Mt 12, 50
Kongregácia pre katolícku výchovu
Dekrét o reforme cirkevného štúdia filozofie
Úvod
I. Aktuálna situácia
1. Pri evanjelizovaní sveta Cirkev pozorne sleduje a posudzuje rýchle prebiehajúce kultúrne zmeny, ktoré ovplyvňujú celú spoločnosť. Spomedzi týchto zmien dominantnej kultúry sa niektoré zvlášť hlboké týkajú koncepcie pravdy. Často sa možno stretnúť s nedôverou voči schopnostiam ľudského rozumu dospieť k objektívnej a univerzálnej pravde, na základe ktorej sú ľudia schopní orientovať sa vo svojom živote. Navyše aj vplyv humanitných vied a dôsledky vedecko-technologického rozvoja stavajú Cirkev pred nové výzvy.
2. Encyklikou Fides et ratio chcel pápež Ján Pavol II. zdôrazniť potrebu filozofie pre napredovanie v poznávaní pravdy a pre čoraz ľudskejší život na tejto zemi. Filozofia totiž „priamo prispieva k tomu, aby sa položila otázka o zmysle života a načrtla aj odpoveď“ (1). Táto otázka sa rodí z údivu, ktorý človek pociťuje zoči-voči ľudskej osobe a vesmíru, ale aj z bolestných a tragických skúseností, ktoré ho v živote sužujú. Filozofické poznanie „sa tak javí ako jedna z najvznešenejších úloh ľudstva“ (2).
II. „Pôvodné povolanie“ filozofie
3. Množstvo rôznych filozofických prúdov v priebehu dejín poukazuje na bohatstvo dôsledného a múdreho hľadania pravdy. Ak antická múdrosť reflektovala bytie z hľadiska kozmu, patristické a stredoveké myslenie toto poznanie prehĺbilo a očistilo, rozpoznávajúc vo vesmíre slobodne stvorené dielo múdreho a dobrého Boha (porov. Múd 13, 1–9; Sk 17, 24–28). Moderné filozofie osobitne vyzdvihli slobodu človeka, spontánnosť rozumu i jeho schopnosti odhaľovať a ovládať vesmír. V nedávnej dobe sa niekoľko súčasných filozofických prúdov, zvlášť citlivých na zraniteľnosť nášho poznania a našej ľudskosti, zameralo na uvažovanie o sprostredkujúcej úlohe jazyka (3) a kultúry. A konečne, prečo nespomenúť, že okrem západného myslenia prebiehajú mnohé a často veľmi významné snahy o pochopenie človeka, sveta a absolútna aj v iných kultúrach, napríklad ázijských a afrických. Toto ušľachtilé skúmanie myslenia a jazyka však nesmie nikdy zabudnúť na svoje ukotvenie v bytí. Metafyzická zložka je „záväzná cesta ako prekonať krízovú situáciu, ktorá dnes preniká veľkú časť filozofie, ako aj napraviť určité úchylky v správaní, ktoré sa rozšírili v našej spoločnosti“ (4). V tejto perspektíve sa filozofi naliehavo vyzývajú, aby pomohli filozofii znovu nadobudnúť jej „pôvodné povolanie“ (5): hľadať pravdu a jej metafyzický a sapienciálny rozmer.
4. Filozofická múdrosť (sapientia) sa zaoberá prvými a základnými princípmi reality a hľadá posledný a globálny zmysel existencie, čo jej umožňuje byť „rozhodujúcou kritickou inštanciou, ktorá ukazuje rozličným sféram vedných odborov ich spoľahlivosť a ich hranice“ a stať sa „aj poslednou inštanciou zjednocovania ľudskej vedy a ľudskej činnosti,“ ktorá ich bude „usmerňovať k jednému cieľu a jednému smeru, ktoré sú definitívne“ (6). Zo sapienciálneho charakteru filozofie vyplýva jej „autenticky metafyzický dosah, čiže schopnosť prekročiť empirické danosti, aby pri svojom hľadaní pravdy dospela k čomusi absolútnemu, poslednému, základnému“ (7), čo sa postupne spoznávalo v dejinách. Totiž metafyzika – alebo filozofia – sa najskôr zaoberá súcnom a jeho atribútmi a takto sa, hľadajúc prvú príčinu všetkého, pozdvihuje k poznaniu duchovných skutočností (8). Zdôrazňovanie sapienciálneho a metafyzického charakteru filozofie však nemožno chápať ako výlučné zameranie na filozofiu bytia, lebo pre poznanie reality sú potrebné všetky rozličné oblasti filozofie. Práve naopak, vlastná oblasť štúdia a špecifická metóda každej z nich sa rešpektuje v záujme lepšieho sprostredkovania reality i rozmanitosti ľudského poznania.
