Mt 12, 50
KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU
Prot. N. 392/2005
Vatikán, 30. marca 2009
OBEŹNÍK Č. 6
Veľkým kancelárom, rektorom a dekanom cirkevných fakúlt
a na vedomie
rektorom katolíckych univerzít a predsedom biskupských konferencií
S blížiacim sa rokom 2010 – kedy je termín ukončenia prvej etapy Bolonského procesu zameraného na vytvorenie „európskeho priestoru vyššieho vzdelávania” (European Higher Education Area = EHEA) – sa 46 krajín zapojených do tohto procesu rozhodlo vypracovať prvé vyhodnotenie reforiem a pokrokov dosiahnutých za posledné roky v akademickom prostredí.
Aj Svätá stolica, ktorá je autoritou zodpovednou za viac ako 180 cirkevných fakúlt (a s nimi spojených približne 200 afiliovaných, pridružených či začlenených inštitútov) pôsobiacich v európskych krajinách, môže prehodnotiť výsledky vyše piatich rokov účasti na tomto procese. Keďže v tomto obežníku nie je priestor na rozsiahlejšie informácie, sústredíme sa osobitne na to, ako zapadá štúdium teológie do vnútornej logiky Bolonského procesu, pričom sa berie do úvahy rozličné inštitucionálne postavenie katolíckych teologických fakúlt: mnohé z nich sú autonómnymi inštitúciami, iné sú súčasťou katolíckych univerzít a ešte iné – zvlášť v niektorých krajinách – sú začlenené do štátnych univerzít. Všetky tieto inštitúcie však majú rovnaké právo udeľovať v mene Svätej stolice akademické stupne v katolíckej teológii. Na túto jedinečnú skutočnosť mnohé krajiny hľadia s obdivom, lebo Katolícka cirkev už od vzniku prvých univerzít v stredoveku, dokázala zachovať jednotnosť štúdií, akademických stupňov a s tým spojených kvalifikácií, umožňujúc tak študentom a docentom bez problémov zmeniť miesto štúdia alebo vedeckého bádania. Takto je garantované aj uznávanie týchto stupňov v celom svete a na to nadväzujúca možnosť pôsobenia ich absolventov.
Ako ukazuje tento prípad, mnohé princípy a ciele Bolonského procesu sa v oblasti cirkevných štúdií široko aplikovali už pred jeho zavedením. Stačí pripomenúť trojitú štruktúru akademických stupňov, ktoré zodpovedajú základnej formácii (prvý cyklus), špecializácii s úvodom do vedeckej práce (druhý cyklus) a akademickému zdokonaleniu sa prostredníctvom platného príspevku k určitej cirkevnej náuke (tretí cyklus). Okrem toho sa medzi rozličnými inštitúciami od počiatku praktizuje aj vzájomná mobilita a spolupráca.
V dôsledku prijatia princípov Bolonského procesu do vysokoškolskej legislatívy rôznych krajín považovali niektoré cirkevné fakulty za vhodné, či nevyhnutné, prispôsobiť sa zmenám zavedeným v danom národnom systéme; najčastejšie to bolo v prípade fakúlt zaradených pod katolícke alebo štátne univerzity, ktoré sa museli prispôsobiť novým normám. Nechýbajú však ani príklady takých zmien a prispôsobení, ktoré sú vzdialené od spoločných štandardov uvedených v Sapientia christiana ohľadne štruktúry, obsahov a kvalifikácií s teologického štúdia na takejto (cirkevnej) fakulte. Tým stúpa riziko, že sa naruší kompatibilita so štúdiami a akademickými stupňami iných teologických fakúlt rovnakého druhu, ktoré podliehajú tej istej autorite Svätej stolice, a s tým súvisiaca náležitá pripravenosť študentov na cirkevné úlohy.
Preto Kongregácia pre katolícku výchovu, berúc toto všetko do úvahy a majúc za cieľ zaistiť aj v budúcnosti jednotnosť a porovnateľnosť univerzitných študentov katolíckej teológie v celom svete – v súlade s tými najdôležitejšími zámermi Bolonského procesu – považuje za povinnosť formulovať v tomto obežníku niektoré všeobecné princípy a všeobecné usmernenia, týkajúce sa výslovne teologických fakúlt. Ohľadne iných cirkevných fakúlt bude nasledovať ďalší obežník s doplňujúcimi usmerneniami. Tieto usmernenia na jednej strane predkladajú správnu interpretáciu platných zákonov, osobitne apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana, vo svetle Bolonského procesu a aktuálnych úloh v akademickom prostredí, na druhej strane sú kánonicky záväzné pre všetky fakulty katolíckej teológie a predstavujú nutný základ pre to, aby aj v budúcnosti mohli byť uznané za legitímne a mali právo vydávať akademické stupne v katolíckej teológii s kánonickou platnosťou.
