Zborníky z konferencií

OTVÁRACÍ PRÍHOVOR

Mons. Stanislav Zvolenský, predseda KBS

bratislavský arcibiskup a metropolita

 

Vaše Excelencie, vážení hostia, bratia a sestry,

 

dovoľte mi, aby som vás v mene Konferencie biskupov Slovenska všetkých s veľkou radosťou privítal v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne na zhromaždení biskupov, zástupcov diecéz, zasvätených osôb a laikov Katolíckej cirkvi na Slovensku v Roku zasväteného života.

 

Vašu osobnú prítomnosť si vážim o to viac, že toto stretnutie bolo pripravované len počas niekoľkých týždňov. Mnohí sa navzájom stretávame pri rozličných príležitostiach počas cirkevného roka. Toto stretnutie je trocha iné. Naším spoločným úmyslom je povedať si na začiatku nového roka niečo o udalostiach, ktoré sú pred nami; upozorniť na ich spoločenský i náboženský kontext a najmä vydať svedectvo o viere, a tak si byť navzájom povzbudením. 

 

Hneď na začiatku treba povedať, že Katolícka cirkev na Slovensku je živým spoločenstvom. Svedčia o tom naplnené chrámy počas vianočných sviatkov, ale najmä čoraz viac veriacich, ktorí sa zaujímajú o život okolo seba a verejne sa angažujú. Mnohé občianske združenia, ktoré berú vážne kresťanské antropologické východiská, sa aktívne zapojili do pripomienkovania Celoštátnej stratégie ľudských práv v Slovenskej republike. A hoci v tejto chvíli nemáme istotu, či naozaj nebude prijatá, vnímam dianie okolo tohto dokumentu ako ukážkovú situáciu angažovania sa laikov vo verejnej sfére. Angažovanosť a vydávanie evanjeliového svedectva začína v našom autentickom vzťahu k Božiemu Synovi, Ježišovi Kristovi. Ak sa nás dotkla Božia láska, potom máme silu aj odvahu svedčiť o nej ďalej. Svojím spôsobom života môžeme prichádzať za tými druhými s dobrou novinou, aby sme im prejavili úctu, boli k ním dobrí, láskaví a veľkodušní.

 

V takomto duchu stojím tu teraz pred vami. Chcem sa vám poďakovať za vašu vernosť Kristovi v povolaní, ktorého sa vám dostalo. Z mnohých skúseností vieme, že žiť kresťanskú vieru v sekularizovanej spoločnosti nie je jednoduché. Zostať verným a milujúcim manželom či manželkou, obetavým a statočným kňazom či biskupom; rehoľníkom či rehoľníčkou, to všetko si vyžaduje neustále vnútorné obrátenie, prosbu o Božiu pomoc, veľkú vytrvalosť, ale aj pomoc spoločenstva. Chcem všetkým povedať, že v tomto úsilí o vlastnú svätosť nie sme sami. Sme ponorení v Božej prítomnosti a tá je najväčšou posilou. Rovnako sme pozvaní k tomu, aby sme si navzájom úprimne a nezištne pomáhali prekonávať vlastnú biedu a slabosti.

 

Pri pohľade na dejiny Slovenska vidíme mnohých kresťanov, ktorí prežili svoj život statočne a nábožne a dodnes ich príklad svieti pred nami ako maják hodný nasledovania. V posledných dvadsiatich piatich rokoch sme často so smútkom, ale aj pocitom bezmocnosti vnímali, akým smerom sa uberá naša spoločnosť. Slovensko nie je izolovaným ostrovom, žijeme uprostred Európy a všetky jej starosti a radosti doliehajú aj na nás. Sekularizačný proces aj v našej krajine zanecháva silné negatívne stopy. Zvlášť to vidíme na deťoch, mládeži a mladých rodinách, ktoré pod vplyvom tejto kultúry opúšťajú náboženskú prax alebo jednoducho kresťanstvu čoraz menej rozumejú. Ak by sme však vnímali život Katolíckej cirkvi len cez optiku týchto ťažkostí, upadli by sme do skepsy. Toto však nie je celá pravda o nás samých. V posledných rokoch totiž vznikli na Slovensku mnohé iniciatívy, ktorých cieľom je evanjelizovať, vnášať kresťanské hodnoty do verejného života, či brániť a rozvíjať prirodzené ľudské hodnoty. Ako si s bázňou nevšimnúť tie tisíce aktivistov, ktorí sa úplne spontánne vo svojich obciach a mestách, ale aj na sociálnych sieťach zapájajú do kampane pred blížiacim sa referendom o rodine? To všetko len potvrdzuje, že napriek negatívnym trendom nie sme hračkou v rukách osudu, ale práve naopak, vieme a máme svoj život, životy našich blízkych, aj osud tejto krajiny správne a odvážne ovplyvňovať. Inými slovami, nesieme zodpovednosť za túto krajinu. V každom človeku drieme túžba po dobre. Každý človek, aj mnohokrát sklamaný, sa chce naučiť znova dôverovať. Spomeňme si, akou doslova explóziou túžby po dobre a po živote bol Národný pochod za život v Košiciach.

