Dokumenty pápežov

Preklad: Mgr. Anna Koniarová, Vydal: SSV Trnava
Text: Konferencia biskupov Slovenska, 1999

ÚVOD
I.
Kresťanská múdrosť, ktorú Cirkev učí z Božieho príkazu, neustále povzbudzuje veriacich, aby sa snažili ľudské záležitosti a poznatky spojiť do jedného živého celku s náboženskými hodnotami, pod vedením ktorých sa všetko navzájom spája na Božiu slávu a na celkové zdokonalenie a dobro ľudského tela i duše.1
A tak služba evanjelizácie, ktorá je vlastným poslaním Cirkvi, si žiada nielen to, aby evanjelium bolo ohlasované vo viacerých krajinách a väčšiemu množstvu ľudí, ale aj to, aby silou samého evanjelia sa formoval spôsob myslenia, kritériá úsudku, normy konania; jednoducho povedané, je potrebné, aby celá kultúra človeka bola preniknutá evanjeliom.2
Totiž kultúra, v ktorej človek žije, silne pôsobí na jeho myslenie a následne aj na jeho konanie; preto roztržka medzi vierou a kultúrou sa ľahko stáva prekážkou evanjelizácie, a naopak, kultúra založená na kresťanskom duchu podporuje šírenie evanjelia.
Evanjelium, pretože je určené všetkým ľuďom každého veku a národnosti, sa neviaže na nijakú osobitnú kultúru, ale všetky kultúry má preniknúť tak, aby ich priviedlo na svetlo Božieho zjavenia a ľudské mravy očistilo a obnovilo v Kristovi.
Preto sa Cirkev usiluje priniesť Kristovi dobrú zvesť všetkým vrstvám ľudského rodu, aby mohla zmeniť zmýšľanie tak jednotlivcov, ako aj všetkých ľudí spoločne; aby ich diela a podujatia, ich celý život a každé prostredie, v ktorom žijú, prenikla svetlom evanjelia. Takto Cirkev rozširovaním ľudského vzdelania a kultúry spĺňa vlastné poslanie evanjelizácie.3
II.
V tejto starostlivosti Cirkvi o kultúru osobitný význam mali a majú katolícke univerzity, ktoré svojou podstatou smerujú k tomu, aby ich "verejná, stabilná a univerzálna prítomnosť kresťanského myslenia sa rozšírila na všetko úsilie o vyšší kultúrny život".4
Preto v Cirkvi od jej začiatkov - ako Náš predchodca Pius XI. spomínal v úvode apoštolskej konštitúcie "Deus scientiarum Dominus"5 - vznikali didascaleia (školy), aby vysvetľovali kresťanskú múdrosť, ktorou sa napĺňali život a mravy ľudí. V týchto sídlach kresťanskej múdrosti čerpali svoje vzdelanie najslávnejší cirkevní otcovia a doktori, cirkevní učitelia a spisovatelia.
Počas stáročí veľkým úsilím najmä biskupov a rehoľníkov v blízkosti cirkevných katedrál a rehoľných kláštorov boli založené školy, ktoré šírili akoby v jednom cirkevnú náuku aj občiansku vzdelanosť. Tu vznikli univerzity pre študentov, tá slávna stredoveká inštitúcia, ktorá od začiatku pokladala Cirkev za najláskavejšiu matku a patrónku.
Neskôr sa štátni predstavitelia usilovali o dobro spoločnosti a začali zakladať a rozširovať vlastné univerzity. Cirkev vzhľadom na svoj daný charakter neprestala zakladať a podporovať takéto sídla múdrosti a inštitúty na vzdelávanie, o čom svedčia mnohé katolícke univerzity budované aj v dnešných časoch skoro na všetkých miestach sveta. Cirkev, vedomá si svojho spasiteľného poslania na celom svete, túži mať k sebe pripojené sídla vyššieho vzdelávania a chce, aby sa všade rozširovali a účinne pôsobili, aby sprítomňovali a šírili pravé posolstvo Krista v ľudskej kultúre.
