Dokumenty pápežov

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky (Ź 89, 2).

Milí bratia a sestry!
1. S veľkou radosťou sme slávili Jubileum spásy, čas milosti pre celú Cirkev. Každý veriaci mohol zakúsiť Božie milosrdenstvo a práve ono nás pobáda do "širokého záberu", pripomínajúc si minulosť, žijúc s nadšením v prítomnosti a s dôverou sa otvoriac budúcnosti, v presvedčení, že Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky! (Hebr 13, 8; porov. Novo millennio ineunte - NMI, 1). Pohľad do budúcnosti, osvietený nádejou, je základom konania Cirkvi v novom tisícročí. Týmto posolstvom sa obraciam na vás pri príležitosti Svetovej misijnej nedele, ktorú budeme sláviť 21. októbra 2001.
2. Je čas pozerať vpred, s pohľadom upretým na Ježišovu tvár (porov. Hebr 12, 2). Duch nás volá "nasmerovať sa do budúcnosti, ktorá nás očakáva"(NMI, 3), svedčiť a vyznávať Krista, vzdávajúc vďaky "za divy", ktoré Boh pre nás vykonal: Misericordias Domini in aeternum cantabo (Ź 89, 2). Pri príležitosti minuloročnej Svetovej misijnej nedele som pripomenul, že misijné úsilie pramení z rozpaľujúcej kontemplácie Pána Ježiša. Kresťan, ktorý kontempluje Ježiša Krista, nemôže nezažiť uchvátenie nadšením (porov. O zasvätenom živote, 14) pre úsilie svedčiť o svojej viere v Krista, jediného Spasiteľa človeka.
Kontemplácia tváre Pána Ježiša podnecuje v učeníkoch "kontempláciu" tvárí mužov a žien okolo nás: veď Pán Ježiš sa stotožňuje so svojimi najmenšími bratmi (porov. Mt 25, 40.45). Kontemplácia Ježiša, "prvého a najväčšieho evanjelizátora" (EN, 7), nás mení na evanjelizátorov. Uvedomujeme si jeho vôľu dať večný život tým, ktorých mu Otec zveril (porov. Jn 17, 2). Boh chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu (1 Tim 2, 4), a Ježiš vedel, že Otcovou vôľou bolo, aby ohlasoval Božie kráľovstvo aj v iných mestách: "lebo na to som poslaný" (Lk 4, 43).
Ovocím kontemplácie "najmenších bratov" je objav, že každý človek, aj keď niekedy tajomným spôsobom, hľadá Boha. Veď je ním stvorený a milovaný. Tak ho objavili prví učeníci: Pane, všetci ťa hľadajú (Mk 1, 37). A "Gréci" v mene budúcich generácii zvolajú: Chceli by sme vidieť Ježiša (Jn 12, 21). Kristus je nové svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet (porov. Jn 1, 9): každý človek ho hľadá "habkajúc" (Sk 17, 27), hnaný vnútornou príťažlivosťou, ktorej pôvod ani on dobre nepozná. Jej svedkami a ohlasovateľmi nás urobil Boh. S tým cieľom nás v nových Turícach rozpaľuje ohňom svojho Ducha, svojou láskou a prítomnosťou: "Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta" (Mt 28, 20).
3. Teda ovocím Veľkého jubilea je aj správanie vyžadované Pánom od každého kresťana - s pohľadom nádeje a viery upretým dopredu. Máme česť, že nás Pán opäť s dôverou a veľkým milosrdenstvom volá do služby (porov. 