Dokumenty pápežov

Misie sú hlásaním odpustenia

Drahí bratia a sestry!

1. Evanjelizačná misia Cirkvi je vo svojej podstate hlásaním Božej lásky, milosrdenstva a odpustenia, ktoré boli zjavené človeku skrze život, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, nášho Pána. Je to ohlasovanie radostnej zvesti, že Boh nás miluje a chce nás všetkých zjednotiť vo svojej milosrdnej láske, odpúšťa nám a žiada nás, aby sme aj my odpúšťali druhým aj tie najťažšie urážky. Tieto slová zmierenia nám boli zverené preto, lebo ako tvrdí svätý Pavol, „v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia“ (2 Kor 5, 19). Ony sú ohlasom a odvolaním sa na Kristovu najvrúcnejšiu žiadosť na kríži: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34).
To je zhrnutie základných myšlienok Svetového dňa misií, ktorý slávime v nedeľu 20. októbra a ktorý je venovaný povzbudzujúcej téme: Misie sú hlásaním odpustenia. Ide o udalosť, ktorá sa opakuje každý rok, no ktorá s plynutím času nestráca na svojom význame, lebo misie sú našou odpoveďou na najvyšší Ježišov príkaz: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19).

2. Na začiatku tretieho kresťanského tisícročia sa úloha misií ukazuje ešte naliehavejšou, pretože, ako som už pripomenul v encyklike Redemptoris missio, „počet tých, ktorí nepoznajú Krista a nepatria do Cirkvi, stále rastie, ba dokonca od koncilu sa skoro zdvojnásobil. Tento nesmierny počet ľudí, ktorých Otec miluje a pre ktorých poslal svojho Syna, robí naliehavosť misií očividnou“ (3).
S veľkým apoštolom a evanjelizátorom svätým Pavlom chceme opakovať: Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, je to moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal... je to služba, ktorá mi je zverená (1 Kor 9, 16–17). Iba Božia láska, schopná urobiť z ľudí každej rasy a kultúry bratov, môže odstrániť bolestné rozdelenia, ideologické rozpory, hospodárske nerovnosti a násilný útlak, ktoré ešte sužujú ľudstvo.
Dobre poznáme hrozné vojny a revolúcie, ktoré poznačili krvou práve skončené storočie, ako aj konflikty, ktoré, žiaľ, naďalej trápia svet ako epidémia. Zároveň sa však nestráca vrúcna túžba mnohých mužov a žien, ktorí, hoci žijú vo veľkej duchovnej a materiálnej biede, pociťujú veľký smäd po Bohu a jeho milosrdnej láske. Pánova výzva ohlasovať dobrú zvesť platí i dnes; ba stáva sa čoraz naliehavejšou.

3. V apoštolskom liste Novo millennio ineunte som zdôraznil význam kontemplácie bolestnej a oslávenej tváre Krista. Srdcom kresťanského posolstva je ohlasovanie veľkonočného tajomstva ukrižovaného a vzkrieseného Krista. Bolestná tvár Ukrižovaného „nás teda bližšie privádza k najparadoxnejšiemu aspektu jeho tajomstva, ktoré sa vynára v poslednej hodine, hodine kríža“ (25). Na kríži nám Boh odhalil celú svoju lásku. Kríž je kľúčom, vďaka ktorému je nám sprístupnená múdrosť, no nie múdrosť tohto veku ani múdrosť kniežat tohto veku, ale tajomná Božia múdrosť, ktorá bola skrytá (1 Kor 2, 6-7).
Kríž, na ktorom už prebleskuje žiara oslávenej tváre Zmŕtvychvstalého, nás uvádza do plnosti kresťanského života a do dokonalosti lásky, keďže nám odhaľuje Božiu vôľu, aby ľudia mali účasť na jeho živote, láske a svätosti. Na základe tohto tajomstva Cirkev, pamätlivá Pánových slov: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (porov. Mt 5, 48), čoraz lepšie chápe, že jej misijné poslanie by nemalo zmysel, ak by neviedlo k plnosti kresťanského bytia, to značí k dokonalosti lásky a k svätosti. Z kontemplácie kríža sa učíme žiť v pokore a odpúšťaní, v pokoji a v duchovnom spoločenstve (komúniu). To bola aj skúsenosť svätého Pavla, ktorý písal Efezanom: Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja (Ef 4, 1–3). A Kolosanom dodáva: Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele (Kol 3, 12–15).

4. Drahí bratia a sestry, Ježišov výkrik na kríži (porov. Mt 27, 46) neprezrádza úzkosť zúfalého, ale je modlitbou Syna, ktorý obetuje svoj život Otcovi pre spásu všetkých. Z kríža Ježiš ukazuje, za akých podmienok je možné odpúšťať. Na nenávisť, s ktorou ho jeho prenasledovatelia pribili na kríž, odpovedá tým, že sa za nich modlí. Nielenže im odpúšťa, ale neprestáva ich milovať, chce ich dobro, a preto sa za nich prihovára. Jeho smrť sa stáva pravým a vlastným uskutočnením lásky.
Pred veľkým tajomstvom kríža môžeme iba padnúť na kolená v adorácii. „Aby človeku znovu naklonil Otcovu tvár, musel si Ježiš nielen vziať tvár človeka, ale nasadiť aj ‚tvár’ hriechu. Toho, ktorý nepoznal hriech, (Boh) za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou (2 Kor 5, 21)“ (Novo millennio ineunte, 25). Od úplného Kristovho odpustenia jeho prenasledovateľom sa pre všetkých začína nová spravodlivosť Božieho kráľovstva.
Pri Poslednej večeri povedal Vykupiteľ apoštolom: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 34–35).

