Drahí veriaci!
Chceme sa vám prihovoriť k jednej udalosti, ktorá nás čaká v máji tohto roku. Je to sčítanie ľudu. Koná sa znova po desiatich rokoch. Je to udalosť skôr tichá, ale má svoj veľký význam. Má podať obraz o našom Slovensku, o jeho bohatstve či chudobe, o jeho vzdelaní, zdravotnom stave, o jeho kultúre. Ak má podať obraz aj o náboženskej situácii našich ľudí, o tom koľko je na Slovensku veriacich - katolíkov, evanjelikov, pravoslávnych a iných, a koľko je i neveriacich. Otázka náboženskej viery a príslušnosti k Cirkvi je práve dôvodom, prečo sa vám prihovárame. Ide o vás veriacich, o vás všetkých, o tých, ktorí boli pokrstení, pripojení krstom ku Kristovi a patria do Cirkvi.
Pri sčítaní ľudí ide o tiché prihlásenie sa ku Kristovi a k Cirkvi, v ktorej sme boli pokrstení. Toto prihlásenie sa nebude nikde publikované ani inak použité. Má len pomôcť utvoriť pravdivý obraz o náboženskom stave obyvateľov Slovenska, obraz o tom, kam sa naši ľudia zaraďujú, kam patria, kam ich v národe zaradil ich krst. Za čias ateizovania si tisíce našich občanov dávali krstiť deti akoby potichu a tajne. Vedeli o tom často len rodičia, starí rodičia a neskôr deti. Ale boli radi, že nie sú nepokrstenými pohanmi. A krst v nich predsa len pôsobil - boli pričlenení ku Kristovi v jeho Cirkvi, ktorá sa aj za nich modlila cez kňazov a veriacich celého sveta a pamätala na nich pri každej svätej omši. Veď aj dnes v našich chrámoch a v chrámoch Slovenska a celého sveta sa denne modlíme: "Pamätaj, Otče, na svoju Cirkev, rozšírenú po celom svete". A inde: "Láskavo priveď k sebe, dobrotivý Otče, všetky svoje roztratené deti". A opäť v iných svätých omšiach sa zas modlíme: "Pamätaj, Otče, na všetkých, na všetok svoj ľud a na všetkých, čo ťa hľadajú s úprimným srdcom." V týchto modlitbách sme zahrnutí všetci, čo sme boli pokrstení v mene Otca i Syna a Ducha Svätého. Zahrnutí sú aj tí, ktorí sa azda od Cirkvi vzdialili, ktorí azda pochybujú o viere, aj tí, ktorým sa nejakým nešťastím rozpadlo manželstvo, žijú v civilnom, ale cítia, že to nie je v poriadku a možno tým aj veľmi trpia. Cirkev aj na všetkých týchto pamätá, pokladá ich stále za svojich synov a dcéry. A modlí sa za nich, aby vytrvali vo viere, aby niesli svoj kríž a aby nikdy nepopreli svoj krst. Veď Božia láska je väčšia ako naše srdce a je tu aj pre nich. Aj títo všetci nech pri sčítaní ľudu zaznačia do príslušnej rubriky, že sú pokrstení, že sú katolíci - že patria srdcom do Cirkvi. Vyznanie náboženstva pri sčítaní ľudu je tiché a nikde sa ako osobný údaj neuverejňuje. Poznáme však aj verejné vyznania viery. Generál de Gaulle pri štátnej návšteve v Sovietskom zväze žiadal zaradiť cez nedeľu do programu aj svätú omšu. Vyhoveli mu a bol na nej vo vtedajšom Leningrade. Pri neskoršom pohrebe bol potom vystretý s ružencom v rukách. Pri tej istej príležitosti belgický kráľ a ďalšie osobnosti išli na sväté prijímanie. To isté sa vedelo o americkom prezidentovi Kennedym, aj o iných, ktorí chodili na bohoslužby. Americkí kozmonauti sa v kozmickej lodi vo vesmíre modlili a pre obyvateľov Zeme čítali z vesmíru stať zo Svätého písma o stvorení sveta. Keď sa ocitli v nebezpečenstve, sám prezident ich uistil, že celý národ sa s ním modlí, aby sa šťastne vrátili na Zem. Vedel o tom celý svet. Aj v modernej dobe je teda vyznanie viery známou vecou. Drahí veriaci! Pri sčítaní ľudu ide o vyznanie viery omnoho tichšie. Upozorňujeme vás však, že je potrebné počítať s tým, že pred sčítaním ľudu budú nás niektoré masmédiá, najmä noviny zasypávať útokmi proti Cirkvi, aby pomýlili veriacich. Takéto články sa objavili už koncom februára. Niektoré sú priam surové, a to práve v súvislosti so sčítaním ľudu. Ironizujú tých, ktorí vraj zo strachu pred zatratením vyplnia kolonku "náboženské vyznanie". Iní sa vraj zatratenia neboja a zmenšia počet veriacich a tak zmenšia vraj šance cirkví búšiť do verejného života a do štátu. Drahí veriaci! Keď Cirkev chráni rodinu, výchovu detí, keď hovorí, že vražda je zločin a krádež je krádež, keď Cirkev chráni mravnosť a robí to už na Slovensku tisíc rokov, ako si tu trúfa nejaký prázdny človek útočiť na spoločenstvo Cirkví, ktoré tvoríme my veriaci, kto si to trúfa znevažovať celé naše dejiny, naše chrámy, obetavú činnosť rehoľných sestier po stáročia v nemocniciach a inde. Nedajte sa pomýliť prázdnymi ľuďmi! Slovensko dnes potrebuje Cirkev ako nikdy predtým! Drahí veriaci! Nie je našou úlohou súdiť ani odsudzovať tých, ktorí neveria. Ale ak sa niekto priamo rúha, ak hovorí o sebe, že je bezbožný, ak sa vysmieva Bohu, Kristovi a jeho Cirkvi? Čím sa chváli a čo si o ňom myslieť? O takom sa už vyslovilo Sväté písmo: "Bezbožní sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou... Neobstoja na súde... Cesta bezbožných vedie do záhuby" (Ź 1). Čím sa majú teda chváliť? O čo sa majú v živote opierať? Kde chcú skončiť? A akým právom sa smejú tým, ktorí veria a chcú byť popri všetkej krehkosti veriaci?
