"Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“"
Sk 6, 8-10; 7, 54-60
Sk 6, 8-10; 7, 54-60
List Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí predsedom biskupských konferencií o obrade ustanovenia katechistov/katechétov, 13.12.2021
Pracovný preklad z taliančiny
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí
LIST
PREDSEDOM BISKUPSKÝCH KONFERENCIÍ
O OBRADE USTANOVENIA KATECHISTOV (KATECHÉTOV)
Vaša Eminencia / Excelencia,
pápež František nedávno zasiahol dvoma apoštolskými listami vo forme „Motu proprio“ na tému ustanovených ministérií (služieb). Prvým listom, Spiritus Domini, z 10. januára 2021, zmenil kánon 230 § 1 Kódexu kánonického práva týkajúci sa prístupu žien k ustanovenému ministériu (službe) lektora a akolytu. Druhým listom, Antiquum ministerium z 10. mája 2021, pápež ustanovil ministérium (služba) katechistu.
Zásahy Svätého Otca, ktoré zároveň prehlbujú reflexiu o ministériách, ktorú začal svätý Pavol VI. apoštolským listom vo forme motu proprio Ministeria quaedam z 15. augusta 1972, ktorým bola v Latinskej cirkvi zreformovaná disciplína týkajúca sa prvej tonzúry, nižších rádov a subdiakonátu, a zároveň [túto reflexiu] nasmerúvajú do budúcnosti.
Vydanie Obradu ustanovenia katechistov na základe toho, že legem credendi lex statuat supplicandi [1], ponúka ďalšiu príležitosť na reflexiu o teológii ministérií s cieľom dospieť k účelne usporiadanej vízii rozličných ministeriálnych skutočností.
Aby bolo možné rýchlo reagovať na potrebu obradu ustanovenia, táto Editio typica, ktorá je súčasťou Rímskeho pontifikálu (Pontificale Romanum), je vydaná bez úvodných poznámok (Praenotanda). Päťdesiate výročie apošt. listu Ministeria quaedam (1972 / 2022) bude môcť byť príležitosťou na vydanie ďalšieho typického vydania (Editio typica altera), ktoré bude opatrené úvodnými poznámkami (Praenotanda).
Predkladané typické vydanie (editio typica) [Obradu ustanovenia katechétov] si môžu vo veľkej miere prispôsobiť biskupské konferencie, ktorých úlohou je objasniť profil a úlohu katechistov, ponúknuť im primerané formačné programy, formovať komunity, aby porozumeli ich službe. [2] Tieto úpravy sa budú musieť riadiť tým, čo je stanovené vo všeobecnom vykonávacom dekréte motu proprio Magnum Prinicpium [3], aby sa mohlo obdržať potvrdenie (confirmatio) alebo schválenie (recognitio) od Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.
Cieľom tohto listu, ktorý sprevádza vydanie Editio typica Obradu ustanovenia katechistov, je ponúknuť príspevok k reflexii biskupských konferencií a predložiť niekoľko poznámok o ministériu katechistu, o potrebných predpokladoch a o slávení obradu ustanovenia.
I. Ministérium (služba) katechistu
1. Ministérium (Služba) katechistu je „stabilná služba poskytovaná miestnej cirkvi podľa pastoračných potrieb určených miestnym ordinárom, ale vykonávaná na spôsob laikov, ako to vyžaduje samotná povaha tohto ministériá“ [4]: táto služba je široká a diferencovaná.
2. Predovšetkým treba zdôrazniť, že ide o laickú službu, ktorej základom je spoločná podmienka krstu a kráľovského kňazstva prijatého vo sviatosti krstu, a ktorá sa podstatne líši od vysvätenej služby, ktorá sa prijíma pri sviatosti vysviacky [5].
3. „Stálosť“ služby katechistov je analogická s ostatnými ustanovenými službami. Definovanie tejto služby ako stálej, okrem vyjadrenia skutočnosti, že je „stabilne“ prítomná v Cirkvi, znamená aj potvrdenie, že laici, ktorí majú vek a dary stanovené dekrétom biskupskej konferencie, môžu byť stabilným spôsobom prijatí (ako napr. lektori a akolyti) [6] do služby katechistu: to sa deje prostredníctvom obradu ustanovenia, ktorý sa teda nemôže opakovať. Avšak vykonávanie tejto služby môže a musí byť regulované jednotlivými biskupskými konferenciami, pokiaľ ide o trvanie, obsah a spôsoby podľa pastoračných potrieb [7].
