Mt 12, 50
KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU
Nóta ohľadne aplikácie Dekrétu o reforme cirkevného štúdia filozofie
Prot. N. 668/2004
Veľkým kancelárom, rektorom a dekanom cirkevných fakúlt
a na vedomie
rektorom katolíckych univerzít a predsedom biskupských konferencií
Dekrét o reforme cirkevného štúdia filozofie (v ďalšom len Dekrét o reforme) schválil Svätý Otec 28. januára 2011 a Vatikánska tlačová kancelária ho predstavila 22. marca. Táto nóta má za cieľ uviesť normy spomínaného dekrétu, spresniť niektoré ich body a poskytnúť užitočné usmernenia na jeho aplikáciu.
Nóta sa venuje nasledujúci bodom:
1. Všeobecné pripomienky.
2. Štúdium filozofie z pohľadu akademických kánonických titulov v odbore filozofia.
3. Štúdium filozofie v rámci prvého cyklu teológie.
4. Štúdium filozofie na inštitúte afiliovanom alebo agregovanom vo filozofii.
5. Štúdium filozofie na inštitúte afiliovanom alebo agregovanom v teológii.
6. Iné štúdiá filozofie.
7. Osobitné aspekty spolupráce medzi inštitúciami.
8. Aplikačný kalendár.
Použité skratky:
Sap. chr. – apoštolská konštitúcia Sapientia christiana
Ord. – Ordinationes (Predpisy na správne zachovávanie apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana). Odkazy sa vždy vzťahujú na nové normy stanovené v Dekréte o reforme.
1. Všeobecné pripomienky
a) Úvod
Úvod vysvetľuje najmä hlavný filozofický prínos učenia Jána Pavla II. – vyjadrený predovšetkým v encyklike Fides et ratio (bod 2) – a tiež Benedikta XVI. (b. 6 – 7).
Zmienka o filozofii sv. Tomáša Akvinského – ktorá „nie je výlučná, ale ,exemplárna‘“ – je zameraná na to, aby sa vyhlo dvom extrémom: historickej redukcii (podľa ktorej toto myslenie patrí len do minulosti) a nehistorickej absolutizácii (ktorá považuje filozofiu sv. Tomáša za jediné zameranie filozofického úsilia) (porov. Ord., čl. 59, § 1).
Úvod zvlášť poukazuje na dôležitosť metafyziky. V tejto súvislosti je vhodné spresniť, že vo svetle encykliky Fides et ratio treba metafyziku, na ktorú sa Dekrét o reforme odvoláva, chápať ako „filozofiu bytia (esse)“ (Úvod, 4). Nejde tým o vylúčenie iných filozofických prúdov, ktoré má filozofia bytia za úlohu osvetliť a zároveň sa z nich legitímne obohatiť (porov. b. 3 – 4).
Popri nadobúdaní poznatkov sa zdôrazňuje aj význam filozofickej formácie (porov. b. 11 a 12), pričom Úvod trvá na potrebe vzťahu medzi dejinami filozofie a systematickou filozofiou: prvá musí brať do úvahy druhú, aby sa zachoval hlavný cieľ štúdia. Kurzy systematickej filozofie sa preto nemajú zameriavať iba na oboznámenie sa s dejinami názorov, ktoré dozreli v tejto oblasti, ale majú smerovať aj k formulácii kritických úsudkov a pripravovať systematický výklad učenia, napríklad „základných právd“, ako je uvedené v bode 12, pričom ich zoznam nie je vyčerpávajúci.
b) Študijný program
Humanitné vedy tvoria na cirkevnej inštitúcii súčasť doplnkových voliteľných predmetov prvého cyklu filozofie a predmetov prvého cyklu teológie. Aby sa vyhlo dvojitému riziku, či už vedeckej formácii oddelenej od filozofického a teologického pohľadu na človeka a svet, alebo nekritickému pohľadu na tieto disciplíny, normy požadujú, aby sa osobitne dohliadalo „na nadviazanie vzťahu medzi vedami a filozofiou“ (Ord. čl. 60, 1°). Vysokoškolský učiteľ nemá zaisťovať iba formáciu v humanitných vedách, ale v úzkom spojení s filozofickými náukami – najmä s filozofiou človeka – má vysvetľovať metódy a obsah humanitných vied vo svetle filozofického a teologického myslenia.
