„Jeden z nás“ - európska federácia za život a ľudskú dôstojnosť
Jaime Oreja
Je mi cťou, že sa môžem zúčastniť na tejto medzinárodnej konferencii pod názvom Úloha Katolíckej cirkvi v postmodernej spoločnosti. Nájsť odpoveď na túto naliehavú a aktuálnu výzvu však nie je jednoduché.
Pápež Ján Pavol II. hovoril, že Európa potrebuje znovu objaviť svoje korene, pričom súčasné trendy sú dôkazom toho, že to nerobíme.
Skutočnosti a javy ako rezignácia, zbabelosť, nedostatok politickej kultúry s možnosťou voľby a veľké množstvo ľudí, ktorí zdieľajú naše presvedčenie, chýbajúca diagnóza krízy hodnôt, ktorú zakusujeme, sila lží a dominantné trendy – to všetko nás privádza k tomu, že určitá časť Európy sa cíti ako sirota a nemá nikoho, kto ju zastupoval na verejnosti v okamihu, keď je potrebné obhájiť jej presvedčenie.
Dámy a páni, prišiel som dnes medzi vás, aby som vám povedal niečo veľmi konkrétne o významnom podujatí, ktoré Federácia „Jeden z nás“ chystá v Paríži na budúci mesiac – 12. marca 2016.
Federácia vznikla ako ľudová európska iniciatíva na základe Lisabonskej zmluvy s cieľom ochraňovať embryá. Pri svojom založení vyzbierala viac ako dva milióny podpisov v dvadsiatich ôsmich európskych štátoch, napríklad na Slovensku bolo vyzbieraných viac ako 32 000 podpisov.
Ide o iniciatívu, ktorá si získala najväčšiu verejnú podporu a najviac podpisov, aké kedy boli predložené Európskej komisii. Odpoveď komisie však bola negatívna a jej rozhodnutie nás síce sklamalo, ale neprekvapilo. Zámerom iniciatívy bolo zabrániť európskym inštitúciám, aby poskytovali finančnú pomoc tým projektom, ktoré ničia ľudské embryá a zároveň zamedziť podporu potratov v oblasti zahraničnej rozvojovej spolupráce.
Z týchto dôvodov sme sa rozhodli, že pretransformujeme ľudovú európsku iniciatívu na Európsku federáciu zloženú z mnohých národných organizácií, ktoré podporili túto iniciatívu.
Cieľom pripravovaného podujatia v Paríži je vyjadriť náš postoj spočívajúci v protiklade k rezignácii voči súčasnému stavu politiky a legislatívy, ktorý vládne vo väčšine európskych štátov, v ktorých je znevažovaný význam ľudského života a ľudskej dôstojnosti. Na záver pripravovanej akcie udelíme Prvú európsku cenu za ochranu životu. Podujatie bude pozostávať zo štyroch blokov a pri jeho otvorení vystúpia viacerí rečníci. V prvom bloku budeme diskutovať o rodičovstve. Hlavnou témou druhého bloku a následnej diskusie bude eutanázia. V treťom bloku sa budeme snažiť o to, aby sme si ujasnili povahu našich protivníkov. Napokon vo štvrtom bloku budeme hovoriť o tom, kto sme a čo robíme.
Dovoľte mi teraz predstaviť desať základných bodov, desať charakteristík, niečo podobné ako Dekalóg, ktoré definujú to, kto sme a čo robíme v našej Európskej federácii.
1. Federácia pre kultúrnu diskusiu. V nasledujúcom desaťročí bude najdôležitejšou a hlavnou témou diskusie kultúrny charakter a základy našich hodnôt, presvedčení a inštitúcií. Ide o diskusiu o základoch našej civilizácie a o koncepcii, ktorú máme o pojme „osoba“. Existujú ľudia, ktorí nástoja na budovaní „post-“ spoločnosti, postkresťanskej spoločnosti. Aby si mohli počínať v tomto smere, musia podporovať zánik kresťanských hodnôt a akékoľvek odvolávanie sa na tieto hodnoty. Pripomeňme si, čo sme sa učili na hodinách fyziky. Látky majú tri skupenstvá: pevné, kvapalné a plynné. To isté platí o spoločnosti. Vybudovali sme „tekutú“ t.j. nestálu spoločnosť bez pevných vzťažných bodov. Našimi výlučnými vzťažnými bodmi sú peniaze a ako viete, peniaze sú najväčším vyjadrením tejto nestálosti. Idú z ruky do ruky bez akéhokoľvek pevného vzťažného bodu. Ak sme sa rozhodli vybudovať nestálu a premenlivú spoločnosť, musíme si uvedomiť, že naša spoločnosť bude čím ďalej, tým viac nestála a premenlivá.