4. Katechisti sú na základe krstu povolaní, aby boli v miestnej cirkvi spoluzodpovední za ohlasovanie a odovzdávanie viery, pričom túto úlohu vykonávajú v spolupráci s vysvätenými služobníkmi a pod ich vedením. „Katechizovať znamená, v istom zmysle, viesť niekoho k objavovaniu Kristovho tajomstva vo všetkých jeho rozmeroch. ... V Kristovej osobe sa má zjaviť celý Boží plán, ktorý sa v ňom naplnil. Je to snaha o pochopenie významu Kristových gest a slov, znamení, ktoré koná, pretože tie skrývajú a zároveň odhaľujú jeho tajomstvo. V tomto zmysle je definitívnym cieľom katechézy uviesť niekoho nielen do kontaktu, ale do spoločenstva, do dôverného vzťahu s Ježišom Kristom: on jediný nás môže priviesť k láske Otca v Duchu a môže nás urobiť účastnými na živote Svätej Trojice“ [8].
5. Tento cieľ zahŕňa rôzne aspekty a jeho dosiahnutie sa prejavuje mnohorakými formami, ktoré sú určené potrebami komunít a rozlišovaním biskupov. Z tohto dôvodu, aby sa predišlo nedorozumeniam, je potrebné mať na pamäti, že pojem „katechista/katechéta“ označuje rôzne skutočnosti vzhľadom na cirkevný kontext, v ktorom sa používa. Katechisti na misijných územiach sa líšia od katechistov/katechétov pôsobiacich v cirkvách starobylej tradície. Okrem toho jednotlivé cirkevné skúsenosti určujú aj veľmi diferencované charakteristiky a spôsoby pôsobenia, a to do takej miery, že je ťažké vytvoriť ich jednotný a zhrňujúci opis. [9]
6. Vo veľkej rozmanitosti foriem je možné rozlíšiť – nie celkom presne - dva hlavné typy [pôsobenia] katechistov. Niektorí majú špecifickú úlohu katechézy, iní širšiu úlohu účasti na rôznych formách apoštolátu v spolupráci s vysvätenými služobníkmi a poslušní ich vedeniu. Konkrétna cirkevná realita (cirkev so starou tradíciou; mladé cirkvi; veľkosť územia; počet vysvätených služobníkov; pastoračná organizácia...) určuje, či ide o jeden alebo druhý typ. [10]
7. Je vhodné poznamenať, že keďže táto služba má „silnú hodnotu povolania, ktorá si vyžaduje náležité rozlišovanie zo strany biskupa“ [11], a keďže jej obsah definujú jednotlivé biskupské konferencie (samozrejme v súlade s tým, čo je vyjadrené v Antiquum ministerium), nie všetci, ktorí sa nazývajú „katechisti/katechéti“ a vykonávajú službu katechézy alebo pastoračnej spolupráce, musia byť ustanovení [za katechistov].
8. Prednostne by nemali byť ustanovovaní za katechistov:
tí, ktorí už začali cestu k posvätnému stavu a najmä boli prijatí medzi kandidátov diakonátu a presbyterátu: ako sme už pripomenuli, služba katechistu je laickou službou a podstatne sa líši od vysvätenej služby, ktorá sa prijíma so sviatosťou kňazstva [12];
rehoľníci a rehoľníčky (nezávisle od ich príslušnosti k inštitútom, ktorých charizmou je katechéza), pokiaľ nevykonávajú úlohu referenta (vedúceho) nejakého farského spoločenstva alebo koordinátora katechetickej činnosti. Je potrebné pripomenúť, že v prípade neprítomnosti ustanovených služobníkov môžu - ako všetci pokrstení - vykonávať de facto ministériá, a to práve vďaka svojmu krstu, ktorý je zároveň základom ich rehoľnej profesie;
tí, ktorí vykonávajú službu zameranú výlučne na členov cirkevného hnutia: túto funkciu, ktorá je rovnako cenná, v skutočnosti zverujú vedúci jednotlivých cirkevných hnutí, a nie, ako v prípade služby katechistu, diecézny biskup na základe svojho rozlišovania v súvislosti s pastoračnými potrebami;
tí, ktorí vyučujú katolícke náboženstvo na školách, pokiaľ nevykonávajú aj iné cirkevné úlohy v službe farnosti alebo diecézy.