III. Filozofická formácia z hľadiska otvorenosti rozumu
5. Zoči-voči rozdrobenosti vedy, ktorá „nesie so sebou len čiastkový prístup k pravde a v dôsledku toho i trieštenie jej zmyslu“ a „narúša vnútornú jednotu súčasného človeka“, mocne zaznievajú slová Jána Pavla II.: „Práve preto, že si osvojujem to, čo pápeži niekoľkých generácií neprestajne vyučujú a čo sám Druhý vatikánsky koncil potvrdil, chcem dôrazne vysloviť, že človek je schopný dospieť k jednotnému a organickému vedeckému pohľadu. Toto je jedna z úloh, ktoré bude musieť kresťanské myslenie prijať v ďalšom tisícročí kresťanskej éry“ (9).
6. V kresťanskej perspektíve nemožno pravdu oddeliť od lásky. Na jednej strane je obrana a podpora pravdy esenciálnou formou lásky: „Obhajovať pravdu, s pokorou a presvedčivo ju predkladať a životom o nej vydávať svedectvo, sú náročné a nenahraditeľné formy lásky“ (10). Na druhej strane iba pravda umožňuje pravú lásku: „Pravda je svetlo, ktoré dáva láske zmysel a hodnotu“ (11). A konečne pravda je úzko spojená s dobrom: „Pravda znamená viac ako poznanie: poznanie pravdy má za cieľ poznanie dobra. To je tiež zmysel sokratovského pýtania sa: Čo je tým dobrom, ktoré nás robí pravdivými? Pravda nás robí dobrými, a dobrota je pravdivá“ (12). Ponúknutím organického pohľadu na poznanie, ktoré nie je oddelené od lásky, môže Cirkev poskytnúť svoj špecifický prínos a zároveň je schopná účinne vytvárať kultúrne a sociálne projekty (13).
7. Preto sa filozofia pestovaná na univerzitách vyzýva v prvom rade k tomu, aby sa ujala úlohy praktizovať, rozvíjať a brániť myslenie „v širokom rozsahu“, ukazujúc, že „stále je možné priestor nášho myslenia rozširovať [...], spájajúc navzájom teológiu, filozofiu i prírodné vedy, pri plnom rešpektovaní [...] ich vzájomnej nezávislosti, no s vedomím ich previazanosti, ktorá ich spája“ (14). Na inštitucionálnej úrovni je „veľkou úlohou univerzity“ znova objaviť „tento veľký logos“, „túto nesmiernu veľkosť rozumu“ (15).
IV. Filozofická formácia na cirkevných vysokých školách
8. Cirkev sa vždy veľmi zaujímala o filozofiu. Totiž rozum – ktorým bola pri stvorení obdarená každá osoba – je jedným z dvoch krídiel, ktorými sa človek povznáša ku kontemplácii pravdy, a filozofická múdrosť predstavuje vrchol, ktorý môže rozum dosiahnuť (16). Vo svete bohatom na vedecké a technické poznatky, no ohrozovanom relativizmom, je iba „horizont múdrosti“ (17) schopný priniesť integrujúci pohľad a dôveru v schopnosť rozumu slúžiť pravde. Preto Cirkev živo povzbudzuje k filozofickej formácii rozumu, ktorá bude bez akéhokoľvek zmiešavania či oddeľovania otvorená pre vieru (18).
9. Filozofia je okrem toho nevyhnutná pre teologické vzdelanie. Vskutku „teológia vždy potrebovala a potrebuje príspevok filozofie“ (19). Filozofia tým, že umožňuje hlbšie pochopenie zjaveného Božieho slova, ktoré má charakter transcendentnej a univerzálnej pravdy, sa vyhýba tomu, aby sa zastavila len na úrovni náboženského zážitku. Správne sa konštatovalo, že „kríza pokoncilovej teológie je do veľkej miery krízou jej filozofických základov [...]. Ak nebudú vyjasnené filozofické základy, teológia stratí pôdu pod nohami. Totiž už viac nebude jasné, pokiaľ človek môže skutočne poznať realitu a na akých základoch môže rozvíjať svoje myslenie a svoj jazyk“ (20).
10. A konečne, filozofická príprava osobitným spôsobom predstavuje „podstatný prvok intelektuálnej formácie“ budúcich kňazov: „Len zdravá filozofia môže pomôcť vypestovať v kandidátoch kňazstva vedomie ustanovujúceho vzťahu medzi ľudským duchom a pravdou, ktorá sa nám naplno zjavuje v Ježišovi Kristovi“ (21). Vskutku „štúdium filozofie by malo mať v štruktúre teologických štúdií a vo formácii kandidátov na kňazstvo pevné a neodmysliteľné postavenie. Nie je náhoda, že teologickým štúdiám predchádza určitý časový úsek, v ktorom sa počíta s osobitným záväzným štúdiom filozofie“ (22).
11. Primerané filozofické vzdelanie v rámci cirkevných akademických inštitúcií musí zahŕňať tak intelektuálny „habitus“, ako aj náležitý obsah.
Získaním správnych intelektuálnych, vedeckých a poznávacích návykov (habitus) sa rozum učí poznávať viac než len empirické dáta. Zvlášť intelektuálna diskusia v pluralistickej spoločnosti, ktorá je veľmi ohrozená relativizmom a rôznymi ideológiami, alebo v spoločnosti, kde chýba skutočná sloboda, si vyžaduje zo strany študentov na cirkevnej fakulte nadobudnutie solídnej filozofickej forma mentis. Takéto návyky umožňujú správne myslieť, poznávať a usudzovať a tiež viesť dialóg so všetkými rozhodne a bez strachu.