1. Bolonský proces nepredkladá normy a usmernenia, ktoré majú byť priamo aplikované univerzitnými inštitúciami.
Keďže ide o formu medzivládnej spolupráce so spoločným cieľom uskutočniť „európsky priestor vyššieho vzdelávania” (EHEA) prostredníctvom stratégií, princípov a zhodných opatrení, ktoré sa v spoločnom postupe čoraz jemnejšie rozvíjajú, je úlohou každej národnej autority rozhodnúť a prípadne aktualizovať vlastnú legislatívu z hľadiska týchto spoločných cieľov. Avšak jednotlivé vysokoškolské inštitúcie sa na to, aby dosiahli rovnaké ciele, nemôžu vymaniť spod vysokoškolského zákona platiaceho v ich vlastnej krajine a prispôsobiť sa priamo Bolonskému procesu či usmerneniam inej národnej autority.
2. „Národnou” autoritou zodpovednou za inštitúcie, ktoré udeľujú akademické stupne s kánonickou platnosťou, je Svätá stolica a uznávajú to aj princípy Bolonského procesu. Konkrétnejšie je táto kompetencia podľa čl. 116 apoštolskej konštitúcie Pastor bonus zverená Kongregácii pre katolícku výchovu.
Preto je úlohou Kongregácie pre katolícku výchovu, aby rozhodla ohľadom správnej aplikácie princípov Bolonského procesu v rámci štúdia katolíckej teológie. To platí aj v prípadoch, keď je teologická fakulta začlenená do štátnej univerzity. Práve v týchto prípadoch stále existujú konkordátne zmluvy alebo iné dohody, ktoré majú zaistiť, že vnútorná organizácia štúdia (čo sa týka obsahov, štruktúry a kvalifikácií, na ktoré má štúdium s ohľadom na cirkevné úlohy pripravovať), ostáva vo výlučnej kompetencii cirkevných autorít, samozrejme okrem povinnosti Cirkvi rešpektovať národné zákony týkajúce sa všeobecnej (prípadne aj vonkajšej) organizácie vysokoškolských inštitúcií krajiny a povinnosti udržiavať takú úroveň kvality, aká sa požaduje pre porovnateľné štúdiá v rovnakých podmienkach.
V prípadoch, keď si nové potreby vyžadujú aktualizáciu štruktúr a organizácie teologického štúdia závisiaceho na dvojakej právomoci, civilnej a cirkevnej, má Svätá stolica k dispozícii všetky potrebné nástroje – či už tie pôvodné (konkordáty) alebo tie nedávnejšie (medzinárodné dohody v oblasti vysokého školstva) – na dosiahnutie potrebných dohôd a bilaterálnych riešení, ktoré budú vyhovovať obom platným legislatívam, pričom budú rešpektovať aj rozdielnosť v nich obsiahnutých kompetencií. Na základe obvyklej a účinnej praxe využíva Kongregácia pre katolícku výchovu tieto nástroje vždy v úzkej spolupráci a po dohode s miestnymi cirkvami, a tam, kde je to možné a vhodné aj s priamo dotknutými vysokoškolskými inštitúciami. Predsa však je potrebné pripomenúť, že každú prípadnú zmenu v štúdiu teológie, ktorá by sa mala zaviesť vo vysokoškolskej inštitúcii podliehajúcej tak štátnej, ako aj cirkevnej právomoci, musí nevyhnutne predchádzať bilaterálne vyjasnenie.
