Rímskokatolícka cirkev

Prvým arcibiskupom, sídliacim v Ostrihome (Cathedralis S. Adalberti), je v dokumentoch spomínaný Dominik (1000 až 1002). Po ňom nasledoval rad arcibiskupov. Až keď roku 1543 padol do rúk Turkov aj Ostrihom, presťahoval sa arcibiskup aj s kapitulou do Trnavy. Pri plnení štátnych povinností sa dlhšie zdržiaval aj v Bratislave. Ostrihomskými arcibiskupmi v Trnave boli:
1527 — 1549 Pavol de VARDA, arcibiskup (od 1543)
1551    Juraj MARTINUSIUS, kardinál, arcibiskup
1553 — 1568 Mikuláš OLÁH, arcibiskup
1569 — 1573 Anton VRANCHICH, kardinál, arcibiskup
1573 — 1586 Mikuláš TELEGDY, biskup, arcibiskupský vikár
1587 — 1592 Ján KUTASSI, biskup, arcibiskupský vikár
1592 — 1596 Ján SERÉDI, biskup, arcibiskupský vikár
1596    Štefan FEHÉRKÕI, arcibiskup
1597 — 1601 Ján KUTASSI, arcibiskup
1602 — 1605 Štefan SZUCHAI, biskup, arcibiskupský vikár
1607 — 1615 František FORGÁCH, kardinál, arcibiskup
1616 — 1637 Peter PÁZMÁNY, kardinál, arcibiskup
1637 — 1641 Imrich LÓSI, arcibiskup
1642 — 1666 Juraj LIPAI, arcibiskup
1666 — 1685 Juraj SELEPČÉNI, arcibiskup
1685 — 1695 Juraj SÉCSENI, arcibiskup
1695 — 1707 Leopold KOLONICH, kardinál, arcibiskup
1707 — 1721 Christián August von SACHSEN, kardinál, arcib.
1725 — 1745 Imrich ESZTERHÁZI, arcibiskup
1751 — 1757 Mikuláš CSÁKI, arcibiskup
1764 — 1776 František BARKÓCZI, arcibiskup
1776 — 1799 Jozef BATYÁNY, kardinál, arcibiskup
1808 — 1809 Karol Ambróz von ESTE, arcibiskup
1819 — 1831 Alexander RUDNAI, kardinál, arcibiskup
Kardinál A. Rudnai sa v roku 1820 vrátil aj s kapitulou do Ostri¬homu. Rozdeliť priveľké územie Ostrihomskej arcidiecézy na dve biskupstvá navrhol pápežovi Urbanovi VIII. v relácii Ad limina apostolorum z 2. novembra 1636 už kardinál Peter Pázmány. Anticipoval tým vyčlenenie Spišskej, Banskobystrickej a Rožňavskej diecézy z Ostrihomskej arcidiecézy roku 1776.


Po rozdelení Ostrihomskej arcidiecézy na tri vikariáty: budapeštiansky, ostrihomský a trnavský, sa Trnava stala sídlom vikariátu s vikármi:
1886 — 1893 Jozef BOLTIZÁR, biskup, arcibiskupský vikár
1893 — 1901 František SZILÁNYI, arcibiskupský vikár
1902 — 1916 Pavol JEDLIČKA, arcibiskupský vikár
1916 — 1919 Ladislav BÁTHI, arcibiskupský vikár
1919 — 1922 Richard OSVALD bol menovaný za vikára s fakultami generálneho vikára nielen pre trnavský vikariát, ale pre celé územie Ostrihomskej arcidiecézy, nachádzajúce sa v Československu.