c) Vysokoškolskí učitelia: počet a kvalifikačné požiadavky
Pokiaľ ide o problém nájsť učiteľov s akademickým titulom v odbore filozofia dosiahnutým na cirkevnej inštitúcii, nemožno obchádzať normy uvedené v Dekréte o reforme. Avšak je možné ich aplikovať postupne, pričom majú najmä podnietiť učiteľov, aby pokračovali vo svojom štúdiu na dosiahnutie licenciátu a doktorátu; to platí predovšetkým pre učiteľov, ktorí učia na afiliovaných a agregovaných inštitútoch (porov. b. 8 tejto nóty – aplikačný kalendár).
d) Udeľované tituly
Niektoré predmety možno označiť inými menami bez toho, aby sa zmenil obsah predmetov stanovených v Dekréte o reforme (napr. „antropológia“ namiesto „filozofie človeka“, „etika“ namiesto „morálnej filozofie“).
e) Študenti
Študenti, ktorí absolvovali štúdium filozofie na necirkevnej inštitúcii, musia ako potvrdenie o štúdiách zavŕšených inde a na pripustenie do druhého a tretieho cyklu preukázať dve veci: že nadobudli filozofický habitus a že absolvovali všetky predmety vymenované v Dekréte o reforme (porov. Ord., čl. 60) v duchu encykliky Fides et ratio. Tieto dva aspekty sú dôležité najmä u tých, ktorí po absolvovaní filozofických štúdií majú začať študovať prvý cyklus teológie.
Bolo by zvlášť žiaduce, aby bol v každej akademickej inštitúcii jeden z učiteľov poverený kvalifikovať sa špeciálne na posudzovanie týchto aspektov.
2. Štúdium filozofie z pohľadu akademických kánonických titulov v odbore filozofia
a) Ciele cirkevnej fakulty
porov. Ord., čl. 59, § 1.
b) Študijný program
porov. Sap. chr., čl. 81; Ord., čl. 59, § 2 a 3; Ord., čl. 60.
Druhý cyklus
Fakulty a k nim agregované alebo inkorporované akademické inštitúcie musia spresniť špecializácie, ktoré charakterizujú druhý cyklus (porov. Sap. chr., čl. 81, b). Špecializácie majú byť uvedené v štatútoch a vyžadujú si schválenie Kongregácie pre katolícku výchovu. Treba dozrieť na to, aby špecializácie formujúce budúcich učiteľov vyšších seminárov zodpovedali predmetom, ktoré majú vyučovať.
Každá špecializácia musí byť charakterizovaná v základnom programe, ktorý je uvedený v štatútoch.
Všetky informácie ohľadne tejto matérie treba postúpiť na kongregáciu v termínoch, ktoré sú stanovené v aplikačnom kalendári (porov. b. 8 tejto nóty).
Tretí cyklus
1. Fakulty a k nim pričlenené akademické inštitúcie, musia spresniť každú špecializáciu, ktorá charakterizuje tretí cyklus (porov. Sap. chr., čl. 81, c), pričom má byť uvedená v štatútoch a schválená kongregáciou.
2. Kongregácia vrelo povzbudzuje k tomu filozofické fakulty, aby zvlášť napomáhali opravdivé akademické spoločenstvo medzi študentmi doktorandského cyklu, podporujúc stretnutia medzi študentmi a učiteľmi fakulty.
V najvyššej možnej miere má fakulta podporovať stretnutia s odborníkmi na danú oblasť. A študenti sú vyzvaní, aby týchto odborníkov viac spoznávali a vymieňali si s nimi skúsenosti.
3. Fakulty nech bdejú nad tým, aby študent vo vedeckom cykle mal k dispozícii čo najvhodnejšie a najaktuálnejšie didaktické nástroje (najmä knižnicu) a aby boli ľahko dostupné.
