Dokumenty pápežov

„Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami“ (Sk 1, 8)

Milí mladí!

1. 23. svetový deň mládeže
Neustále si s veľkou radosťou pripomínam rozličné okamihy, ktoré sme spolu prežili v auguste 2005 v Kolíne. Na záver tejto nezabudnuteľnej manifestácie viery a entuziazmu, ktorá zostala vtlačená v mojej mysli a mojom srdci, som si s vami dohodol ďalšie stretnutie, ktoré sa bude konať v roku 2008 v Sydney. Bude to 23. svetový deň mládeže na tému: „Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami“ (Sk 1, 8). Ústrednou myšlienkou duchovnej prípravy na stretnutie v Sydney je teda Duch Svätý a poslanie. Ak sme v roku 2006 meditovali o Duchu Svätom ako o Duchu pravdy, v roku 2007 sa budeme snažiť spoznávať ho hlbšie ako Ducha lásky, aby sme postupne prišli až k Svetovému dňu mládeže 2008, na ktorom budeme uvažovať o Duchu sily a svedectva, ktorý nám dáva odvahu žiť podľa evanjelia a ohlasovať ho. Preto je veľmi dôležité, aby sa každý z vás mladých vo svojom spoločenstve a so svojimi vychovávateľmi zamyslel nad týmto hlavným aktérom dejín spásy, ktorým je Duch Svätý alebo Ježišov Duch. Len takto budete schopní dosiahnuť tieto vysoké ciele: spoznať pravú identitu Ducha, predovšetkým počúvaním Božieho slova v biblickom zjavení; jasne si uvedomiť jeho nepretržitú, aktívnu prítomnosť v živote Cirkvi skrze objavenie toho, že Duch Svätý sa vďaka sviatostiam kresťanskej iniciácie – sviatosti krstu, birmovania a Eucharistie – prejavuje ako „duša“ či „životný dych“ pravého kresťanského života; stať sa tak schopnými dozrieť k hlbšiemu a radostnejšiemu porozumeniu Ježišovi a zároveň k účinnejšiemu uvádzaniu evanjelia do praxe na prahu tretieho tisícročia. Spolu s týmto posolstvom vám s radosťou predkladám aj návrh na meditácie, ktorými sa počas tohto roku prípravy môžete zaoberať. Pomocou nich si môžete vyskúšať kvalitu svojej viery v Ducha Svätého: znovu ju objaviť, ak sa stratila, posilniť ju, ak zoslabla, a zažiť ju ako spoločenstvo Otca so Synom, Ježišom Kristom, existujúce vďaka neodmysliteľnému pôsobeniu Ducha Svätého. Nikdy nezabudnite, že Cirkev, ba samotné ľudstvo, ktoré vás obklopuje a ktoré na vás čaká v budúcnosti, veľa od vás mladých očakáva, pretože máte v sebe najväčší Otcov dar, Ježišovho Ducha.

