stará a každého obdarúva svojim požehnaním už od počiatku sveta.
Obdobie pôstu sa v pohľade upretom na Otca stáva jedinečným časom na činorodú lásku a nachádza svoje vyjadrenie v skutkoch telesného a duchovného milosrdenstva. Neslobodno stratiť zo zreteľa ani jedného z tých, čo sú vylučovaní z blahobytnej hostiny, ktorú niektorí z nás mávajú každý deň. Je veľa Lazárov, čo klopú na dvere spoločnosti: všetci, čo nemajú podiel na materiálnych výhodách pokroku. Pretrvávajúce stavy biedy musia vyburcovať svedomie kresťanov a zaviazať ich jednotlivo i spoločne starať sa o nápravu.
Nielen jednotlivci maúj príležitosť umožniť chudobným podieľať sa na ich blahobyte. Aj medzinárodné inštitúcie, vlády štátov a veľké strediská svetového hospodárstva sú povinné pustiť sa na odvážnu cestu, aby sa dobrá spravodlivo rozdeľovali medzi krajiny a ich obyvateľstvo.
Bratia a sestry, s týmto posolstvom sa obraciam na vás na začiatku pôstneho obdobia, aby som vás povzbudil obrátiť sa. Obrátenie vedie k plnšiemu poznaniu tajomstva dobra, ktoré pre nás Boh pripravil. Nech naše kroky vedie Mária, Matka milosrdenstva! Ona prvá spoznala a prijala od nebeského Otca plán lásky; uverila a je požehnaná medzi ženami (Lk 1, 42). Bola poslušná v bolesti, a preto ako prvá mala účasť na sláve Božích detí.
Nech je pre nás Mária svojou prítomnosťou posilou; nech je „znamením bezpečnej nádeje" (Lumen gentium, 68) a našou zástankyňou u Boha, aby nás nanovo naplnilo Božie milosrdenstvo.

Ján Pavol II.