Aby katolícke univerzity lepšie dosahovali tento cieľ, ich spoločnú prácu chcel podporiť Náš predchodca, pápež Pius XII., keď apoštolským listom z 27. júla 1949 zriadil Federáciu katolíckych univerzít a ustanovil, že "hodnotu úplného aténea má tá univerzita, ktorú kánonicky založila alebo v budúcnosti založí, alebo verejne uzná za riadenú a celkom sformovanú podľa normy katolíckej výchovy sama Svätá stolica".6
Toto potvrdil aj Druhý vatikánsky koncil: "Cirkev sa horlivo stará o tieto vysoké školy" a neúnavne povzbudzuje, aby sa "rozširovali v rozličných častiach sveta vhodne umiestnené katolícke univerzity", aby v nich "študenti boli formovaní na ľudí skutočne vynikajúcich vo vede, pripravených na náročné povinnosti v spoločnosti a na svedkov viery vo svete".7 Pretože Cirkev dobre vie, že "osud spoločnosti aj samej Cirkvi je úzko spätý s vývojom vysokoškolskej mládeže".8
III.
Nie je zvláštne, že medzi katolíckymi univerzitami sa Cirkev neustále usilovala rozširovať najmä tie cirkevné fakulty a univerzity, ktoré sa venujú predovšetkým kresťanskému Zjaveniu a tomu, čo s tým súvisí, a teda sú úzko spojené s vlastným poslaním evanjelizácie.
Týmto fakultám bola zverená veľmi ťažká úloha pripraviť s osobitnou starostlivosťou svojich študentov na kňazskú službu, na vyučovanie posvätných vied a na prijatie namáhavého poslania apoštolátu. Povinnosťou týchto fakúlt je aj "ďalej skúmať rozličné oblasti posvätných disciplín, aby sa stále prehlbovalo poznanie posvätného Zjavenia, aby sa viac odhaľovalo dedičstvo kresťanskej múdrosti odovzdávané od starších, aby sa šíril dialóg s oddelenými bratmi a nekresťanmi a riešili sa otázky, ktoré nastoľuje vedecký pokrok".9
Totiž nové vedy a nové objavy nastoľujú nové problémy, ktoré sa pýtajú a odvolávajú na posvätné disciplíny. Preto je potrebné, aby učitelia posvätných vied, keď plnia svoju prvoradú úlohu, nadobúdali teologickým bádaním hlbšie poznanie zjavenej pravdy, podporovali stretnutia aj s učiteľmi iných predmetov, či už ide o veriacich alebo neveriacich, a tak sa usilovali ich tvrdenia rozlišovať, vykladať a poznávať vo svetle zjavenej pravdy.10
Neustálym kontaktom s týmito problémami teológovia sa snažia hľadať vhodnejší spôsob ako sprostredkovať náuku dnešným ľuďom, ktorí žijú v rôznych kultúrach; lebo "iná vec je sám poklad viery, alebo pravdy, ktoré sú obsiahnuté v našom úctyhodnom učení, a iná vec je ohlasovať ich v tom istom zmysle a v tom istom obsahu."11 Toto veľmi pomáha, aby v Božom ľude náboženská výchova a bezúhonnosť ducha kráčali zároveň s pokrokom vedy a techniky, aby veriaci boli postupne privádzaní pastoračnou starostlivosťou k plnšiemu a zrelšiemu životu viery.
V spojení s poslaním evanjelizácie majú význam aj fakulty tých vied, ktoré hoci nemajú zvláštne spojenie s kresťanským Zjavením, predsa môžu veľmi prispieť k dielu evanjelizácie, a preto sú Cirkvou považované za cirkevné fakulty a budované ako cirkevné fakulty, a majú zvláštny vzťah k posvätnej hierarchii.
Preto Apoštolská stolica, aby splnila svoje poslanie, cíti právo a povinnosť zakladať a podporovať cirkevné fakulty, ktoré závisia od nej alebo existuje samostatne, alebo sú pripojené k univerzitám. Sú určené pre bohoslovcov aj laikov a veľmi sa žiada spolupráca celého Božieho ľudu pod vedením pastierov, aby sa tieto sídla múdrosti účinne pričinili o rast viery a kresťanského života.
IV.