2. Prísľub Ducha Svätého v Biblii
Pozorné počúvanie Božieho slova o tajomstve a pôsobení Ducha Svätého pred nami otvára dôležité a inšpirujúce pohľady, ktoré možno zhrnúť do nasledujúcich bodov.
Krátko pred svojím nanebovstúpením povedal Ježiš učeníkom: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil“ (Lk 24, 49). To sa udialo v deň Turíc, keď boli zídení vo večeradle na modlitbe s Pannou Máriou. Vyliatie Ducha Svätého na rodiacu sa Cirkev bolo naplnením veľmi dávneho Božieho prisľúbenia, ktoré bolo ohlasované a pripravované v celom Starom zákone.
V skutočnosti Biblia už od svojich prvých stránok spomína Božieho Ducha, ktorý sa ako dych „vznášal nad vodami“ (Gn 1, 2) a dodáva, že Boh vdýchol do nozdier človeka dych života (porov. Gn 2, 7), čím mu daroval samotný život. Po prvotnom hriechu človeka sa oživujúci Boží Duch mnohokrát a rozličným spôsobom prejavil v ľudských dejinách, vzbudzujúc prorokov, aby nabádali vyvolený národ k návratu k Bohu a vernému dodržiavaniu prikázaní. V slávnom videní proroka Ezechiela oživil Boh svojím Duchom izraelský národ, zobrazený v podobe „zoschnutých kostí“ (porov. 37, 1 – 14). Joel prorokoval „vyliatie Ducha“ na celý národ, nikoho nevynímajúc. Svätý autor píše: „Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia. Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho Ducha“ (3, 1 – 2).
V „plnosti času“ (porov. Gal 4, 4) oznamuje Pánov anjel Panne z Nazareta, že Duch Svätý, „moc Najvyššieho“, na ňu zostúpi a zatieni ju. Preto ten, ktorého porodí, bude svätý a bude sa volať Božím Synom (porov. Lk 1, 35). Podľa slov proroka Izaiáša bude Mesiášom ten, na kom spočinie Pánov Duch (porov. 11, 1 – 2; 42, 1). Práve toto proroctvo Ježiš pripomenul na začiatku svojho verejného účinkovania v synagóge v Nazarete. „Duch Pána“ – povedal na prekvapenie prítomných – „je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu“ (Lk 4, 18 – 19; porov. Iz 61, 1 – 2). Ježiš tieto prorocké slová aplikoval na seba, keď sa obrátil na prítomných a povedal: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli“ (Lk 4, 21). A pred svojou smrťou na kríži opakovane ohlásil učeníkom príchod Ducha Svätého, „Utešiteľa“, ktorého poslaním bude vydávať svedectvo a pomáhať veriacim tým, že ich bude učiť a uvedie ich do plnej pravdy (porov. Jn 14, 16 – 17.25 – 26; 15, 26; 16, 13).

3. Turíce, východisko misijného poslania Cirkvi
Večer toho dňa, keď Ježiš vstal z mŕtvych, ukázal sa učeníkom, „dýchol na nich a hovoril im: ,Prijmite Ducha Svätého´ (Jn 20, 22). S ešte väčšou mocou zostúpil Duch Svätý na apoštolov v deň Turíc. V Skutkoch apoštolov čítame: „Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť“ (2, 2 – 4).
Duch Svätý vnútorne obnovil apoštolov, obdariac ich silou, ktorá ich urobila schopnými neohrozene a bez strachu ohlasovať: „Kristus zomrel a vstal z mŕtvych!“. Zbavení akéhokoľvek strachu začali otvorene hovoriť (porov. Sk 2, 29; 4, 13; 4, 29.31). Z ustráchaných rybárov sa stali odvážni hlásatelia evanjelia. Dokonca ani ich nepriatelia nedokázali pochopiť, ako boli „neučení a prostí“ (Sk 4, 13) ľudia schopní preukázať takú odvahu a s radosťou prekonávať protivenstvá, trápenia a prenasledovanie. Nič ich nemohlo zastaviť. Tým, ktorí ich chceli umlčať, odpovedali: „Nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli“ (Sk 4, 20). Tak sa zrodila Cirkev, ktorá odo dňa prvých Turíc neprestala šíriť dobrú zvesť, „až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 8).