9. Dôkladnú reflexiu – ktorú možno určite prehĺbiť prehodnotením všetkých ustanovených ministérií ako celku a harmonickým spôsobom - si zaslúžia tí, ktorí sprevádzajú cestu iniciácie detí, mladých a dospelých. Nezdá sa vhodné, aby boli všetci ustanovení za katechistov: ako už bolo spomenuté, táto služba má „silný rozmer povolania, čo vyžaduje náležité rozlišovanie zo strany biskupa“ [13]. Je skôr je úplne vhodné, aby všetci dostali na začiatku každého katechetického roka verejné cirkevné poverenie, ktorým sa im zveruje táto nevyhnutná funkcia (úloha).
Nie je vylúčené, že niektorí z tých, ktorí sa starajú o kresťanskú iniciáciu, môžu byť po vhodnom rozlišovaní ustanovení za služobníkov. Vzhľadom na špecifický obsah každého ministéria (služby) je však potrebné klásť si otázku, ktorá služba by bola najvhodnejšia, či službou lektora či katechistu.
Obrad ustanovenia lektorov totiž uvádza, že ich úlohou je vychovávať deti a dospelých vo viere a viesť ich k dôstojnému prijímaniu sviatostí [15]. Vzhľadom na to, že podľa starobylej tradície je každá služba priamo spojená s konkrétnym úradom (povinnosťami) pri liturgickom slávení, je určite zrejmé, že ohlasovanie Božieho slova v zhromaždení dobre vyjadruje službu tých, ktorí sprevádzajú cestu kresťanskej iniciácie: tí, ktorí dostávajú katechetické poučenie, by v lektorovi, ktorý sa stáva hlasom Božieho slova, videli liturgické vyjadrenie služby, ktorú im poskytuje.
Na druhej strane, ak by tí, ktorí realizujú iniciáciu, mali byť poverení – pod vedením vysvätených služobníkov – úlohou formácie alebo zodpovednosťou za koordináciu celej katechetickej činnosti, potom by sa zdalo vhodnejšie, aby boli ustanovení za katechistov.
Na záver: nie všetci, ktorí pripravujú deti, mladých a dospelých na kresťanskú iniciáciu, musia byť ustanovení za katechistov: po rozlišovaní môže biskup niektorých z nich podľa ich schopností a pastoračných potrieb povolať do služby buď lektora, alebo katechistu.
10. Z uvedených dôvodov si teda kandidátov na ustanovené ministérium katechistu – keďže musia mať predchádzajúcu skúsenosť s katechézou [16] – možno vybrať spomedzi tých, ktorí konkrétnejšie vykonávajú službu ohlasovania: sú povolaní nájsť účinné a ucelené formy prvého ohlasovania a potom sprevádzať tých, ktorí ho prijali, v riadnej iniciačnej fáze.
Ich aktívna účasť na obradoch uvedenia dospelých do kresťanského života vyjadruje dôležitosť ich služby.[17] V predkatechumenátnej fáze katechisti spolupracujú s pastiermi, ručiteľmi (garantmi) a diakonmi pri hľadaní čo najucelenejších foriem prvého ohlasovania evanjelia, senzibilizujú k viere a obráteniu; pomáhajú rozpoznať vonkajšie znaky disponovanosti tých, ktorí chcú byť prijatí do katechumenátu. [18] V tejto fáze uskutočňujú vhodnú katechézu, prispôsobenú liturgickému roku a založenú na slávení Božieho slova, schopnú priviesť „katechumenov nielen k vhodnému poznaniu dogiem a predpisov, ale aj k dôvernému poznaniu tajomstva spásy.“[19] „Skutočne hodným a vhodne pripraveným katechistom“ biskup zveruje slávenie menších exorcizmov [20].
Po uvedení katechumenov do sviatostí kresťanskej iniciácie katechisti zostávajú v spoločenstve ako svedkovia viery, učitelia a mystagógovia, spoločníci a pedagógovia, ktorí sú k dispozícii, aby všemožne povzbudzovali život veriacich, aby bol v súlade s prijatým krstom [21].Sú tiež povolaní hľadať nové a odvážne spôsoby ohlasovania evanjelia, ktoré im umožnia vzbudiť a znovu prebudiť vieru v srdciach tých, ktorí už nepociťujú jej potrebu [22].
11. Oblasť ohlasovania a vyučovania však zahŕňa len časť činnosti ustanovených katechistov: v skutočnosti sú povolaní spolupracovať s vysvätenými služobníkmi na rôznych formách apoštolátu a pod vedením pastierov vykonávať mnohoraké úlohy (funkcie). Môžeme uviesť ich zoznam, hoci nie je vyčerpávajúci: môžu viesť modlitbu spoločenstva, zvlášť nedeľnú liturgiu v neprítomnosti presbytera alebo diakona; pomáhať chorým; viesť pohrebné obrady; formovať a viesť iných katechistov; koordinovať pastoračné iniciatívy; napomáhať ľudskému rozvoju podľa sociálnej náuky Cirkvi; poskytovať pomoc chudobným; uľahčovať vzťahy medzi spoločenstvom a vysvätenými služobníkmi.
