Dokumenty pápežov

11. máj 2003

Povolanie slúžiť

Ctihodní bratia v biskupskej službe,
najmilší bratia a sestry na celom svete!

1. „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie” (Mt 12, 18, porov. Iz 42, 1–4).
Téma Posolstva k 40. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania nás pozýva, aby sme sa vrátili ku koreňom kresťanského povolania, k prvému, koho Otec v dejinách povolal – k jeho Synovi Ježišovi. On je Otcovým služobníkom, jeho ohlasovali proroci ako toho, ktorého si Otec vyvolil a už v materskom lone ho utvoril (porov. Iz 49, 1–6), on je milovaný Syn, ktorého Otec posilňuje a našiel v ňom zaľúbenie (porov. Iz 42, 1–9), do ktorého vložil svojho Ducha a stal sa mu silou (porov. Iz 49, 5) a ktorý bude vyvýšený (porov. Iz 52, 13–53, 12).
Z týchto textov je hneď zjavný vyslovene pozitívny zmysel, ktorý sa priraďuje pojmu „služobník”. Zatiaľ čo v súčasnej kultúre je ten, kto slúži, považovaný za menejcenného, v dejinách spásy je služobníkom ten, ktorého povoláva Boh, aby vykonával osobitnú činnosť týkajúcu sa vykúpenia. Služobník si je pritom vedomý, že všetko, čo má, dostal, a preto sa cíti byť aj povolaný to všetko dať do služby ostatným.
Služba je v Biblii vždy spojená s osobitným povolaním od Boha, a práve preto predstavuje najvyššie možné naplnenie dôstojnosti človeka a odhaľuje v ňom celý jeho tajomný a transcendentný rozmer. Tak to bolo aj v živote Ježiša, verného služobníka, povolaného uskutočniť univerzálne dielo spásy.

2. Ako baránka viedli ho na zabitie... (Iz 53, 7).
Vo Svätom písme jasne vidno úzke spojenie medzi službou a vykúpením, ako aj medzi službou a utrpením, medzi služobníkom Ježišom a Božím Baránkom. Mesiáš je trpiaci služobník, ktorý berie na seba ťarchu ľudského hriechu, je Baránok, ktorého viedli na zabitie (Iz 53, 7), aby zaplatil za hriechy spáchané ľudstvom a urobil mu tým službu, ktorú najviac potrebovalo. Služobník Ježiš je Baránok, ktorý sa obetoval, pretože sám chcel, a neotvoril ústa (Iz 53, 7), čím ukázal neobyčajnú silu: neodplácať zlé zlým, ale na zlé odpovedať dobrom.
Pokorná sila tohto služobníka nachádza svoju silu v Bohu, a práve preto ho Boh nazýva svetlom pohanov a svojou spásou (porov. Iz 49, 5–6). Povolanie do služby je vždy tajomným spôsobom aj povolaním byť osobne účastný na službe spásy, i keď táto môže byť náročná a strastiplná.

3. „Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť...” (Mt 20, 28).
Ježiš je skutočne vzorom dokonalého služobníka, o ktorom hovorí Písmo. On sa úplne zriekol samého seba, aby si vzal prirodzenosť sluhu (Flp 2, 7) a ako milovaný Syn, v ktorom má Otec zaľúbenie (porov. Mt 17, 5), mohol sa úplne venovať Otcovým veciam (porov. Lk 2, 49). Neprišiel dať sa obsluhovať, ale „slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20, 28); umýval nohy svojim učeníkom a bol poslušný Otcovi až na smrť, až na smrť na kríži (porov. Flp 2, 8). Preto ho sám Otec nad všetko povýšil, dal mu nové meno a urobil ho Pánom neba a zeme (porov. Flp 2, 9–11).
Ako nespoznať v príbehu služobníka Ježiša zároveň príbeh každého povolania, príbeh, ktorý Stvoriteľ pripravil pre každého človeka osobitne, ktorý sa nevyhnutne začína povolaním do služby a vrcholí v odhalení nového mena, ktoré Boh pre každého pripravil?! V tomto mene môže každý prijať vlastnú identitu a zamerať sa na jej realizáciu, čo ho urobí slobodným a šťastným. Ako nespoznať, najmä v rozprávaní o Synovi, služobníkovi a Pánovi, dejiny povolania tých, ktorých povolal, aby ho nasledovali v bezprostrednej blízkosti, čiže stali sa jeho služobníkmi v kňazskej službe alebo v rehoľnom povolaní? V skutočnosti je kňazské alebo rehoľné povolanie vždy povolaním do veľkodušnej služby Bohu a blížnemu.
Služba sa teda stáva vzácnou cestou a prostriedkom na dosiahnutie lepšieho pochopenia vlastného povolania. Diakonia je „pravou a skutočnou cestou povolania“ (porov. Nové povolania pre novú Európu, 27c).