Pokiaľ ide o posudzovanie kvality, pripomíname, že sa vzťahuje na poslanie samotných fakúlt, na štruktúru a správne fungovanie výučby a teologického výskumu, ako aj na primeranosť dosiahnutých kvalifikácií vzhľadom na cirkevné úlohy. Preto nemôže byť toto posudzovanie zverené necirkevným agentúram. Aby nejaká fakulta nemusela využívať služby necirkevnej agentúry len preto, aby vyhovela zákonu, mohla získať vonkajšie finančné zdroje alebo ľahšie dosiahnuť štátne uznanie svojich akademických stupňov, zriadila Svätá stolica v septembri 2007 vlastnú Agentúru pre posudzovanie a podporu kvality cirkevných univerzít a fakúlt (AVEPRO). Kompetencia tejto agentúry, jej úloha pomáhať teologickým fakultám vo všetkých aspektoch hodnotenia a tiež pri podporovaní ich kvality, a pokiaľ sa to vyžaduje aj pri získaní štátnej akreditácie, to všetko bude predmetom nasledujúceho obežníka. Je úlohou Svätej stolice, aby prostredníctvom bilaterálnych zmlúv a účasti na medzinárodných podujatiach zaistila uznávanie AVEPRO vo všetkých krajinách.
3. Smerodajné východisko pre štruktúru, úroveň, obsah a odbornosti dosahované prostredníctvom štúdia katolíckej teológie a „Qualifications Framework“ Svätej stolice.
Na základ zmlúv Bolonského procesu má každá národná autorita zodpovedná za vysoké školstvo pripraviť s použitím spoločných parametrov a popisov tzv. „National Qualifications Framework“ (NQF), teda prehľad všetkých vysokoškolských štúdií, ktoré ponúka jej „národný“ vysokoškolský systém, vysvetliť ich špecifickosť, akademickú úroveň, požiadavky na prácu študenta (work-load) a kvalifikácie, ktoré možno dosiahnuť po ukončení jednotlivých cyklov (learning outcomes). Vďaka použitiu rovnakých kritérií a zhodných nástrojov pre celú Európu bude možné na základe Overarching Qualifications Framework „európskeho priestoru vyššieho vzdelávania“ (EHEA), porovnávať a ľahšie hodnotiť vysokoškolské štúdiá a systémy rozličných krajín, s cieľom ich plného uznávania vo všetkých krajinách zapojených do tohto procesu.
Pokiaľ ide o teológiu v zásade je NQF Svätej stolice ako také už obsiahnuté v smerniciach apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana, kde sú opísané štruktúra, úroveň a cieľ troch akademických stupňov v teológii, ktoré sú v súlade so schémou následne navrhnutou v Bolonskom procese. Stačí ak zvlášť pripomenieme články 72 (a-c); 66-74; 46-50; 38-45 a k ním sa vzťahujúce Ordinationes.
Predsa však má táto kongregácia za úlohu preložiť spomínané smernice do jazyka požadovaného Bolonským procesom. A fakulty sú z ich strany odteraz povinné vytvoriť svoje curriculá, kde vysvetlia efektívnu prácu študentov v rámci kreditovej formy štúdia (ECTS) a presne a realisticky vytýčia „výsledky výučby“ (learning outcomes), na ktoré sa má zamerať curriculum celého štúdia, jedného predmetu alebo jedného kurzu v rámci daného akademického cyklu. To všetko má navyše viesť k vydaniu diplomu (Diploma supplement) – ktorý sa vydáva automaticky, alebo na požiadanie študenta – v úradnom jazyku danej krajiny, alebo v iných známejších a rozšírenejších európskych jazykoch.
Kongregácia pre katolícku výchovu je stále k dispozícii, pokiaľ by boli potrebné ďalšie vyjasnenia a pomoc pri realizácii spomínaných cieľov zo strany fakúlt.
4. Tým, že Sapientia christiana definuje štruktúru štúdia teológie s troma cyklami a k nim prináležiacimi akademickými stupňami, garantuje, že sú tieto stupne udeľované teologickými fakultami vydávané platne a legitímne v celom svete.
Zo samotnej povahy vysokoškolského štúdia katolíckej teológie vyplývajú niektoré princípy, ktoré v každom prípade ostávajú pre profil spomínaných curriculí rozhodujúce. Medzi ne patria:
pluralita predmetov, ktoré si vyžadujú špeciálne kompetencie a vlastnú metodológiu, a v dôsledku toho aj osobitnú „katedru“ – totiž stáleho profesora;1
komplementarita teologických a filozofických predmetov, z ktorých tie druhé sú nevyhnutne propedeutické k štúdiu teológie a predstavujú jeho integrálnu súčasť;
rozlišovanie medzi inštitucionálnou formáciou (prvý cyklus), špecializovanou (druhý cyklus) a dodatočne špecializovanou vedeckou prácou (tretí cyklus).