Rozmer návykov je spojený aj s dôkladným osvojením si nadobudnutého obsahu, teda vyplýva z poznania a hlbokého pochopenia najdôležitejších právd, získaného na základe filozofického úsilia, často pod vplyvom Božieho zjavenia. Aby sa dospelo k dôkladnému a ucelenému poznaniu človeka, sveta a Boha (23), je potrebná výučba filozofie zakorenenej „v stále platnom filozofickom dedičstve“, ktoré sa vyvíjalo počas dejín a zároveň bolo otvorené prijímať nové prvky, ktoré filozofické skúmanie prinieslo a naďalej prináša (24). Spomedzi týchto základných právd je niekoľko centrálnych a zvlášť aktuálnych: schopnosť dospieť k objektívnej a univerzálnej pravde a k pravdivému metafyzickému poznaniu (25); jednota tela a duše človeka (26); dôstojnosť ľudskej osoby (27); vzťah medzi prirodzenosťou a slobodou (28); význam prirodzeného zákona a „prameňov morálky“ (29), osobitne predmetu morálneho konania (30); nutnosť súladu medzi občianskym a mravným zákonom (31).
12. Mimoriadny význam pre získanie správnych intelektuálnych návykov, ako aj pre zrelé osvojenie si filozofického dedičstva, má filozofia sv. Tomáša Akvinského, ktorý dokázal dať „vieru do pozitívneho vzťahu s rozumom, ktorý v jeho dobe vládol“ (32). Preto ho i dnes nazývame „apoštolom pravdy“ (33). „Práve preto, že bezvýhradne šiel za pravdou, vedel vo svojom realizme uznať jej objektívnosť. Jeho filozofia je naozaj filozofiou bytia a nie jednoduchého zdania“ (34). Prednosť, ktorú Cirkev priznáva jeho metóde a jeho učeniu nie je výlučná, ale je „exemplárna“ (35).
V. Predložená reforma filozofických štúdií
13. Kongregácia pre katolícku výchovu vo svojej snahe o to, aby usmernenia Cirkvi čoraz operatívnejšie slúžili väčšej účinnosti evanjelizácie, upozorňuje na potrebu aktualizovať niektoré body apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana a príslušných Ordinationes tohto dikastéria (36). Predložená reforma cirkevných filozofických štúdií má pomôcť cirkevným inštitúciám vyššieho vzdelávania/vysokým školám účinne prispieť k dnešnému cirkevnému a kultúrnemu životu.
14. Je vhodné jasne rozlišovať medzi štúdiom na cirkevnej filozofickej fakulte a filozofickým kurzom, ktorý tvorí integrálnu súčasť štúdia na teologickej fakulte alebo v seminári. V inštitúcii, kde sa nachádza súčasne filozofická i teologická fakulta a kde filozofické kurzy tvoriace súčasť prvého cyklu päťročného štúdia teológie – podľa ich špecifickej povahy a platného normatívu – prebiehajú na filozofickej fakulte, rozhoduje o študijnom programe týchto kurzov dekan teologickej fakulty, pri rešpektovaní platného zákona a s využitím úzkej spolupráce s fakultou filozofie.
Keďže tento filozofický kurz je zameraný na teologickú formáciu a štruktúrovaný v súlade s touto požiadavkou, neumožňuje získať akademický stupeň vo filozofii, ktorý by mal kánonickú platnosť. Je ukončený certifikátom o absolvovaní filozofického štúdia, ktorý nemá platnosť akademického titulu, a niekedy sa vydáva – v súlade s novou legislatívou – iba potvrdenie o absolvovaných kurzoch a kreditoch získaných v rámci filozofických štúdií.
15. Reforma sa týka troch oblastí:
a) Cirkevná filozofická fakulta
Apoštolskou konštitúciou Sapientia christiana z roku 1979 sa na filozofickej fakulte zaviedli tri cykly štúdia (37) a zároveň trvanie prvého z nich bolo stanovené na dva roky (38). Vyše 30-ročná skúsenosť postupne viedla k poznaniu, že na dosiahnutie cieľov stanovených pre filozofiu spomínanou apoštolskou konštitúciou a zvlášť na to, aby študent dospel k „solídnej a koherentnej doktrinálnej syntéze“ (39), sú potrebné tri roky vzdelávania. V skutočnosti už niekoľko fakúlt a inštitútov začalo ponúkať vzdelanie, ktoré sa končí po trojročnom štúdiu cirkevným titulom bakalár filozofie. V tomto smere sa vyžaduje, aby sa do vývoja všeobecnej univerzitnej praxe – aj čo sa týka trvania akademických stupňov štúdia – zapojili všetky cirkevné filozofické fakulty, aby sa trojročné filozofické štúdium stalo conditio sine qua non pre získanie prvého akademicky uznávaného titulu z filozofie.
