Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI.
účastníkom 25. medzinárodnej konferencie
Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve
Ctihodnému bratovi Zygmuntovi Zimowskému,
predsedovi Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve.
S radosťou zasielam svoj srdečný pozdrav účastníkom 25. medzinárodnej konferencie, ktorá spadá práve do roku, keď toto dikastérium slávi 25. výročie svojho vzniku, čo ponúka ďalší dôvod na vďačnosť Bohu za tento cenný nástroj slúžiaci apoštolátu lásky. Vďačná myšlienka patrí aj všetkým tým, ktorí sa angažujú v pastorácii v rôznych oblastiach zdravotníctva, za to, že vykonávajú túto službu lásky, ktorá má centrálne miesto v poslaní Cirkvi. V tomto zmysle spomínam s vďačnosťou na kardinálov Fiorenza Angeliniho a Javiera Lozana Barragána, ktorí viedli Pápežskú radu pre pastoráciu v zdravotníctve počas týchto dvadsiatich piatich rokov a s osobitným pozdravom sa obraciam na jej súčasného predsedu, arcibiskupa Zygmunta Zimowského, ako aj na jej sekretára a podsekretára, úradníkov, spolupracovníkov a referujúcich na kongrese, ako aj na všetkých prítomných.
Téma „Caritas in veritate : za spravodlivú a humánnu zdravotnú starostlivosť“, ktorú ste si zvolili, je pre kresťanské spoločenstvo zvlášť zaujímavá, lebo starostlivosť o ľudskú bytosť je pre jej transcendentnú dôstojnosť a neodňateľné práva preň centrálnou úlohou. Zdravie je pre človeka i pre spoločnosť cenným dobrom, ktoré treba podporovať, ochraňovať a starať sa oň, obetujúc prostriedky, zdroje i nevyhnutné sily na to, aby ho mohli ľudia užívať. Źiaľ, i dnes pretrváva problém, že mnohé populácie sveta nemajú prístup k zdrojom nevyhnutným na uspokojenie ich základných potrieb, najmä pokiaľ ide o otázku ich zdravia. Preto je nevyhnutné zasadzovať sa na všetkých úrovniach s väčším dôrazom o to, aby sa právo na zdravie uplatňovalo tak, že sa umožní prístup k základnej zdravotníckej starostlivosti. V našej dobe možno na jednej strane pozorovať, že sa zdraviu venuje prílišná pozornosť, ktorej hrozí, že sa zvrhne na farmakologický, medicínsky a chirurgický konzumizmus a stane sa tak súčasťou kultu tela, a na druhej strane majú milióny ľudí problémy s prístupom k aspoň minimálnej obžive a liekom nevyhnutným na uzdravenie.
Aj v oblasti zdravotníctva, ktorá je integrálnou súčasťou života každého jednotlivca a tiež spoločného dobra, je dôležité znovu nastoliť skutočnú distributívnu spravodlivosť, ktorá všetkým garantuje primerané liečenie na základe objektívnych potrieb. Na dôvažok musia vo svete zdravia vládnuť morálne zásady, ktoré sa nemôžu obchádzať, aby sa nestal nehumánnym. Ako som zdôraznil v encyklike Caritas in veritate, sociálna náuka Cirkvi vždy pripomínala dôležitosť distributívnej i sociálnej spravodlivosti v rôznych oblastiach ľudských vzťahov (35). Spravodlivosť sa podporuje tým, keď prijímame život toho druhého a preberáme zaň zodpovednosť, odpovedajúc tak na jeho očakávania. V ňom totiž prijímame tvár samotného Božieho Syna, ktorý sa pre nás stal človekom. Božia podoba vtlačená do nášho brata je základom najvyššej dôstojnosti každej osoby a v každom si vyžaduje úctivé zaobchádzanie, starostlivosť a službu. Vzťah medzi spravodlivosťou a láskou je v kresťanskej perspektíve veľmi úzky: „Láska prevyšuje spravodlivosť, pretože milovať znamená dávať, ponúknuť »moje« niekomu inému. Nikdy však nie je bez spravodlivosti, vedúcej dať druhému to, čo je »jeho«, čo mu patrí z dôvodu jeho bytia a jeho činnosti. [...] Kto miluje druhých slúžiacou láskou, je voči nim predovšetkým spravodlivý. Spravodlivosť nielen že nie je cudzia láske, ani nie je paralelnou alebo alternatívnou cestou lásky: spravodlivosť je »neoddeliteľná od lásky«, je s ňou vnútorne zviazaná. Spravodlivosť je prvou cestou lásky“ (tamtiež, 6). V tomto zmysle veľmi výstižne sv. Augustín vo svojom učení zhrnul, že „spravodlivosť spočíva v pomáhaní chudobným“ (De Trinitate, XIV, 9: PL 42, 1045).
