Dokumenty vatikánskych úradov

Drahí bratia a sestry!

„Turizmus je bohatstvo“ – to je téma zvolená na tohoročné slávenie Svetového dňa turizmu, ktoré pripadá na 27. septembra. Pri tejto príležitosti by sme radi osobitne pozdravili tých, ktorí pracujú v oblasti turizmu, avšak naše prajné myšlienky patria aj turistom a tým, ktorí ich ľudsky, milo a mnohí aj v kresťanskom duchu prijímajú.
Neustále narastá počet ľudí, ktorí prežívajú fenomén turizmu ako skúsenosť veľkých a dôležitých rozmerov, či už ide o skúsenosť vlastnú, alebo tých druhých. Cestovať a navštevovať – to sú vskutku slová, ktoré istým osobám lahodia, lebo ich fascinuje neznáme, hoci už o ňom vďaka masmédiám, cestovným agentúram alebo rozprávaniu druhých majú akúsi predstavu. Aj obdivovať a túžiť patrí tej veľkej časti ľudstva, ktorej sa tieto časté cesty a návštevy dotýkajú. Ide totiž o obojstrannú reálnu skúsenosť priestoru a kultúry, poznačených mnohými rozdielmi, a zároveň o túžbu plnú otázok, z ktorých viaceré zostávajú bez odpovede. Aktívna i pasívna reciprocita, ktorá napokon živí nerovnováhu na našej spoločnej planéte, nielen otvára nové možnosti stretnutí a podporuje rozvoj, ale aj vyvoláva obavy a apeluje na etické vedomie.
O akú skúsenosť tu ide? Odpovedí je veľa, no kontext je ten istý. Pre viacerých sa táto skúsenosť týka zeme, vzduchu, zelene, jedným slovom prírody s lesmi alebo horami, s vodou, morom a vetrom. Pre iných zasa lietadla, vlaku alebo auta. Pre ďalších, a nie je ich málo, ide o situácie spojené s financiami, obchodom, monopolom alebo kreditnou kartou, kapitálom, úrokmi a burzou. Pre niektorých – a veríme, že ich je veľa a že ich počet ešte vzrastie – sú to vzťahy s ľuďmi, so susedmi, s rodinou a so spoločenstvom, ktoré sa dotýkajú srdca a citu, naplnené nežnosťou a úctou. Pre ďalšiu veľkú skupinu to predstavuje očakávanie a nádej, dôveru a vytrvalosť, ducha, vieru a budúcnosť. Pre iných sú to dejiny odhaľujúce sa v umeleckom dedičstve, archívoch a knižniciach, maľbách a sochách, poézii, literatúre, katedrále, kostole, mešite, paláci, diplomatickom dokumente, v celkovej kultúre aj v kuchyni. Toto bohatstvo má teda mnoho podôb a nachádza sa na rôznych miestach celého sveta. Bohatstvo, ktoré svojou nadvládou prechádza časom i priestorom.
Národy sa stretávajú, návštevy sa množia, cestovný ruch je nezadržateľný. Bohatstvo národov, ktoré napriek tomu trpia zaostalosťou, vyvoláva obdiv.  Cestovanie nakoniec vzbudí pocity solidarity, ale tie sú často veľmi prchavé. No vďaka Bohu ostáva aspoň pocit, že dnes prevládajúci ekonomicko-finančný systém nie je jediný ani najlepší a zároveň je zdrojom veľkej nerovnováhy. Keď sa pre druhých otvoria okná jedného systému a tak sa umožní prístup ku kultúrnym, k historickým, prírodným, estetickým, ľudským a duchovným bohatstvám, ktoré si každý národ viac-menej žiarlivo stráži, zanechá to predstavu, že ľudstvo je oveľa bohatšie.
V tejto súvislosti nemožno nespomenúť slová Jána Pavla II., ktorý vo svojom posolstve napísal: „Kontakt s druhým vedie k objaveniu jeho ,tajomstva’ a k otvoreniu sa na prijatie jeho pozitívnych stránok, čo prispieva k hlbšiemu vzájomnému poznaniu. Je to dlhotrvajúci proces, ktorý má za cieľ formovať spoločnosti i kultúry tak, aby čoraz viac odrážali rozmanitosť Božích darov“.1