29. mája 1922 vzala Svätá Stolica toto územie do vlastnej správy a zriadila Apoštolskú administratúru, ktorú spravoval apoštolský administrátor. Boli nimi:

1. Mons. ThDr. Pavol JANTAUSCH. Narodil sa vo Vrbovom 27. júna 1870. Na gymnáziu študoval v Trnave, Bratislave a Ostrihome. Zmaturoval v Trnave 15. júna 1889. Teológiu študoval na Pázmaneu vo Viedni, štúdium ukončil doktorátom. Za kňaza ho vysvätili 21. septembra 1893. Ako kaplán pôsobil v Topoľčanoch, Smoleniciach, Bojnej a v Bratislave-Blumentáli. V roku 1899 sa stal farárom v Dubovej a v rokoch 1906-1922 v Ludaniciach. 29. mája 1922 ho pápež Pius XI. poveril správou slovenskej časti Ostrihomského arcibiskupstva s funkciou apoštolského adminis¬trátora. Za biskupa bol konsekrovaný 14. júna 1925 v Trnave ako titulárny biskup prienenský. V školskom roku 1936/37 sa pričinil o otvorenie Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Bol vymenovaný za jej veľkého kancelára. V školskom roku 1938/39 zriadil Rímskokatolícke biskupské gymnázium v Trnave. Vo svojom rodisku dal vybudovať r. 1930 kláštor premonštrátok a ďalší z jeho iniciatívy vznikol v Dvorníkoch pri Hlohovci. Bol zakladajúcim členom Spolku sv. Vojtecha a v rokoch 1922-32 predsedom podporného Spolku Kolégia sv. Svorada. Veľké finančné čiastky venoval na stavbu cirkevných škôl a na misie. Zomrel 29. júna 1947 v Trnave. Pochovali ho v rodisku.
Boží služobník mons. ThDr. Michal BUZALKA. Narodil sa 18. septembra 1885 vo Svätom Antone. Po absolvovaní benediktínskeho gymnázia v Ostrihome študoval teológiu na univerzite vo Viedni. Tu prijal 14. júla 1908 kňazskú vysviacku. V roku 1912 obhájil doktorát z teológie vo Viedni. V rokoch 1908-1922 pôsobil v pastorácii v Teplej, Banskej Štiavnici, v nemocnici sv. Štefana v Budapesti, v Skýcove a vo Vajnoroch. V rokoch 1922-24 vykonával funkciu prefekta seminára v Trnave a pôsobil ako profesor morálky a pastorálky. Po návrate do pastorácie v Zavare 1924-31 bol vymenovaný za rektora seminára v Trnave. Po prenesení seminára do Bratislavy sa stal prvým rektorom seminára, a to až do roku 1940. Túto funkciu opäť vykonával v rokoch 1942-50. 17. marca 1938 bol vymenovaný za pomocného biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry a titulárneho biskupa konenského. Biskupskú vysviacku prijal v Ríme 15. mája 1938. V rokoch 1939- 45 zastával funkciu predsedu Katolíckej akcie a Združenia katolíckej mládeže. V roku 1940 bol vymenovaný za vojenského vikára Slovenskej armády. V tejto funcii zotrval až do roku 1945. V roku 1945 ho 4 mesiace bezdôvodne väznili. V roku 1950 bol uväznený komunistickou štátnou bezpečnosťou. 15. januára 1951 vo vykonštruovanom procese odsúdený na doživotie. V rokoch 1956-61 žil v nútenej internácii v Děčíne a Tábore. 7. decembra 1961 na následky prežitých útrap zomiera v Tábore. Jeho telesné ostatky boli v roku 1964 prenesené do rodiska. V roku 2000 sa začal proces jeho blahorečenia.

2. Mons. ThDr. Ambróz LAZÍK. Narodil sa 7. decembra 1897 V Trstíne. Po maturite v malom seminári v Trnave nastúpil v roku 1917 vojenskú službu, z ktorej sa vrátil v roku 1919 a pokračoval v bohosloveckých štúdiách v Nitre. Kňazské svätenie prijal 29. júna 1922 v Nitre. Kaplánom bol v Dvoroch nad Źitavou a v Nových Zámkoch. V roku 1925 sa stal biskupským archivárom-tajomníkom, potom kancelárom. V roku 1933 získal doktorát z Posvätnej teológie. V rokoch 1936-1940 bol generálnym vikárom Trnavskej apoštolskej administratúry. V roku 1938 bol apoštolským protonotárom, kanonikom Bratislavskej družnej kapituly a rektorom Kňazského seminára v Bratislave. V roku 1942 bol trnavským farárom (rozdelenie na tri farnosti), v roku 1945 bol generálnym vikárom. Po smrti ThDr. P. Jantauscha sa 8. júla 1947 stal administrátorom Apoštolskej administratúry ad nutum. 14. augusta 1949 bol v Trnave konsekrovaný za biskupa ako titulárny biskup appijský. V rokoch 1950-51 bol izolovaný orgánmi komunistickej štátnej bezpečnosti vo svojej rezidencii. Zomrel 20. apríla 1969 v Trnave. Pochovali ho v rodisku.