 

Uplynulé dva roky sme na Slovensku slávili ako jubilejné. Najskôr sme z príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda slávili ich jubilejný rok, potom sme spoločne prežívali Jubilejný rok Sedembolestnej Panny Márie. Tento rok nesie v sebe dva základné motívy: zasvätený život a rodinu. Zasvätené osoby, ak prežívajú autenticky svoje povolanie, vydávajú jedinečné svedectvo o sile evanjelia. A zároveň je ich životný štýl provokáciou vo svete, v ktorom sa strácajú mantinely a všetko sa stáva dovoleným. V našej spoločnosti prevažuje kultúra konzumizmu a my sme konfrontovaní s evanjeliovou radou chudoby. Zvykneme hovoriť, že naša doba je presexualizovaná a zasvätené osoby nám ukazujú ideál čistoty. Žijeme v epoche silnejúceho individualizmu a na druhej strane stojí tretí evanjeliový sľub poslušnosti. Chcem sa z tohto miesta úprimne zo srdca poďakovať všetkým zasväteným osobám, rehoľníkom a rehoľníčkam, členom sekulárnych inštitútov, zasväteným laikom, ktorí zostávajú verní týmto evanjeliovým radám. Bez modlitby a apoštolátu mnohých ženských a mužských reholí, či sekulárnych inštitútov by duchovná atmosféra na Slovensku bola oveľa krehkejšia. Rok zasväteného života je vynikajúcou príležitosťou lepšie spoznať rehoľné spoločenstvá, ktoré tu žijú; poznať ich históriu, oceniť ich duchovný a spoločenský prínos, oboznámiť sa s ich terajšou službou. Zároveň je tento čas neopakovateľnou chvíľou na duchovnú obnovu, v ktorej sa pýtame, akým spôsobom tieto evanjeliové rady žijeme. A tu si dovolím tvrdiť, že hoci sa táto výzva týka predovšetkým zasvätených osôb, ani my ostatní nie sme z nej vyňatí. Lebo aj my si máme vytvoriť správny vzťah k veciam z tohto sveta; aj my máme žiť čisto podľa stavu, ktorý sme si vybrali a aj my máme všade tam, kde žijeme, rešpektovať autoritu.

 

Milí rehoľníci a rehoľníčky, zasvätené osoby, chcem Vám z tohto miesta povedať, že sme vďační Bohu za vaše povolanie, svedectvo viery a vytrvalú modlitbu. V tomto, pre vás jubilejnom roku, vás osobitne prosím o modlitby za celú slovenskú Cirkev a naše rodiny. I my sa chceme modliť za vás, aby ste sa stále viac upevňovali vo vašom povolaní. V posledných rokoch rastie počet detí narodených mimo manželstva, mnohí mladí ľudia žijú spolu bez sobáša, veľa manželstiev sa rozpadlo. V stabilnej rodine, kde sa žije podľa viery, sa skôr vytvorí prostredie, ktoré praje zrodeniu duchovného povolania.

 

Keď hovoríme o ochrane rodiny, rád by som upozornil na dve skutočnosti. Príčina rozpadu rodín a akceptácia rozličných alternatívnych spôsobov spolužitia zďaleka nie je len ekonomickou záležitosťou, ale je výsledkom rozširovania protirodinnej mentality v našej spoločnosti. Každý človek pociťuje túžbu po večnej láske, po trvalom vzťahu, lebo to vyplýva z jeho prirodzenosti. Ak sa však manželia dostanú do krízy, nachádzajú v praxi len málo povzbudenia a konkrétnej pomoci, ktorá by im pomohla tieto ťažkosti prekonať. Mediálna liberálna kultúra dlhodobo manželstvo relativizuje, pretože zobrazuje iné druhy vzťahov ako bežné a rovnocenné manželstvu. Spoločnosť nepomáha žiť ideál manželstva. Táto situácia je pre Katolícku cirkev veľkou výzvou, aby sme o manželstve a úplnej rodine ako o ideáloch nielen rozprávali, ale aby sme zároveň ponúkali konkrétnu pomoc rodinám v núdzi. V tomto zmysle naozaj platia slová Svätého Otca Františka, že Cirkev má byť poľnou nemocnicou. Prvými lastovičkami sú centrá pre rodinu. Zatiaľ ich funguje len niekoľko. Je však našou úlohou, aby sme napomohli ich zrodu všade tam, kde je to potrebné a možné. Slovenské rodiny totiž očakávajú od svojej Cirkvi nielen povzbudenie, ale aj konkrétne prejavy pomoci a solidarity. Rovnako považujem v súčasnej situácii za dôležité vytvoriť v rámci prevencie zneužívania detí a mládeže podmienky na vznik kódexu pastoračného pracovníka.

