Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska

k Týždňu Cirkvi pre mládež 2009

 

 

 

Drahí bratia a sestry!

 

Každý z nás už niekedy pozeral na mozaiku. Videl v nej rozličné farebné kamienky alebo sklíčka usporiadané vedľa seba, ktoré – zmysluplne usporiadané –, vyjadrovali nejaký obraz, symbol, aj keď sa to pri pohľade zblízka mohlo javiť ako chaos. K zrelosti človeka patrí vedieť pomenovať farby a vidieť v pestrofarebnej mozaike zmysluplný obraz. Pri pohľade na našu minulosť chceme vyzdvihnúť, že pred dvadsiatimi rokmi z univerzitného prostredia vzišiel pohyb, spôsobený mladými ľuďmi. Ten kvalitatívne zmenil náš spôsob života – osobného, spoločenského aj politického. 

Prihovárame sa vám pri príležitosti 20. výročia tzv. „zamatovej revolúcie“ v novembri 1989. Dvadsať rokov od tejto historickej udalosti nám predstavuje nové ekonomické, hospodárske, spoločenské, kultúrne, ale aj duchovné možnosti a my sme sa ich snažili využiť. Ponajprv tých 20 rokov slobody je pre nás všetkých veľkým Božím darom. Počas nich sa nám postupne podarilo integrovať do Európy a stať sa jej pevnou súčasťou. Boží služobník Ján Pavol II. nás počas svojich troch návštev na Slovensku povzbudzoval zrealizovať myšlienky integrálneho formovania človeka. Ono je založené na jednote poznania zakoreneného v pravde, aby sme tak dokázali čeliť novej diktatúre: relativizmu a nadvláde techniky. Humanistická kultúra a kultúra vedy nemôžu byť od seba oddelené, naopak, sú to dve strany tej istej mince. 

Benedikt XVI. počas nedávnej návštevy v susednej Českej republike zdôraznil, že „našou silou je Kristova láska! Sila, ktorá inšpiruje a oživuje skutočné revolúcie,
 pokojné a oslobodzujúce, a ktorá nás podopiera vo chvíľach krízy a znovu nás povzbudzuje vtedy, keď ťažko získanej slobode hrozí, že ona sama stratí svoju vlastnú pravdu. Netreba mať strach z pravdy, pretože ona je priateľkou človeka a jeho slobody, ba viac, jedine v úprimnom hľadaní toho, čo je pravdivé, dobré a krásne je možné skutočne ponúknuť nejakú budúcnosť mladým dnešnej doby a generáciám, ktoré prídu.“

Nie všetky novembrové ideály sa nám podarilo uskutočniť. Na mnohé sme zabudli. Prirýchlo sme si našli „vlastných bôžikov“ a horlivo sme ich začali uznávať. Zdalo sa nám, že práve oni nás môžu zachrániť a dodať nám odvahu a stabilitu. 

Naučili sme sa o všeličom demokraticky rozhodovať, no zároveň sa slovo kompromis dostalo do nášho slovníka ako synonymum bezcharakterného obchodu: niečo za niečo... Sme svedkami toho, že v spoločnosti existuje dvojaký meter a zväčšujú sa sociálne rozdiely, vznikajú rovní a rovnejší.  Keď obyčajný človek niečo pokazí alebo urobí zle, okamžite nasledujú tvrdé sankcie, i keď oprávnene, ale keď tak konajú „iní“ ľudia, keď niekto spreneverí milióny, často sa nevyvodia žiadne dôsledky. 

Zvyšuje sa tiež tlak na nečestné spôsoby konania v oblasti podnikania. Zachovať sa čestne, nedať či neprijať úplatok, nepodľahnúť tlakom silných ekonomických záujmov, môže znamenať neúspech i ohrozenie vlastných zamestnancov.  

Okrem toho aj po 20 rokoch niektorí stále prežívajú obrannú mentalitu hľadania nepriateľa. Nevedia sa vyrovnať s nástrahami pluralitnej spoločnosti, v ktorej niekedy - ako sa zdá -,  má pravdu ten, kto kričí najhlasnejšie... 

