Cookies management by TermsFeed Cookie Consent
 






Niekoľko poznámok o Židoch, ktorí podporili náboženské aktivity slovenskej majority
Ján Hlavinka
 
Historici venujúci sa vzájomným vzťahom medzi Židmi a slovenským obyvateľstvom v 19. storočí sa často upriamujú na zovšeobecňujúci pohľad a vychádzajú z názorov a postojov slovenských národovcov voči židovskému obyvateľstvu, resp. z postojov niektorých Židov vo vzťahu k oficiálnej politike uhorských vládnucich kruhov. Počas výskumu a prípravy tohto príspevku som sa snažil o iný prístup. Hľadal som konkrétne (lokálne) prejavy dobrých vzťahov medzi Židmi a slovenským obyvateľstvom rímskokatolíckeho vierovyznania v „dlhom“ 19. storočí.
Vo svojom príspevku by som rád prezentoval dva konkrétne prípady dobrého spolunažívania medzi Židmi a slovenskými rímskokatolíkmi, pri ktorých dokonca môžeme hovoriť  o podpore náboženských aktivít rímskokatolíkov zo strany Židov. 
Prvý prípad, ktorému chcem venovať pozornosť,  sa viaže k zemplínskej obci Nižný Hrušov (v 19. storočí nazývanej Alsó-Körtvelyes) a židovskej rodine Zempléni Moskovitz (Zemplényi Moscovitz).
Povedzme si najprv niečo o pôvode a postavení Zempléni Moskovitzovcov v Nižnom Hrušove. Na začiatku príbehu tejto rodiny je potrebné spomenúť židovského lekára Dr. Móra Moskovitza, pôvodom z Rozhanoviec. Dr. Moskovitz bol synom chudobného krčmára. V detstve osirel a len s podporou súrodencov sa mu podarilo vyštudovať. 1 Po absolvovaní medicíny vo Viedni, vrátil sa na Zemplín a začal pracovať v Satorajaujhely. Podľa rodinnej tradície si tu prenajímal spoločné priestory spolu s Lajosom Kossuthom.2     
V roku 1831 sa stal známym v celej Zemplínskej stolici pre úspechy, ktoré dosiahol počas liečby cholerovej epidémie. Nadviazal dobré vzťahy so šľachtickým rodom  Andrássyovcov a staral sa aj o grófa Gyulu Andrássyho, ktorý sa neskôr stal uhorským ministerským predsedom a ministrom zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska. Gróf G. Andrássy prijal Dr. Móra Moskovitza do kruhu svojich priateľov. Práve vzťahy s vplyvnými  Andrássyovcami, ktorých Dr. Moskovitz liečil, viedli k jeho spoločenskému postupu. V roku 1867 bol Dr. Mór Moskovitz panovníkom nobilitovaný a získal šľachtický predikát Zempléni. 3
V roku 1872 sa do majetku Zempléni Moskovitzovitzovcov dostal kaštieľ šľachtickej rodiny Szirmayovcov v obci Nižný Hrušov a zároveň aj veľký statok.
Nižný Hrušov bol v polovici 19. storočia obec s 1 070 obyvateľmi, väčšinou Slovákmi. Miestni obyvatelia žijúci v cca 200 domoch, boli prevažne chudobní sedliaci. Väčšina z nich bola rímskokatolíckeho vierovyznania, druhou najpočetnejšou konfesionálnou skupinou boli gréckokatolíci. Tunajšia rímskokatolícka farnosť mala v roku 1861 sedem fílií. V obci bol rímskokatolícky kostol zasvätený apoštolom svätému  Filipovi a Jakubovi.4 Poslednými patrónmi farnosti boli spomínaní Szirmayovci.5 Po ich odchode farnosť nemala patróna.6
Bol to syn Dr. Móra Zempléni Moskovitza, Gejza, kto naplno uplatnil majetkové práva svojho rodu v Nižnom Hrušove a zároveň podporoval miestnych rímskokatolíkov. Gejza Zempléni Moskovitz plne využíval to,  čo dosiahol jeho otec. Sám bol vyštudovaný právnik a s pomocou Andrássyovcov sa venoval župnej politike. Stal sa tiež členom správnej rady Hornobodrockej spoločnosti, bol členom šľachtických spolkov a kamarátil sa so statkármi z okolia. Žil dosť nákladným životom. V Národnom kasíne v Budapešti bol jediným židovským členom.7 O svoje majetky v Nižnom Hrušove a okolí sa Gejza Zempléni Moskovitz dobre staral a uplatňoval na nich svoje šľachtické práva. 