3. Mons. RNDr. Július GÁBRIŠ. Narodil sa 5. decembra 1913 v Tesárskych Mlyňanoch. Roku 1933 maturoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach. Po maturite ho prijali do biskupského seminára v Trnave, kde študoval tri roky až do zriadenia teologickej fakulty v Bratislave (1936), kde svoje štúdium dokončil. Za kňaza bol vysvätený 26. júna 1938 biskupom ThDr. Pavlom Jantauschom. Ako kaplán pôsobil v Tekovských Lužanoch, Holíči, Stupave a Mojmírovciach. V rokoch 1938-1944 absolvoval filozofickú a prírodovedeckú fakultu v Bratislave. Štúdium ukončil 25. novembra 1944 doktorátom. Od septembra 1941 do roku 1950 učil na biskupskom gymnáziu v Trnave dejepis, zemepis a národné hospodárstvo. V roku 1950 sa stal kaplánom v Mojmírovciach. V roku 1951 ho menovali za správcu farnosti v Jablonici. V roku 1962 ho biskup mons. ThDr. Ambróz Lazík menoval do Nového Mesta nad Váhom za správcu farnosti a prepošta novomestskej prepozitúry Panny Márie. 15. mája 1968 bol menovaný za generálneho vikára Apoštolskej administratúry v Trnave a od 19. februára 1969 za Apoštolského administrátora ad nutum. 23. apríla 1969 ho pápež Pavol VI. menoval za ordinára Apoštolskej administratúry trnavskej s právomocami rezidentného biskupa. Štyri roky trvalo, kým sa vláda ČSSR a Vatikán dohodli na menovaní štyroch biskupov pre vtedajšie Československo. 19. februára 1973 bol vyvolený za titulárneho biskupa dekorianskeho a 3. marca 1973 konsekrovaný v Katedrále sv. Emeráma v Nitre arcibiskupom, neskorším kardinálom Agostinom Casarolim. Zomrel 13. novembra 1987 v Trnave. Pochovali ho v rodisku (posmrtne bol menovaný za titulárneho arcibiskupa).
 
Pápež Pavol VI. 30. decembra 1977 konštitúciou Qui divino povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na stupeň diecézy a zároveň ju vyzdvihol na hodnosť metropolitného sídla s obvyklými privilégiami. Ako sufragánne diecézy mu podriadil diecézu banskobystrickú, košickú, nitriansku, rožňavskú a spišskú. Druhou konštitúciou Praescriptionum sacrosancti z toho istého dňa upravil pápež hranice slovenských diecéz. Vykonaním poveril kardinála Tomáška, ktorý 7. júla 1978 na slávnostnej sv. omši v katedrálnom kostole sv. Jána Krstiteľa v Trnave promulgoval konštitúciu Qui divino.
Prvým arcibiskupom-metropolitom bol menovaný Mons. Ján Sokol 26. júla 1989.
Kongregácia pre biskupov zmenila 31. marca 1995 názov Trnavskej arcidiecézy na Bratislavsko-Trnavskú arcidiecézu a Dómu sv. Martina v Bratislave udelila titul konkatedrály. Okrem toho Svätý Otec Ján Pavol II. zriadil novú cirkevnú provinciu so sídlom v Košiciach a pričlenil k nej rožňavskú a spišskú diecézu ako sufragánne diecézy.

Biskupi pochádzajúci z Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy:
Mons. ThDr. John BUKOVSKY
Mons. Jozef ČÁRSKY
Mons. Jozef FERANEC
Mons. PhLic. JCLic. Vladimír FILO
Mons. ThLic. Dominik HRUŠOVSKÝ
Mons. Anton RICHTER
Mons. ThDr. Jozef ZLATŇANSKÝ