 

Ak sa na situáciu rodiny pozrieme zo spoločenského a politického hľadiska, zažijeme rýchle sklamanie. Jednou z najväčších spoločenských výziev na Slovensku je demografická situácia. Mnohí si to neuvedomujú, ale našu spoločnosť očakávajú v najbližších desaťročiach v dôsledku rapídneho úbytku detí veľké kultúrne zmeny, vrátane príchodu migrantov. Tento proces je ešte aj dnes možné spomaliť prostredníctvom dvoch prostriedkov: posilnenie spoločenského významu manželstva a úplnej rodiny; a vytvorenia funkčnej rodinnej politiky. V tejto chvíli možno len konštatovať, že Slovensko nemá nijakú rodinnú politiku. Ak uvažujeme nad ovocím nadchádzajúceho referenda, určite by sa malo stať odrazovým mostíkom pre jej formulovanie. Katolícka cirkev spolu s ostatnými kresťanskými cirkvami a židovskou náboženskou obcou prijala ešte v novembri vyhlásenie k demografickej situácii a na stretnutí v decembri sme požiadali predsedu vlády o vytvorenie prierezovej celospoločenskej platformy, ktorú sme nateraz pracovne nazvali Národný konvent o rodine.

 

Rok 2015, ktorý je pred nami, je naplnený mnohými výzvami. Skúsme si v tejto chvíli zrekapitulovať najdôležitejšie udalosti. A poďme od konca. V novembri absolvuje Konferencia biskupov Slovenska po ôsmych rokoch návštevu Svätého Otca ad limina apostolorum. Takáto udalosť je nielen príležitosťou k reflexii nad dianím v našej krajine za uplynulých osem rokov, ale aj ponukou pomenovať výzvy, ktorým čelíme a budeme čeliť. Návšteva Svätého Otca, nástupcu apoštola Petra, je vždy veľkým duchovným zážitkom. Návšteva biskupov je poctou pre celú miestnu Cirkev. Na túto návštevu sa už teraz pripravujeme. Prosíme vás o modlitby. Budeme vám vďační, ak túto našu návštevu večného mesta a bohoslužby v štyroch hlavných bazilikách budete sprevádzať nielen duchovne, ale aj svojou prítomnosťou.

 

Celý svet s napätím očakáva októbrovú biskupskú synodu o rodine. V súvislosti s jej prípravou zazneli vo viacerých médiách informácie, že slovenskí biskupi sa nepýtali svojich veriacich na názor. Chcem vás ubezpečiť, že Konferencia biskupov Slovenska sa pri narábaní s dotazníkmi vždy riadi výslovnými inštrukciami sekretariátu Biskupskej synody. Pokyn pred mimoriadnou biskupskou synodou minulého roku znel, že dotazníky sa nemajú zverejňovať. Pred októbrovou synodou je prístup iný. Ktokoľvek môže priamo z webu Konferencie biskupov Slovenska zaslať na náš sekretariát odpovede na otázky z dotazníka. Minuloročná synoda priniesla širokú medializáciu, otvorila sa diskusia k pastorácii rozvedených a homosexuálnych osôb. Treba však povedať, že naším prvoradým záujmom je oceniť a povzbudiť tradičné rodiny, ktoré – hoci s veľkými námahami – vydávajú prostredníctvom rodinného života a výchovy detí veľké svedectvo viery. Do tohto kontextu zapadajú aj mnohé aktivity, ktoré sa realizujú v tomto roku v našej krajine.

 

Všetci sa už teraz tešíme na Národný pochod za život, ktorý sa uskutoční 20. septembra 2015 v Bratislave. Aj takto môžeme prejaviť svoj vzťah k životu a záujem o to, aby bol chránený nenarodený život a tiež aby sa stávala konkrétnou pomoc ženám, ktoré očakávajú narodenie dieťaťa a sú v núdzi.