Cirkevné fakulty - ktoré sú zriadené na spoločné dobro Cirkvi a pokladajú sa za niečo vzácne pre celé cirkevné spoločenstvo - majú si byť vedomé svojho významu v Cirkvi. Tie, ktoré sa najviac dotýkajú kresťanského Zjavenia, nech pamätajú na príkazy, ktoré povedal o tomto poslaní Cirkvi jej najvyšší Učiteľ - Kristus: "Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal" (Mt 28,19-20). Po týchto všetkých úvahách vyplýva úplná oddanosť týchto fakúlt k celej Kristovej náuke, ktorej autentický výklad a ochranu počas stáročí prejavovalo Magistérium Cirkvi.
Biskupské konferencie v jednotlivých národoch a krajinách nech preukazujú takýmto fakultám ustavičnú starostlivosť, nech neprestajne podporujú ich rozvoj a vernosť učeniu Cirkvi, aby poskytovali celému spoločenstvu veriacich svedectvo ducha celkom oddaného tomuto Kristovmu príkazu. Treba, aby takéto svedectvo prejavovala fakulta ako celok a zároveň všetci jej členovia aj jednotlivci. Cirkevné univerzity a fakulty boli ustanovené na budovanie Cirkvi a na úžitok veriacich, a je nevyhnutné, aby to vždy mali pred očami ako kritérium svojej obetavej práce.
Predovšetkým učitelia, ktorí majú najväčšiu zodpovednosť, nech vykonávajú zvláštnu službu Božieho slova a nech sú pre mladých ľudí učiteľmi viery, pre študentov a ostatných veriacich svedkami živej evanjeliovej pravdy a príkladmi vernosti k Cirkvi. Je osožné pripomenúť si slová pápeža Pavla VI. o tomto: "Poslaním teológa je budovať cirkevné spoločenstvo, aby Boží ľud vzrastal v skúsenosti viery".12
V.
Na dosiahnutie vlastných cieľov je potrebné, aby cirkevné fakulty boli zriadené tak, aby primerane zodpovedali novým požiadavkám doby; preto Druhý vatikánsky koncil určil ich pravidlá, ktoré treba poznať.13
Apoštolská konštitúcia "Deus scientiarum Dominus" vyhlásená Naším predchodcom pápežom Piom XI. dňa 24.5.1931 priniesla mnoho vo svojej dobe na obnovenie vysokoškolského štúdia; predsa však nové životné okolnosti si vyžadujú určité prispôsobenia a inovácie.
Naozaj, počas 50 rokov nastali veľké zmeny nielen v občianskej spoločnosti, ale aj v samej Cirkvi. Odohrali sa veľké udalosti, napr. Druhý vatikánsky koncil, ktoré pôsobili na vnútorný život Cirkvi aj na jej vonkajšie vzťahy s kresťanmi iných cirkví, s nekresťanmi, s neveriacimi a so všetkými ochrancami ľudskej kultúry.
Preto sa stáva, že teologické vedy stále viac priťahujú nielen bohoslovcov, ale aj laikov, ktorí stále vo väčšom počte navštevujú teologické školy rozšírené najmä v posledných rokoch.
Napokon nové zmýšľanie sa prejavuje aj pri samotnom zlučovaní univerzity a fakulty, tak civilnej, ako aj cirkevnej, pre spravodlivú túžbu viac sa zúčastňovať na živote univerzity, o čo sa usilujú všetci, ktorí majú v nej nejakú úlohu.
Nesmieme zabúdať ani na veľký pokrok v pedagogických a didaktických metódach, ktoré si vyžadujú nové spôsoby usporiadania štúdia; ani na užšie spojenie, ktoré stále viac cítiť medzi rôznymi vedami a predmetmi, ani na túžbu po väčšej spolupráci v celom univerzitnom školstve.
Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu (pozn.: Kódex kánonického práva, latinsko-slovenské vydanie z r.1966, str.721, uvádza názov kongregácie "Kongregácia pre semináre a študijné inštitúty" - pozn. red.), poslušná nariadeniu koncilu, aby zadosťučinila týmto novým požiadavkám, už v roku 1967 pristúpila k obnove v duchu koncilu; 20. 5. 1958 vyhlásila "Normy k apoštolskej konštitúcii "Deus scientiarum Dominus" o cirkevnom akademickom štúdiu", ktoré platili v týchto rokoch.