4. „Kde som ja, tam bude aj môj služobník“ (Jn 12, 26).
Ježiš, služobník a Pán, je i tým, kto povoláva. Povoláva byť ako on, lebo len v službe človeku možno objaviť vlastnú dôstojnosť a dôstojnosť tých druhých. Povoláva slúžiť tak, ako slúžil on: keď sú medziľudské vzťahy inšpirované vzájomnou službou, buduje sa nový svet a v ňom sa rozvíja pravá kultúra povolaní.
Týmto posolstvom by som chcel akoby prepožičať svoj hlas Ježišovi a ponúknuť mladým ľuďom ideál služby, pomôcť im prekonať pokušenie individualizmu a ilúziu, že takto možno dosiahnuť šťastie. Napriek početným opačným tendenciám, ktoré sú vlastné duchu dnešnej doby, sa v srdciach mnohých mladých nachádzajú prirodzené predpoklady na to, aby sa otvorili pre druhých, najmä pre tých najbiednejších. To ich robí obetavými, schopnými empatie, ochotnými zabudnúť na seba a podradiť svoje záujmy záujmom iných.
Slúžiť, milí mladí, je úplne prirodzené povolanie, lebo ľudská bytosť je prirodzene služobníkom, keďže nie je pánom vlastného života a zároveň je závislá od rôznych služieb tých druhých. Slúžiť je prejavom oslobodenia sa od presadzovania vlastného ja, prejavom zodpovednosti za druhého. Skutkami, ktoré sa javia ako malé, no oživené úprimnou láskou sú v skutočnosti veľké, možno slúžiť všetkým. Pravý služobník je pokorný, lebo vie, že je neužitočný (porov. Lk 17, 10), nehľadá egoisticky svoj prospech, ale obetuje sa pre druhých a zažíva radosť z toho nezištného darovania samého seba.
Drahí mladí, prajem vám, aby ste vedeli počúvať Boží hlas, ktorý vás volá do služby. To je cesta, ktorá vás otvára pre mnohé formy služby v prospech spoločenstva: od služby na základe osobitnej vysviacky až po rôzne ustanovené alebo jednoducho uznané služby, ako sú katechéza, liturgická animácia, výchova mladých či iné rozličné prejavy dobročinnej lásky (porov. Novo millennio ineunte, 46). Na konci Veľkého jubilea som pripomenul, že toto je „čas novej fantázie lásky“ (tamže, 50). Osobitne na vás mladých je rad, aby sa vo vašom konaní láska prejavila v celom svojom duchovnom a apoštolskom bohatstve.

5. „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9, 35).
To povedal Ježiš Dvanástim, keď ich pristihol, ako sa medzi sebou hádali, kto z nich je väčší (Mk 9, 34). Od tohto večného pokušenia nie je ušetrený ani ten, kto je povolaný vysluhovať Eucharistiu, sviatosť najvyššej lásky „trpiaceho služobníka“. Kto vykonáva túto službu, je v skutočnosti ešte dôraznejšie povolaný byť služobníkom. Je povolaný naozaj konať in persona Christi, teda žiť v postoji, aký zaujal Ježiš pri Poslednej večeri, a prijať na seba rovnakú pripravenosť milovať až do krajnosti, až po obetu vlastného života. Predsedať na Pánovej večeri predstavuje naliehavú výzvu obetovať samého seba ako dar, aby v Cirkvi pretrval a prebúdzal sa postoj jej Pána, trpiaceho služobníka.
Drahí mladí priatelia, rozvíjajte v sebe zanietenie za pravé hodnoty a radikálne rozhodnutia, ktoré premieňajú váš život na službu druhým v stopách Ježiša, Božieho Baránka. Nedajte sa zviesť pokušeniami moci a osobných ambícií. Kňazský ideál musí byť neustále očisťovaný od týchto i od rôznych iných nebezpečných deformácií.
Aj dnes nám zaznieva výzva Pána Ježiša: „Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje!“ (Jn 12, 26). Nemajte strach prijať ju. Určite sa stretnete s ťažkosťami a budete musieť priniesť obety, ale budete šťastní, že môžete slúžiť, a budete svedčiť o radosti, ktorú svet nemôže dať. Budete živými fakľami nekonečnej a večnej lásky, spoznáte duchovné bohatstvá kňazstva, ktoré je Božím darom a tajomstvom.

6. Podobne ako inokedy, i pri tejto príležitosti sa obráťme k Márii, Matke Cirkvi a Hviezde novej evanjelizácie. S dôverou ju prosme, aby v Cirkvi nechýbali ľudia pripravení veľkodušne odpovedať na Pánovu výzvu, ktorou povoláva čo najvernejšie slúžiť evanjeliu:

„Mária, pokorná služobnica Najvyššieho,
Syn, ktorého si zrodila, ťa urobil služobnicou ľudstva.
Tvoj život bol pokornou a obetavou službou:
stala si sa služobnicou Slova,
keď ti anjel oznámil Boží plán spásy.
Stala si sa služobnicou Syna,
keď si mu darovala život a zostala si otvorená jeho tajomstvu.
Stala si sa služobnicou vykúpenia,
keď si odvážne stála pod krížom,
bok po boku trpiacemu Služobníkovi a Baránkovi,
ktorý sa obetoval z lásky k nám.
V deň Turíc si sa stala služobnicou Cirkvi
a svojím orodovaním ju neprestajne prebúdzaš k životu
v každom veriacom aj v týchto našich ťažkých a nepokojných časoch.
K tebe, mladá dcéra Izraela,
ktorá si zoči-voči povolaniu od Večného poznala zmätok mladého srdca,
s dôverou hľadia mladí tretieho tisícročia.
Urob ich schopnými prijať pozvanie tvojho Syna
obetovať celý svoj život na Božiu slávu.
Daj, nech pochopia, že služba Bohu napĺňa srdce,
že iba v službe Bohu a jeho kráľovstvu
dosiahnu naplnenie toho, čo Boh pre nich naplánoval,
a v nej sa ich život stane oslavným hymnom na Najsvätejšiu Trojicu.
Amen.“

Vo Vatikáne 16. októbra 2002

JÁN PAVOL II.