Druhý cyklus naďalej zahŕňa dvojročnú špecializáciu, po ktorej sa udeľuje licenciát. Tretí cyklus na doktorát vied, ktorý je minimálne trojročný, je určený predovšetkým tým, ktorí sa pripravujú učiť na vysokoškolskej úrovni, kde vedecká práca predstavuje podstatný prvok aj solídny základ pre vyučovanie.
b) Filozofická formácia na teologických fakultách a v seminároch
Spresňuje sa dĺžka trvania filozofickej formácie ako integrovanej súčasti štúdia teológie na teologických fakultách alebo v seminároch. Filozofická formácia bez toho, aby stratila vlastnú autonómiu, má slúžiť na odôvodnenie teologického poznania (40) a umožniť študentovi nadobudnúť správnu filozofickú a teologickú metodológiu a hermeneutiku, aby sa mohol náležite venovať vlastnému teologickému štúdiu a na konci filozoficko-teologického štúdia dospel k svojej vlastnej syntéze.
Prílišné zmiešavanie filozofických a teologických či iných predmetov má za následok nedostatočnú formáciu študentov, pokiaľ ide o náležité intelektuálne návyky, a tiež zmätok v metodológii s ohľadom na jednotlivé disciplíny a ich špecifický epistemologický status. Aby sa zabránilo narastajúcemu riziku fideizmu a vyhlo inštrumentalizácii a fragmentácii filozofie, je veľmi žiaduce sústrediť filozofické kurzy do prvých dvoch rokov filozoficko-teologickej formácie. Tieto filozofické štúdiá, prebiehajúce s ohľadom na štúdium teológie, majú byť v rámci tohto dvojročného cyklu spojené s úvodnými kurzami teológie.
Všetko, čo sa týka trvania, počtu kreditov a obsahu štúdia filozofie sa bude aplikovať aj v krajinách, kde je štúdium filozofie integrované do bakalárskeho programu na katolíckej vysokej škole mimo cirkevnej fakulty.
c) Kvalifikácia učiteľského zboru
Vážna zodpovednosť za zaistenie filozofickej formácie študentov si vyžaduje učiteľov, ktorí získali akademické tituly na cirkevných inštitúciách (cirkevné filozofické a teologické fakulty a k nim afiliované alebo agregované inštitúty) a ktorí majú náležitú vedeckú prípravu a sú schopní predkladať plodné dedičstvo kresťanskej tradície aktuálnym spôsobom (41).
16. Berúc do úvahy uvedené konštatovania, aktualizujeme články apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana a zodpovedajúcich Ordinationes Kongregácie pre katolícku výchovu týkajúce sa:
– počtu rokov na dosiahnutie stupňa bakalára filozofie;
– obsahu štúdia prvého cyklu na cirkevnej filozofickej fakulte;
– cursus studiorum filozofie tvoriaceho integrálnu súčasť prvého cyklu na teologickej fakulte alebo v seminári, alebo v rámci univerzitnej formácie (porov. 15 b);
– stanovenia niektorých predpisov týkajúcich sa učiteľského zboru;
– afiliácie trojročného štúdia filozofie.
II. časť
Normy apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana
Časti apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana, ktoré ostávajú nezmenené, sú uvedené v kurzíve.
Články 72 a, 81 a 83 sa menia nasledovne:
Čl. 72 a) [Curriculum štúdia na teologickej fakulte]
Čl. 72 Štúdium na fakulte posvätnej teológie obsahuje:
a) prvý základný cyklus, ktorý trvá päť rokov čiže desať semestrov, alebo tri roky, ak sa vyžadujú predtým dva roky filozofie.
Prvé dva roky majú byť venované prevažne solídnej filozofickej formácii, ktorá je nevyhnutná pre náležité štúdium teológie. Stupeň bakalára dosiahnutý na cirkevnej filozofickej fakulte nahrádza kurzy filozofie v prvom cykle na teologických fakultách. Akademický stupeň bakalára filozofie dosiahnutý na necirkevnej fakulte nie je dôvodom na úplné zbavenie študenta povinnosti navštevovať kurzy filozofie v prvom cykle na teologickej fakulte.
Nech sú teologické disciplíny podávané tak, aby poskytovali prirodzený výklad celej katolíckej náuky spolu s úvodom do metódy vedeckého teologického výskumu.
Cyklus sa končí akademickým stupňom bakalára alebo iným primeraným akademickým stupňom stanoveným v štatútoch [fakulty].
Čl. 81 [Curriculum štúdia na cirkevnej filozofickej fakulte]
Čl. 81 Štúdium na filozofickej fakulte obsahuje:
a) prvý základný cyklus počas troch rokov čiže šiestich semestrov, v ktorom sa podáva ucelený výklad rozličných filozofických smerov, ktoré hovoria o svete, človeku a Bohu, aj dejiny filozofie spolu s úvodom do metódy vedeckého výskumu;
b) druhý cyklus, tzv. špecializácie, počas dvoch rokov čiže štyroch semestrov, v ktorom sa na špeciálnych predmetoch a seminároch prehlbuje filozofické uvažovanie v niektorom filozofickom smere;
c) tretí cyklus, v ktorom sa za obdobie minimálne troch rokov dosiahne filozofická zrelosť, najmä vypracovaním doktorskej dizertačnej práce.
