"I klaňali sa tam Pánovi."
1 Sam 1, 24-28
1 Sam 1, 24-28
Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI. k 95. svetovému dňu migrantov a utečencov
2009
Svätý Pavol, migrant a apoštol národov
Drahí bratia a sestry,
tohoročné posolstvo na Svetový deň migrantov a utečencov sa nesie v znamení témy: „Svätý Pavol, migrant a apoštol národov“, ktorá vzišla zo šťastnej zhody, že sa tento deň slávi práve počas jubilejného roka, ktorý som vyhlásil na počesť tohto apoštola pri príležitosti dvojtisíceho výročia jeho narodenia. Dielo ohlasovania a sprostredkovania evanjelia rôznym kultúram, ktoré uskutočnil Pavol, „migrant kvôli ohlasovaniu“, predstavuje významný východiskový bod aj pre tých, ktorí sa angažujú v súčasnom migračnom hnutí.
Šavol, narodený v židovskej rodine, ktorá emigrovala do Tarzu v Cilícii, bol vychovaný v židovskom jazyku a židovskej i helénskej kultúre, pričom bol ovplyvnený i rímskym kultúrnym kontextom. Potom, ako sa na ceste do Damasku stretol s Kristom (porov. Gal 1, 13 – 16), hoci nezaprel vlastné „tradície“ a pociťoval úctu i vďačnosť voči judaizmu a zákonu (porov. Rim 9, 1 – 5; 10, 1; 2 Kor 11, 22; Gal 1, 13 – 14; Flp 3, 3 – 6), bez váhania a zbytočného premýšľania sa s odvahou a nadšením oddal novému poslaniu, poslušný Pánovmu príkazu: „Pošlem ťa ďaleko medzi pohanov“ (Sk 22, 21). Jeho život sa radikálne zmenil (porov. Flp 3, 7 – 11): Ježiš sa pre neho stal dôvodom jeho existencie i inšpiráciou pre jeho apoštolské úsilie v službe evanjeliu. Z prenasledovateľa kresťanov sa zmenil na Kristovho apoštola.
Vedený Duchom Svätým sa bezvýhradne obetoval, aby bolo všetkým bez rozdielu národnosti a kultúry ohlasované evanjelium, ktoré je „Božou mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi“ (Rim 1, 16). Na svojich apoštolských cestách, napriek odporu s ktorým sa opakovane stretal, ohlasoval hneď od počiatku evanjelium v synagógach, venujúc pozornosť predovšetkým svojim rodákom v diaspóre (porov. Sk 18, 4 – 6). Ak ho títo odmietli, išiel za pohanmi, a stal sa tak skutočným „misionárom migrantov“, sám ako migrujúci a cestujúci vyslanec Ježiša Krista, ktorý pozýva každého človeka, aby sa v Božom Synovi stal „novým stvorením“ (2 Kor 5, 17).
Ohlasovanie kerygmy ho donútilo prebrázdiť moria Blízkeho východu a prechádzať cestami Európy, až ho doviedlo do Ríma. Na cestu sa vydal z Antiochie, kde ohlasoval evanjelium národom, ktoré neboli zo židovstva. Tam Ježišových učeníkov po prvý raz nazvali „kresťanmi“ (porov. Sk 11, 20.26). Jeho život a ohlasovanie boli celkom zamerané na to, aby všetci spoznali Ježiša a zamilovali si ho, pretože v ňom sú všetky národy povolané stať sa Božím ľudom.
To ostáva poslaním Cirkvi a každého pokrsteného aj v súčasnosti, v ére globalizácie. Poslaním, ktoré sa s pozornou pastoračnou starostlivosťou zameriava na rozmanitý svet migrantov – študentov v cudzine, imigrantov, utečencov, vyhnancov či evakuované osoby – vrátane tých, ktorí sú obeťami moderného otroctva, ako je napríklad obchod s ľuďmi. Aj dnes treba posolstvo spásy predkladať s rovnakým postojom ako apoštol národov, berúc do úvahy rôznu spoločenskú a kultúrnu situáciu, i osobitné ťažkosti, s ktorými sa niektorí ľudia stretávajú v dôsledku toho, že sú migrantmi alebo sú na cestách. Želám si, aby každé kresťanské spoločenstvo malo rovnakú apoštolskú horlivosť ako sv. Pavol, ktorý všetkým ohlasoval Otcovu spásnu lásku (Rim 8, 15 – 16; Gal 4, 6), aby „čím viacerých získal“ (1 Kor 9, 19), „pre slabých sa stal slabým...“ a „pre všetkých sa stal všetkým, aby zachránil aspoň niektorých“ (1 Kor 9, 22). Jeho príklad nech je aj pre nás podnetom, aby sme boli solidárni s týmito našimi bratmi a sestrami a aby sme v každom kúte sveta a všetkými prostriedkami podporovali pokojné spolužitie medzi rozličnými národmi, kultúrami a náboženstvami.