Pokiaľ ide o spomínaný vzťah k rímskokatolíkom v Nižnom Hrušove a okolí, možno povedať, že Gejza Zempléni Moskovitz dbal o dobré vzťahy s Rímskokatolíckou cirkvou a jej veriacimi. Maďarská historička Erzsébet Vezér napísala, že miestny rímskokatolícky kňaz bol v kaštieli Zempléni Moskovitzovcov v Nižnom Hrušove každodenným hosťom, Gejza Zempléni Moskovitz financoval opravu miestneho kostola a dodala, že „v Deň Pána stavali na dvore židovského pána katolícky oltár“.8
V rámci svojho výskumu som sa v Arcidiecéznom archíve v Košiciach pokúsil nájsť dokumenty, ktoré by priniesli viac informácií o vzťahoch rodiny Zempléni Moskovitz s kresťanským obyvateľstvom v Nižnom Hrušove. S pomocou prof. Dr. Petra Zubka sa mi podarilo nájsť dokument, podľa ktorého Gejza Zempléni Moskovitz upravil v roku 1910 svoje majetkové pomery tak, že časť svojich pozemkov daroval v prospech rímskokatolíckej farnosti a miestneho rímskokatolíckeho kostola v Nižnom Hrušove.9
Gejza Zempléni Moskovitz zomrel v roku 1913, rok pred vypuknutím prvej svetovej vojny, ktorou sa podľa historikov končí „dlhé“ 19. storočie. V tom istom roku sa v Nižnom Hrušove začalo s výstavbou nového rímskokatolíckeho kostola a o niekoľko rokov neskôr bol pôvodný rímskokatolícky chrám podarovaný miestnym gréckokatolíkom.10
Nielen nobilitovaní Židia boli schopní podporiť slovenských rímskokatolíkov v ich náboženskom živote. Aj Židia, ktorí nepatrili do radov šľachty vedeli v sledovanom období prejaviť dobré vzťahy s miestnym slovenským obyvateľstvom rímskokatolíckeho vierovyznania. Takýto prípad nachádzame vo východoslovenskom mestečku Zborov (vtedy Zboro), kde v polovici 19. storočia žilo 1 895 obyvateľov.11
Židia žili v Zborove od konca 17. storočia. Už v roku 1690 sa tu objavuje jedna židovská rodina. Ďalšie rodiny sa prisťahovali z Poľska až v priebehu 18. storočia. V roku 1771 žilo v Zborove 92 Židov a aj keď v nasledujúcich rokoch početnosť židovskej komunity trochu poklesla v prvej polovici 19. storočia sa počet Židov v obci začal zvyšovať.12 V rokoch 1819 – 1848 sa počet židovských rodín v obci zvýšil z 19 na 50. V roku 1857 žilo v Zborove už 534 Židov. Židia boli v tom čase druhou najpočetnejšou náboženskou komunitou, hneď po rímskokatolíkoch, ktorých v Zborove žilo 1 343.13 
Zborov bol sídlom rabinátu už v 18. storočí, keď tam pôsobil rabín Arje Jehuda Leb. Začiatkom 19. storočia bol zborovským rabínom Ezechiel Landau, ktorý bol aj hlavným rabínom makovického obvodu a v ďalších rokoch tu pôsobili Jechiel Michel a Jozef Lichtenstadt.14 Je prirodzené, že v Zborove existoval celý súbor budov potrebných na výkon kultu: synagóga, rituálne kúpele (mikve), jatky a aj cintorín.15
V roku 1854 vydali členovia miestnej židovskej náboženskej obce dokument, v ktorom potvrdili, že zborovský rímskokatolícky kňaz v minulom roku, a jeho predchodcovia v uplynulých desaťročiach, na Nový rok posväcovali príbytky nielen miestnym rímskokatolíkom, ale aj miestnym Židom a to úplne nezištne a v záujme rímskokatolíckeho obyvateľstva.
 V dokumente, ktorý tiež pochádza z Arcidiecézneho archívu v Košiciach, a ktorý je vybavený pečaťou zborovskej židovskej náboženskej obce sa doslovne uvádza: „Mi Nižej Podepsani všecka Obec Varoša Zboro Israelitska familie hodnoverne, opravedlive vyznavame a visvedčujeme to že običej kteru ešče Neboščik pan Pleban Francz Sztankovicz a przedešle Duchovne Pastire Každoročne s koliedu na Rok novo nastavajici Domi svojich obivateloch tak i naše navštivujice odbavoval – totu istu a starodavnu Običej teraznejši Pan pleban v Roku 1853im odbavoval niesam ze sebe ale skrz žadosti našej jak  svojich obivateloh tak i po našich domoh vikonavali a to sice nie pre žaden zisk a dajake dochodki, lem jedine steho ohledu, že Čeladka z Viri Rimsko Katolickej ktera po našich Domoh služi teho požehnani učastna bit mohla na to hodnoverne uznavame a pre lepšu pevnost menoh naših vlastnu ruku podpisanih a z položenim pečeti našej obecnej potverzujeme. Sigi. Zboro. dne 17.6.1854. Wolf Goldman, Sender Seltenreich.“16
Z prameňov vieme, že v roku 1853 bol farárom v Zborove Tomáš Kapy a jeho v dokumente spomínaný predchodca, farár František (Francz) Stankovicz, bol duchovným pastierom zborovskej farnosti od roku 1807 do roku 1851.17 Citovaný dokument teda hovorí o dodržiavaní tohto pozoruhodného zvyku počas najmenej piatich desaťročí, 
(minimálne) po začiatok 19. storočia.  
