Cookies management by TermsFeed Cookie Consent
 






O zodpovednom vzťahu k prírode a krajine (Iniciatíva Laudato si´ pre Slovensko, 2016)
 
Iniciatíva Laudato si´ pre Slovensko
 
Starajme sa o prírodu a krajinu – o náš spoločný domov!
 
Pápež František v encyklike Laudato si´ o starostlivosti o náš spoločný domov, s využitím príspevkov predchádzajúcich pápežov, mnohých vedcov, filozofov, teológov a spoločenských organizácií, ktoré obohatili myslenie ľudstva v tomto smere, poukazuje na hriechy ľudstva proti dielu Stvoriteľa narúšaním životného prostredia v globálnom i lokálnom rozsahu, naznačuje ich príčiny a naliehavo vyzýva k zjednoteniu celej ľudskej rodiny v snahe o dosiahnutie udržateľného stavu životného prostredia, čiže dobrého stavu nášho spoločného domova.
Slovensko je obdarené rozmanitou a krásnou prírodou, v ktorej sa tradičnou činnosťou človeka (baníctvo, hutníctvo, roľníctvo, lesníctvo, pastierstvo a pod.) vyformovala pestrá krajina, typická pre jednotlivé regióny. Pôvodná prírodná krajina sa menila na kultúrnu krajinu a to často práve v neprospech jej prírodných pomerov. Človek sa často k prírode správa v rozpore s Božím zámerom ako suverénny vládca bez ohľadu na zachovanie jej trvalej funkčnosti.
Veľkým prírodným bohatstvom Slovenska sú bohaté zdroje pitnej vody, ktorou sa žiaľ plytvá. Nadmernou chemizáciou poľnohospodárskej pôdy v minulosti došlo na mnohých miestach k preniku škodlivín do podzemných vôd, čím sa mnohé pramene a studne stali nepoužiteľnými. Dochádza tiež k znečisťovaniu riek a potokov nielen odpadkami, ale aj odpadovými vodami, čo má za následok úhyn vodných živočíchov. Problémom je aj prehrádzanie vodných tokov malými vodnými elektrárňami, ktoré sú pre vodné živočíchy migračnými bariérami. Regulačnými úpravami stratili vodné toky svoj prirodzený charakter a zanikli viaceré vzácne mokrade.
K znečisťovaniu ovzdušia dochádza jednak z miestnych zdrojov ako aj atmosférickým prenosom so vzdialených zdrojov. Situácia sa stáva kritická najmä v bezprostrednom okolí priemyselných podnikov, vo veľkých sídelných aglomeráciách a v okolí dopravných tepien. Znečisťovanie ovzdušia vplýva na globálne zmeny klímy, ktoré sa prejavujú extrémnymi zmenami počasia.
Nevážime si ani poľnohospodársku pôdu, ktorá na jednej strane ubúda pod rozširujúcimi sa sídlami, dopravnými koridormi a vznikajúcimi priemyselnými parkami, na strane druhej však útlmom poľnohospodárstva značná rozloha pozemkov ostáva nevyužitá, zarastá a sukcesiou sa mení na les. Vyše 40 % Slovenska pokrývajú lesy, ktoré sú nielen človekom pozmenené, ale aj prirodzené, dokonca so zvyškami prírodných lesov. Lesy sú stále častejšie postihované rôznymi druhmi kalamít. Aj lesné hospodárstvo čaká na dôslednejšiu ekologizáciu.
Zmeny jednotlivých zložiek krajiny zákonite vyvolávajú zmeny celkovej štruktúry krajiny, ktorá sa vzďaľuje od tradičnej, vrátane krajinného obrazu. Na mnohých miestach krajinu hyzdia nelegálne skládky odpadov, k čomu pristupujú ešte aj staré environmentálne záťaže. Nadmerná produkcia odpadov si vyžaduje ich dôslednú separáciu a druhotné využitie.
Napriek tomu, že máme na Slovensku 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, rozvinutú národnú sústavu chránených území i európsku sústavu, celkove sa znižuje biologická rozmanitosť – biodiverzita. Zdá sa, že ochrana spoločenstiev rastlín a živočíchov nie je dostatočne účinná. Najprísnejší ochranný režim bez zásahu človeka sa uplatňuje len v 5. stupni ochrany na 2 % územia Slovenska. Na druhej strane dochádza k nežiaducemu „obohacovaniu“ prírody a krajiny inváznym šírením nepôvodných druhov rastlín, ktoré vytláčajú pôvodnú vegetáciu a niektoré druhy sú dokonca pre človeka nebezpečné.
Mnohé z globálnych problémov, ktoré naznačil pápež František v encyklike Laudato si´ sú aktuálne aj pre slovenské pomery. Je povinnosťou nás všetkých upozorňovať na ich príčiny a následky, snažiť sa o nápravu, zapájať sa do aktivít orientovaných na podporu udržateľného života ako spoločného dobra. Aj zdanlivá maličkosť vykonaná v prospech ochrany životného prostredia má význam pre zlepšenie starostlivosti o náš spoločný domov.
 
Banská Bystrica, 29. decembra 2016