1 Tim 1, 12.13). To nie je povolanie iba pre niektorých, ale pre všetkých, každého v jeho životnom stave. V súvise s tým som v apoštolskom liste Novo millennio ineunte napísal: "Toto nadšenie určite prebudí v Cirkvi nového misijného ducha, ktorý nebude viazaný iba na 'špecialistov', ale zachytí a privedie k zodpovednosti všetkých členov Božieho ľudu. Kto naozaj stretol Krista, ten si ho nemôže nechať pre seba, musí ho ohlasovať. Je potrebné nové apoštolské úsilie, žité v každodennosti spoločenstiev a skupín kresťanov... Táto Kristova ponuka je určená pre všetkých a s dôverou. Je potrebné sa obrátiť na všetkých: dospelých, rodiny, mládež, deti, bez zakrývania najradikálnejších požiadaviek evanjeliového posolstva. Mať vždy na zreteli požiadavky každého, čo sa týka citlivosti a jazyka, podľa Pavlovho príkladu, ktorý hovorieval: Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých (1 Kor 9, 22)." (NMI, 40).
Zvláštnym spôsobom nadobúda misijné povolanie jedinečnú naliehavosť, keď pozrieme na tú časť ľudstva, ktoré ešte nepozná alebo neuznáva Krista. Milovaní bratia a sestry, misie ad gentes platia dnes oveľa viac ako inokedy. V srdci si uchovávam tvár ľudstva, ktorú som mohol kontemplovať počas môjho putovania svetom: je to Kristova tvár odzrkadľujúca sa v chudobných a trpiacich, Kristova tvár svietiaca z tvári tých, čo žijú ako "ovce bez pastiera" (Mk 6, 34). Každý muž a každá žena majú plné právo, aby im bolo "mnoho" (tamže) zvestované.
Uvedomujúc si vlastnú krehkosť a nedostatočnosť, aj apoštol je v pokušení poslať ľudí preč. A práve v tom okamihu, keď človek kontempluje tvár Milovaného, musí vždy znova počuť Ježišove slová: "Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť!" (Mt 14, 16; Mk 6, 37). A tak možno zažiť ľudskú slabosť a Pánovu milosť súčasne. Vedomí si svojej krehkosti, ktorou sme hlboko zasiahnutí, cítime túžbu vzdávať Bohu vďaky za všetko, čo pre nás urobil a čo vo svojej milosti urobí.
4. Ako nepamätať pri tejto príležitosti na všetkých misionárov a misionárky, kňazov, rehoľníčky a rehoľníkov, laikov, ktorí urobili z misie ad gentes na celý život dôvod svojho jestvovania. Svojím životom ohlasujú vďaky Pánovi naveky (Ź 89). A neraz sa to "naveky" končí vyliatím krvi: koľkí boli "svedkami viery" v minulom storočí! Aj vďaka ich veľkodušnému sebadarovaniu sa mohlo Božie kráľovstvo rozšíriť. K nim sa obracia naša vďačná spomienka sprevádzaná modlitbou. Ich príklad je podnetom i pomocou pre všetkých veriacich. Sú povzbudení v odvahe, keď vidia, že sú obklopení takým oblakom svedkov (Hebr 12, 1). Vďaka ich životu a slovu znelo a zneje evanjelium na všetkých kontinentoch.
Najmilší bratia a sestry, nemôžeme mlčať o tom, čo sme videli a počuli (porov. Sk 4, 20). Videli sme dielo Ducha a Božiu slávu prejaviť sa v slabosti (porov. 2 Kor 12; 1 Kor 1). Aj dnes sú pre nás mnohí muži a mnohé ženy svojím záujmom a obetou účinným prejavom Božej lásky. Od nich sme dostali vieru a sme pobádaní, lebo nastal náš čas byť ohlasovateľmi a svedkami Tajomstva.