A práve do takejto situácie nám zaznievajú slová dnešného evanjelia: naučte sa podobenstvo od figovníka (porov. Mk 13, 28). Človek vidí, ako sa strom postupne rozvíja, ako plody na strome pomaly dozrievajú. Podľa prirodzených znakov sa dá vytušiť a predpokladať, čo bude nasledovať. Preto sa múdry hospodár podľa toho aj zariadi. Múdrosť a skúsenosť nás učia vidieť ďalej a podľa toho aj zodpovedne konať: sami pred sebou, pred ľuďmi, ale najmä pred Bohom. V duchu týchto slov sa chceme aj my kresťania katolíci rozhodovať a konať s dôverou v Božiu prítomnosť v dejinách. Naučili sme sa, že nemôžeme mať všetko a hneď, ale máme nádej, že ten, čo začal v nás dobré dielo, aj ho dokončí. (porov. Flp 1, 6). Staviame na Kristových slovách dnešného evanjelia: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú“ (Mk 13, 31). Preto sme vyzvaní s novou odvahou postaviť sa za hodnoty evanjelia i Desatora, za spravodlivosť, slušnosť, čestnosť. Všetko sa pominie, ale Kristovo slovo zostane – raz ako otáznik, inokedy ako výkričník, no vždy ako jasný ukazovateľ skutočného napredovania pre život spoločnosti a život každého z nás. Cirkev, my všetci v Krista veriaci, sa musíme snažiť zostať verní evanjeliu a učiteľskému úradu. Ak my nebudeme nositelia hodnôt a stability, slušnosti, čestnosti a obetavosti, ak sa nebude možné spoľahnúť na nás, čo potom neveriaci, hľadajúci a celá spoločnosť môžu od nás, od Cirkvi očakávať? „Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia?“ (Mt 5, 13).

S nádejou pozorujeme, že proces duchovnej obnovy našej spoločnosti nastúpi hlavne prostredníctvom rodín a farských spoločenstiev vo vzájomnej spolupráci kňazov a laikov, ako na to vyzýva i súčasný Pastoračný plán Katolíckej cirkvi na Slovensku. Preto pozývame k spolupráci na tejto obnove všetkých kresťanov, ľudí dobrej vôle vo všetkých povolaniach a zamestnaniach, mediálnych aj verejných činiteľov. Potrebujeme znova uveriť, že dobro a láska majú v sebe stále schopnosť a moc prekonať zlobu, nenávisť, vypočítavosť a ľahostajnosť. Nie je to prejav naivity, ale viera v Božiu moc, ktorá nás uschopňuje žiť kresťanské hodnoty. 

Osobitne sa obraciame na vás, mladí ľudia na Slovensku. Prevažná väčšina z vás už nemá takmer žiadnu osobnú skúsenosť s totalitou a neslobodou. Pozorne študujte a počúvajte, čo spôsobovala predchádzajúca doba a jej praktiky. Nedovoľte, aby sa niečo podobné zopakovalo! Buďte tvoriví a angažovaní. Prijmite naše pozvanie, aby ste v Kristovi nanovo objavili pravého a ozajstného priateľa, ktorý naplní aj tie najhlbšie túžby ľudského srdca. Cestou pre takýto život je hlboký osobný vzťah s Ježišom, naším Pánom, sýtenie sa Božím slovom, prijímanie sviatostí, život v spoločenstve, uplatňovanie náboženskej slobody, otvorená komunikácia a budovane pevného charakteru. 

Uvedomujeme si, že nie je jednoduché pre súčasného mladého človeka žiť svoju vieru. Ale nikdy v dejinách to nebolo jednoduché. Povzbudzujeme vás, aby ste necúvali pred náročnosťou Kristovho posolstva, ale aby ste prekonávali prekážky, ktoré sú spojené so životom podľa evanjelia. Usilujte sa o to v súkromnom živote, v rodine, v škole, v práci, vo voľnom čase medzi kamarátmi a kamarátkami. Za nič na svete nevymieňajte svoju dušu! (porov. Mt 16, 26b). Nechceme vás len upozorňovať na nástrahy, ale aj povzbudiť. Ste nádejou a budúcnosťou tejto krajiny. Ponúkame vám počas celého roka rôzne podujatia, priestory i náš čas na osobné stretnutia s vami. Preto v našich diecézach vznikli animátorské školy, preto pracujú diecézne tímy pre mládež. Pozývame vás na každodenné stretávanie sa so živým Bohom v modlitbe, vo sviatostiach a v Božom slove. Aj v tomto roku ponúkame Týždeň Cirkvi pre mládež v čase od 13. do 22. novembra, kedy vás pozývame na rôzne aktivity, programy vo farnostiach, v diecézach, ktorými sa vám chceme osobitne priblížiť. 

Drahí bratia a sestry, Svätý Otec Benedikt XVI. na záver návštevy biskupov ad limina v Ríme roku 2007 okrem iného povedal: „Kresťanské spoločenstvá po vyjdení z tunela prenasledovania, ocitajú sa pred úlohou prejsť cestu obnovy naznačenú Druhým vatikánskym koncilom. Oprávnene sa starajú o to, ako si uchrániť svoje vlastné duchovné dedičstvo a zároveň ho zmodernizovať.“ Je nevyhnutné vyrovnať sa s dynamikou veľkých spoločenských, kultúrnych a duchovných zmien. Nech sa nám to na príhovor Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, podarí. Aby nasledujúce generácie žijúce medzi Tatrami a Dunajom vždy zostali verné aj Bohu, aj Cirkvi. 

 

Žehnajú vás biskupi Slovenska.