2. Skutočná federácia, nie virtuálna. Federácia je výsledkom národnej a spoločenskej reality. Chceme ísť hlbšie. Nie sme lobbingová organizácia a nechceme byť virtuálnou realitou. Naša vôľa a odhodlanie spočívajú v tom, že zastrešujeme dvadsaťosem národných a spoločenských organizácií, ktoré sú reálne prítomné v každom regióne.
3. Federácia európskeho a medzinárodného charakteru. Nemôžeme a ani sa nechceme stať uzavretou skutočnosťou v našom meste, v našom regióne, v našom štáte. Naším hlavným protivníkom je nečinnosť. Socializácia nečinnosti, morálny relativizmus európskeho a globálneho charakteru. Európska únia musí vyjadrovať súbor hodnôt založených na kresťanských koreňoch. Zároveň chceme napredovať v transatlantickom dialógu ohľadom hodnôt. Hlavnými spojencami relativizmu a socializácie nečinnosti sú nadnárodné organizácie ako OSN, Európsky parlament, UNESCO a Organizácia amerických štátov (Organization of American States, skr. OAS). Musíme pripustiť, že globalizácia ako nový svetový poriadok je založená na relativizme.
4. Federácia na čele kultúrnej diskusie. Súčasným dominantným trendom je vyvolávať veľký strach, dokonca paniku vo verejnosti, a to pri obraňovaní najhlbších presvedčení mnohých európskych rodín. Kríza hodnôt – v pluráli, vždy vyvoláva krízu hodnoty, teda v singulári. Európska únia sa musí pripraviť na to, že v budúcnosti bude čeliť výzvam zo strany protivníkov našej civilizácie. Naším rozhodujúcim nástrojom je dialóg o hodnotách, a to jednak medzi Európanmi, jednak na transatlantickej úrovni. Usilujeme sa o to, aby sme stáli na čele tejto diskusie a neboli v zadných radoch. Sme si zároveň plne vedomí dominantného trendu, ktorý nás pri obhajobe našich najhlbších presvedčení označuje za fundamentalistov v zmýšľaní. Chceme byť v popredí, čo je protikladom rezignácie.
5. Federácia je naším hlavným príspevkom ku kultúre života. Náš záujem a naše znepokojenie sa týkajú života a práva na život, počnúc embryom, ktoré je „jedným z nás“. Nesnažíme sa naprávať zlyhania. Chceme prispievať k úspešnosti, teda k životu, rodine, materstvu a manželstvu – to všetko sú prejavy kultúry života. Existujú milióny ponaučení zo strany európskych rodín, ktoré sa stali lepšími rodinami od chvíle, keď pochopili význam záväzku, úsilia a obety. Tieto rodiny sú naším hlavným vzťažným bodom bez ohľadu na to, či sa ich niekto snaží viac či menej prehliadať.
6. Zámerom federácie je posilňovať jednotu všetkých skupín a organizácií, ktoré presadzujú rovnaké hodnoty. Jednota je vždy výrazom morálnej sily. Naopak, rozdelenie, rozštiepenie a nejednota sú najlepšou cestou k tomu, ako oslabiť naše vlastné princípy a presvedčenia. Chceme zjednocovať, spájať, uzdravovať rany a prekonávať rozdiely medzi všetkými, ktorí presadzujú rovnaké hodnoty. Pri obraňovaní univerzálnych hodnôt našej civilizácie musíme byť príkladom súdržnosti a jednoty. Od toho závisí naša dôveryhodnosť, a preto sa musíme stať príkladom, ktorý vyjadruje tento postoj. Kultúra života nás má na národnej a európskej úrovni spájať, a nie rozdeľovať, aby sme mohli zjednocovať mnohých ľudí, ktorí nie vždy zdieľajú všetky naše názory. Nechceme nahrádzať ani suplovať mnoho príkladných organizácií, ktoré obraňujú právo na život a ľudskú dôstojnosť vo svojich krajinách. Chceme, aby sme boli schopní spoločne pracovať na špecifických podujatiach, ako je napr. pripravované stretnutie v Paríži.