4. Duch Svätý, duša Cirkvi a základ spoločenstva
Na to, aby sme pochopili poslanie Cirkvi, sa však musíme vrátiť do večeradla, kde učeníci zostali spolu (porov. Lk 24, 49) a modliac sa s Máriou, „Matkou“, očakávali prisľúbeného Ducha. Týmto obrazom rodiacej sa Cirkvi sa má neustále inšpirovať každé kresťanské spoločenstvo. Apoštolská a misijná plodnosť nie je principiálne výsledkom vedecky vypracovaných a „účinných“ pastoračných programov a metód, ale je ovocím neprestajnej modlitby spoločenstva (porov. Pavol VI., apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi, 75). ďalšou podmienkou účinnosti misijného pôsobenia je jednota spoločenstiev, čo značí, že majú „jedno srdce a jednu dušu“ (porov. Sk 4, 32) a sú pripravené svedčiť o láske a radosti, ktoré Duch Svätý rozlieva v srdciach veriacich (porov. Sk 2, 42). Boží služobník Ján Pavol II. napísal, že poslanie Cirkvi spočíva v prvom rade vo svedectve a vyžarovaní, až potom v činnosti (porov. encyklika Redemptoris missio, 26). Tak to bolo na počiatku kresťanstva, keď pohania konvertovali na kresťanskú vieru, lebo videli lásku, ktorá vládla medzi kresťanmi, ako o tom píše Tertulián: „Pozri, ako sa navzájom milujú“ (porov. Apologeticum, 39 § 7).
Nakoniec, aby som tento letmý pohľad na Božie slovo zaznačené v Biblii uzavrel, vás chcem vyzvať, aby ste si všimli, že Duch Svätý je najväčší Boží dar človekovi. Preto je tým najcennejším svedectvom o jeho láske k nám, o láske, ktorá sa konkrétne prejavuje ako „áno životu“, ktorý Boh chce pre každé svoje stvorenie. Toto „áno životu“ nadobúda svoju plnú podobu v Ježišovi z Nazareta a v jeho víťazstve nad zlom prostredníctvom vykúpenia. V tejto súvislosti nikdy nezabudnime na to, že Ježišovo evanjelium nemožno redukovať len na jednoduché konštatovanie práve pre jeho Ducha, ale ono má byť „dobrou správou pre chudobných, oslobodením pre väzňov, zrakom pre slepých...“. Nesmierna vitalita, ktorá sa prejavila v deň Turíc, sa stala pre Cirkev požehnaním a úlohou voči svetu, jej prvoradým poslaním.
My sme ovocím tohto poslania Cirkvi, a to skrze pôsobenie Ducha Svätého. Nesieme v sebe pečať Otcovej lásky v Ježišovi Kristovi, ktorou je Duch Svätý. Nikdy na to nezabudnime, pretože Pánov Duch pamätá na každého jednotlivo a zvlášť prostredníctvom vás mladých chce vo svete znovu rozdúchať vietor a oheň nových Turíc.

5. Duch Svätý, „Učiteľ vnútorného života“
Milí mladí, Duch Svätý dnes naďalej mocne pôsobí v Cirkvi a jeho ovocie je hojné v tej miere, v akej sme my ochotní otvoriť sa jeho obnovujúcej sile. Preto je dôležité, aby ho každý z nás poznal, nadviazal s ním vzťah a nechal sa ním viesť. No tu, prirodzene, vyvstáva otázka: kým je pre mňa Duch Svätý? Pre nemálo kresťanov totiž Duch Svätý naďalej ostáva „veľkým neznámym“. Práve preto som vás chcel pri prípravách na nastávajúci Svetový deň mládeže vyzvať na to, aby ste hlbšie spoznali Ducha Svätého, a to v osobnej rovine. V našom vyznaní viery hlásame: „Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna“ (Nicejsko-carihradské vyznanie viery). Áno, Duch Svätý, Duch lásky Otca a Syna, je prameňom života, ktorý nás posväcuje, „lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5, 5). Nestačí však len ho poznať; treba ho prijať ako vodcu našich duší, ako „Učiteľa vnútorného života“, ktorý nás uvádza do tajomstva Trojice, pretože len on nás môže otvoriť pre vieru a umožniť nám žiť každý deň v plnosti. On nás vedie k druhým, zapaľuje v nás oheň lásky a robí z nás misionárov Božej lásky.
Dobre viem, že vy mladí máte v srdci veľkú úctu a lásku k Ježišovi, že si vrúcne želáte stretnúť sa s ním a hovoriť s ním. Dobre si zapamätajte, že práve prítomnosť Ducha v nás potvrdzuje, zakladá a buduje našu osobu podľa osoby samotného Ježiša, ukrižovaného a vzkrieseného. Zblížme sa teda s Duchom Svätým, aby sme sa zblížili s Ježišom.

