Ž 116
Komisia Iusitia et pax
O situácii Rómov v SR a k problémom ich spolužitia s ostatnými občanmi
Naši spoluobčania Rómovia sú národnostnou menšinou s pohnutou históriou, ktorá žije už stáročia na našom území. Ich život sa líši od života ostatných občanov. Majú svoju reč, zvyky a kultúru, ktorá je odlišná od našej. V histórii boli známi dobrým vzťahom k svojim tradičným povolaniam, hudbe, prírode, deťom a rodovej spolupatričnosti, čo môže aj dnes prispieť k obohateniu prostredia, v ktorom žijú.
Rómovia sú rozptýlení po celej Európe. Slovensko na počet Rómov zaujíma vzhľadom na počet obyvateľov európske prvenstvo. Spoločný život ľudí rôznych kultúr vyvoláva problémy aj u nás. Nemožno ich ignorovať, aj keď ich riešenie sa nedá robiť izolovane od iných európskych krajín. Mnohé sú zdedenými problémami totality, keď režim Rómov preferoval, rozbil ich rodové štruktúry a chcel ich asimilovať v panelákoch. Po roku 1989 sa život Rómov skomplikoval. V trhovej ekonomike majú mnohí existenčné problémy, sú nevzdelaní a nezamestnaní, žijú v stálom nedostatku so snahou o prežitie. Aj tí, čo sa pokúšajú zaintegrovať do spoločnosti, majú pocit diskriminácie. Mnohí však poznajú len svoje práva, nie povinnosti. Je známa ich malá pracovná angažovanosť, ktorá by sa zlepšila vytvorením podmienok, za ktorých by sa im oplatilo pracovať. Častá je aj ich neprispôsobivosť, kriminalita, nezodpovedný prístup k výchove, využívanie sociálnych dávok na úkor detí, ktoré plnia detské domovy. V spoluobčanoch to vyvoláva averziu a prehlbuje ich predsudky.
Aj v SR platí medzinárodná dohoda „O odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie", ktorej plnenie sa nedarí. Príkladom toho sú aj nepotrestané útoky skínov proti Rómom, ktoré sú vyvolávané rasovou nenávisťou a xenofóbiou živenou extrémnymi politickými silami.
Po roku 1989 mali Rómovia zastúpenie aj vo vrcholných orgánoch, takže lepšie presadzovali svoje požiadavky. Dnes sú nejednotní, bez reprezentantov vo verejnom živote.
Komisia Iustitia et Pax zdôrazňuje, že aj Rómovia sú deti Božie, na časnom a večnom blahe ktorých Cirkvi záleží. Majú svoje práva, ale aj povinnosti a treba ich ako národnostnú menšinu rešpektovať a diferencovane im pomáhať. Vláda, parlament, štátna správa, samospráva amimovládne organizácie v spolupráci s Cirkvami majú pre Rómov pripravovať duchovné a materiálne rozvojové programy, zabezpečovať im lepšie vzdelanie, pomáhať v hľadaní zamestnania a riešení sociálnych otázok a prevenciou znižovať ich trestnú činnosť. Odporúčame úradom práce a kresťanským podnikateľom vytvárať pracovné príležitosti pre Rómov a viac ich zapájať do verejnoprospešných prác a pracovného pomeru. Navrhujeme tiež vyplácať im sociálne dávky nepeňažnou formou, napr. v naturáliách a ošatení. Vzdelávacie inštitúcie žiadame podporovať vznik uličných vychovávateľov pre rómsku mládež, zaradiť do škôl viac výuky o histórii a kultúre Rómov a podľa možnosti zabezpečiť vzdelávanie Rómov aj v rómskom jazyku. Vyzývame tiež teologické fakulty, aby sa viac venovali výchove kňazov pre pastoráciu Rómov.
Zo strany Rómov očakávame podstatne väčšiu aktivitu a spoluzodpovednosť pri riešení ich problémov. Aj Rómovia sú povinní pracovať a tak prispievať k dobrodeniam modernej spoločnosti a vytvárať hodnoty pre seba a svoje rodiny. Vyzývame rómske matky a otcov – vaše deti budú bez vzdelania stratené, bez vašej pomoci to spoločnosť nedokáže zabezpečiť. Cirkev zdôrazňuje povinnosť kresťanov spolupracovať na všetkých konštruktívnych akciách v prospech Rómov. Hlási sa k svojej zodpovednosti a chce v rámci svojich možností Rómom pomáhať – nie potláčaním ich identity a asimiláciou, ale dušpastierskym postojom k týmto občanom stvoreným na obraz Boží. Problematiku Rómov a ich spolužitia s ostatnými občanmi je možné postupne vyriešiť len spoločným úsilím všetkých zodpovedných.
za správnosť: Doc. RNDr. Jozef Mikloško, DrSc., tel: 0903/458 274