Dnes môžeme len špekulovať nad dôvodmi, pre ktoré bol uvedený dokument vydaný. Je možné, že nástupca farára Františka Stankovicza, farár Tomáš Kapy, ktorý v roku 1853 pokračoval v praxi svojho predchodcu mal pre uvedenú prax  nejaké problémy a miestni Židia v lete roku 1854 dobromyseľne dosvedčili, že konal na ich žiadosť a nezištne pre dobro rímskokatolíkov, ktorí pracovali v ich obydliach. Nech už však boli dôvody vydania dokumentu akékoľvek, je dokladom dobrých vzťahov medzi Židmi a rímskokatolíkmi na miestnej úrovni.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že pokiaľ sa na vzťahy medzi Židmi a slovenským rímskokatolíckym obyvateľstvom pozrieme z perspektívy mikrohistórie  aj v sledovanom „dlhom“ 19. storočí nájdeme prejavy dobrých vzťahov a podpory náboženských aktivít majority.
 
Literatúra
HIŠEM, Cyril, Košické presbytérium (1804-2006). Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006.
LUKÁČ, Gabriel – ADAM, Ján (eds.), Zborov. Dejiny obce a makovického panstva. Zborov : Obecný úrad Zborov, 2005.
VEZÉR, Erzsébet, Lesznai Anna élete. Budapest : Kossuth Könyvkiadó, 1979.
Schematismus venerabilis cleri diocesis Cassoviensis ad annum Jesu Christi MDCCCLV erectae sedis episcopalis quinquasesimum septimum. Cassovie: Typis Caroli Werfer 1855;
Schematismus venerabilis cleri diocesis Cassoviensis ad annum Jesu Christi MDCCCLXI erectae sedis episcopalis quinquasesimum septimum. Cassovie : Typis Caroli Werfer 1861.
 
1 VEZÉR, Erzsébet, Lesznai Anna élete. Budapest : Kossuth Könyvkiado, 1979, s. 9.
2 VEZÉR, ref. 1, s. 9.
3 VEZÉR, ref. 1, s. 10.
4 VEZÉR, ref. 1. , s. 13; Schematismus venerabilis cleri diocesis Cassoviensis ad annum Jesu Christi MDCCCLXI erectae sedis episcopalis quinquasesimum septimum. Cassovie : Typis Caroli Werfer, 1861, s. 96.
5 Schematismus venerabilis cleri diocesis Cassoviensis ad annum Jesu Christi MDCCCLV erectae sedis episcopalis quinquasesimum septimum. Cassovie : Typis Caroli Werfer, 1855, s. 127.
6 Schematismus venerabilis cleri diocesis Cassoviensis ad annum Jesu Christi MDCCCLXI erectae sedis episcopalis quinquasesimum septimum. Cassovie : Typis Caroli Werfer, 1861, s. 96.
7 VEZÉR, ref. 1, s. 11.
8 VEZÉR, ref. 1, s. 14.
9 Archivum archidiocesis Cassoviensis (ďalej AACass), Admin. spisy, sign. 1910/3945, dokument č. 2635/1910.
10 Farnosť Nižný Hrušov. História farnosti. Dostupné na internete: <http://niznyhrusov.rimkat.sk/historia-farnosti/>;  Gréckokatolíci Nižný Hrušov. Dostupné na internete: <http://www.niznyhrusov.webgarden.name/slava-isusu-christu/obsah/historia> .
11 LUKÁČ, Gabriel – ADAM, Ján (eds.) Zborov. Dejny obce a makovického panstva. Zborov : Obecný úrad Zborov, 2005, s. 113.
12 LUKÁČ – ADAM (eds.), ref. 11, s. 116.
13 Okrem rímskokatolíkov a Židov žilo v tom čase v Zborove aj 17 gréckokatolíkov a 1 evanjelik a.v. LUKÁČ, Gabriel–ADAM (eds), ref. s. 116.
14 LUKÁČ – ADAM (eds.), ref. 11, s. 91, 117.
15 LUKÁČ – ADAM (eds.), ref. 11, s. 91.
16 AACass, Personalia, Kapy Tomáš, sign. 1854/1047.
17 HIŠEM, Cyril, Košické presbytérium (1804 – 2006). Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006, s.242.