 

Od 31. júla do 2. augusta 2015 bude hostiť Poprad mladých ľudí, ktorí prídu na Národné stretnutie mládeže P15. Toto podujatie, na ktoré sme všetci srdečne pozvaní, sa bude konať 20 rokov od návštevy pápeža Jána Pavla II. v Poprade. V minulom roku bola v Šaštíne  zároveň symbolicky spustená oficiálna duchovná príprava na P15, ktorá má názov „Čistý rok“. Ide o 10 katechéz obsahujúcich materiály na prácu s mladými, ktoré sú vhodné pre učiteľov náboženstva či animátorov. Cieľom Národného stretnutia mládeže v Poprade je umožniť mladým ľuďom stretnutie s Kristom v mladej Cirkvi, zažiť spoločenstvo mladých medzi sebou, okolo svojich pastierov (biskupov, kňazov), ako aj roznietiť v nich túžbu „vychádzať zo seba“ a prinášať evanjelium do sveta. Stretnutie priamo nadväzuje na Svetové dni mládeže, kde sa stretajú mladí z celého sveta so svojím pastierom, Svätým Otcom.

 

O necelé tri týždne sa uskutoční v našej krajine referendum o ochrane rodiny, ktoré iniciovalo občianske združenie Aliancia za rodinu. Táto udalosť veľmi silne rezonuje v našej spoločnosti. Na jednej strane si uvedomujeme všetky hrozby, ktoré smerujú k liberalizácii nášho rodinného práva. Uvedomujeme si zlo rodovej ideológie, v dôsledku ktorej môžu byť ohrozené deti. Či už tým, že nebudú môcť vyrastať v prostredí, kde sa im odovzdá vzor otca a matky alebo tým, že budú súčasťou rozličných sociálnych výchovných experimentov. Je našou úlohou brániť prirodzené ľudské hodnoty. Zdá sa, že s rovnakou naliehavosťou je potrebné vrátiť sa k obrane slobody slova a paradoxne aj k obrane náboženskej slobody. O tom, čo je pre túto krajinu dôležité, majú rozhodnúť jej obyvatelia, nie vedenie troch televízii. Ich verdikt nevysielať spot Aliancie za rodinu je posolstvom, že nemajú záujem na informovaní a platnom referende. Preto máme oprávnený dôvod domnievať sa, že ak sa takýmto nenáležitým spôsobom stavajú do pozície arbitra, robili tak v minulosti a budú tak robiť naďalej. Toto považujem za vážnu hrozbu pre demokratický systém na Slovensku. V pastierskom liste na Prvú adventnú nedeľu sme my, slovenskí biskupi, vyslovili obavu, že po 25 rokoch od novembrovej revolúcie to vyzerá tak, ako keby účasť na spoločnom dobre mala len úzka skupina ľudí. Dnes s prekvapením konštatujem, že vzniká dojem, že rovnako má úzka skupina účasť na rozhodovaní o budúcnosti našej vlasti. Toto referendum sa tak z viacerých dôvodov stáva zápasom o charakter tejto krajiny. Máme vážny dôvod navyše, prečo ísť k referendu.

 

Jedným z vážnych celospoločenských problémov je korupcia. Často počujeme, že by Katolícka cirkev mohla zaujať v tejto záležitosti jasnejší postoj. V tejto chvíli si dovolím s plnou vážnosťou apelovať na všetkých nás, aby v našich životoch bolo viac poctivosti. Dobré ciele nemožno dosahovať nemravnými prostriedkami. Sme príliš tolerantní k nepoctivosti, ktorá sa začína malými krokmi: opisovaním v škole, nerešpektovaním červenej farby na semafore, obchádzaním všetkých možných pravidiel. V živote našej Cirkvi i spoločnosti potrebujeme viac poctivosti: vo farskej pastorácii, pri riadení, v akademickom živote, pri narábaní s časnými dobrami či s informáciami. Pamätajme na to, že každá nepoctivosť, ktorej sa dopustíme, sa nám vráti. Viac poctivosti znamená viac spravodlivosti a menej korupcie.

 

Vaše Excelencie, vážení hostia, bratia a sestry, je mnoho výziev, ktorým ako ľudia patriaci do jedného spoločenstva budeme v tomto roku čeliť. Úprimne vás prosím, aby sme s otvorenosťou a bez predsudkov pristupovali jeden k druhému. Nech aj toto stretnutie, naša spoločná modlitba, i toto zhromaždenie, prispeje k tomu, aby sme budovali vzájomnú dôveru a hľadali spôsoby otvorenej komunikácie. Sme totiž na jednej lodi. Všetkým zo srdca vyprosujem hojnosť Božích darov a najmä múdrosť, aby sme rozoznali Božie znamenia a potom podľa nich aj konali. Ďakujem za pozornosť.