Cookies management by TermsFeed Cookie Consent
 






PRÍHOVOR ZA LAIKOV A LAICKÉ ZDRUŽENIA

 
Ing. Katarína Hulmanová
predsedníčka Fóra kresťanských inštitúcií
 
 
 
Vážení otcovia, milé sestry a bratia!
 
o prvých kresťanoch, ktorí prijali Ježiša do svojho života, sa hovorilo: „Pozrite, ako sa milujú“. Potvrdzujem svoju osobnú pozitívnu skúsenosť vo vnútri Cirkvi a vidím nespočetné množstvo krásnych ľudí nastavených na službu a nespočetné množstvo malých i veľkých pozitívnych činov. Považujeme si za česť, že môžeme pôsobiť v rámci tohto krásneho spoločenstva a vyjadrujeme vám všetkým vďaku. Nielen vďaku za spoluprácu, ale aj vďaku za vernosť vašej charizme, za to, že vytrvalo stojíte na svojom mieste, či je to miesto nápadné a viditeľné, alebo pôsobíte v tichu a skrytosti. Keď som bola navštíviť komunitu Malých sestier Ježišových pri Brezne, moji priatelia, ktorí boli so mnou, sa nevedeli zmieriť s myšlienkou, že charizma sestier je „iba“ byť prítomní tu, na konkrétnom mieste. Sme vám vďační, všetkým vám, neviditeľní a najdôležitejší, že ste „iba“ tu prítomní, v tichej službe, modlitbe a obetovaní. Chceli by sme výraznejšie prejaviť svoju vďačnosť aj v rámci Roka zasväteného života. 
 
Miesto mnohých z nás je aj vo verejnej službe. Oceňujeme, že sa vytvorila silná platforma spolupráce v mnohých zásadných celospoločenských témach. My laici sme cítili podporu a spoločenstvo pri ich riešení a myslíme si, že vďaka tomu sme boli schopní niektoré naše hodnotové postoje vniesť aj do spoločnosti a politiky. Vzájomne sme sa dopĺňali a znásobovali účinok. Takúto súčinnosť pri riešení celospoločenských tém považujeme za veľmi prospešnú.
 
Laici na Slovensku sa združujú v rámci Rady pre laické a apoštolské hnutia, ktorej predsedom je otec biskup Peter Rusnák a v rámci občianskeho združenia Fórum kresťanských inštitúcií. Rada je platformou pre spoluprácu cirkevných hnutí a združení. Úlohou Fóra kresťanských inštitúcií je stáť na mieste, kde sa stretáva svetské a kresťanské, posilňovať spoluprácu, komunikáciu a spoločnú službu. Stáť na tomto mieste nie je ľahké, ale snažíme sa byť verní svojmu poslaniu laikov vo svete. Poslanie FKI – spájať a posilňovať kresťanské iniciatívy a byť silným hlasom kresťanských laikov v spoločnosti – môžeme napĺňať aj vďaka vám, ktorí sprevádzate našu činnosť a máte porozumenie pre synergiu darov, ktoré sa nachádzajú v bohatstve jednotlivých zložiek Cirkvi na Slovensku.
 
Zdá sa, že model, ako fungujú laické iniciatívy a ako sa vyvíjajú vzťahy medzi nami a Cirkvou a spoločnosťou, je dobrým a efektívnym modelom pre postsocialistické krajiny. Za desať rokov existencie Fóra kresťanských inštitúcií sa to ukázalo veľakrát. Našou úlohou je byť proaktívni. My, kresťania, nie sme nejaká  opozícia spoločnosti a politiky. Ale túto spoločnosť a politiku tvoríme.
 
Pápež František v Evangelii gaudium hovorí: „Prosím Boha, aby rástol počet politikov schopných vstupovať do autentického dialógu, ktorý dokáže účinne ozdraviť hlboké korene, nielen vonkajšiu podobu rozličných druhov zla v našom svete! Politika, aj keď neustále osočovaná, je vznešeným povolaním; je jednou z najcennejších podôb dobročinnej lásky, pretože sa snaží o spoločné dobro“ (205).
 
Pre nás, angažovaných kresťanov, je veľkou výzvou, aby sme boli najskôr bratia a sestry Ježiša Krista, až potom príslušníci strán, katolíci či evanjelici, Slováci, Maďari, Česi či Rómovia. Úloha, ktorú si my voliči neplníme dostatočne, je žiadať zodpovednosť od kresťanov, ktorí sú v rozhodovacích funkciách a vyžadovať od nich skladanie účtov. Ľutujem, že sme v minulých rokoch toto opomenuli. Keby sme dávali spätnú väzbu kresťanom v politike a keby sme sa viac venovali spolupráci, možno by politika na Slovensku, ktorá sa hlási ku kresťanským hodnotám, bola dnes na tom lepšie. V súčasnosti, rok pred najbližšími parlamentnými voľbami, považujem za najzávažnejšiu otázku, ako nestratiť hlasy kresťanov. Ako jedno z riešení sa zdá byť to, aby sa hodnotovo orientované strany spojili v predvolebnej koalícii a predstúpili pred voličov na spoločnej kandidátke. 
 
