Dokumenty pápežov

Ctihodnému bratovi
kardinálovi Javierovi Lozanovi Barragánovi,
predsedovi Pápežskej rady pre pastoráciu zdravotníkov

1. Svetový deň chorých, ktorý sa každý rok slávi na inom kontinente, nadobúda tentoraz osobitný význam. Bude sa totiž konať v Lurdoch vo Francúzsku, na mieste, kde sa 11. februára 1858 zjavila Panna Mária, a ktoré sa potom stalo cieľom mnohých pútí. Božia Matka chcela v tomto hornatom kraji ukázať svoju materinskú lásku najmä trpiacim a chorým. A odvtedy je tu prítomná s neustálou starostlivosťou.
Táto svätyňa bola vybratá preto, lebo na rok 2004 pripadá 150. výročie vyhlásenia dogmy o nepoškvrnenom počatí. Bolo to presne 8. decembra 1854, keď môj predchodca blahoslavený Pius IX., blahej pamäti, dogmatickou bulou Ineffabilis Deus potvrdil, že „je od Boha zjavené učenie, že osobitnou milosťou a privilégiom všemohúceho Boha a vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, bola Preblahoslavená Panna Mária nedotknutá a uchránená od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu od prvej chvíle počatia“ (DS 2803). Mária v Lurdoch v miestnom dialekte hovorí: „Que soy era Immaculada Councepciou.“

2. Nechcela vari Panna Mária týmito slovami zároveň vyjadriť svoj vzťah k svetu zdravia a života? Lebo tak ako pre prvotný hriech vstúpila do tohto sveta smrť, tak pre zásluhy Ježiša Krista Boh ochránil Máriu od poškvrny hriechu a k nám prišla spása a život (porov. Rim 5, 12–21).
Dogma o nepoškvrnenom počatí nás uvádza priamo do srdca tajomstva stvorenia a vykúpenia (porov. Ef 1, 4–12; 3, 9–11). Boh chcel darovať ľudskému stvoreniu život v hojnosti (porov. Jn 10, 10), pričom podmienil túto svoju iniciatívu slobodnou a láskyplnou odpoveďou človeka. Človek však odmietol tento dar svojou neposlušnosťou vedúcou k hriechu a tak tragicky prerušil životodarný dialóg so Stvoriteľom. Proti „áno” Boha, ako zdroju plnosti života sa postavilo človekovo „nie“, spôsobené pyšnou sebestačnosťou, veštiacou smrť (porov. Rim 5, 19).
Celé ľudstvo bolo vážne poznačené týmto uzatvorením sa pred Bohom. Iba Mária z Nazareta bola pre budúce Ježišove zásluhy už od počatia uchránená od dedičného hriechu a úplne otvorená Božím úmyslom, preto v nej mohol nebeský Otec uskutočniť plán, ktorý mal pre ľudí pripravený.
Nepoškvrnené počatie predchádza harmonický súzvuk medzi Božím „áno“ a „áno“, ktoré s úplnou odovzdanosťou vyslovila Mária vo chvíli, keď jej anjel priniesol nebeské posolstvo (porov. Lk 1, 38). Toto jej „áno“ v mene ľudstva znovu otvára svetu brány raja vďaka tomu, že pôsobením Ducha Svätého sa v jej lone vtelilo Božie Slovo (porov. Lk 1, 35).
Pôvodný plán stvorenia tak bol v Kristovi obnovený a stal sa uskutočniteľný, pričom má v tomto pláne svoje miesto aj ona, panenská Matka.

3. Tu sa nachádza kľúč k dejinnému zvratu: Máriiným nepoškvrneným počatím sa začalo veľké dielo vykúpenia, ktoré sa naplnilo vyliatím drahocennej Kristovej krvi. V Kristovi je každý človek povolaný naplno sa realizovať až po dokonalosť svätosti (porov. Kol 1, 28).
Nepoškvrnené počatie je teda úsvitom sľubujúcim príchod žiarivého dňa Krista, ktorý svojou smrťou a zmŕtvychvstaním znovu nastoľuje plnú harmóniu medzi Bohom a ľudstvom. Ako je Kristus zdrojom života, ktorý víťazí nad smrťou, tak je Mária starostlivou Matkou, ktorá vychádza v ústrety potrebám svojich detí a získava pre ne zdravie duše i tela. To je posolstvo, ktoré lurdská svätyňa neprestajne pripomína zbožným ľuďom a pútnikom. Taký je význam telesných a duchovných uzdravení, ktoré sa dejú v jaskyni Massabielle.
Odo dňa, keď sa Mária zjavila Bernadette Soubirousovej, pomáhala na tomto mieste prekonať už veľa bolestí a chorôb, prinavrátiac mnohých svojim deťom aj telesné zdravie. Tie najprekvapujúcejšie zázraky však vykonala v dušiach veriacich, keď ich otvorila stretnutiu so svojím Synom Ježišom, ktorý je tou pravou odpoveďou na najhlbšie túžby ľudského srdca. Duch Svätý, ktorý svojím tieňom zahalil okamih vtelenia Slova, premieňa ducha nespočetných chorých, ktorí sa k nej utiekajú. I keď nezískajú dar telesného uzdravenia, vždy môžu dostať iné, ešte väčšie dobro: obrátenie srdca, ktoré je zdrojom pokoja a vnútornej radosti. Tento dar mení ich život a stávajú sa apoštolmi Kristovho kríža, ktorý je symbolom nádeje i v tých najtvrdších, najťažších skúškach.