Turizmus je bohatstvom práve do tej miery, do akej pomáha relativizovať tzv. bohaté systémy a otvára ich vnímaniu iných foriem toho, ako byť bohatý. Príroda vo svojom počiatočnom bohatstve, ako ho predstavuje vesmírny cyklus, je prívetivá matka, ktorú objímame očami, hľadiac na Everest či Kilimandžáro, ktorej sa dotýkame rukou v belasom oceáne, ktorú nežne vítame v tmavej zeleni Čierneho lesa alebo obdivujeme z lietadla, odkiaľ hľadíme na niečo ako chumáče vaty pod nami, zatiaľ čo nad nami zvrchovane kraľuje azúr neba.
Kultúrne dedičstvo odhaľuje dejiny všetkých národov, ktoré zanechali stopy rôznych civilizácií na zvoniciach a minaretoch, na freskách a pyramídach, na mostoch a vesmírnych satelitoch. Je to bohatstvo bez hraníc, patriace všetkým, spoločné dedičstvo ľudstva, ktoré nielenže odkazuje na ľudskú prácu, ale aj každému pripomína väzby spájajúce nás s minulými generáciami, ktoré tvorili dejiny. Turizmus teda odhaľuje univerzálne bohatstvo, ktoré nevylučuje človeka, ale uchováva jeho stopu.
Turizmus tiež predstavuje nádherné mozaikové okno, v ktorom je každý z nás – ako jednotlivec i ako člen určitého spoločenstva, vo svojej odlišnosti i rovnakosti, v danom čase, v konkrétnej situácii a vo svojej dôstojnosti – bohatstvom, o ktorom sme presvedčení, že je nesmrteľné: „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie“ (Jn 11, 25). Nádherné je to naše okno, skladajúce sa z mnohých častí a pestro sfarbené, pričom jeho bohatstvo sa spája so solidaritou. Jeho krása je daná aj tým, že prijíma rozličné tváre, a preto sa stáva obrazom celého ľudstva. Nikto nie je kópiou, všetci sme jedineční a nie sme výsledkom klonovania, ale sme vyjadrením života niekoho, kto je sám životom: „Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili“ (Jn 1, 7). Všetci nesieme v sebe známku tohto tajomstva a každý je poznačený túžbou po Absolútne, „výrobnou značkou“ poukazujúcou na to, že Boh nás stvoril na svoj obraz podľa svojej podoby (porov. Gn 1, 27).
A preto je človek tým najvzácnejším dedičstvom2 s neslýchanou estetickou hodnotou, a to vo svetle viery a tiež vzhľadom na spoločenstvo, lebo je ovocím lásky večného spoločenstva3, oduševňovaný dychom (Gn 2, 7) spoločenstva, ktorý nemôžme porovnať s nijakým iným, a tak sa javí ako Božia ikona s tvárou buď jasnou, alebo zamračenou, rozličného odtieňa pokožky, po ktorej často stekajú slzy prvotného plaču.
Tieto slzy však osuší nádej, že nakoniec budeme mať podiel na „Kristovom nevyspytateľnom bohatstve“ (Ef 3, 8). A cestovanie, stretnutie s inými miestami a kultúrami sa nám potom zdá ako nové ráno a v bohatstve, ktoré sa nám ponúka v tvári každého brata alebo sestry, ako trvalý a večný dar Boha, ktorý sa sám stáva pútnikom a s tvárou svojho požehnaného Syna každého navštevuje. „Jemu sláva a vláda na veky vekov“ (Zjv 1, 6).
Vyslovujeme želanie, aby toto posolstvo bolo posilou a povzbudením najmä pre všetkých pracujúcich v tomto dôležitom sektore, ktorý sa zaoberá špecifickou činnosťou, týkajúcou sa ľudského rozvoja i evanjelizácie.
Ostávame spojení s Vami všetkými a uisťujeme Vás o našej modlitbe za šťastný priebeh slávení tohto dňa z hľadiska pastorácie.


    Kardinál Renato Raffaele Martino,
    predseda


    + Arcibiskup Agostino Marchetto,
    sekretár


1 JÁN PAVOL II.: Posolstvo na Svetový deň migrantov a utečencov 2005, 1.
2 Porov. JÁN PAVOL II.: encyklika Centesimus annus, 35.
3 Porov. BENEDIKT XVI.: encyklika Deus caritas est, 17.