V čom spočíva tajomstvo apoštola národov? Misionársky zápal a prudkosť bojovníka, ktorými sa vyznačoval, možno vysvetliť na základe toho, že on, ktorého sa „Kristus zmocnil“ (Flp 3, 12) a ktorý s ním ostal úzko spojený, mal podiel na jeho živote, a to skrze „účasť na jeho utrpení“ (Flp 3, 10; porov. aj Rim 8, 17; 2 Kor 4, 8 – 12; Kol 1, 24). Tu je zdroj apoštolského zápalu svätého Pavla, o ktorom sám hovorí toto: „Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, sa zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi“ (Gal 1, 15 – 16; porov. aj Rim 15, 15 – 16). S Kristom sa cítil byť „spolu-ukrižovaný“ až tak, že mohol povedať: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2, 20). A žiadna ťažkosť mu nemohla zabrániť pokračovať v jeho odvážnej evanjelizačnej činnosti v kozmopolitných mestách, ako Rím a Korint, ktoré v tom čase obývala pestrá mozaika etník a kultúr.
Keď čítame Skutky apoštolov a listy, ktoré Pavol určil rozličným adresátom, spoznávame model Cirkvi, ktorá nikoho nevylučuje, ale je otvorená všetkým a tvoria ju veriaci všetkých kultúr a rás: každý pokrstený je v skutočnosti živým údom jediného Kristovho tela. V takomto pohľade nadobúda jedinečný význam bratská solidarita, ktorá sa prejavuje v každodenných gestách vzájomného delenia sa, spoluúčasti a radostnej starostlivosti o druhých. Veď sv. Pavol nás stále učí, že nie je možné uskutočňovať tento rozmer vzájomného bratského prijatia bez ochoty počúvať a prijať ohlasované a žité Božie slovo (porov. 1 Sol 1, 6). Slovo, ktoré všetkých povzbudzuje, aby nasledovali Krista (porov. Ef 5, 1 – 2) v stopách apoštola Pavla (porov. 1 Kor 11, 1). A preto čím väčšmi je spoločenstvo zjednotené s Kristom, tým viac sa zaujíma o svojich blížnych, vyhýba sa posudzovaniu, znevažovaniu a pohoršovaniu, a otvára sa vzájomnému prijatiu (porov. Rim 14, 1 – 3; 15, 7). Kresťania, pripodobnení ku Kristovi, sa cítia v ňom byť bratmi, synmi toho istého Otca (Rim 8, 14 – 16; Gal 3, 26; 4, 6). Tento poklad bratstva ich robí „pohostinnými“ (Rim 12, 13) a pohostinnosť je prvorodenou dcérou agapé (porov. 1 Tim 3, 2; 5, 10; Tít 1, 8; Flm 17).
Takto sa uskutočňuje Pánovo prisľúbenie: „...ja vás prijmem a budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami“ (2 Kor 6, 17 – 18). Ako by sme mohli, ak sme si tohto vedomí, neujať sa tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkých a biednych podmienkach, zvlášť azylantov a utečencov? Ako by sme mohli neposkytnúť pomoc v núdzi tým, ktorí sú skutočne slabí a bezbranní, poznamenaní nestálosťou a neistotou, vytlačení na okraj a často vylúčení zo spoločnosti? Im je potrebné venovať prednostnú pozornosť, keďže – parafrázujúc známy Pavlov text – „čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval“ (1 Kor 1, 27 – 29).
Drahí bratia a sestry, Svetový deň migrantov a utečencov, ktorý sa slávi 18. januára 2009, nech je pre všetkých podnetom naplno žiť bratskú lásku k ľuďom, bez ohľadu na ich osud a bez akejkoľvek diskriminácie, v presvedčení, že naším blížnym je každý, kto nás potrebuje a komu môžeme pomôcť (porov. Deus caritas est, 15). Učenie a príklad sv. Pavla, pokorného a veľkého apoštola, migranta a evanjelizátora rozličných národov a kultúr, nech nás podnieti k tomu, aby sme pochopili, že žitá láska predstavuje vrchol a syntézu celého kresťanského života. Prikázanie lásky – ktoré dobre poznáme – sa plní vtedy, keď sa Kristovi učeníci zúčastňujú v jednote na eucharistickej hostine, ktorá je sviatosťou bratstva a lásky par excellence. A podobne ako Ježiš vo večeradle k daru Eucharistie pripojil nové prikázanie o láske k blížnemu, tak sa majú aj jeho „priatelia“ – idúci v stopách Krista, ktorý sa stal „služobníkom“ ľudí, a posilňovaní jeho milosťou – venovať vzájomnej službe a starať sa jedni o druhých tak, ako to odporúča sám sv. Pavol: „Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon“ (Gal 6, 2). Iba tak bude vzrastať láska medzi veriacimi navzájom i k ostatným ľuďom (porov. 1 Sol 3, 12).
Drahí bratia a sestry, bez ustania ohlasujme „dobrú zvesť“ a vydávajme o nej svedectvo s nadšením, bez strachu a nešetriac silami! V láske je zhrnuté celé evanjeliové posolstvo a opravdiví Kristovi učeníci sa poznajú podľa toho, že sa navzájom milujú a sú otvorení voči druhým. Nech nám apoštol Pavol, a osobitne Mária, Matka prijatia a lásky, vyprosí tento dar. Zatiaľ čo do Božej ochrany zverujem všetkých tých, ktorí pomáhajú migrantom, i všeobecne tých, ktorí v tejto oblasti pracujú, každého z nich uisťujem o svojej modlitbe a udeľujem mu svoje apoštolské požehnanie.
V Castel Gandolfe 24. augusta 2008
BENEDIKT XVI.