Cookies management by TermsFeed Cookie Consent
Zápas o kultúru života v Španielsku

Mons. Juan Antonio Martínez Camino, madridský pomocný biskup
 
 
I. Výzvy, na ktoré musela reagovať Cirkev v Španielsku:
 
1. Zbavenie   nenarodených   detí   ochrany   zákonom   z r. 1985 (zákon o umelom potrate).
2. Legalizácia umelého oplodnenia a pokusov na embryách v r. 1988.
3. Legalizácia tabletky „deň po“, v r. 1997.
4. Kampaň v prospech legalizácie eutanázie v r. 1998.
5. Právne redefinovanie manželstva ako zväzku hocakých dvoch občanov (s vynechaním sexuálnej odlišnosti) a „expresný rozvod“ v roku 2005.
6. Legalizácia aj nereprodukčného klonovania v r. 2006.
7. Právne úvahy o potrate ako práve ženy v roku 2010.
8. September 2014: vláda sťahuje reformu zákona z r. 2010 a ponecháva potrat ako právo.
 
II. Iniciatívy a aktivity Cirkvi v Španielsku na ochranu života:
 
a) Konferencia biskupov Španielska vydala nasledujúce dokumenty týkajúce sa cirkevnej náuky o rodine a manželstve:

1. Všeobecnej povahy: Rodina, svätyňa života a nádeje spoločnosti, inštrukcia plenárneho zasadania (2001): Pravda o ľudskej láske. Smernice o manželskej láske, rodovej ideológii a rodinnej legislatíve, plenárne zasadanie (2012).

2. Špecifickej povahy: Aj s potratovou tabletkou je to zločin, nóta Stálej komisie (1998); Eutanázia je nemorálna a protispoločenská, Stále komisia (1998); Direktórium pre pastoráciu rodín Cirkvi v Španielsku, plenárne zasadanie (2003) a Niekoľko usmernení o nezákonnosti umelej ľudskej reprodukcie a nespravodlivých praktikách, schválených zákonom, ktorý ich v Španielsku upravuje, plenárne zasadanie (2006).
 
Zorganizovala a pravidelne organizuje aj viaceré pastoračné akcie:

1. Zamerané na šírenie náuky Cirkvi: O eutanázii : 100 otázok a odpovedí, so vzorom Testamentu za život (1986); Potrat: 100 otázok a odpovedí (1991); Rodiaci sa ľudský život : 200 otázok a odpovedí (2007).
 
2. Každoročne organizuje dni rodiny, zamerané na  ochranu života; okrem nich tiež mimoriadne dni  s nasledujúcou tematikou: Boli stvorení ako muž a žena (2004); Zachráňte môj život (2009) a Rok modlitieb  za život; Je to môj život!... Je v tvojich rukách! (2010); (2011); Toto som ja... človek od počatia (2013).

3. Každoročné stretnutia biskupských delegátov za rodinu a život.

4. Každoročné kurzy pre tých, čo pôsobia v pastorácii rodín.

5. Iniciatívy na pomoc ženám v tehotenstve a informácie na tému.

b) Uskutočnili sa tiež viaceré občianske akcie inšpirované katolíckou vierou:
1981: Založenie Španielskej federácie združení za život.
1999: Vznik Španielskeho fóra pre rodinu (FEF) – federácie združení a inštitúcií, ktoré sa venujú rodine.
Vytvorenie Hazteoir.org, sieťového nástroja pre občiansku mobilizáciu (2001).
Manifestácia približne milióna občanov, ktorú zvolalo FEF pod mottom: „Rodina je dôležitá“ (2005).
 
Masová manifestácia FEF pod mottom: „Život je dôležitý“ (2010).
Masová manifestácia FEF pod mottom: „Na každom živote záleží“ (november 2014).
Masová manifestácia FEF pod mottom: „Na každom živote záleží“ (marec 2015).
 