12. Táto šírka a rozmanitosť funkcií by nemala byť prekvapením: vykonávanie tejto laickej služby plne vyjadruje dôsledky krstu a v konkrétnej situácii nestabilnej prítomnosti vysvätených služobníkov je účasťou na ich pastoračnom pôsobení. To potvrdzuje aj Kódex kánonického práva, [23] keď predpokladá možnosť zveriť osobe, ktorá nemá kňazskú hodnosť, účasť na vykonávaní pastoračnej starostlivosti vo farnosti, vždy s usmernením presbytera. Preto je potrebné formovať spoločenstvo tak, aby v katechistovi nevidelo náhradu za kňaza alebo diakona, ale skôr veriaceho laika, ktorý svoj krst prežíva v plodnej spolupráci a spoluzodpovednosti s vysvätenými služobníkmi, aby sa ich pastoračná starostlivosť dostala ku všetkým [24].
13. Úlohou biskupských konferencií je preto objasniť profil, úlohu a najcelostnejšie formy vykonávania ministéria katechistov pre územie ich pôsobnosti v súlade s tým, čo je uvedené v motu proprio Antiquum ministerium. Mali by sa tiež definovať vhodné programy formácie pre kandidátov. [25] Nakoniec treba dbať aj na prípravu komunít, aby pochopili význam [tejto služby].
II. Požiadavky
14. Úlohou diecézneho biskupa je rozlišovať povolanie pre službu katechistu, pričom má zhodnotiť potreby spoločenstva a schopnosti kandidátov [26]. Medzi kandidátov môžu byť prijatí muži a ženy, ktorí prijali sviatosti kresťanskej iniciácie a predložili diecéznemu biskupovi slobodne napísanú a podpísanú žiadosť.
15. Pri opise požiadaviek sa motu proprio vyjadruje takto: „Je dobré, aby k ustanovenej službe katechistu boli povolaní muži a ženy hlbokej viery a ľudskej zrelosti, ktorí majú aktívnu účasť na živote kresťanského spoločenstva, ktorí sú schopní prijatia, veľkodušnosti a života v bratskom spoločenstve, ktorí dostali potrebnú biblickú, teologickú, pastoračnú a pedagogickú formáciu, aby boli pozornými šíriteľmi pravdy viery, a ktorí už získali predchádzajúce skúsenosti v katechéze. Vyžaduje sa, aby boli vernými spolupracovníkmi presbyterov a diakonov, aby boli ochotní vykonávať službu tam, kde je to potrebné, a aby ich oduševňoval pravý apoštolský zápal“ [27].
III. Slávenie
16. Ministérium katechistu udeľuje diecézny biskup alebo ním poverený kňaz prostredníctvom liturgického obradu De Institutione Catechistarum, ktorý promulgoval Apoštolský stolec.
17. Ministérium môže byť udelené počas omše alebo počas slávenia Božieho slova.
18. Štruktúra obradu predpokladá, že po liturgii slova nasleduje povzbudenie (tento text si môžu upraviť biskupské konferencie podľa toho, ako chcú špecifikovať úlohu katechistov); výzva k modlitbe; text požehnania; odovzdanie kríža s ukrižovaným.
* * *
Na záver by som si chcel spolu s vami vypočuť slová – zase raz prorocké – svätého Pavla VI. z apoštolskej exhortácie Evangelii nuntiandi:
„S veľkou vnútornou radosťou pozorujeme zástupy duchovných pastierov, rehoľníkov i laikov, ktorí s nadšením pre svoje evanjelizačné poslanie hľadajú stále vhodnejšie a účinnejšie spôsoby ohlasovania evanjelia. Podporujeme otvorenosť, ktorú dnes Cirkev v tomto smere s veľkou starostlivosťou rozvíja. Predovšetkým otvorenosť k uvažovaniu, potom k cirkevným ministériám, ktoré dokážu omladiť a posilniť jej evanjelizačnú dynamiku. Samozrejme, popri vysvätených ministériách (získaných vysviackou – pozn. prekl.), vďaka ktorým sa niektorí zaraďujú medzi pastierov a osobitným spôsobom sa zasväcujú službe spoločenstvu, Cirkev uznáva aj úlohu neordinovaných ministérií, (ktoré sa nezískavajú vysviackou – pozn. prekl.), ale sú vhodné na zabezpečenie osobitných služieb samotnej Cirkvi“ [28].
