Dokumenty pápežov

Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI.
k 44. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov

Kňaz a pastorácia digitálneho sveta: nové médiá v službe Slova

16. máj 2010

Drahí bratia a sestry,

téma nastávajúceho Svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov – Kňaz a pastorácia digitálneho sveta: nové médiá v službe Slova – dobre zapadá do práve prebiehajúceho Roku kňazov a dáva do pozornosti predovšetkým zamyslenie sa nad takou širokou a delikátnou pastoračnou oblasťou, akou je oblasť spoločenskej komunikácie a digitálneho sveta. Tu sa kňazovi ponúkajú nové možnosti vykonávania jeho služby Slova a pre Slovo. Moderné spoločenské komunikačné prostriedky sa už dávno stali súčasťou bežných prostriedkov, cez ktoré sa cirkevné spoločenstvá vyjadrujú, keď vstupujú do kontaktu so svojím okolím, a veľmi často vytvárajú rôzne formy veľmi bohatého dialógu. No ich nedávne prenikavé rozšírenie a značný vplyv spôsobujú, že aj ich využitie v kňazskej službe je čoraz dôležitejšie a užitočnejšie.
Prvoradou úlohou kňaza je ohlasovať Krista, Božie Slovo, ktoré sa stalo telom, a  rozmanitým spôsobom cez sviatosti sprostredkovať Božiu spásonosnú milosť. Cirkev zvolávaná Kristom – Slovom, je znakom a nástrojom spoločenstva, ktoré Boh vytvára s človekom a ktoré má každý kňaz v Bohu a s Bohom vytvárať. V tom spočíva taká veľká dôstojnosť a krása kňazského poslania, v ktorom sa privilegovaným spôsobom uskutočňujú slová spoštola Pavla: „Veď Písmo hovorí: ,Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený."… Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený. Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní?” (Rim 10, 11. 13 – 15)
Aby sme v rámci veľkých kultúrnych zmien – zvlášť badateľných vo svete mladých – primerane odpovedali na tieto otázky, stávajú sa neodmysliteľným nástrojom také spôsoby komunikácie, ktoré sú otvorené technologickým výdobytkom. Digitálny svet poskytuje prostriedky, ktoré ponúkajú temer neobmedzené možnosti komunikácie a otvárajú tak vskutku pozoruhodné perspektívy na aktualizáciu výzvy sv. Pavla: „Beda mi, keby som evanjelium nehlásal” (1 Kor 9, 16). S rozširovaním týchto prostriedkov nielen narastá zodpovednosť za ohlasovanie, ale stáva sa aj naliehavejšou a vyžaduje si viac motivované a účinnejšie úsilie. Zoči-voči tomu sa kňaz nachádza akoby na začiatku „novej historickej epochy”, pretože čím intenzívnejšie vzťahy moderné technológie vytvárajú a čím viac digitálny svet rozširuje svoje hranice, tým viac sa od kňaza vyžaduje, aby sa ním pastoračne zaoberal a zvyšoval svoje úsilie zapojiť médiá do služby Slova.
Napriek tomu môže rozšírená pluralita médií a pestrá ponuka rôznych funkcií tejto komunikácie prinášať aj riziko, že využitie médií sa bude riadiť len potrebou byť k dispozícii, a web sa bude mylne považovať iba za priestor, kde treba byť prítomný. Od kňazov sa však vyžaduje schopnosť, aby boli v digitálnom svete prítomní s trvalou vernosťou evanjeliovému posolstvu, aby skutočne vykonávali úlohu animátorov spoločenstiev – ktoré sa teraz čoraz častejšie vyjadrujú prostredníctvom mnohých „hlasov” vychádzajúcich z digitálneho sveta – a aby ohlasovali evanjelium, využívajúc popri tradičných nástrojoch aj prínos tejto novej generácie audiovizuálnej techniky (fotografií, videí, animácií, blogov, webových stránok), ktoré predstavujú doteraz nepoznané príležitosti na dialóg a užitočné pomôcky aj pre evanjelizáciu a katechézu.
Prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov môže kňaz oboznamovať so životom Cirkvi a pomáhať dnešným ľuďom objavovať Kristovu tvár. Pritom má spájať vhodné a kompetentné používanie týchto prostriedkov – ktoré si osvojil už v období formácie – spolu so solídnou teologickou prípravou a zjavnou kňazskou spiritualitou, živenou neustálym rozhovorom s Pánom. V digitálnom svete má skôr presvitať srdce kňaza ako Božieho muža, než len jeho ruka mediálneho pracovníka, aby tak dával dušu nielen samotnému pastoračnému úsiliu, ale aj neprerušenému komunikačnému toku „internetovej siete”.