5. Misia je "radostné ohlasovanie daru pre všetkých, ktorý je ponúkaný s veľkým ohľadom na slobodu každého: daru zjavenia Boha - Lásky, ktorý tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna (Jn 3, 16)... Cirkev sa nemôže vzdať misijnej činnosti medzi národmi. Vždy bude jej prvoradou úlohou misia ad gentes, ohlasovanie, že v Kristovi je 'cesta, pravda a život' (Jn 14, 6), že ľudia v ňom nájdu spásu" (NMI, 56). Je to pozvanie pre všetkých, je to nástojčivá výzva, na ktorú treba pohotovo a veľkodušne odpovedať. Treba ísť! Treba sa bez meškania dať na pochod - ako Mária, Ježišova matka; ako pastieri, ktorí sa pohli na prvé zvestovanie anjela; ako Magdaléna, keď videla Zmŕtvychvstalého. "Náš krok na začiatku tohto nového storočia sa musí zrýchliť, aby sme prešli cesty sveta... Zmŕtvychvstalý Kristus sa chce s nami znova stretnúť vo Večeradle, kde sa večer 'prvého dňa po sobote' (Jn 20, 19) sa zjaví svojim, aby im 'vdýchol' oživujúci dar Ducha a podnietil ich k veľkému dobrodružstvu evanjelizácie" (NMI, 58).
6. Milí bratia a sestry! Misia si vyžaduje konkrétnu modlitbu a úsilie. Koľko je len požiadaviek, ktoré dôsledné šírenie evanjelia predkladá!
Tento rok si pripomíname 75. výročie ustanovenia misijnej nedele. Bol to pápež Pius XI., ktorý prijal požiadavku Pápežských misijných diel šírenia viery "a ustanovil 'deň modlitieb a propagácie misií', aby sa slávil v ten istý deň vo všetkých diecézach, farnostiach a ustanovizniach katolíckeho sveta. Toto podnecuje štedrosť v prospech misií" (Posvätná kongregácia obradov: Ustanovenie Svetovej misijnej nedele, 14. 4. 1926: AAS 19, 1927, s. 23 a n.). Odvtedy je Svetová misijná nedeľa zvláštnou príležitosťou pripomenúť celému Božiemu ľudu neustálu platnosť misijného poslania, lebo "misia sa týka všetkých kresťanov, všetkých diecéz a farností, ustanovizní a združení" (RM, 2). Zároveň je výbornou príležitosťou uvedomiť si, že "misie nepotrebujú iba pomoc, ale spoluúčasť a predovšetkým lásku k chudobným. Všetko, čo sme dostali od Boha, "život ani hmotné dobrá - nie je naše" (tamže, 81). Tento deň je dôležitý v živote Cirkvi aj preto, lebo "učí darovať: v slávení Eucharistie, ktorá je obetou, Bohu a všetkým misiám vo svete" (tamže). Nech je toto výročie vhodnou príležitosťou zamyslieť sa nad nutnosťou s čoraz väčším všeobecným úsilím rozvíjať misijného ducha a zbierať nevyhnutnú materiálnu pomoc pre núdzou trpiacich misionárov.
7. V kázni na záver Veľkého jubilea 6. 1. 2001 som povedal: "Opäť treba začať od Krista, s nadšením Turíc, s obnoveným úsilím. Opäť začať predovšetkým v každodennom úsilí o svätosť, bdelí v modlitbe a v počúvaní slova. Opäť začať od neho a tak svedčiť o Láske" (č. 8).
Teda:
Opäť začni od Krista, ty, kto si našiel milosrdenstvo.
Opäť začni od Krista, ty, ktorý si odpustil a prijal odpustenie.
Opäť začni od Krista, ty, ktorý poznáš bolesť a utrpenie.
Opäť začni od Krista, ty, kto si pokúšaný vlažnosťou: rok milosti je čas bez hraníc.
Opäť začni od Krista, Cirkev nového tisícročia.

Spievaj a choď (porov. obrady na záver svätej omše na slávnosť Zjavenia Pána roku 2001).
Mária, Matka Cirkvi, Hviezda evanjelizácie, kráčaj s nami tak, ako si bola s apoštolmi v deň Turíc. K tebe sa utiekame s dôverou, aby nám Pán na tvoj príhovor dal dar vytrvalosti v misijnej úlohe, ktorá je úlohou celej svätej Cirkvi.

Týmto preniknutý vás všetkých požehnávam.

Vo Vatikáne 3. 6. 2001, na slávnosť Turíc

Ján Pavol II.