Pastiersky list biskupov Slovenska pri príležitosti otvorenia Roku svätých Cyrila a Metoda
(5. júla 2012)

 

 

 

Drahí bratia a sestry! 

Evanjelium často hovorí o moci Božieho dotyku. Dozvedáme sa o ňom aj cez príbehy ženy trpiacej na krvotok a zomierajúceho dievčaťa. Tieto dve postavy predstavujú dve aktivity. Sú podmienkou životodarného účinku Božieho dotyku. Žena, ktorá sa dotkla obruby Ježišovej tuniky, predstavuje dôležitý skutok zo strany veriaceho človeka: napriek nutnosti prekonávať najrôznejšie prekážky sa dotýka Ježiša, a to s vierou v jeho moc. Vzkriesenie Jairovej dcéry zasa ukazuje, že – aj keď my sami sme ako mŕtvi a nevládzeme vyvinúť iniciatívu – Pán Ježiš nám vždy ide v ústrety a chytá nás za ruku so slovami: vstaň, precitni, zobuď sa a začni konečne žiť. Aj my teda môžeme byť ako to dievča, ktoré „hneď vstalo a chodilo“ (Mk 5, 42).
O takýchto prebúdzajúcich dotykoch Boha by iste mohol osobne svedčiť každý kresťan. Nielen kresťan ako jednotlivec, ale kresťania ako väčšie spoločenstvá, ktoré majú vlastnú osobitnú skúsenosť s Božím impulzom, ktorý prebúdza k životu. Veď mnohé národy sveta si s posvätnou hrdosťou pripomínajú tie chvíle vlastných dejín, keď sa ich dotkol Boh a začalo ich formovať Ježišovo evanjelium. Keď aj oni zakúsili silu, ktorá vychádza z Ježiša, a počuli jeho slová: „Hovorím ti, vstaň!“ 

Preto sa aj my už v tomto roku pripravujeme na slávenie 1150. výročia od tej udalosti, ktorá dala nový smer dejinám nášho slovenského národa a čiastočne i ostatným slovanským národom. Veľkomoravské knieža Rastislav totiž v roku 862 poslal byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo tohto znenia: „Náš ľud sa pohanstva zriekol a kresťanského zákona sa drží. Nemáme však takého učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku pravú kresťanskú vieru vysvetlil, aby sa aj iné krajiny, to vidiac, pripodobnili nám. Tak pošli nám, vladca, biskupa a učiteľa takého, lebo od vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza“ (Život Konštantína XIV. kapitola).

Žiadaní „učitelia“ ako sprostredkovatelia Božích impulzov boli konkrétni hrdinovia ducha, ktorí svojím slovom i svedectvom odovzdali nasledujúcim generáciám vieru v nadprirodzeného Boha. Toho Boha Stvoriteľa, ktorý chce každému ľudskému spoločenstvu darovať vnútornú jednotu, duchovný program, každodenné smerovanie i konečný cieľ. Trvalá prítomnosť týchto hrdinov a svätcov v pamäti národov potvrdzuje, že onen dotyk je viac ako čosi iba jednorazové v minulosti. Je to Boží dotyk, ktorý dodnes trvá a každý deň nás udržuje v bytí. 

V duchovnom rodokmeni nášho slovenského národa boli svätí vierozvestovia nepochybne jeho významnými sprostredkovateľmi. Solúnskym bratom, svätému Konštantínovi Cyrilovi a jeho staršiemu bratovi svätému Metodovi vďačíme za to, že sa našich predkov mohlo oživujúce Božie slovo dotknúť v ich rodnom jazyku. Tak sa mohli posvätné texty Písma stať ďalším a ešte hlbším podnetom na prehĺbenie viery. Impulzom, ktorý preniká k hĺbke srdca, zasahuje a formuje vedomie i svedomie človeka. Keď naši vierozvestovia založili učilište pre prvých domácich bohoslovcov, iste to našich predkov inšpirovalo, aby sa aj oni snažili dotknúť Krista a prijať z neho vychádzajúcu silu. A keď preložili Sväté písmo do ich materinského jazyka, zasa to priblížilo Boží dotyk, ktorý staval na nohy, uzdravoval a ponúkal nový život. 