Okrem úplnosti formácie v súvislosti s predmetmi je potrebné garantovať aj presné a realistické prideľovanie kreditov (ECTS), vypočítavaných rovnakým spôsobom pre všetky akademické stupne v teológii, ktoré vydávajú cirkevné fakulty v Európe. Za týmto účelom je nevyhnutné aplikovať nasledujúce usmernenia:
prvý cyklus (filozoficko-teologické štúdium) musí zahŕňať minimálne 300 ECTS, rozdelených do minimálne piatich rokov štúdia;
druhý cyklus musí zahŕňať minimálne 120 ECTS, rozdelených do aspoň dvoch rokov;
práca v treťom cykle (doktorát) sa nemusí nutne vyjadrovať v ECTS; v každom prípade sa však vyžaduje vypracovanie doktorskej dizertačnej práce, ktorá prispeje k vedeckému pokroku konkrétneho študovaného odboru. Primeraná doba na dosiahnutie doktorátu nemá byť pri dennom štúdiu kratšia ako dva roky.
5. Nevyhnutná jednota cieľov a všeobecnej štruktúry teologického štúdia môže mať rôzne formy.
Osobitné formy, ktoré sa v niektorých prípadoch vyžadujú, aby sa urobilo zadosť špecifickým požiadavkám národných vysokoškolských systémov, sú možné, len ak sa vychádza zo správnej aplikácie spomínaných základných princípov. Tie totiž garantujú jednotnosť štúdií a akademických stupňov v katolíckej teológii, keďže zodpovedajú špecifickej cirkevnej norme, založenej na apoštolskej konštitúcii Sapientia christiana a na praxi tohto dikastéria.
V niektorých krajinách nadobúdajú dôležitosť určité pastoračné požiadavky biskupských konferencií a nimi vydané smernice ohľadne vysokoškolského štúdia, ktoré po preskúmaní a schválení našou kongregáciou môžu uľahčiť stanovenie študijných plánov a posilniť postavenie jednotlivých akademických inštitúcií vo vzťahu k štátnym úradom. V tomto prípade zaisťuje systému legitímnu a vhodnú flexibilitu – okrem vyššie vymenovaných nástrojov (napr. NQF) – aj to, že každé jedno curriculum zamerané na získanie akademického stupňa podlieha schvaľovaniu zo strany tohto dikastéria.
Tam, kde sa to objektívne vyžaduje, možno štruktúru štúdií rozčleniť aj inak, no treba zachovať základné princípy, úroveň a význam troch stupňov respektíve akademických cyklov. Podľa článku 72 a) apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana, možno päťročné štúdium prvého cyklu (= 300 ECTS) v teológii realizovať ako päťročné spojené filozoficko-teologické štúdium (desať semestrov = 300 ECTS), alebo ako teologické trojročné štúdium (šesť semestrov = 180 ECTS), ak predtým bolo ukončené dvojročné štúdium filozofie (štyri semestre = 120 ECTS).
V niektorých európskych krajinách sa päťročné štúdium prvého filozoficko-teologického cyklu, ktoré je ukončené kánonickým bakalaureátom v teológii, s ohľadom na trojitú štruktúru akademických cyklov a stupňov na základe Bolonského procesu uznáva ako druhý cyklus (= „magister“, ktorý zodpovedá 300 ETCS). V týchto prípadoch – aby nebolo nutné vytvoriť štvrtý cyklus, čiže štvrtý akademický stupeň – možno bezprostredne postúpiť do tretieho cyklu (doktorátu) s príslušnými skúškami, vrátane špeciálnej dizertačnej práce (porov. Ordinationes, čl. 51, 2º), ak sa pritom zachová a umožní splnenie všetkého, čo sa vyžaduje pre druhý cirkevný cyklus, ktorý je špecializáciou v oblasti vybraného odboru v trvaní 2 rokov (4 semestre = 120 ECTS). Curriculum takéhoto doktorátu, ktorý sa zvyčajne nazýva „štruktúrovaný doktorát“2, trvá najmenej 4 roky (8 semestrov).
Na vyučovanie určitého teologického predmetu vo veľkom seminári treba totiž dosiahnuť aspoň kánonický stupeň licenciátu (zodpovedajúci 300 ECTS + 120 ECTS), hoci aj čiastočne integrovaného do obdobia „tretieho cyklu“.
Päťročné filozoficko-teologické štúdium zahŕňa aj kvalifikácie nutné pre vyučovanie náboženstva a pre ďalšie cirkevné úlohy, ktoré si nevyžadujú kňazské svätenie.3
6. Uznanie štúdia a akademických stupňov v teológii a ich začlenenie do iných NQF musí rešpektovať konfesionálnu povahu katolíckej teológie a v nej obsiahnuté princípy.
