Katolicka cirkev na Slovensku

Nóta Apoštolskej penitenciárie ohľadom sviatosti zmerenia v aktuálnej situácii pandémie

«Ja som s vami po všetky dni» (Mt 28,20)

Vážnosť aktuálnych okolností si žiada úvahu nad urgenciou a centralitou sviatosti zmierenia, spoločne s niektorými nevyhnutnými upresneniami tak pre laických veriacich, ako aj pre služobníkov povolaných sviatosť vysluhovať.

Aj v čase šírenia Covid-19 je sviatosť zmierenia vysluhovaná podľa normy univerzálneho kánonického práva a podľa toho, čo je ustanovené v Ordo Paenitentiae.

Individuálna svätá spoveď predstavuje riadny spôsob slávenia tejto sviatosti (por. kán. 960 CIC), zatiaľ čo rozhrešenie viacerým kajúcnikom súčasne, bez predchádzajúcej individuálnej spovede, sa nemôže udeľovať v inom prípade, než vtedy, keď hrozí blízke nebezpečenstvo smrti, niet dosť času na vypočutie spovedí jednotlivých penitentov (por. kán 961 § 1 CIC) alebo v prípade inej vážnej nevyhnutnosti (por. kán 961, § 1,2 CIC), ktorej posúdenie prináleží diecéznemu biskupovi, berúc do úvahy kritériá dohodnuté s ostatnými členmi biskupskej konferencie (por. kán 455, § 2 CIC); bez zmeny zostáva pre platné rozhrešenie nevyhnutnosť votum sacramenti zo strany jednotlivého penitenta, teda predsavzatia vyspovedať sa v patričnom čase z jednotlivých ťažkých hriechov, ktoré v danom okamihu nebolo možné vyznať (por. kán. 962, § 1 CIC).

Táto Apoštolská Penitenciária sa domnieva, že - predovšetkým na miestach najviac zasiahnutých pandemickou nákazou, a až dovtedy, kým tento jav neustúpi - ide o prípady vážnej potreby, o ktorých hovorí vyššie spomenutý kánon 961, § 2 CIC.

Každá ďalšia špecifikácia je zverená právom diecéznym biskupom, berúc vždy do úvahy najvyššie dobro spásy duší (por. kán. 1752 CIC).

Ak by sa vyskytla náhla potreba udeliť sviatostné rozhrešenie viacerým veriacim spoločne, kňaz musí dať dopredu vedieť, nakoľko je to možné, diecéznemu biskupovi - a ak by nemohol, musí ho informovať čím najskôr (por. Ordo Paenitentiae, č. 32).

V súčasnej pandemickej krízovej situácii prináleží diecéznemu biskupovi, aby indikoval kňazom a penitentom obozretné upozornenia, ktoré treba dodržať pri individuálnom slávení sviatostného zmierenia - ako jeho slávenie na vzdušnom mieste mimo spovedelnice, ustanovenie vhodnej vzdialenosti, používanie ochranných rúšok - zatiaľ čo bez zmeny zostáva absolútna pozornosť voči zachovaniu spovedného tajomstva a voči potrebnej diskrétnosti.

Okrem toho, prináleží vždy diecéznemu biskupovi určiť na území svojej cirkevnej oblasti - a pomerne k úrovni pandemickej nákazy - prípady vážnej potreby, pri ktorých je dovolené udeliť spoločné rozhrešenie: napríklad pri vchode do nemocničných oddelení, kde sa nachádzajú hospitalizovaní veriaci, ktorí sa nakazili, a sú v nebezpečenstve smrti, využijúc v medziach toho, čo je možné, a s náležitou obozretnosťou prostriedky zosilnenia hlasu, aby rozhrešenie bolo počuť.

Tam kde je to nevyhnutné a so súhlasom zdravotníckych úradov nech sa vyhodnotí potreba a vhodnosť ustanovenia skupín "mimoriadnych nemocničných kaplánov", aj na dobrovoľníckej báze a s rešpektovaním noriem ochrany pred nákazou, aby bolo možné garantovať potrebnú duchovnú službu chorým a zomierajúcim.

Tam, kde by sa jednotliví veriaci nachádzali v bolestnej nemožnosti prijať sviatostnú pomoc, nech sa pripomenie, že dokonalá ľútosť, vychádzajúca z lásky k Bohu, milovanému nadovšetko, vyjadrená v úprimnej prosbe o odpustenie (takej, akú je v danom okamihu penitent schopný vyjadriť) a ktorú doprevádza votum confessionis, teda dôrazné rozhodnutie pristúpiť k sviatostnej spovedi, keď to bude možné, dosahuje odpustenie hriechov, a to aj smrteľných (por. KKC, č. 1452).

Práve v tomto čase Cirkev intenzívne zažíva spoločenstvo svätých, pozdvihuje k ukrižovanému a vzkriesenému Pánovi obety a modlitby, najmä obetu svätej omše, denne slávenej kňazmi, aj keď bez prítomnosti ľudu.

Ako dobrá matka, Cirkev úpenlivo prosí Pána, aby bolo ľudstvo oslobodené od tejto pohromy, žiadajúc orodovanie Blahoslavenej Panny Márie, Matky milosrdenstva a Uzdravenia nemocných, i jej ženícha, svätého Jozefa, pod ktorého záštitou Cirkev vždy kráča vo svete.

Nech nám najsvätejšia Panna Mária a svätý Jozef vyprosia hojné milosti zmierenia a spásy, v pozornom počúvaní Slova nášho Pána, ktorý opakuje celému ľudstvu: «Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh» (Žalm 46,11), «Ja som s vami po všetky dni» (Mt 28,20).

Dané v Ríme, v sídle Apoštolskej Penitenciárie 19. marca 2020,

na sviatok svätého Jozefa, ženícha Blahoslavenej Panny Márie, patróna univerzálnej Cirkvi.

Mauro kardinál Piacenza, hlavný penitenciár

Krzystof Nykiel, regent

- pracovný preklad -