Ako veľmi dnes – tu a teraz – opäť potrebujeme tento nový život. Obnovený duchovný život, ktorý však ľahko môže zvlažnieť. Obnovený mravný a rodinný život – napriek tak častému spochybňovaniu základných hodnôt, ktoré sú podstatou ľudskej dôstojnosti. Slovom, veľmi potrebujeme evanjelium a jeho zrozumiteľné ohlasovanie. „Nuž, dobre počuj, celý národ sloviensky“ - napísal svätý Konštantín v Proglase, čiže v predslove k staroslovienskemu prekladu Biblie - „vypočuj slovo od Boha ti poslané, slovo, čo hladné duše nakŕmi, slovo, čo um aj srdce tvoje posilní, slovo, čo Boha poznávať ťa pripraví...“ (Proglas, verše 15 - 20). 
Aj v týchto súvislostiach zostávajú svätí Cyril a Metod dodnes aktuálni. Preto si ich chceme sprítomniť ako živé a zrozumiteľné vzory aj v nadchádzajúcom Roku viery. Vzory aktuálne aj pred začiatkom rokovania Biskupskej synody o „novej evanjelizácii“, ktorú Svätý Otec Benedikt XVI. zvoláva na jeseň tohto roka. Svätý Otec si želá – ako to on sám doslova vyjadril –, aby Rok viery dal „nový impulz poslaniu celej Cirkvi, aby viedla ľudí z púšte, na ktorej sa často nachádzajú, na miesto života, k priateľstvu s Kristom“. Solúnski bratia sú naozaj žiarivými vzormi novej evanjelizácie, sprievodcami z púšte do života. Ich hlboká viera, ich osobná obetavosť, ich vzdelanosť a komunikačná tvorivosť sú spolu s úctou voči rímskemu biskupovi podnetné aj pre dnešného moderného človeka, ktorý sa rozhodol angažovať za budovanie Kristovho kráľovstva na zemi. Toto stretnutie s Kristom – Kráľom – sa uskutočňuje v duchu myšlienok dnešného evanjelia: človek našiel Boha, pretože ešte predtým Boh hľadal človeka. 

Keď zomierajúci svätý Metod za svojho nástupcu označil svätého Gorazda, ukázal naňho a povedal: „Toto je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný“ (Život Metoda, kapitola 17). Stojíme dnes symbolicky aj my tam, pri Metodovej smrteľnej posteli, aby aj na nás ukázal s otázkou: ste naozaj slobodní muži a ženy vašej krajiny, slobodní pre ohlasovanie večných Božích právd podľa vôle Ježiša Krista? Ste dobre učení v knihách vrátane kníh Kristovho evanjelia? Poznáte obsah svojej viery a máte odvahu hlásať ju aj ostatným? Ste naozaj pravoverní, zakorenení v Kristovi a Márii, v pravej Kristovej Cirkvi, ktorá žije z Eucharistie? Dotýkate sa Krista s vierou čakajúcou na silu, ktorá z neho vychádza? Ste Bohu vďační za všetky jeho dary a dobrodenia? Prvým prejavom vďačnosti voči našim vierozvestcom by mal byť záujem čo najlepšie poznať ich život a pôsobenie, osvojovať si ten najcennejší dar, ktorý odovzdali našim predkom za cenu tých najvyšších obetí. Na to nám môžu poslúžiť rozličné kultúrne, náboženské, spoločenské, ale i odborné podujatia. Pričiňme sa o prípravu a realizovanie takýchto podujatí, so záujmom sa na nich zúčastňujme – zvlášť k tomu povzbudzujeme rodiny, deti a mládež. 

O Božiu silu chceme prosiť všemohúceho Boha v rámci svätej omše, na ktorú sme do staroslávnej Nitry pozvaní na budúci týždeň 5. júla, na slávnosť slovanských vierozvestov svätých Cyrila a Metoda. Ježiš Kristus nás cez evanjelium toho slávnostného dňa opäť ubezpečí, že v našom živote podľa viery nezostaneme sami. Lebo prisľúbi: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Toto slávenie jubilea príchodu svätých Cyrila a Metoda do našej vlasti, ktoré sa práve v Nitre začne pre celé Slovensko, nemá byť len formálnou spomienkou. Dáva nám príležitosť oboznámiť sa s počiatkom našich kresťanských, národných i kultúrnych dejín, s koreňmi, z ktorých čerpali životnú silu celé generácie našich predkov. Modlime sa k svätým Cyrilovi a Metodovi, aby nám u trojjediného Boha vyprosovali vieru, nádej a lásku i duchovnú silu, aby sme plnili naše ľudské a kresťanské poslanie podobne, ako ho splnili oni vo svojej dobe. 

Nech vám, drahí bratia a sestry, na ceste s Pánom Ježišom pomáha – na príhovor Matky Božej i svätých vierozvestov Cyrila a Metoda – aj naše požehnanie v mene Otca + i Syna + i Ducha Svätého. 



Biskupi Slovenska