Čl. 83 [Diplomy požadované od študentov]
Čl. 83 Aby niekto mohol byť prijatý na filozofickú fakultu do prvého cyklu, musí mať ukončené štúdium požadované podľa normy čl.32 tejto konštitúcie.
V prípade, ak by chcel študent, ktorý úspešne absolvoval riadne kurzy filozofie v prvom cykle na teologickej fakulte, pokračovať v štúdiu filozofie s cieľom získať titul bakalára filozofie na cirkevnej filozofickej fakulte, treba brať do úvahy kurzy, ktoré absolvoval počas spomenutého programu.
APLIKAČNÉ NORMY (Ordinationes)
Predpisy na správne aplikovanie apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana
Časti Predpisov na správne aplikovanie apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana, ktoré ostávajú nezmenené sú uvedené v kurzíve.
Čl. 51 1o a) [Curriculum štúdia na teologickej fakulte]
Povinné predmety sú:
1o V prvom cykle:
a) Filozofické predmety požadované na teológii sú najmä systematická filozofia so svojimi hlavnými časťami a dejiny filozofie (antickej, stredovekej, novovekej, súčasnej). Systematická výučba musí okrem všeobecného úvodu zahŕňať základné časti filozofie: 1) metafyziku (chápanú ako filozofia bytia a prirodzená teológia), 2) filozofiu prírody, 3) filozofiu človeka, 4) morálnu a politickú filozofiu, 5) logiku a filozofiu poznania.
– vylúčené sú humánne vedy, čisto filozofické disciplíny (porov. Ord. čl. 60, 1° a) musia predstavovať aspoň 60% z celkového počtu kreditov v prvých dvoch rokoch. Na každý rok sa musí naplánovať taký počet kreditov, aký prináleží jednému ročníku denného univerzitného štúdia.
– je veľmi žiaduce, aby sa kurzy filozofie sústredili do prvých dvoch rokov filozoficko-teologickej formácie. Toto filozofické štúdium sa s ohľadom na štúdium teológie v rámci dvojročného cyklu spája s úvodnými kurzami teológie.
Čl. 52
V päťročnom vzdelávaní v prvom cykle treba dbať na to, aby sa všetky predmety prednášali v takom poriadku, rozsahu a vlastnou metódou, aby sa harmonicky a účinne snažili študentom odovzdávať pevné, organické a kompletné vzdelanie v teológii, aby sa stali schopnými ďalej študovať v druhom cykle, aby vedeli správne vykonávať určité cirkevné služby.
Čl. 52 bis [Kvalifikácia profesorov filozofie na teologickej fakulte]
Z počtu učiteľov, ktorí učia filozofiu, musia mať aspoň traja požadované filozofické tituly (porov. Ord., čl. 17 a 61, b). Musia byť stabilnými učiteľmi, teda venovať sa na plný úväzok vyučovaniu filozofie a bádaniu v tejto oblasti.
Čl. 59 [Ciele cirkevnej filozofickej fakulty]
§ 1. Filozofický výskum a výučba filozofie na cirkevnej filozofickej fakulte musia byť zakorenené v „trvale platnom filozofickom dedičstve“ (42), ktoré sa vyvinulo počas dejín, berúc do úvahy najmä dielo sv. Tomáša Akvinského. Filozofia vyučovaná na cirkevnej fakulte zároveň musí byť otvorená pre prínosy, ktoré priniesli a stále prinášajú najnovšie výskumy v tejto oblasti. Pritom treba zdôrazňovať sapienciálny a metafyzický rozmer filozofie.
§ 2. Filozofia nech sa prednáša tak, aby študenti v prvom cykle, ktorí dosiahnu stupeň bakalár nadobudli pevnú a ucelenú syntézu náuky, aby sa naučili skúmať a rozlišovať rôzne filozofické smery a zvykli si na osobné filozofické uvažovanie. Ak študenti prvého cyklu teologických štúdií navštevujú kurzy prvého cyklu na filozofickej fakulte, nech sa bdie nad tým, aby sa zachovala špecifickosť obsahu a cieľa každého zo vzdelávacích kurzov. Po ukončení filozofickej formácie nebude udelený akademický titul vo filozofii (porov. Sapientia christiana, čl. 72 a), ale študenti môžu požadovať certifikát ako potvrdenie o absolvovaných kurzoch a získaných kreditoch.
§ 3. Vzdelanie získané v prvom cykle si možno doplniť v nasledujúcom cykle tej istej špecializácie, a to hlbším zameraním sa na jednu časť filozofie a väčším úsilím študenta, pokiaľ ide o filozofické myslenie.