V posledných rokoch sa značne zvýšilo povedomie občianskej angažovanosti kresťanov a teraz vyústilo do referenda. V tejto chvíli si dovolím povedať svoj osobný názor.
 
Referendum nie je o rodine, ani o registrovaných partnerstvách a sexuálnej výchove. Je to hlasovanie o tejto krajine a o jej prioritách a preferenciách. V našej krajine dlhodobo absentuje dialóg o tom, čo je rodinná politika. Rodina, najmä z hľadiska nášho zákonodarstva, je považovaná za sociálneho pacienta. Pritom rodina je to, čo drží túto krajinu nad vodou. My, fungujúce rodiny, ktoré riadne platíme dane a poriadne sa staráme o deti, sme tí, či držíme tento štát, finančne, kultúrne, duchovne i sociálne. Ak toto nie je prioritou nášho štátu a prioritou západnej kultúry, potom naozaj treba hlasovať nohami a vyjadriť svoj názor v ľudovom hlasovaní. 
 
Či sa nám to páči alebo nie, referendum je aj o tom, ako vnímajú Slováci Cirkev a vnášanie hodnotových postojov do celospoločenského dialógu. To by sme si mali uvedomiť najmä my veriaci a svojou účasťou na referende by sme mali potvrdiť svoje presvedčenie, že sme plnohodnotní občania a náš názor v spoločenskej diskusii má jasne zaznieť a má svoju váhu a opodstatnenie. Z európskej perspektívy sa mi zdá, že to, čo sa považuje v západnej kultúre za bežné a normálne – že Cirkev prezentuje v spoločnosti svoje hodnotové postoje, či už cez laické iniciatívy, vedecké štúdie alebo postoje oficiálnych predstaviteľov cirkví – u nás je vnímané aj samými kresťanmi ako niečo neprimerané. 
 
Veľmi hlboko ma v tejto súvislosti oslovujú slová encykliky Deus caritas est: „Vytvorenie spravodlivého štátneho a spoločenského poriadku, prostredníctvom ktorého je každému dané to, čo mu patrí, je základná úloha, ktorej musí znova čeliť každá generácia. Keďže ide o politickú úlohu, nemôže byť bezprostrednou úlohou Cirkvi. Ale pretože zároveň ide o prvoradú úlohu človeka, Cirkev má povinnosť ponúknuť prostredníctvom očisty rozumu a prostredníctvom etickej formácie svoj osobitný vklad, aby sa požiadavky spravodlivosti stali pochopiteľné a politicky realizovateľné. Cirkev nemôže a nesmie vziať do svojich rúk politický boj, s cieľom vytvoriť čo možno najspravodlivejšiu spoločnosť. Nemôže a nesmie sa stavať do pozície štátu. Ale takisto nemôže a nesmie zostať na okraji v boji za spravodlivosť. Musí sa doň začleniť cestou rozumných argumentácií a musí prebúdzať duchovné sily, bez ktorých sa spravodlivosť, ktorá si vždy vyžaduje aj odriekanie, nemôže ustáliť ani prosperovať. Spravodlivá spoločnosť nemôže byť dielom Cirkvi, ale musí sa uskutočniť politikou. Napriek tomu angažovať sa za spravodlivosť ponúknutím svojich vedomostí a svojej vôle, v službe dobra, to sa jej hlboko týka“ (28).
 
V tejto súvislosti vidíme nezastupiteľné miesto vás, akademikov a vedcov, aby sme sa spojili a skúsili načrtnúť dlhodobú víziu pre túto krajinu. Je potrebné hľadať víziu pre Slovensko, víziu v prospech človeka, víziu reflektujúcu sociálnu náuku Cirkvi. Nie je možné, aby sme pripustili, že sa predstavujú len riešenia na štyri roky, ktoré sú niekedy zamerané najmä na udržanie voličskej základne a udržanie sociálneho a etického vrenia pod pokrievkou. Boli by sme radi, keby vznikol katolícky think tank, ktorý bude vedieť aplikovať princípy SNC na konkrétne legislatívne opatrenia a dopad na občana a spoločnosť. Možno prvou výzvou, ktorú by sme si dovolili navrhnúť, je téma family mainstreamingu – dopad prijímaných opatrení na rodinu a rodinné prostredie. Táto téma si vyžaduje nielen úvahy v etickej, ale najmä v ekonomickej rovine, v rovine rodinnej politiky, spravodlivosti a dlhodobo udržateľného rozvoja spoločnosti. Tieto veci sa však nedajú robiť dobrovoľnícky a vyžadujú si profesionálne nasadenie a širokú spoluprácu.
 
Rada by som spomenula niektoré významné okolnosti, ktoré nás v nasledujúcich rokoch čakajú. Je to pokračujúca synoda o rodine, Svetové dni mládeže v Krakove, predsedníctvo Slovenska v EU v roku 2016, parlamentné voľby, voľby predsedu OSN či 500 rokov  od reformácie, ktoré si pripomenieme v roku 2017. 
 
