Pápežská rada pre medzináboženský dialóg

Posolstvo ku koncu Ramadánu
‘Id al-Fitr’ 1430 H. / 2009 A. D.

„Kresťania a moslimovia : spoločne zvíťaziť nad chudobou“

Vatikán

Milí priatelia moslimovia!

1.    Pri príležitosti ukončenia mesiaca Ramadán by som vám rád zaželal pokoj a radosť a tiež prostredníctvom tohto posolstva navrhol spoločne sa zamyslieť nad témou: „Kresťania a moslimovia : spoločne zvíťaziť nad chudobou“.

2.    Bezpochyby sa musíme tešiť z toho, že už niekoľko rokov je toto Posolstvo Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg nielen otázkou zvyku, ale sa naň čaká ako na dohodnuté stretnutie. V mnohých krajinách je totiž príležitosťou na priateľské stretnutie medzi mnohými kresťanmi a moslimami. Nezriedka sa dokonca stáva, že korešponduje so spoločnými starosťami, čo napomáha dôveryplnú a otvorenú výmenu skúseností. Či už všetky tieto skutočnosti nie sú znakmi priateľstva medzi nami, za ktoré treba vzdávať Bohu vďaku?

3.    Pokiaľ ide o tému tohoročného dialógu, ľudská osoba nachádzajúca sa v situácii núdze stojí bezpochyby v centre prikázaní, ktoré sú nám z rôznych dôvodov drahé. Pozornosť, súcit a pomoc, ktoré všetci – v ľudskosti bratia a sestry – môžeme poskytnúť tomu, kto je chudobný, aby sme mu navrátili miesto v ľudskej spoločnosti, sú živým dôkazom lásky k Najvyššiemu, lebo On nás povoláva milovať človeka ako takého a pomáhať mu bez rozdielu vierovyznania.
    Všetci vieme, že chudoba pokoruje a vyvoláva neznesiteľné trápenia, ktoré sú často príčinou izolácie, hnevu, dokonca nenávisti a túžby po pomste. To môže viesť k aktom nepriateľstva za použitia všetkých dostupných prostriedkov, so snahou ospravedlniť ich aj úvahami o náboženskom poriadku: v mene požiadavky „Božej spravodlivosti“ sa možno zmocniť bohatstva druhého, vrátane jeho pokoja a bezpečnosti. Preto si odmietanie extrémizmu a násilia nevyhnutne vyžaduje boj proti chudobe napomáhaním ľudského integrálneho rozvoja, ktorý pápež Pavol VI. označil za „nové meno pokoja“ (encyklika Populorum progressio, 1975, 76).
    V poslednej encyklike Caritas in veritate o ľudskom integrálnom rozvoji v láske a pravde Jeho Svätosť Benedikt XVI., uvedomujúc si aktuálny kontext úsilia o podporu rozvoja, medzi iným uvádza, že je nevyhnutná „nová humanistická syntéza“ (21), ktorá by dokázala zachrániť otvorenosť človeka voči Bohu a tým ho umiestniť „do centra a na vrchol všetkého, čo existuje na zemi“ (57). Autentický rozvoj sa totiž musí týkať „každého človeka a všetkých ľudí“ (Populorum progressio, 42).

4.    1. januára tohto roku pri príležitosti Svetového dňa pokoja 2009 pápež Benedikt XVI. vo svojej homílii rozlíšil dva druhy chudoby: chudoba, proti ktorej treba bojovať, a chudoba, ktorú treba objať.
    Chudoba, proti ktorej treba bojovať je všetkým na očiach: hlad, nedostatok pitnej vody, nedostatočná medicínska starostlivosť a tiež nedostatok vhodných obydlí, vzdelávacích a kultúrnych systémov, ďalej analfabetizmus a nemožno zabudnúť ani na nové formy chudoby, akými sú napríklad „v bohatých a rozvinutých spoločnostiach existujúce javy marginalizácie, vzťahovej, morálnej a duchovnej chudoby“ (Posolstvo k Svetovému dňu pokoja 2009, 2).
    Chudoba, ktorú si možno zvoliť, je taká, ktorá nás pozýva viesť jednoduchý životný štýl, ktorému stačia základné potreby, vyhýba plytvaniu, rešpektuje životné prostredie a všetky dary stvorenia.
    Takouto chudobou je tiež – aspoň v niektorých obdobiach roka – chudoba striedmosti a pôstu. Dobrovoľne zvolená chudoba nám umožňuje vyjsť zo seba samých a rozširuje nám srdce.

5.    Ak si ako veriaci želáme, aby sme sa dohodli a spoločne hľadali správne a trvalé riešenia pohromy chudoby, znamená to, že sa musíme aj zamýšľať nad vážnymi problémami našej doby a ak je to možné, spoločne sa usilovať o nájdenie odpovede na ne. Je nevyhnutné, aby poukazovanie na rôzne aspekty chudoby spojené s globalizáciou našich spoločností, nadobudlo aj duchovný a morálny význam, pretože sme spoločne povolaní vytvárať jednu ľudskú rodinu, v ktorej sa budú všetci – jednotlivci, národy i štáty – správať podľa princípov bratstva a zodpovednosti.

6.    Pozorný pohľad na komplexný fenomén chudoby nás vedie k tomu, aby sme jeho základný zdroj videli v nedostatku úcty voči prirodzenej dôstojnosti ľudskej osoby a vyzýva nás ku globálnej solidarite, napríklad prostredníctvom prijatia „spoločného etického kódexu“ (Ján Pavol II., Prejav pre členov Pápežskej akadémie spoločenských vied, 27. apríla 2001, 4) – ktorého predpisy nebudú mať len charakter konvencie, ale budú ukotvené v prirodzenom zákone, vpísanom Stvoriteľom do svedomia každého človeka (porov. Rim 2, 14 – 15).

7.    Zdá sa, že na rôznych miestach sveta sme prešli od tolerancie k stretaniu sa na základe spoločne prežitého a spoločných starostí. To je dôležitý cieľ, ktorý už bol dosiahnutý.
    Keďže všetci majú k dispozícii bohatstvo modlitby, pôstu a lásky jedných voči druhým, vari by nebolo možné, aby dialóg zmobilizoval živé sily tých, ktorí sú na ceste k Bohu? Chudobní nás žiadajú, vyzývajú, no predovšetkým pozývajú, aby sme spolupracovali na vznešenej úlohe: zvíťaziť nad chudobou!

Šťastný a veselý sviatok ‘Id al-Fitr’!

    kardinál Jean Louis Tauran
    predseda

    arcibiskup Pier Luigi Celata
    sekretár