Prostredníctvom medzinárodných zmlúv (napríklad zmluvy z Lisabonu podpísanej Svätou stolicou roku 1997), konkordátov alebo iných foriem zmlúv, podporuje Svätá stolica v celom svete široké uznávanie štúdií a akademických stupňov na základe princípu reciprocity. To však nie je v protiklade s konfesionálnosťou katolíckej teológie, ktorá je zvyčajne skutočne podstatným rozdielom katolíckych teologických štúdií oproti iným kresťanským konfesiám, či už pokiaľ ide o obsah, alebo – v mnohých prípadoch – aj z hľadiska vedeckých metód. Tam, kde sa napríklad požaduje „doktorát z teologických vied“, musí tento nutne zodpovedať primeranému kánonickému doktorátu, teda byť oficiálne uznaný v zmysle čl. 9 apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana. Kongregácia pre katolícku výchovu má za úlohu poskytnúť spoľahlivé informácie aj v prípade, keby bolo potrebné posúdiť nekatolícke a necirkevné teologické štúdiá. Je zrejmé, že len civilné uznanie titulu definovaného ako „štúdium teológie“ (aj keby sa nazývala katolíckou) nestačí na to, aby z neho vyplynuli cirkevné dôsledky. Platí to najmä, pokiaľ ide o vyučovanie teológie v seminároch, na fakultách katolíckej teológie a vo vyšších inštitútoch náboženských vied.
7. Teológia ako štúdium zamerané na kňazskú formáciu alebo na iné, vedecké špecializácie v teológii sa podstatne líši („substantial difference“) od vysokoškolského i nevysokoškolského štúdia zameraného na vzdelávanie učiteľov náboženstva, katechétov či iných cirkevných a sociálnych profesií.
Apoštolská konštitúcia Sapientia christiana (porov. čl. 84 – 87) upravuje aj zriadenie iných fakúlt, ktoré, hoci nie sú v úzkom zmysle teologické, predsa zahŕňajú teologické alebo im príbuzné predmety. Okrem týchto špecializovaných fakúlt existuje veľa ďalších typov inštitúcií, ktoré sú buď autonómne, alebo začlenené do iných akademických štruktúr, či s nimi prepojené. Nedávna Inštrukcia o vyšších inštitútoch náboženských vied (2008) sa z veľkej časti venuje práve tým inštitútom, ktoré musia byť vždy prepojené s teologickou fakultou.
Predsa však treba pripomenúť, že všetky druhy štúdií, ktoré sú prispôsobené podľa Inštrukcia o vyšších inštitútoch náboženských vied alebo iné podobné štúdiá poskytujúce kvalifikáciu na vyučovanie náboženstva na školách, sú zreteľne odlíšené od programov ponúkaných teologickými fakultami, a to tak na epistemologickej úrovni, ako aj z hľadiska povinných predmetov. Keďže akademický titul udeľovaný vyšším inštitútom náboženských vied nemôže byť uznaný ako ekvivalentný s tým, ktorý udeľuje teologická fakulta, tento titul neumožňuje bezprostredný vstup do vyššieho cyklu teologickej fakulty. Majúc na pamäti veľkú rozmanitosť takýchto inštitúcií, ako aj nimi poskytovaných kvalifikácií, v Európe, treba prv ako sa niektoré kurzy eventuálne uznajú ako súčasť teológie, pozorne posúdiť už uskutočnené štúdiá. To isté kritérium platí pre všetky diaľkové štúdiá alebo štúdiá elektronickou formou, ktoré nie sú legitímne uznané ako štúdium katolíckej teológie. Aj v týchto prípadoch je Kongregácia pre katolícku výchovu schopná poskytnúť spoľahlivé informácie.
Pokiaľ ide o všetky ostatné cirkevné štúdiá, mimo teológie (filozofia, cirkevné právo, atď.) dikastérium poskytne v nasledujúcom obežníku nevyhnutné usmernenia, ktoré budú v súlade so súčasným reformačným procesom v európskom vysokoškolskom svete.
So želaním úspešného pokračovania akademického roku 2008/2009 opätovne vyjadrujeme svoju úctu a posielame srdečné pozdravy
Zenon kardinál Grocholewski
Prefekt
Jean-Louis Burges OP
Sekretár