Skláňať sa ako dobrý Samaritán k zranenému a opustenému človeku na okraji cesty, to je naplnením tej „najvyššej spravodlivosti“, ktorú Ježiš požaduje od svojich učeníkov a ktorú uskutočňuje vo svojom živote: pretože naplnením Zákona je láska. Nasledujúc svojho Pána, plnilo kresťanské spoločenstvo poslanie, ktoré mu zveril, ísť do sveta a „učiť a uzdravovať chorých“, a po stáročia „jasne dávalo najavo, že služba chorým a trpiacim je integrálnou súčasťou jeho poslania“ (Ján Pavol II., motu proprio Dolentium hominum, 1): svedčiť o celkovej spáse, ktorá je uzdravením duše i tela.
Boží ľud putujúci po krivolakej ceste dejinami spája svoje sily so silami ostatných ľudí dobrej vôle, aby zdravotnícke systémy nadobudli skutočne ľudskú tvár. Spravodlivosť v otázkach zdravia musí byť jednou z priorít vlád i medzinárodných inštitúcií. Źiaľ, popri pozitívnych a povzbudzujúcich výsledkoch sa prejavujú aj také názory a spôsoby zmýšľania, ktoré sú urážkou ľudskosti: máme na mysli napr. problémy súvisiace s tzv. „reprodukčným zdravím“, keď sa využívajú umelé techniky prokreácie zahŕňajúce ničenie embryí, alebo problémy súvisiace s legalizovaním eutanázie. Lásku k spravodlivosti, ochranu života od počatia až po prirodzený koniec, úctu voči dôstojnosti každej ľudskej bytosti treba podporovať a dosvedčovať aj proti prúdu: základné etické hodnoty sú spoločným dedičstvom univerzálnej morálky a základom demokratického spolužitia.
Potrebné je spoločné úsilie všetkých, ale aj a predovšetkým hlboká zmenu vnútorného pohľadu. Iba pri pohľade na svet očami Stvoriteľa, teda očami lásky, sa ľudstvo naučí žiť na zemi v pokoji a v spravodlivosti, rovnocenne prisudzujúc zem a jej zdroje dobru každého človeka. Preto „dúfam, že sa prijme taký model rozvoja, ktorý bude založený na centrálnom postavení ľudskej bytosti, na podpore spoločného dobra a účasti na ňom, ako aj na rozvážnosti, čnosti, ktorou je charakterizované dnešné konanie s ohľadom na to, čo sa môže stať zajtra“ (Benedikt XVI., Posolstvo k svetovému dňu pokoja 2010, 9).
Trpiacim bratom a sestrám vyjadrujem svoju duchovnú blízkosť a pozývam ich, aby aj chorobu prežívali ako milostiplnú príležitosť na duchovný vzrast a na účasť na Kristovom utrpení pre dobro sveta, a vás všetkých, ktorí pracujete v rozsiahlej oblasti zdravotníctva, povzbudzujem vo vašej cennej službe. Prosiac o materskú ochranu Panny Márie, Uzdravenia nemocných, všetkým vám i vašim rodinám udeľujem zo srdca apoštolské požehnanie.
Vo Vatikáne 15. novembra 2010
BENEDIKT XVI.