Drahí veriaci! Buďme hrdí, že sme veriaci a prihlásme sa pri sčítaní k svojmu krstu. Položme si všetci otázku, kde by nás chceli vidieť naši rodičia a naši starí rodičia - v spoločenstve chrámu našej rodnej obce či mesta, alebo pri hazardných hrách. Áno, aj podľa veží chrámov našich rodných miest po celom Slovensku sa môžme orientovať, do akého spoločenstva od narodenia a od chvíle krstu patríme.
Drahí veriaci! Tak ako sa prihlási pri sčítaní každý z nás, že je muž alebo žena, ako sa každý z nás prihlási k svojej národnosti - slovenskej, maďarskej, rómskej a iných - tak sa každý prihlási aj za katolíka, evanjelika, pravoslávneho či iného spoločenstva. Nepoprime to, čím sme. Prihlásme sa k Cirkvi bez ohľadu na akúkoľvek politickú príslušnosť. Náš krst a naša príslušnosť k Cirkvi nás ponad všetky rozdiely spája do jednoty. Nech sa naše Slovensko ukáže, aké v skutočnosti je. A ak niekto popiera Cirkev a Boha, nech sa na svoju zodpovednosť podľa toho zariadi. Je to vec jeho svedomia. My máme svedomie veriace.
Drahí veriaci! Roku 1991 sa pri sčítaní ľudu na Slovensku prihlásilo 3,5 milióna občanov za katolíkov, za kresťanov vôbec asi štyri milióny. Bolo to po dlhom ateizovaní veľké vyznanie viery. Bolo to priznanie sa ku krstu, Cirkvi a Kristovi. To sa muselo potom rešpektovať na celom Slovensku. Odvtedy podľa sociologických prieskumov náboženskosť u nás vzrástla, lebo sa hlásia k Cirkvi aj takí, ktorí sa vtedy ešte azda báli vyjadriť. To by sa malo teraz po desiatich rokoch prejaviť ako zvýšený počet veriacich. Bude to pre Slovensko len dobre, najmä keď myslíme na to, aká záplava demoralizovania sa na nás valí z mnohých novín, časopisov, filmov, či obrazoviek, koľko je u nás násilia, ba i vrážd. Cirkev bola vždy a je stále obrancom mravnej atmosféry Slovenska. Cirkev - spojená s inými kresťanmi, spojená s celým svetom viery, spojená s Rímom a nástupcom sv. Petra. Všetci pokrstení tvoríme túto Cirkev, veľké spoločenstvo v Kristovi, ktorá bola po stáročia silou našich dejín, vydržala prenasledovanie a je veľkou duchovnou silou aj dnes i do budúcnosti. Všetci sme jej synovia a dcéry.
Ak sa na Slovensku očakáva podľa sociologických prieskumov po desiatich rokoch zvýšený počet veriacich, v susednom Poľsku sa podľa tých istých výskumov odhaduje počet veriacich na 90 %. V strednej Európe nie sú Poľsko a Slovensko zrejme národy pohanské, lež kresťanské, a to už tisíc rokov, my od čias sv. Cyrila a Metoda.
Drahí veriaci! Keď sa vám prihovárame ako bratom a sestrám pred sčítaním ľudu a povzbudzujeme vás, aby sme sa všetci priznali k svojmu krstu, plníme svoju vážnu i krásnu úlohu nástupcov apoštolov - povzbudzovať a utvrdzovať všetkých vo viere.
Sv. Pavol nás povzbudzuje, aby sme bojovali dobrý boj viery (1 Tim 6,12). On sám písal v liste z väzenia v Ríme: "Vieru som zachoval" (2 Tim 4,7). Robme všetko, aby sme aj my raz počuli slová, ktoré čítame v poslednej knihe Nového zákona, v Zjavení sv. Jána: "Pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa" (Zj 2,13).
A je tu ešte slovo samotného Pána, ktorý nám hovorí: "Kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka ho vyzná pred Božími anjelmi. Kto ma však zaprie..." (Lk 12,8). To zaprenie radšej nedokončime... Niet väčšieho nešťastia, ako zaprieť Ježiša. Bez Neho človekovi nezostáva naozaj nič, celkom nič. S Ním však máme všetko. Dobre sme si teda vyvolili. Dobre si nás vyvolil Pán Ježiš sám. Priznajme sa k Nemu a ticho ho vyznajme!

Biskupi Slovenska