§ 4. Je vhodné jasne rozlišovať medzi štúdiom na cirkevnej filozofickej fakulte a filozofickým kurzom, ktorý tvorí integrálnu súčasť štúdií na teologickej fakulte alebo v seminári. V inštitúcii, kde sa nachádzajú súčasne filozofická i teologická cirkevná fakulta, a kde filozofické kurzy tvoriace súčasť prvého cyklu päťročného štúdia teológie, prebiehajú na filozofickej fakulte, rozhoduje o študijnom programe dekan teologickej fakulty, pri rešpektovaní platného zákona a s využitím úzkej spolupráce s filozofickou fakultou.
Čl. 60 [Curriculum štúdia na cirkevnej filozofickej fakulte ]
V jednotlivých cykloch sa vyučujú tieto disciplíny:
1° V prvom cykle:
a) Základné povinné predmety:
- Všeobecný úvod, ktorý sa zameriava zvlášť na zdôraznenie sapienciálneho charakteru filozofie.
- Základné filozofické disciplíny: 1) metafyzika (chápaná ako filozofia bytia a prirodzená teológia), 2) filozofia prírody, 3) filozofia človeka, 4) morálna a politická filozofia, 5) logika a filozofia poznania. Vzhľadom na osobitný význam metafyziky musí tomuto predmetu prislúchať primeraný počet kreditov.
- Dejiny filozofie: antickej, stredovekej, novovekej i súčasnej. Pozorné štúdium najvplyvnejších prúdov nech sprevádza, pokiaľ je to možné, čítanie textov najvýznamnejších autorov. Podľa potreby sa pridáva aj štúdium lokálnej filozofie.
Základné povinné predmety musia tvoriť aspoň 60% a nemajú prekročiť 70% z počtu kreditov prvého cyklu.
b) Doplnkové povinné predmety:
- Štúdium vzťahu medzi rozumom a kresťanskou vierou, ako aj medzi filozofiou a teológiou, zo systematického i dejinného pohľadu, ktoré zohľadňuje tak autonómiu jednotlivých oblastí, ako aj ich vzájomný vzťah. (43)
- Latinčina v takom stupni, aby sa dali pochopiť filozofické diela (najmä kresťanských autorov) vydané v tomto jazyku. Rovnaké ovládanie latinčiny treba dosiahnuť v priebehu prvých dvoch rokov.
- Moderný jazyk, odlišný od materinského jazyka, ktorý treba zvládnuť pred koncom tretieho ročníka.
- Úvod do metodológie štúdia a vedeckej práce, ktorý je uvedením do používania nástrojov výskumu a do praxe argumentačnej diskusie.
c) Voliteľné doplnkové predmety z oblastí:
- literatúry a umenia;
- nejakej humanitnej vedy alebo nejakej prírodnej vedy (napríklad psychológie, sociológie, histórie, biológie, fyziky). Osobitne treba dozrieť na nadviazanie vzťahu medzi vedami a filozofiou.
Nejaká ďalšia voliteľná filozofická disciplína: napríklad filozofia vedy, filozofia kultúry, filozofia umenia, filozofia techniky, filozofia jazyka, filozofia práva, filozofia náboženstva.
2° V druhom cykle:
Špeciálne disciplíny, ktoré sa majú primerane rozdeliť na rôzne odbory podľa odlišných špecializácií s vlastnými cvičeniami a seminármi a tiež s určitou napísanou prácou.
Výučba a prehĺbenie znalosti gréčtiny alebo ďalšieho moderného jazyka okrem toho, ktorý sa požaduje v prvom cykle, alebo hlbšie osvojenie si toho prvého.
3° V treťom cykle:
Štatúty fakulty nech určia, aké špeciálne predmety s akými cvičeniami a seminármi sa majú prednášať. Bude potrebné štúdium ďalšieho jazyka alebo hlbšie osvojenie si jedného z jazykov, ktoré sa už študovali.
Čl. 61 [Učitelia na cirkevnej filozofickej fakulte]
a) Fakulta musí stabilne zamestnávať aspoň sedem náležite kvalifikovaných učiteľov, tak aby títo mohli zaistiť vyučovanie všetkých základných povinných predmetov (porov. Ord. čl. 60 1°; čl. 45, § 1, b).
Osobitne v prvom cykle musí mať aspoň päť stálych učiteľov v nasledovnom zložení: jeden na metafyziku, jeden na filozofiu prírody, jeden na filozofiu človeka, jeden na morálnu a politickú filozofiu, jeden na logiku a filozofiu poznania.
Pokiaľ ide o ďalšie povinné i voliteľné predmety môže fakulta požiadať o pomoc iných učiteľov.
b) Učiteľ je spôsobilý vyučovať na cirkevnej inštitúcii, ak dosiahol akademické stupne požadované na cirkevnej filozofickej fakulte (porov. Ord., čl. 17).
c) Ak učiteľ nemá ani doktorát ani licenciát podľa kánonického práva, môže byť uznaný ako stabilný učiteľ iba za podmienky, že jeho filozofické vzdelanie je tak čo do obsahu, ako aj metódy v súlade s tým, čo požaduje cirkevná fakulta. Pri posudzovaní kandidátov na vyučovanie na cirkevnej filozofickej fakulte treba brať do úvahy: nevyhnutnú odbornosť v oblasti, ktorá je im zverená; náležitú otvorenosť voči celkovému poznaniu; súlad ich publikácií a ich didaktickej činnosti s pravdivým učením viery; vedomosti primerane prehĺbené harmonickým vzťahom medzi vierou a rozumom.
d) Treba zaistiť, aby mala cirkevná filozofická fakulta vždy väčšinu stabilných učiteľov, ktorí majú cirkevný doktorát z filozofie alebo aspoň licenciát z niektorej posvätnej vedy, v prípade, že majú doktorát z filozofie získaný na necirkevnej univerzite.
