Jn 10, 27
Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich
Posolstvo k svetovému dňu turizmu 2011
„Turizmus a zbližovanie kultúr“
27. septembra sa slávi Svetový deň turizmu, ktorý v r. 1980 zaviedla Svetová turistická organizácia (OMT) a ku ktorého sláveniu sa hneď od začiatku pripojila aj Svätá Stolica.
Tohoročná téma Turizmus a zbližovanie kultúr má zdôrazniť význam cestovania za stretnutím s inými kultúrami sveta, zvlášť v súčasnosti, keď viac ako 900 miliónov ľudí cestuje do zahraničia, čo podporujú moderné komunikačné prostriedky a redukcia cien.
Chceme turizmus predstaviť ako „aktivitu prekonávajúcu bariéry, ktoré oddeľujú kultúry, a podporujúcu toleranciu, rešpekt a vzájomné pochopenie. V našom, často rozdelenom svete predstavujú tieto hodnoty základ pokojnejšej budúcnosti“ (1).
Keď vychádzame zo širšieho konceptu kultúry – ktorý okrem historického či umeleckého a etnografického dedičstva zahŕňa aj spôsob života, vzťahy, vieru a hodnoty – nielenže uznávame kultúrnu rozmanitosť, ale v línii Učiteľského úradu Cirkvi ju tiež hodnotíme ako pozitívnu. Potom však „ je potrebné zaistiť, aby ľudia nielen akceptovali existenciu iných kultúr – ako hovorí Benedikt XVI. – ale, aby si tiež želali obohatiť sa nimi“, (2) prijímajúc z nich, čo je dobré, pravdivé a pekné.
Na dosiahnutie takéhoto cieľa nám všetkým turizmus ponúka svoje možnosti: Svetový etický kódex turizmu hovorí, že „ak sa [turizmus] praktizuje s potrebnou otvorenosťou ducha, predstavuje nenahraditeľný faktor osobnej sebavýchovy, vzájomnej tolerancie a pochopenia legitímnych rozdielov medzi národmi a kultúrami aj ich rozmanitosti“ (3). Keďže turizmus nám umožňuje kontakt s inými miestami, tradíciami, spôsobmi života, či inými spôsobmi videnia sveta a chápania dejín, môže zo svojej povahy podporovať tak ich vzájomné stretnutie, ako aj dialóg. Práve pre tieto svoje črty je turizmus v tomto smere privilegovaný.
Pokiaľ ide o dialóg, jeho prvou podmienkou je vedieť počúvať, chcieť aby sa druhí pýtali, túžiť odhaliť posolstvo, ktoré sa skrýva v každej pamiatke, v každom kultúrnom prejave, a to s úctou, bez predsudkov a výnimiek, vyhýbajúc sa povrchnému, či iba parciálnemu pochopeniu. Preto je také dôležité „vedieť ako prijímať turistov“ a tiež „vedieť ako cestovať“. To značí, že turistické aktivity sa majú organizovať s ohľadom na špecifiká, zákony a zvyky hostiteľských krajín, a preto si majú turisti ešte pred odchodom zozbierať informácie o charaktere miesta, ktoré chcú navštíviť. Zároveň by mali spoločenstvá, ktoré ich prijímajú, ako aj pracovníci v turizme, poznať spôsob života a očakávania turistov, ktorí ich navštevujú. (4)
Vychádzajúc z faktu, že každá kultúra má isté limity, stretnutia s rôznymi kultúrami nám umožňujú obohatenie tej vlastnej. To jasne potvrdil blahoslavený Ján Pavol II., keď povedal, že „odlišnosť, ktorú niektorí považujú za ohrozenie, sa môže stať prostredníctvom vzájomne úctivého dialógu zdrojom hlbšieho pochopenia tajomstva ľudskej existencie“ (5).
Jedným z cieľov pastorácie v turizme má byť zaiste výchova a príprava kresťanov na to, aby stretnutie s kultúrami, ku ktorému môže dôjsť počas ich cestovania, nebolo premárnenou príležitosťou, ale poslúžilo im k osobnému obohateniu, pomohlo im spoznať druhých a aj seba samých.
Sme presvedčení, že Cirkev má veľa čo ponúknuť v tomto dialógu, ktorý je ovocím zbližovania kultúr. Benedikt XVI. poznamenáva: „Aj v kultúrnej oblasti môže kresťanstvo všetkým ponúknuť tú najmocnejšiu obrodnú a povznášajúcu silu, teda lásku Boha, ktorý sa stáva ľudskou láskou“ (6). V naznačenom širšom zmysle je kultúrne dedičstvo rodiace sa zo skúsenosti viery a zo stretnutie kultúr s evanjeliom – ako plod hlbokej náboženskej skúsenosti kresťanského spoločenstva – nesmierne rozsiahle. Tieto umelecké diela a historické pamiatky majú obrovský evanjelizačný potenciál ako súčasť via pulchritudinis (cesty krásy), ktorá „je privilegovanou a príťažlivou cestou ako sa priblížiť k tajomstvu Boha“ (7).