6. Sviatosť birmovania a sviatosť Eucharistie
Možno sa pýtate: ako sa môžeme nechať obnoviť Duchom Svätým a rásť v našom duchovnom živote? Odpoveď je – ako dobre viete – prostredníctvom sviatostí, pretože viera sa rodí a mocnie v nás vďaka sviatostiam, predovšetkým sviatostiam kresťanskej iniciácie: krstu, birmovaniu a Eucharistii, ktoré sa navzájom dopĺňajú a sú neoddeliteľné (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1285). Túto pravdu o troch sviatostiach stojacich na začiatku nášho kresťanského života možno nemálo kresťanov vo svojom živote viery zanedbáva, pretože sú to pre nich len gestá vykonané v minulosti, bez reálneho vplyvu na dnešok, akoby korene bez životnej miazgy. Preto sa stáva, že po prijatí birmovania sa mnohí mladí ľudia vzdialia od života viery. Jestvujú však i takí, ktorí túto sviatosť ani neprijmú. A predsa práve prostredníctvom sviatosti krstu, birmovania a potom neustále vo sviatosti Eucharistie Duch Svätý umožňuje, aby Otcove deti, Ježišovi súrodenci, členovia jeho Cirkvi, dokázali pravdivo svedčiť o evanjeliu a boli schopní okúsiť radosť z viery.
Preto vás pozývam, aby ste sa zamysleli na tým, čo vám píšem. Dnes je osobitne dôležité znovuobjaviť sviatosť birmovania a nájsť jej hodnotu pre náš duchovný rast. Ten, kto prijal sviatosti krstu a birmovania nech si spomenie, že sa stal „chrámom Ducha“: Boh v ňom prebýva. Nech si je stále toho vedomý a nech koná tak, aby poklad, ktorý má v sebe, prinášal plody svätosti. Kto je pokrstený, no ešte neprijal sviatosť birmovania, nech sa pripravuje na jej prijatie s vedomím, že sa ňou stane „hotovým“ kresťanom, pretože birmovanie prehlbuje krstnú milosť (porov. KKC 1302 – 1304).
Birmovanie nám dáva osobitnú silu svedčiť o Bohu a oslavovať ho celým svojím životom (porov. Rim 12, 1); umožňuje nám vnútorne si uvedomiť, že patríme do Cirkvi, „Kristovho tela“, ktorého sme všetci živými údmi, solidárnymi navzájom (porov. 1 Kor 12, 12 – 25). Každý pokrstený, keď sa nechá viesť Duchom, môže priniesť vlastný vklad k budovaniu Cirkvi, a to vďaka charizmám, ktoré mu Duch dáva, pretože „každý dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok“ (1 Kor 12, 7). Keď Duch koná, prináša do duše svoje ovocie, ktorým je „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22). Tých spomedzi vás, ktorí ešte neprijali sviatosť birmovania, srdečne pozývam, aby sa pripravili na jej prijatie a vyhľadali pomoc u svojich kňazov. Je to osobitná príležitosť prijať milosť, ktorú vám Pán ponúka: nenechajte si ju ujsť!
Rád by som ešte dodal pár slov o Eucharistii. Pre vzrast v kresťanskom živote je potrebné živiť sa Kristovým telom a krvou: vskutku „sme pokrstení a birmovaní v zameraní na Eucharistiu“ (apoštolská exhortácia Sacramentum caritatis, 17; porov. KKC, 1322). „Prameň a vrchol“ života Cirkvi, Eucharistiu, je možné pomenovať „trvalými Turícami“, pretože zakaždým, keď slávime svätú omšu, prijímame Ducha Svätého, ktorý nás hlbšie spája s Kristom a premieňa nás na neho. Ak sa vy mladí budete často zúčastňovať na eucharistickom slávení, ak venujete trocha svojho času adorácii Najsvätejšej sviatosti, z tohto prameňa lásky, ktorým je Eucharistia, vás zaplaví radostné rozhodnutie venovať svoj život nasledovaniu evanjelia. Zároveň okúsite, že tam, kde nestačia naše sily, nás Duch Svätý premieňa, napĺňa svojou silou a robí z nás svedkov, plných misijného zápalu zmŕtvychvstalého Krista.