Čl. 62 [Niektoré osobitné normy pre cirkevné filozofické fakulty a afiliované inštitúty]
Nato, aby mohol byť študent pripustený na druhý cyklus filozofického štúdia, je vo všeobecnosti nutné, aby mal cirkevný titul bakalár filozofie.
Ak študent zavŕšil filozofické štúdium na necirkevnej filozofickej fakulte v rámci katolíckej univerzity alebo na inej vysokej škole, môže byť pripustený do druhého cyklu iba po tom, ako na vhodnej skúške preukáže, že jeho príprava je porovnateľná s tou, ktorú poskytuje cirkevná filozofická fakulta, a po doplnení eventuálnych nedostatkov pokiaľ ide o roky a študijný plán stanovený pre prvý základný cyklus v Ordinationes. Výber kurzov musí napomáhať syntézu vyučovaných predmetov (porov. Sap. christ., čl. 81, a). Na záver tohto integrujúceho štúdia bude študent pripustený do druhého cyklu bez toho, aby musel mať cirkevný titul bakalár filozofie.
Čl. 62 bis
[Prispôsobenie noriem týkajúcich sa afiliácie a agregácie s ohľadom na štúdium filozofie]
§ 1. Berúc do úvahy reformu prvého trojročného cyklu cirkevných štúdií filozofie, ktorý sa končí titulom bakalár filozofie, musí byť afiliácia filozofie v súlade s tým, čo bolo stanovené pre prvý cyklus, tak ohľadne počtu rokov, ako aj študijného programu (porov. Ord. čl. 60, 1°); počet stabilných učiteľov na afiliovanom filozofickom inštitúte musí byť aspoň päť s požadovanou kvalifikáciou (porov. Ord., čl. 61).
§ 2. Berúc do úvahy reformu druhého dvojročného cyklu cirkevných štúdií filozofie, ktorý sa končí licenciátom z filozofie, musí byť agregácia filozofie v súlade s tým, čo bolo stanovené pre prvý a druhý cyklus, tak ohľadne počtu rokov, ako aj programu štúdia (porov. Sap. christ., čl 72 a) a b); Ord., čl. 60); počet stabilných učiteľov na agregovanom filozofickom inštitúte musí byť aspoň šesť s požadovanou kvalifikáciou (porov. Ord., čl. 61).
[Prispôsobenie noriem týkajúcich sa filozofického študijného programu/plánu zaradeného do prvého cyklu afiliovaného teologického inštitútu]
§ 3. Berúc do úvahy reformu filozofického študijného programu zaradeného do prvého filozoficko-teologického cyklu, ktorý sa završuje stupňom bakalára teológie, musí byť filozofická formácia na afiliovanom teologickom inštitúte v súlade s tým, čo je nariadené ohľadne študijného programu (porov. Ord., čl. 51, 1°); stabilní učitelia filozofie musia byť aspoň dvaja.
Prechodné normy
Čl. 65. Nadobudnutím platnosti tohto dekrétu sa rušia články 72, 81 a 83 apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana a články 51, 52, 59, 60, 61 e 62 Ordinationes.
Čl. 66. Všetky akademické cirkevné filozofické a teologické inštitúty sa musia prispôsobiť tomuto dekrétu od začiatku akademického roku 2012 – 2013.
Quæ hoc decreto statuuntur, Summus Pontifex Benedictus XVI, in Audientia infrascripto Cardinali Præfecto recenter concessa, rata habuit et confirmavit, innovatos autem articulos 72, 81 et 83 Constitutionis Apostolicæ Sapientia christiana in forma specifica approbavit, contrariis quibuslibet non obstantibus, atque publici iuris fieri iussit.
Datum Romæ, ex ædibus eiusdem Congregationis, in memoria sancti Thomæ Aquinatis, die XXVIII mensis Ianuarii, A. D. MMXI.
Kard. Zenon Grocholewski
prefekt
Ioannes Ludovicus Brugues OP,
sekretár
Poznámky pod čiarou
(1) Encyklika Fides et ratio (14. september 1998), Bratislava : Vydavateľstvo Don Bosco, 1998, 3. V encyklike Ján Pavol II. sústreďuje pozornosť na tému pravdy a jej základu vo vzťahu k viere, čím nadväzuje na reflexiu v encyklike Veritatis splendor (6. august 1993) ohľadne pravdy v oblasti morálky (porov. Fides et ratio, 6), ktorá zahŕňa aj niektoré čisto racionálne pravdy.