4. Aby sa predišlo nenáležitému predlžovaniu doby štúdia v treťom cykle treba požadovať, aby študent, záujemca o doktorát, nemal iné vážne záväzky – ako sú napríklad náročné pastoračné povinnosti duchovných – a mohol sa naplno venovať štúdiu a výskumu.
c) Vysokoškolskí učitelia: počet a kvalifikačné požiadavky
„Fakulta musí stabilne zamestnávať aspoň sedem náležite kvalifikovaných učiteľov [...]. Osobitne v prvom cykle musí mať aspoň päť stálych učiteľov v nasledovnom zložení: jeden na metafyziku, jeden na filozofiu prírody, jeden na filozofiu človeka, jeden na morálnu a politickú filozofiu, jeden na logiku a filozofiu poznania“ (Ord., čl. 61. a).
d) Udeľované tituly
V prípade špecializácií predpokladaných v rámci druhého cyklu možno navrhnúť napríklad titul „licenciát filozofie so špecializáciou na...“, avšak nie „licenciát špecializovanej filozofie a iného predmetu“ (napr. „pedagogických vied“).
3. Štúdium filozofie v rámci prvého cyklu teológie
a) Študijný program
Porov. Sap. chr., čl. 72 a); Ord., čl. 51.1° a) a čl. 52.
Podľa študijného programu na teologickej fakulte sa okrem čisto filozofických predmetov – ktoré majú byť sústredené do prvých dvoch rokov, ak je to možné – predpokladá aj výučba humanitných vied a úvodných predmetov z teológie (porov. Ord., čl. 51. 1° a).
V prípade, že študent chce po štúdiách filozofie navštevovať teologickú fakultu, bolo by žiaduce, aby dekan filozofickej fakulty zostavil stručné curriculum absolvovaných filozofických štúdií a spresnil, ktoré prvky si počas nich študent osvojil.
b) Vysokoškolskí učitelia: počet a kvalifikačné požiadavky
Porov. Ord., čl. 52 bis.
„Z počtu učiteľov, ktorí učia filozofiu, musia mať aspoň traja požadované filozofické tituly“.
c) Študenti
Porov. Sap. chr., čl. 83; Ord., čl. 62.
Od študentov, ktorým bol po troch rokoch udelený titul bakalár filozofie, no pritom neabsolvovali úvodné predmety z teológie, treba požadovať, aby v rámci jedného semestra absolvovali spomínané úvodné štúdium teológie s cieľom doplniť si nevyhnutnú formáciu.
4. Štúdium filozofie na inštitúte afiliovanom alebo agregovanom vo filozofii
a) Študijný program
Porov. Sap. chr., čl. 81; Ord., čl. 59, §2 a 3; Ord. čl. 60
b) Vysokoškolskí učitelia: počet a kvalifikačné požiadavky
Porov. Ord., čl. 62 bis, §1 a 2.
„Počet stabilných učiteľov na afiliovanom filozofickom inštitúte musí byť aspoň päť s požadovanou kvalifikáciou“ (§1).
„Počet stabilných učiteľov na agregovanom filozofickom inštitúte musí byť aspoň šesť s požadovanou kvalifikáciou“ (§2).
c) Študenti
Porov. Ord., čl. 62.
5. Štúdium filozofie na inštitúte afiliovanom alebo agregovanom v teológii
a) Študijný program
Porov. Sap. chr., čl. 81; Ord., čl. 59, §2 a 3; Ord. čl. 60.
b) Vysokoškolskí učitelia: počet a kvalifikačné požiadavky
Porov. Ord., čl. 62 bis, §3.
„Stabilní učitelia filozofie musia byť aspoň dvaja s požadovanou kvalifikáciou“.
6. Iné štúdiá filozofie
Porov. Sap. chr., čl. 81; Ord., čl. 62.
7. Osobitné aspekty spolupráce medzi inštitúciami
Porov. Ord., čl. 59, §4.
V niektorých prípadoch – ako napríklad v prípade rímskych pápežských univerzít –, keď sú popri teologických fakultách aj filozofické fakulty, vyvstáva otázka ohľadne rozhodujúcej zodpovednosti pri stanovovaní programu filozofických štúdií pre študentov, ktorí navštevujú teologický kurz. Predkladaný Dekrét o reforme v tomto smere spresňuje:
„V inštitúcii, kde sa nachádzajú súčasne filozofická i teologická cirkevná fakulta a kde filozofické kurzy tvoriace súčasť prvého cyklu päťročného štúdia teológie prebiehajú na filozofickej fakulte, rozhoduje o študijnom programe dekan teologickej fakulty, pri rešpektovaní platného zákona a s využitím úzkej spolupráce s filozofickou fakultou“ (Ord., čl. 59, §4).