7. Potreba a naliehavosť poslania
Veľa mladých ľudí hľadí na svoj život s obavami a s mnohými otáznikmi ohľadne vlastnej budúcnosti. Ustarostene sa pýtajú: Ako sa zaradiť do sveta poznačeného toľkými vážnymi nespravodlivosťami a utrpením? Ako reagovať na egoizmus a násilie, ktoré sa často zdajú byť v prevahe? Ako dať životu plný zmysel? Ako prispieť k tomu, aby ovocie Ducha, o ktorom sme sa zmienili – „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (č. 6) – zaplavilo tento zranený a krehký svet, predovšetkým svet mladých? Za akých podmienok sa Duch, oživujúci prvé a najmä to druhé, vykúpené stvorenie, môže stať novou dušou ľudstva? Nezabudnime, že aký veľký je Boží dar – a dar Ježišovho Ducha je tým najväčším darom –, taká veľká je aj potreba sveta prijať ho, a také veľké a vzrušujúce je aj poslanie Cirkvi, ktorá má o ňom podávať vierohodné svedectvo. Aj vy mladí na Svetovom dni mládeže určitým spôsobom dosvedčujete svoju ochotu zúčastniť sa na tomto poslaní. Preto vám, milí priatelia, chcem v tejto súvislosti pripomenúť niektoré kľúčové pravdy, nad ktorými by bolo dobré sa zamyslieť. Ešte raz vám opakujem, že iba Kristus môže splniť najtajnejšie túžby ľudského srdca; iba on je schopný „poľudštiť“ ľudstvo a doviesť ho k jeho „zbožstveniu“. On do nás mocou svojho Ducha vlieva Božiu lásku, ktorá nás robí schopnými milovať blížneho a pripravenými dať sa do jeho služby. Duch Svätý nás osvecuje tým, že nám zjavuje ukrižovaného a vzkrieseného Krista, a ukazuje nám cestu, ako sa mu čoraz viac podobať, aby sme sa stali „vyjadrením a nástrojom jeho lásky“ (encyklika Deus caritas est, 33). A kto sa nechá viesť Duchom pochopí, že vstúpiť do služby evanjelia nie je len otázkou jeho možného rozhodnutia, lebo zistí, aké je naliehavé odovzdávať túto dobrú zvesť ostatným. Predsa však treba ešte raz pripomenúť, že Kristovými svedkami sa môžeme stať len vtedy, ak sa necháme viesť Duchom Svätým, ktorý „je pri evanjelizácii hlavným činiteľom“ (Evangelii nuntiandi, 75) a „protagonistom misijného pôsobenia“ (porov. Redemptoris missio, 21). Milí mladí, ako už viackrát pripomenuli moji ctení predchodcovia Pavol VI. a Ján Pavol II., ohlasovať evanjelium a svedčiť o viere je dnes potrebné viac ako kedykoľvek predtým (porov. Redemptoris missio, 1). Niekto si myslí, že prezentovať cenný dar viery osobám, ktoré ho nevlastnia, znamená byť voči nim netolerantný, ale nie je to tak. Veď ponúkať Krista neznačí vnucovať ho (porov. Evangelii nuntiandi, 80). Nakoniec, pred viac ako dvetisíc rokmi dvanásť apoštolov položilo svoje životy za to, aby ľudia spoznali a milovali Krista. Odvtedy sa evanjelium už po stáročia naďalej šíri vďaka mužom a ženám, ktorých oduševňuje tá istá misijná horlivosť. No predsa sú i dnes potrební Kristovi učeníci, ktorí nešetria v službe evanjeliu časom, ani silami. Sú potrební mladí ľudia, ktorí nechajú v sebe vzbĺknuť lásku k Bohu a veľkodušne odpovedajú na jeho naliehavú výzvu, ako to urobili mnohí mladí blahoslavení a svätí v minulosti i v nedávnych časoch. Osobitne vás uisťujem, že Ježišov Duch pozýva dnes vás mladých, aby ste prinášali svojim rovesníkom Ježišovu dobrú zvesť. Ťažkosti, ktoré pociťujú dospelí, keď majú nájsť zrozumiteľný a presvedčivý spôsob, ako sa priblížiť k svetu mladých, môžu byť znamením, ktorým vás mladých Duch chce povzbudiť, aby ste sa tejto úlohy ujali vy. Poznáte ideály, jazyk, ale aj zranenia a očakávania vašich rovesníkov, ktorí túžia po dobre. Otvára sa vám široká oblasť citov, práce, výchovy, očakávania, ale aj bolesti mladého veku... Každý z vás nech má odvahu prisľúbiť Duchu Svätému, že privedie k Ježišovi Kristovi jedného mladého, a to spôsobom, ktorý považuje za najlepší, lebo vie „zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás“ (1 Pt 3, 15).
Milí priatelia, aby ste dosiahli tento cieľ, buďte svätými a buďte misionármi, pretože nikdy nemožno oddeliť svätosť od misijného poslania (porov. Redemptoris missio, 90). Nemajte strach stať sa svätými misionármi, ako bol svätý František Xaverský, ktorý prešiel celý ďaleký východ, ohlasujúc dobrú zvesť evanjelia temer do úplného vysilenia, alebo ako svätá Terezka Ježišova, ktorá bola misionárkou, hoci neopustila Karmel: tak jeden, ako aj druhý sa stali „patrónmi misií“. Buďte pripravení riskovať i svoj život, aby ste svetu objasnili Kristovu pravdu; aby ste s láskou odpovedali na nenávisť a neúctu k životu; aby ste ohlasovali nádej zmŕtvychvstalého Krista v každom kúte zeme.