4. V apoštolskom liste Salvifici doloris som pripomenul, že utrpenie patrí k dejinám a k osudom človeka, ktorý sa ich musí naučiť prijímať a prekonávať (porov. 2). No ako inak to dokáže, ak nie vďaka Kristovmu krížu?
V smrti a zmŕtvychvstaní Spasiteľa nachádza ľudské utrpenie svoj najhlbší význam a svoju spásnu hodnotu. Celá ťarcha súžení a bolestí ľudstva je sústredená v tajomstve Boha, ktorý sa prijatím našej ľudskej prirodzenosti uponížil, až sa nakoniec „za nás urobil hriechom“ (2 Kor 5, 21). Na Golgote niesol viny všetkých ľudských bytostí a v samote opustenosti zvolal k Otcovi: „Prečo si ma opustil?“ (Mt 27, 46).
V paradoxe kríža nachádzame odpoveď na naše najznepokojujúcejšie otázky. Kristus trpí za nás: berie na seba utrpenie všetkých a vykupuje ho. Kristus trpí s nami a dáva nám tak možnosť podeliť sa o naše trápenia s ním. Ľudské utrpenie v spojení s Kristovým sa stáva prostriedkom spásy. Preto môže veriaci človek spolu so svätým Pavlom povedať: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1, 24). Bolesť prijatá s vierou sa stáva bránou, ktorou vstupujeme do tajomstva Pánovho spásneho utrpenia. Utrpenia, ktoré neodníma pokoj a šťastie, keďže je ožiarené jasom vzkriesenia.

5. Pod krížom ticho trpí Mária, osobitným spôsobom účastná na bolestiach svojho Syna, ustanovená za Matku ľudstva, pripravená orodovať za to, aby každý človek mohol dosiahnuť spásu (porov. Salvifici doloris, 25).
V Lurdoch nie je ťažké pochopiť túto jedinečnú účasť Božej Matky na spásnom poslaní Krista. Zázrak nepoškvrneného počatia pripomína veriacim základnú pravdu: dosiahnuť spásu je možné len poslušnou účasťou na Otcovom pláne, v ktorom má byť svet vykúpený smrťou a zmŕtvychvstaním jeho jednorodeného Syna. Krstom je veriaci človek začlenený do tohto diela spásy a oslobodený od dedičného hriechu. Hoci choroba a smrť zostávajú naďalej prítomné v jeho pozemskom živote, predsa strácajú svoj negatívny význam. Vo svetle viery sa smrť tela, porazená Kristovou smrťou (porov. Rim 6, 4), stáva iba nevyhnutným prechodom do plnosti nesmrteľného života.

6. V našich časoch sa urobili veľké pokroky vo vedeckom skúmaní života, toho najdôležitejšieho Božieho daru, ktorého sme správcami. Źivot musí byť prijatý, rešpektovaný a chránený od svojho počiatku až po svoj prirodzený koniec. Pritom je rovnako potrebné starať sa o rodinu, ktorá je kolískou každého rodiaceho sa života.
Dnes sa neprestajne hovorí o tzv. genetickom inžinierstve, pričom sa myslí na obrovské možnosti, ktoré ponúka veda pri zásahoch do samotných prameňov, základov života. Každý opravdivý pokrok na tomto poli možno len podporiť, pokiaľ rešpektuje práva a dôstojnosť človeka už od jeho počatia. Nikto si však nemôže osobovať právo zničiť život ľudskej bytosti alebo s ním nezodpovedne manipulovať. Osobitnou úlohou tých, ktorí sa zaoberajú pastoráciou zdravotníkov, je zvyšovať citlivosť pracovníkov v tejto chúlostivej oblasti, aby sa cítili neustále viazaní slúžiť životu.
Pri príležitosti Svetového dňa chorých by som rád poďakoval všetkým, ktorí sa venujú pastorácii zdravotníkov, najmä biskupom, ktorí sa v rámci jednotlivých biskupských konferencií venujú tejto oblasti, kaplánom, farárom a ďalším kňazom pastoračne činným v tomto prostredí, reholiam a kongregáciám, dobrovoľníkom a tým, ktorí neúnavne vydávajú zrozumiteľné svedectvo o Pánovej smrti a zmŕtvychvstaní zoči-voči utrpeniu, bolesti a smrti.
Svoju vďačnosť chcem vysloviť aj širšiemu okruhu zdravotníkov, lekárskemu a zdravotníckemu personálu, výskumníkom, najmä tým, ktorí sa venujú výskumu nových liekov a starajú sa o produkciu liekov dostupných aj pre menej zámožných.
Všetkých zverujem Najsvätejšej Panne, jej, Nepoškvrnenému počatiu uctievanému v lurdskej svätyni. Nech pomôže každému kresťanovi vydávať svedectvo o tom, že jedinou pravou odpoveďou na bolesť, utrpenie a smrť je Kristus, náš Pán, ktorý pre nás zomrel a vstal z mŕtvych.

S takýmto želaním posielam Vám, ctihodný brat, a všetkým, ktorí sa zúčastnia na slávení Svetového dňa chorých, svoje osobitné apoštolské požehnanie.

Vo Vatikáne 1. decembra 2003

JÁN PAVOL II.