Aj v digitálnom svete musí byť známe, že Božia láskyplná pozornosť voči nám v Kristovi nie je vecou minulosti, ani len učenou teóriou, ale úplne konkrétnou a aktuálnou skutočnosťou. Pastorácia v digitálnom svete má totiž ukázať ľuďom našej doby a dnešnému zblúdenému ľudstvu, že „Boh je blízko; že v Kristovi si všetci navzájom patríme” (Benedikt XVI., Príhovor k rímskej kúrii pri príležitosti predvianočnej audiencie jej členov: L Osservatore Romano, 21. – 22. decembra 2009, s. 6).
Kto iný, ako Boží muž, môže prostredníctvom vlastných kompetencií v prostredí nových digitálnych prostriedkov lepšie rozvíjať a uvádzať do praxe pastoráciu, ktorá zachová Boha živého a aktuálneho aj v dnešnej realite a predstaví náboženskú múdrosť minulosti ako bohatstvo, z ktorého treba čerpať, aby sme dnešok prežívali dôstojne a primerane tomu vytvárali aj budúcnosť? Úlohou  zasvätenej osoby pracujúcej v médiách je vyrovnávať cestu pre nové stretnutia, a to trvalým zaistením kvalitného ľudského kontaktu a pozornosťou voči ľuďom a ich skutočným duchovným potrebám. Má tiež ponúkať ľuďom žijúcim v tejto „digitálnej“ dobe znamenia, ktoré sú nevyhnutné na poznanie Pána, a ponúkať im možnosť cvičiť sa v bdelosti, nádeji i v približovaní sa Božiemu slovu, ktoré zachraňuje a podporuje ľudský integrálny rozvoj. Toto Slovo si potom môže raziť svoju cestu medzi nespočetnými križovatkami v hustej sieti „autostrád“, ktoré brázdia kybernetický priestor, a môže potvrdiť právo Boha byť „obyvateľom“ každej epochy, aby tak cez nové formy komunikácie „kráčal“ po cestách miest a „zastavoval sa“ na prahoch domov i sŕdc, kde znovu povie: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou“ (Zjv 3, 20).
V minuloročnom posolstve som povzbudil zodpovedných za spoločenskú komunikáciu, aby podporovali kultúru rešpektovania dôstojnosti a hodnoty ľudskej osoby. To je jedna z ciest, ako má Cirkev vykonávať „diakoniu kultúry“ v rámci dnešného „digitálneho kontinentu“. S evanjeliom v rukách i v srdci sa má poukazovať na to, že je čas pripravovať ďalšie cesty vedúce k Božiemu slovu, pričom nemožno zabúdať na to, že osobitnú pozornosť treba venovať hľadajúcim, lebo ich hľadanie možno považovať už za prvý krok k evanjelizácii. Pastorácia v digitálnom svete má myslieť aj na tých, ktorí neveria, či stratili odvahu, no predsa majú v srdci túžbu po absolútne a po večnej pravde, keďže nové komunikačné prostriedky umožňujú vstupovať do kontaktu s veriacimi každého náboženstva, neveriacimi i s ľuďmi všetkých kultúr. Tak ako mal prorok Izaiáš víziu o dome modlitby pre všetky národy (porov. Iz 56, 7), nebolo by vari možné si predstaviť, že web – podobne ako „nádvorie pohanov“ Jeruzalemského chrámu – môže vytvoriť priestor aj pre tých, ktorým je Boh ešte neznámy?
Rozvoj nových technológií a celý digitálny svet vo svojej komplexnosti predstavuje pre ľudstvo ako celok i pre človeka v jeho osobnom živote veľký potenciál i podnet na stretnutia a dialóg. Zároveň sú tieto nástroje pre veriacich veľkou príležitosťou. Źiadna cesta totiž nemôže a nesmie byť uzavretá pre toho, kto sa v mene zmŕtvychvstalého Krista usiluje čoraz viac sa približovať človeku. Preto nové médiá ponúkajú predovšetkým kňazom zakaždým nové a pastoračne neobmedzené perspektívy, ktoré ich povzbudzujú k tomu, aby uplatňovali univerzálny rozmer Cirkvi na širokú a konkrétnu komunitu a aby boli v dnešnom svete svedkami vždy nového života, ktorý sa rodí z počúvania Ježišovho evanjelia. On je Božím Synom od večnosti, ktorý k nám prišiel, aby nás zachránil. Netreba však zabúdať, že plodnosť kňazskej služby sa odvodzuje predovšetkým od Krista, od stretania sa s ním a  načúvania jemu v modlitbe; od Krista ohlasovaného v homílii a skrze svedectvo života; od Krista poznávaného, milovaného a osláveného vo sviatostiach, predovšetkým v najsvätejšej Eucharistii a vo sviatosti zmierenia.
Vás, drahí kňazi, znovu pozývam, aby ste sa múdro chopili príležitostí, ktoré ponúkajú moderné komunikačné prostriedky. Pán nech z vás urobí zapálených ohlasovateľov dobrej zvesti aj na tejto novej „agore“, ktorú tvoria súčasné komunikačné prostriedky.
S týmto želaním vám vyprosujem ochranu Božej Matky i svätého farára z Arsu a s láskou každému z vás udeľujem svoje apoštolské požehnanie.

Vo Vatikáne 24. januára 2010 na spomienku Františka Saleského

Benedikt XVI.