8. Zvolávať na svet „nové Turíce“
Milí mladí, očakávam, že prídete do Sydney v júli 2008 v hojnom počte. Bude to vhodná príležitosť na to, aby ste naplno okúsili moc Ducha Svätého. Príďte mnohí, aby ste sa stali znamením nádeje a vzácnym povzbudením pre spoločenstvá Cirkvi v Austrálii, ktoré sa pripravujú na vaše prijatie. Pre mladých z hostiteľskej krajiny to bude jedinečná príležitosť ohlasovať krásu a radosť evanjelia v spoločnosti, ktorá je v mnohých ohľadoch sekularizovaná. Austrália, ako aj celá Oceánia, potrebuje znovuobjaviť svoje kresťanské korene. V posynodálnej exhortácii Ecclesia in Oceania Ján Pavol II. napísal: „Mocou Ducha Svätého sa Cirkev pripravuje na novú evanjelizáciu národov, ktoré dnes lačnejú po Kristovi... Nová evanjelizácia je prioritou pre Cirkev v Oceánii“ (18).
Pozývam vás, aby ste na tomto poslednom úseku cesty vedúcej k 23. svetovému dňu mládeže, venovali čas modlitbe a svojej duchovnej formácii, aby ste si v Sydney mohli obnoviť, čo ste sľúbili pri krste a pri birmovaní. Vzývajme spoločne Ducha Svätého, s dôverou prosiac Boha o dar nových Turíc pre Cirkev a pre ľudstvo tretieho tisícročia.
Mária, spojená modlitbou s apoštolmi vo večeradle, nech vás počas týchto mesiacov sprevádza a nech pre všetkých mladých vyprosí nové vyliatie Ducha Svätého, ktorý im zapáli srdcia. Pamätajte: Cirkev vám dôveruje! Osobitne my pastieri sa modlíme, aby ste čoraz viac milovali Ježiša a verne ho nasledovali. S týmto želaním vás všetkých s veľkou láskou požehnávam.

V Lorenzagu 20. júla 2007

Benedikt XVI.