(2) Fides et ratio, 3.
(3) Porov. Fides et ratio, 84.
(4) Fides et ratio, 83.
(5) Porov. Fides et ratio, 6.
(6) Fides et ratio, 81.
(7) Fides et ratio, 83.
(8) Porov. SV. TOMÁŠ AKVINSKÝ, Komentár k Aristotelovej metafyzike, úvod; porov. BENEDIKT XVI., encyklika Deus caritas est (25. december 2005), Trnava : SSV, 2006, 9.
(9) Fides et ratio, 85.
(10) BENEDIKT XVI., encyklika Caritas in veritate (29. jún 2009), Trnava : SSV, 2009, 1.
(11) Caritas in veritate, 3.
(12) BENEDIKT XVI., Príhovor na stretnutí v Università degli Studi di Roma La Sapienza (17. január 2008), L’Osservatore Romano (17. január 2008), 4 – 5.
(13) Porov. Caritas in veritate, 5.
(14) BENEDIKT XVI., Príhovor k účastníkom Cirkevného národného konventu, Verona (19. október 2006), L’Osservatore Romano (20. október 2006), 6 – 7.
(15) BENEDIKT XVI., Stretnutie s vedcami v Aula Magna Univerzity v Regensburgu (12. september 2006), AAS 98 (2006), 728 – 739.
(16) „Viera a rozum sú ako dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku kontemplácii o pravde” (Fides et ratio, úvod).
(17) Fides et ratio, 106.
(18) Porov. Fides et ratio, 77; porov. Deus caritas est, 10, 29.
(19) Fides et ratio, 77.
(20) JOSEPH RATZINGER, “L’unità di missione e persona nella figura di Giovanni Paolo II”, 1998, in: Giovanni Paolo II. Il mio amato predecessore, Città del Vaticano a Cinisello Basalmo, 2007, s. 16.
(21) JÁN PAVOL II., posynodálna apoštolská exhortácia Pastores dabo vobis (25. marec 1992), Trnava : SSV, 1994, 52.
(22) Fides et ratio, 62; porov. Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis (19. marec 1985), 59 – 61.
(23) Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, dekrét o kňazskej formácii Optatam totius, n. 15.
(24) KKP, kán. 251; porov. KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU, Výučba filozofie v seminároch (20. január 1972), III, 2, Rím, 1972, s. 11 – 13.
(25) Porov. Fides et ratio, 27, 44, 66, 69, 80, atď.
(26) Porov. Veritatis splendor, Trnava : SSV, 1994, 48 – 49.
(27) Porov. Fides et ratio, 60, 83, atď.; porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, pastorálna konštitúcia Gaudium et spes, 12 – 22.
(28) Porov. Veritatis splendor, 46 – 47.
(29) Porov. Veritatis splendor, 43 – 44, 74; porov. MEDZINÁRODNÁ TEOLOGICKÁ KOMISIA, Hľadanie univerzálnej etiky. Nový pohľad na prirodzený zákon, 27. marec 2009.
(30) Porov. Veritatis splendor, 72.
(31) Porov. JÁN PAVOL II., encyklika Evangelium vitae (25. marec 1995), Trnava : SSV, 1995, 68 – 74; porov. Deus caritas est, 28.
(32) BENEDIKT XVI., Príhovor k rímskej kúrii pri príležitosti vianočných sviatkov, 22. decembra 2005, OR (23. decembra 2005), 4 – 6.
(33) PAVOL VI., encyklika Lumen Ecclesiae (20. november 1974), AAS 66 (1974), 673 – 702, 10.
(34) Fides et ratio, 44; porov. JÁN PAVOL II., Príhovor na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (17. november 1979), L’Osservatore Romano (19. – 20. november 1979), 2 – 3, 6.
(35) JÁN PAVOL II., Príhovor účastníkom Medzinárodného tomistického kongresu (13. september 1980), L’Osservatore Romano (14. september 1980), 1 – 2, 2.
(36) Porov. JÁN PAVOL II., apoštolská konštitúcia Sapientia christiana, Trnava : SSV, 1999, čl. 93.
(37) Porov. čl. 81; porov. PIUS XI., apoštolská konštitúcia Deus scientiarum Dominus (24. máj 1931), AAS 23 (1931), 241 – 262, čl. 41 – 46.
(38) Porov. Sapientia christiana, čl. 81a.
(39) KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU, Predpisy na správne zachovávanie apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana (29. apríl 1979). Trnava : SSV, 1999, čl. 59, § 1.
(40) Porov. Fides et ratio, 77.
(41) Porov. Fides et ratio, 105.
(42) Porov. KKP, kán. 251 a DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, dekrét Optatam totius, 15.
(43) Porov. Fides et ratio, 75, kde sa odmieta „teória takzvanej ,oddelenej filozofie‘“, ktorá „požaduje nezávislosť myslenia“, pričom však potvrdzuje aj istú nezávislosť filozofie, keď „filozofia prejavuje zákonitú snahu byť autonómnym výkonom, ktorý postupuje podľa svojich vlastných zákonov a používa len sily rozumu“.