I keď je úlohou dekana teologickej fakulty žiadať taký program filozofických kurzov, aký sa v Ordinationes (porov. čl. 51, 1° a) stanovuje pre študentov zapísaných na teológiu, musí si tento čo najskôr vyžiadať názor dekana filozofickej fakulty, aby sa zachoval správny inštitucionálny postup, ktorého garantom je rektor.
8. Aplikačný kalendár
Pre správnu aplikáciu Dekrétu o reforme je vhodné postupovať po jednotlivých etapách:
a) Počet rokov prvého cyklu na cirkevných filozofických fakultách, ako aj na afiliovaných či agregovaných filozofických inštitútoch, sa musí zvýšiť z dva na tri(1). Študenti, ktorí sa zapísali do bakalárskeho cyklu štúdia filozofie pred vydaním tohto dekrétu, môžu pokračovať vo svojich štúdiách podľa predchádzajúcich predpisov a teda dosiahnu cirkevný titul bakalár filozofie po dvoch rokoch. Naproti tomu študenti, ktorí sa zapíšu na filozofiu v akademickom roku 2012 – 2013 musia navštevovať prvý cyklus tri roky.
b) Štatúty filozofickej fakulty sa musia prispôsobiť normatívnym smerniciam Dekrétu o reforme a do 31. januára 2012 musia byť predložené na schválenie Kongregácii pre katolícku výchovu. V tejto súvislosti pripomíname, že študijný program na jednotlivé roky – s presným zoznamom predmetov (rozličné kurzy a hlavné semináre) a počtom kreditov – musí byť jasne uvedený aj v štatútoch a nie iba v internom poriadku.
c) Do 31. januára 2012 zašlú fakulty na kongregáciu stručné predstavenie každého kurzu alebo seminára spolu so základným zoznamom kníh a článkov, ktoré sú nevyhnutné pre štúdium. Fakulty zašlú tieto údaje na kongregáciu aj za agregované či afiliované inštitúty.
d) Prispôsobenie učiteľského zboru požiadavkám uverejneným v Dekréte o reforme, najmä čo sa týka počtu a požadovanej kvalifikácie, si vyžiada istý čas. Kongregácia preto žiada, aby sa zainteresované cirkevné inštitúcie prispôsobili týmto normám v období do piatich rokov – teda do začiatku akademického roku 2016 –2017 – a zaslali jej curriculum vitae, operum et studiorum každého učiteľa. Do tohto termínu spresnia inštitúcie, ktoré sú povinné poslať správu, akým spôsobom a akými profesormi je pokrytá látka konkrétneho študijného programu. „Základné povinné predmety“ (Ord., čl. 60, 1°, a) majú vyučovať stabilní profesori. Zoznam týchto učiteľov, ktorý sa zašle na dikastérium, má upresniť ich rozdelenie podľa katedier, ktoré musia byť pokryté tak s ohľadom na systematickú filozofiu, ako aj na dejiny filozofie.
e) Nakoniec kongregácia pristúpi k overeniu prispôsobenia sa inštitúcií Dekrétu o reforme, čo sa predpokladá po skončení akademického roku 2015 – 2016. Preto musia tieto inštitúcie pripraviť výkaz uskutočnených zmien a zaslať na toto dikastérium správu, v ktorej uvedú pozitívne stránky i prípadné ťažkosti spojené s aplikáciou tohto dekrétu.
V Paláci kongregácií 15. júla 2011, na spomienku sv. Bonaventúru z Bagnoregio, biskupa a učiteľa Cirkvi.
Kard. Zenon Grocholewski,
prefekt
Jean Louis Brugues OP,
sekretár
___
1 Pre uznanie prvého stupňa štúdia zo strany občianskeho zákona musí štúdium trvať aspoň 3 roky.