Zverme Márii, Matke Cirkvi, svoju službu pri budovaní [Božieho] kráľovstva.
V sídle Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, 3. decembra 2021, v deň spomienky svätého Františka Xaverského, kňaza.
✠ Arthur Roche
Prefekt
____________________
[1] Porov. Indiculus, cap. 8: Denz. č. 246 [ex č. 139]. Porov. tiež Prospero di Aquitania, De vocatione omnium gentium, 1,12: CSEL 97, 104.
[2] Porov. František, Antiquum ministerium, č. 9.
[3] Porov. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Postquam Summus Pontifex. Vykonávací dekrét pre ustanovenia kánona 838 Kódexu kánonického práva (22. októbra 2021).
[4] František, Antiquum ministerium, č. 8.
[5] Porov. František, Spiritus Domini, b. č.
[6] Porov. Codex Iuris Canonici, kán. 230 - § 1. „Laici, ktorí majú vek a vlohy stanovené dekrétom Konferencie biskupov, môžu byť predpísaným liturgickým obradom natrvalo prijatí do služby lektora a akolytu; toto udelenie služieb im však nedáva právo na poskytovanie hmotného zabezpečenia alebo mzdy zo strany Cirkvi.“
[7] Porov.j František, Antiquum ministerium, č. 9.
[8] Porov. Ján Pavol II., apošt. exhortácia Catechesi tradendae (16. októbra 1979), č. 5, in: AAS 71 (1979) 1281.
[9] Porov. Kongregácia pre evanjelizáciu národov, Sprievodca pre katechistov (3. decembra 1993), č. 4.
[10] Porov. tamže.
[11] František, Antiquum ministerium, č. 8.
[12] Porov. František, Spiritus Domini, b. č.
[13] František, Antiquum ministerium, č. 8.
[14] Porov. Rituale Romanum, De Benedictionibus, editio typica 1984, nn. 361-377.
[15] Porov. Rímsky pontifikál, Ustanovenie lektorov a akolytov, b. 4: „ Keď sa stanete lektormi čiže prednášateľmi Božieho slova, budete pomocníkmi pri jeho hlásaní. Prijmete osobitnú úlohu v Božom ľude a budete poverení službou viery, ktorá má základ v Božom slove. V bohoslužobnom zhromaždení budete čítať Božie slovo, deti i dospelých budete vyučovať vo viere a pripravovať na dôstojné prijímanie sviatostí. Budete hlásať zvesť o spáse ľuďom, ktorí ju ešte nepoznajú. Touto cestou a vaším pričinením budú môcť poznať Boha Otca i jeho Syna, Ježiša Krista, ktorého poslal Otec, a tak dosiahnuť život večný.“
[16] Porov. František, Antiquum ministerium, č. 8.
[17] Porov. Rímsky rituál, Obrad uvedenia dospelých do kresťanského života, Úvod, editio typica 1972, č. 48.
[18] Porov. tamže č. 11. 16.
[19] Porov. tamže č. 19 § 1.
[20] Porov. tamže č. 44.
[21] Porov. Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie, Direktórium pre katechézu, č. 113.
[22] Porov. tamže č. 41.
[23] Codex Iuris Canonici, kán. 517 § 2. Ak diecézny biskup pre nedostatok kňazov usúdi, že účasť na vykonávaní pastoračnej starostlivosti o farnosť treba zveriť diakonovi alebo inej osobe, ktorá nie je vyznačená kňazským charakterom, alebo spoločenstvu osôb, má ustanoviť nejakého kňaza, ktorý, vybavený mocou a splnomocneniami farára, má usmerňovať pastoračnú starostlivosť.“
[24] Porov. Ján Pavol II., Posynodálna apoštolská exhortácia Christifideles laici (30. decembra 1988), č. 15; Benedikt XVI., Príhovor pri otvorení pastoračného kongresu rímskej diecézy na tému: Cirkevná príslušnosť a pastoračná spoluzodpovednosť“ (26. mája 2009); František, Príhovor k Talianskej katolíckej akcii (3. mája 2014).
[25] Porov. František, Antiquum ministerium, č. 9.
[26] Porov. tamže, č. 8.
[27] Tamže.
[28] Pavol VI., apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi (8. decembra 1975), č. 73, In: Evangelii nuntiandi: AAS 68 (1976) 72-73.