II. Súčasný stav a návrhy do budúcnosti:
 
a) Počet potratov rastie (podľa štatistiky Ministerstva zdravia Španielska, zatiaľ čo v r. 1986 bolo len 411 potratov, v  r.  1987 už 17 180, v  r. 1990 bolo 37 231 potratov, v r. 2000 ich bolo 63 756 a v r. 2010 už 113 031). Populácia klesá (pokým v r. 1960 malo Španielsko 30 582 936 obyvateľov, v r. 2012 to bolo 46 818 216, no počnúc rokom 2013 začal počet obyvateľov klesať) a spoločnosť čoraz viac starne.

b) Dosiahlo sa niekoľko pozitívnych výsledkov v legislatívnej oblasti: (1) v roku 1985 výrok ústavného súdu: „Ľudský život je proces, ktorý začína tehotenstvom. Tým vzniká tretí jedinec odlišný od matky... Tento život je dobrom, ktoré si na základe svojho základného charakteru zaslúži primeranú ochranu aj prostredníctvom trestného zákona;“ (2) v roku 1995 výrok najvyššieho súdu: „Počatý plod je osobou so všetkými účinkami preň prospešnými... Nič prospešnejšie preň nejestvuje než zachovanie jeho psychickej a fyzickej integrity;“ (3) v roku 1998 a ani neskôr nebola zavedená legislatíva, ktorá by legalizovala eutanáziu, hoci v niektorých autonómnych regiónoch prešli v tomto zmysle dvojznačné zákony.

c) Je potrebná obnova svedomia a jazyka. V kultúrnom zápase sme v týchto rokoch mohli napredovať vďaka tomu, že zápas za život počatých detí bol čoraz viac chápaný  ako  úsilie  o  pravú  spravodlivosť  a solidaritu, nielen ako moralistický pohľad na život. Toto úsilie má teda za cieľ aj prospech spoločnosti a netýka sa výlučne súkromného a intímneho života občanov.

Používajme primeranejší jazyk. Jazyk je najdôležitejšou súčasťou kultúrneho zápasu. Tento jazyk sa na jednej strane snaží dať možnosť prehovoriť tým, ktorí ho nemajú. Možno sa nám podarilo zabrániť zákonom o eutanázii preto, že sme spolupracovali so združeniami venujúcimi sa ľuďom s postihnutím. Títo potrebujú hlas ma obranu svojich práv a na požadovanie zákonov, ktoré im poskytnú viac prostriedkov potrebných pre život, a  naopak,  na odmietnutie zákonov, ktoré ich diskriminujú a umožňujú ich elimináciu. Počaté deti, ktoré sa ešte len narodia, nemajú hlas, aby bránili svoje práva. Preto sme robili kampane, aby sme im poskytli hlas: „Chráň môj život!“ alebo „Toto som ja!“  Správne používanie jazyka si vyžaduje aj to, aby sme nehovorili o „nenarodených“ deťoch, ale o deťoch, ktoré sa „majú narodiť“; aby sme nehovorili o „homosexuálnom manželstve“, ale o „zväzku osôb rovnakého pohlavia“; slovo „homosexuálny“ sa v Španielsku neobjavuje ani jediný raz v  texte zákona z  r.  2005, ktorý by  sa nemal  nazýva „zákon o homosexuálnom manželstve“, ale „zákon o (deštrukčnej) legislatívnej zmene definície manželstva“.
 
Potrebujeme primeranejšiu a  väčšmi zaangažovanú katolícku výchovu a katechetické  pôsobenie,  zamerané na manželstvo a rodinu ako na miesto „pôvodu“ /“genesis“/ osoby. Zvlášť ohľadom významu katolíckeho učenia o prokreácii v rámci manželstva ako osobného miesta pre povolanie osoby k životu. Sme „ľudom života“ (Ján Pavol II., Evangelium vitae). To značí odvážnejšie ohlasovanie evanjelia. Bez Krista aj prirodzené dôvody zlyhávajú. Pojem dôstojnosti osoby sa stáva nejasným.  Z   evanjelia,   naopak,   vyviera   nádej,   ktorá  posilňuje dôvody nato, aby sme pochopili osobný  zmysel  každej ľudskej bytosti a  nutnosť vzťahu pravej, integrálnej  a plodnej lásky, ktorá je miestom rodokmeňa a starostlivosti o ľudskú osobu.