5. Zmŕtvychvstalý Kristus daruje svojim učeníkom pokoj. Cirkev, verná Pánovmu príkazu, naďalej hlása a šíri pokoj. Prostredníctvom evanjelizácie veriaci pomáhajú ľuďom spoznať, že sú si bratmi, ktorí, hoci putujú po zemi rôznymi cestami, všetci kráčajú smerom k spoločnej vlasti, ktorú nám Boh iba jemu známym spôsobom neprestajne ukazuje. Zlatou cestou misií je úprimný dialóg (porov. Ad gentes, 7; Nostra aetate, 2); dialóg, ktorý „nevzniká z taktiky alebo vlastného záujmu“ (Redemptoris missio, 56) a nie je samoúčelný. Ide tu o dialóg, ktorý umožňuje hovoriť s druhými s úctou a porozumením, svedčiaci o zásadách, v ktoré verí, a s láskou ohlasujúci najhlbšie pravdy viery: radosť, nádej a zmysel života. V podstate je uskutočnením duchovného impulzu, ktorý „smeruje k vnútornej očiste a obráteniu, ktoré môže byť duchovne plodné, ak sa nechá naozaj viesť Duchom“ (tamže, 56).
Záväzok k pozornému a úctivému dialógu je conditio sine qua non opravdivého svedectva o spásnej Božej láske.
Tento dialóg je hlboko spätý s vôľou odpúšťať, lebo ten, kto odpúšťa, otvára srdce druhým a stáva sa schopným milovať, porozumieť bratovi a žiť s ním v harmónii. Odpúšťanie podľa Ježišovho príkladu navyše otvára srdcia, je pre nich výzvou, uzdravuje zranenia spôsobené hriechom a rozdelením a vytvára pravé spoločenstvo.

6. Slávenie Svetového dňa misií ponúka všetkým príležitosť porovnať sa s požiadavkami nekonečnej Božej lásky. Lásky, ktorá vyžaduje vieru; lásky, ktorá vyzýva vložiť celú svoju dôveru v Boha. Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú (Hebr 11, 6).
Pri tomto každoročnom stretnutí sme vyzvaní vrúcne sa modliť za misie a všetkými prostriedkami spolupracovať na dielach, ktoré Cirkev koná po celom svete, čím buduje Božie kráľovstvo, „večné a vesmírne kráľovstvo, kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja“ (Rímsky misál, Pieseň vďaky: O Kristovi – Kráľovi vesmíru). Predovšetkým sme povolaní svedčiť svojím životom o našom úplnom oddaní sa Kristovi a jeho evanjeliu.
Áno, nikdy sa nesmieme hanbiť za evanjelium a mať strach priznať sa, že sme kresťania, zatajujúc svoju vieru. Naopak, je potrebné naďalej hovoriť a rozširovať priestor ohlasovania spásy, lebo Ježiš prisľúbil, že zostane vždy a za každých okolností spolu so svojimi učeníkmi.
Svetový deň misií, pravý a skutočný sviatok misií, nám tak pomáha lepšie spoznať hodnotu nášho osobného i spoločného povolania. Rovnako nás povzbudzuje, aby sme prostredníctvom misionárov rozptýlených po všetkých kútoch sveta pomáhali našim najmenším bratom (porov. Mt 25, 40). To je úlohou Pápežských misijných diel, ktoré odjakživa slúžia misijnému poslaniu Cirkvi, aby najmenším nikdy nechýbali tí, ktorí im nalámu chlieb Slova a prinesú dar nevyčerpateľnej lásky prameniacej zo Spasiteľovho Srdca.
Drahí bratia a sestry! Zverme túto našu úlohu ohlasovať evanjelium, ako aj celú evanjelizačnú činnosť Cirkvi Najsvätejšej Panne Márii, Kráľovnej misií. Nech nás sprevádza na našej ceste objavovania a ohlasovania Božej lásky a vydávania svedectva tejto lásky, odpúšťajúcej a darujúcej človeku pokoj.
S týmto úprimným želaním všetkým misionárom a misionárkam roztrúseným po celom svete a všetkým, čo ich sprevádzajú modlitbou a bratskou pomocou, ako aj dávno i nedávno založeným kresťanským spoločenstvám zo srdca posielam, svoje apoštolské požehnanie s prianím stálej Pánovej ochrany.

Vo Vatikáne; 19. mája 2002, na slávnosť Zoslania Ducha Svätého

Ján Pavol II.