Rímskokatolícka cirkev

Tridentský koncil (1545-1563) sa v rámci svojho programu zaoberal aj otázkou zriadenia nových biskupstiev, menovite na návrh delegátov z Uhorska, biskupov Juraja Dražkoviča, Andreja Dudiča a Jána Kolozsváriho. Bolo potrebné z rozsiahleho a ťažko zvládnuteľného ostrihomského arcibiskupstva vytvoriť menšie a lepšie organizované celky.
     Peter Pázmány mal túto vec na zreteli, ale v jeho dobe nebolo dosť možností ju realizovať. Prekážkou uskutočnenia tejto myšlienky bolo jednak turecké panstvo v Uhorsku a jednak otázka hmotného zabezpečenia nových biskupstiev.
     Zrušenie jezuitského rádu v r. 1773 podstatne pomohlo uskutočniť tieto snahy, lebo z ich majetkov bolo možné hmotne zabezpečiť zamýšľané nové biskupstvá.
     Cisárovná Mária Terézia, zriaďovacou listinou z 15. januára 1776, vymedzuje územie rožňavského biskupstva župami: Gemer, Novohrad, Malohont, Turňa, južný Spiš a časť Horehronu. V sídle biskupstva bola zriadená sídelná kapitula so 6 kanonikmi. Zriaďovacia listina pripomína, že založením nového biskupstva sa sleduje nielen rozšírenie a upevnenie pravej viery, ale usiluje sa aj o zabezpečenie blaha a pokoja krajiny.
     Bulou Pia VI. „Apostolatus officii“ zo dňa 13. marca 1776 bolo založenie rožňavského biskupstva schválené a prvým rožňavským biskupom bol menovaný Ján Galgóczy, kancelár trnavskej univerzity a novomestský veľprepošt. Realizácia a organizácia nového biskupstva sa značne zdržala, lebo Ján Galgóczy do Rožňavy vôbec neprišiel a dňa 5. apríla 1776 zomrel. Kapitula začala svoju činnosť neskôr, pretože prvý veľprepošt sídelnej kapituly, ktorým bol menovaný bratislavský kanonik ThDr. Ján Fándly, rodom z Humenného, sa tejto hodnosti z osobných dôvodov vzdal. Kapitula v Rožňave bola zorganizovaná dňa 20. novembra 1776, len deň pred uvedením nového biskupa do úradu.
     Vlastné dejiny biskupstva sa začínajú dňom 21.novembra 1776, kedy ostrihomský pomocný biskup Anton Révay, rodom zo Štiavničky v Turci, bol uvedený do úradu. Usiloval sa navštíviť všetkých 67 farností svojej diecézy. Postaral sa aj o to, aby ochrancom a nebeským patrónom novej diecézy bol sv. Ján Nepomucký. Skôr než mohol splniť svoje predsavzatie, bol roku 1780 menovaný biskupom v Nitre, kde po troch rokoch zomrel.
     Veľký význam pre rozvoj náboženského a kultúrneho života malo založenie pobočky Slovenského učeného tovarišstva v Rožňave v roku 1793. Nemalou mierou sa o založenie pričinili členovia kapituly. Avšak o činnosti rožňavskej pobočky Slovenského učeného tovarišstva a o jej zániku sa zatiaľ nenašli žiadne stopy, iba mená niektorých jej členov.
     Po zriadení košického a satumarského biskupstva z rozsiahlej jágerskej diecézy, v roku 1804, bola táto povýšená na arcibiskupstvo a jágerskému metropolitovi bolo podriadené aj rožňavské biskupstvo. Politická situácia za napoleonských vojen spôsobila, že rožňavský biskupský stolec zostal neobsadený niekoľko rokov, až napokon roku 1815 ho zaujal pätikostolský kanonik Ladislav Esterházy, ktorý už od roku 1811 ako kapitulárny vikár spravoval diecézu. V roku 1814 zriadil a postavil bohoslovecké učilište. Pri tom sa veľmi zadĺžil, čo malo za následok sekvestráciu biskupských dôchodkov. Pre nedostatok duchovných pričlenil v roku 1811 rožňavskú farnosť sídelnej kapitule. Po 50-tich rokoch od založenia biskupstva bol biskupom prvý raz menovaný rožňavský kňaz Ján Scitovský (1785-1866), rodom z Košickej Belej.
     Štátoprávne zmeny po prvej svetovej vojne spôsobili aj zmenu územia rožňavského biskupstva tým, že 19 farností zostalo mimo hraníc Československej republiky. Podobne ostalo 19 farností mimo Československej republiky pri poslednej úprave hraníc s Maďarskou republikou.
     Po páde totalitného režimu v Československu bol na biskupský stolec v Rožňave menovaný v roku 1990 Eduard Kojnok, čím sa opäť začína rozvoj diecézy vo viacerých smeroch. Pre lepšiu organizáciu starostlivosti o duchovné dobro veriacich bolo zriadených deväť nových farností. Starostlivosť o partikulárne cirkvi preukázal Svätý Otec Ján Pavol II. aj vtedy, keď na jeseň roku 2002 menoval pre túto diecézu biskupa koadjútora Vladimíra Fila.
     Významným dňom rožňavskej diecézy sa stal 13. september 2003, kedy Svätý Otec Ján Pavol II. navštívil ako prvý pápež túto diecézu aby „povzbudil bratov vo viere“. Tým dal jasne najavo, že starostlivosť najvyššieho pastiera o Cirkev je konkrétna a osobná.