7. Federácia si uvedomuje, že neexistujú žiadne skratky v tejto kultúrnej výzve a kríze. Iba zmena osobného postoja, zmena osobných postojov miliónov ľudí vo veci práva na život, bude môcť čeliť kríze hodnôt, ktorú zakúšame. Život nie je len obyčajný dar, nie je to len akési právo. Život je najcennejším darom a je naším právom ceniť si ho, vážiť si ho ako hodnotu a chrániť ho s čo najväčším nadšením a odvahou. Len vtedy budú existovať ozajstné politické projekty na obnovu a nápravu, ak sa zmenia osobné postoje miliónov ľudí k životu.
8. Zámerom federácie je vytvoriť nový názorový prúd na území Európy. Sme si vedomí, že už niekoľko desaťročí pretrváva kultúrny nedostatok našich presvedčení a hodnôt. Sme si tiež vedomí skutočnosti, že sem prichádzajú nové názorové prúdy, ktoré sa v európskych národoch javia ako extrémistické. V niektorých štátoch je to krajná ľavica, inde zasa krajná pravica. Nechceme formovať politickú stranu a už vôbec nie vytvoriť niečo krajne extrémistické. Chceme sa len dostať bližšie ku koreňom krízy. Nechceme ísť smerom k extrémizmu, ale skôr dostať sa ku koreňom toho, čo sa deje. Tu neplatí, že nečinnosť nič neprinesie. Ovocím stromu nečinnosti nebude neúroda. Ovocím stromu nečinnosti bude, skôr či neskôr, extrémizmus, ktorý už v dejinách Európy spôsobil veľmi veľa tragédií.
9. Federácia hlása, že zmena začína v nás. Dobre to vysvetlila Matka Terézia z Kalkaty, keď sa jej pýtali, kde začína zmena. Na túto otázku odpovedala nasledovne: „Zmena začína vo vás a vo mne!“. Zmena osobného postoja, zmena osobných postojov miliónov ľudí i spoločné projekty na obnovu, ktorú potrebujeme, musia začať v každom jednom z nás, musia začať v nás všetkých. Najväčšou chybou, akej sa môžeme dopustiť je to, že sa budeme cítiť ako pozorovatelia krízy. Musíme sa cítiť tak, akoby sme boli súčasťou krízy. Kríza sa nachádza väčšmi vnútri osoby, než vnútri inštitúcie. Ak je však kríza vnútri osoby, potom aj jej riešenie je vnútri osoby. Zažívame nielen ekonomickú a finančnú krízu. Prechádzame krízou, ktorá sa čoraz viac prejavuje v politických a spoločenských pomeroch. Naša kríza je predovšetkým ľudskou krízou: je to kríza osobných hodnôt. V tom spočíva dôvod, prečo je kríza celostná, pretože jediným spoločným menovateľom všetkých inštitúcií je osoba. Táto doba nie je iba časom krízy. Nie je to len nová éra, ale sú to nové časy charakterizované krízou.
10. Naša federácia povzbudzuje a vyzýva k činnosti inštitúcie Európskej únie, aby sa podieľali na kultúrnej diskusii, v ktorej sa angažujeme, aby sme posilnili našu identitu a prítomnosť vo svete. Naša absencia v kultúre značí anulovanie našich koreňov a postupné oslabovanie Európy. Preto je potrebný opačný postoj. Únia potrebuje energicky obraňovať svoje hodnoty proti deštrukčným prúdom, ktoré nás zaplavujú.
Dámy a páni, keď ľudia počúvajú, čo hovorím, môžu si myslieť, že je už príliš neskoro a že to malo začať na európskej úrovni oveľa skôr. Rád by som však pripomenul známe príslovie: „Lepšie neskoro ako nikdy“.
.