Pre budúcnosť vnímame ako dôležité nasledovné skutočnosti. Pokiaľ ide o rodinu a rodinnú politiku, táto téma je už tak sprofanovaná (aj kvôli kampani-antikampani), že sa často zabúda na konkrétne opatrenia. Bolo by dobré spojiť kresťanských politikov na národnej a komunálnej úrovni, Cirkev, rehoľníkov, akademické prostredie a vypracovať plán podpory rodiny, ktorý sa bude implementovať na každej úrovni a vo vzájomnej súčinnosti. Niektoré opatrenia sa dajú urobiť cez komunálnu politiku, na iné je treba zmeniť zákon, niekde môže pomôcť Cirkev, rehole, Charita, tretí sektor a podobne. (Prečo pastorácia rodiny? Každé druhé manželstvo sa rozvádza a 30% detí sa rodí mimo manželstva – to hovorí za všetko.)
 
Je potrebné venovať pozornosť a úsilie spolupráci laikov, kňazov, akademikov i verejnosti aj na lokálnej úrovni v rámci farností. Je dôležité hovoriť o veľkých celoslovenských témach ako referendum, stratégia, sociálna situácia, no zároveň treba pamätať na zlepšovanie každodenného života bežných ľudí v ich bežnom prostrední – v rodinách, školách, v kostoloch. V tomto sa chceme angažovať a pomáhať, ako budeme vládať. 
 
Sme vďační za to, že v rámci diecéz sa rozvíja stretávanie hnutí a združení s diecéznymi biskupmi. Tak sa môžu vytvoriť predpoklady na to, aby sme vo vzájomnom spoločenstve slúžili Bohu a ľuďom a boli pripravení na službu pre diecézy a farnosti.
 
Oceňujeme podporu pastorácie rodín a mládeže, zakladanie a rozvoj Centier pre rodinu, diecéznych škôl pre animátorov, spoluprácu inštitúcií pôsobiacich v sociálnej oblasti. Naďalej počítame a chceme sa angažovať v  rozvíjajúcej sa spolupráci s biskupmi, kňazmi, diecézami a farnosťami pri sprevádzaní manželských párov.
 
Cirkev je viac „cítiť“ v spoločnosti, i keď stále chýba dobrá reklama a marketing. Stále sa učíme a chceme sa v tom zlepšiť, aby sme vedeli našu verejnoprospešnosť prezentovať vo verejnom priestore, zrozumiteľnou rečou, aj novými formami. Cirkev má veľké bohatstvo, hovorme o tom a neschovávajme si ho len pre seba.
 
Vieme sa spojiť, pokiaľ ide o veľké témy, ako je chudoba, rodina, hodnoty, čo je výborné. Skúsme tieto úsilia spájať a zjednocovať, aby ich dopad bol dôrazný naprieč spoločenským spektrom.
 
Za kľúčovú výzvu pre nasledujúce obdobie považujeme to, že veľa rozhodnutí je prijímaných na úrovni Európskej únie. Podľa mojich kolegov je to ohromujúce číslo 70% – 80% zákonov, ktoré len následne doma transponujeme. My už, žiaľ, nie sme ostrovom samým pre seba, čím ďalej, tým viac bude naše zákonodarstvo a judikatúra previazaná s EÚ. Ak chceme ako kresťania meniť spoločnosť, treba byť intenzívne prítomný aj na tejto úrovni. Tu vidíme významnú úlohu spolupráce s Európskym laickým fórom, COMECE a CCEE. 
 
Veľmi nám chýbajú taká ustanovizne, či už laické alebo štruktúry v rámci KBS, ako bola v minulosti Katolícka kancelária.
 
Teraz prežívame Týždeň modlitieb za zjednotenie kresťanov. V rámci ekumenickej spolupráce považujeme za dôležité budovať spoločenstvo, aby sa blížiace výročie reformácie stalo príležitosťou nie k rozdeľovaniu, ale k väčšiemu prehĺbeniu spoločenstva a pre nás všetkých cestou lepšie žiť evanjelium, spoločne slúžiť Bohu a ľuďom, žiť v Božom svetle.
 
Na záver si dovolím použiť slová z Pastoračného plánu Katolíckej cirkvi na Slovensku: „Ambíciou Katolíckej cirkvi na Slovensku v najbližších rokoch je budovať kultúru dialógu a spolupráce a kultúru vzťahov a solidarity. Pri pohľade do budúcnosti neskrývame síce mierne obavy, ale sme najmä plní nádeje, že ten, čo v nás začal dobré dielo, aj ho dokoná... Naša doba si totiž vyžaduje novú evanjelizáciu našej krajiny, aby sa evanjeliové hodnoty opätovne zakorenili v našich srdciach a životoch, v životoch našich rodín a spoločenstiev, v živote našich miest a obcí, vo verejnom živote.“
K týmto slovám sa hlásime – spolupráca, komunikácia a spoločná služba v duchu novej evanjelizácie v jednote s vami je pre nás programom na najbližšie obdobie. Ďakujem za pozornosť.