Prioritným cieľom našej pastorácie v turizme musí byť ukázať pravý význam celého kultúrneho dedičstva zrodeného v zápale viery a na slávu Boha. V tejto línii ešte raz zaznievajú slová blahoslaveného Jána Pavla II. k pastoračným pracovníkom v turizme: „Spolupracujete na vytváraní pohľadu prebúdzajúceho dušu pre realitu ducha tým, že pomáhate návštevníkom vystúpiť až k prameňom viery, z ktorých vytryskli tieto budovy, a ukazujete im Cirkev zo živých kameňov, ktoré tvoria kresťanské komunity“ (8). Preto je dôležité, aby sme toto dedičstvo predstavovali pravdivo a objasňovali jeho pravú náboženskú povahu, umiestňujúc ho do liturgického kontextu, v ktorom a pre ktorý sa zrodilo.
Pretože sme si vedomí, že Cirkev „je tu pre hlásanie evanjelia“ (9), musíme sa neustále pýtať: ako prijímať ľudí na posvätných miestach takým spôsobom, aby sme im pomohli viac spoznať a milovať Pána? Ako uľahčiť stretnutie každého prichádzajúceho s Bohom? Najskôr treba zdôrazniť význam primeraného prijatia, „ktoré berie do úvahy špecifikum každej skupiny a každého jednotlivca, ako aj ich túžby srdca a autentické duchovné potreby“ (10) a ktoré možno preukázať rozličným spôsobom: od tých najjednoduchších detailov až po osobnú pripravenosť počúvať a sprevádzať návštevníkov počas celého pobytu.
V tomto zmysle je vhodné zaviesť rad konkrétnych pastoračných iniciatív, ktoré majú podporiť medzikultúrny dialóg a dať naše kultúrne dedičstvo do služby evanjelizácie. Treba ich začleniť do širokého interpretačného programu, ktorý zároveň s dejinno-kultúrnymi informáciami jasnou a prístupnou formou poukáže na originálny a hlboký náboženský význam týchto kultúrnych prejavov, využívajúc moderné a príťažlivé spôsoby, ako aj personálne i technologické zdroje, ktoré sú k dispozícii.
Medzi takéto konkrétne návrhy patrí vypracovanie turistických ponúk na návštevu najvýznamnejších miest patriaceho do nábožensko-kultúrneho dedičstva diecézy. Zároveň treba podporiť čo najširší rozsah otváracích hodín a ponúknuť návštevníkom primeranú formu prijatia. Dôležitá je aj duchovná a kultúrna formácia turistických sprievodcov, pričom treba preskúmať možnosti ako vytvoriť organizácie katolíckych sprievodcov. Je vhodné tiež vypracovať „miestne publikácie vo forme turistických brožúrok, webových stránok alebo špecializovaných časopisov o nábožensko-kultúrnom dedičstve, s pedagogickým zámerom poukázať na ducha, inšpiráciu a posolstvo týchto diel a tiež pomocou vedeckej analýzy sprístupniť ich hlbšie pochopenie“ (11).
Nemôžeme si dovoliť hľadieť na turistickú návštevu len ako na jednoduchý krok v preevanjelizácii, ale musíme ju, naopak, chápať ako platformu na jasné a výslovné ohlasovanie Ježiša Krista.
Využívam túto príležitosť tiež na to, aby som oficiálne ohlásil, že v dňoch 23. až 27. apríla 2012 sa bude v Kankúne v Mexiku konať, ak Boh dá, 7. svetový kongres turizmu. Táto slávnosť, ktorú organizuje naša pápežská rada v spolupráci s Mexickou biskupskou konferenciou a prelatúrou v Kankúne – Chetumale, bude zaiste dôležitou príležitosťou pre ďalšie rozvinutie a prehĺbenie konkrétnych návrhov v duchu súčasných požiadaviek pastorácie v turizme.
+ Antonio Maria Veglià
Predseda
+ Joseph Kalathiparambil
Sekretár
___
1. TALEB RIFAL, generálny sekretár OMT: Posolstvo k svetovému dňu turizmu 2011.
2. BENEDIKT XVI.: Posolstvo pri príležitosti študijného dňa o dialógu medzi kultúrami a náboženstvami, organizovaného Pápežskou radou pre medzináboženský dialóg a Pápežskou radou pre kultúru, 3. december 2008.
3. SVETOVÁ ORGANIZÁCIA PRE TURIZMUS: Svetový etický kódex turizmu, 1. október 1999, čl. 2 § 1.
4. Porov. SVETOVÁ ORGANIZÁCIA PRE TURIZMUS: Svetový etický kódex turizmu, 1. október 1999, čl. 1.
5. JÁN PAVOL II.: Príhovor ku generálnemu zhromaždeniu OSN, 5. október 1995, 10.
6. BENEDIKT XVI.: Príhovor k Pápežskej rade pre kultúru – „Vzájomné otvorenie medzi kultúrami je privilegovaným priestorom pre dialóg“, 15. jún 2007.
7. BENEDIKT XVI.: Generálna audiencia, 18. november 2009.
8. JÁN PAVOL II.: Príhovor k účastníkom IV. svetového kongresu o pastorácii v turizme, 17. november 1990, 4.
9. PAVOL VI.: apoštolská exhortácia o evanjelizácii v súčasnom svete Evangelii nuntiandi, 8. december 1975, 14.
10. PÁPEŹSKÁ RADA PRE PASTORÁCIU MIGRANTOV A CESTUJÚCICH: Svätyňa. Pamiatka, prítomnosť a proroctvo o živom Bohu, 8. máj 1999, 12.
11. PÁPEŹSKÁ RADA PRE KULTÚRU: záverečný dokument z plenárneho zasadania „Via pulchritudinis – privilegovaná cesta evanjelizácie a dialógu“, 27. – 28. marec 2006.