VI.
Teraz treba prácu doplniť a zdokonaliť novým zákonom, ktorý - po zrušení apoštolskej konštitúcie "Deus scientiarum Dominus", s pripojenými predpismi a spomínanými normami, ktoré vydala 20.5.1948 Posvätná kongregácia - prevezme tie prvky, ktoré sa doteraz v týchto dokumentoch pokladajú za platné, a má stanoviť nové normy, ktorými sa už šťastne začatá inovácia rozvinie a doplní.
Iste nikomu neuniknú ťažkosti, ktoré prekážajú vyhláseniu novej apoštolskej konštitúcie. Predovšetkým je to "beh času", ktorý prináša také rýchle zmeny, že sa zdá, že nič nemôže zostať stabilné a trvalé; a okrem toho "rôzne krajiny" žiadajú taký pluralizmus, že sa zdá takmer nemožné, aby boli spoločné normy platné všade na svete.
A predsa, keďže na celom svete sú cirkevné fakulty založené alebo schválené Svätou stolicou a v jej mene udeľujú akademické stupne, je nevyhnutné, aby sa zachovala nejaká podstatná jednota, aby požiadavky na dosiahnutie akademických stupňov boli jasne stanovené a všade platné. Správne je postarať sa, aby bolo ustanovené v zákone to, čo je nevyhnutné a predpokladá sa, že bude dosť stabilné. Zároveň treba nechať určitú slobodu, aby vo vlastných štatútoch jednotlivých fakúlt boli veci ďalej definované podľa miestnych okolností a univerzitných zvyklostí, ktoré platia v tej-ktorej krajine. Takto sa nebráni legitímnemu pokroku vysokoškolského štúdia, ani sa neobmedzuje, ale skôr sa privádza na správne cesty, aby mohlo prinášať väčšiu úrodu; takto zároveň v legitímnej rôznorodosti fakúlt prichádza do vedomia jednota Katolíckej cirkvi aj v týchto všetkých sídlach vysokoškolského vzdelávania.
Preto Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu (k názvu kongregácie pozri pozn. vyššie - pozn. red.) z poverenia nášho predchodcu Pavla VI. začala rokovať predovšetkým so samými cirkevnými univerzitami a fakultami, aj s dikastériami Rímskej kúrie a so všetkými, ktorých sa to týka; potom vytvorila skupinu odborníkov, ktorí pod vedením tejže kongregácie spresnili zákony o cirkevných akademických štúdiách.
Keď sa to úspešne skončilo, Pavol VI. mal vyhlásiť túto konštitúciu, čo si vrúcne želal, ale bol vytrhnutý z pozemského života; a rovnako nečakaná smrť zabránila aj Jánovi Pavlovi I., aby to dokončil. My teda, po svedomitom uvážení veci Našou apoštolskou autoritou, navrhujeme a stanovujeme tieto nasledujúce zákony a normy.

1. časť
SPOLOČNÉ NORMY
I. kapitola
POVAHA A CIEĽ CIRKEVNÝCH
UNIVERZÍT A FAKÚLT
Čl.1. Cirkev, aby mohla plniť službu evanjelizácie zverenú od Krista, má právo a povinnosť zriaďovať a podporovať univerzity a fakulty, ktoré od nej závisia.
Čl.2. Cirkevnými univerzitami a fakultami sa v tejto konštitúcii nazývajú tie, ktoré boli kánonicky zriadené alebo schválené Apoštolskou stolicou, rozvíjajú a prednášajú posvätnú náuku a s ňou súvisiace vedy a majú právo autoritou Svätej stolice udeľovať akademické stupne.
Čl.3. Ciele cirkevných fakúlt sú:
§ 1. Vedeckým bádaním zdokonaľovať a povznášať vlastné predmety, najmä hlbšie vnikať do kresťanského Zjavenia a do toho, čo s tým súvisí, systematicky predkladať jeho pravdy, v jeho svetle skúmať nové problémy súčasnej doby a primeraným spôsobom ich vykladať všetkým ľuďom v rozličných kultúrach;
§ 2. Študentov hlbšie vzdelávať vo vlastných premetoch podľa katolíckej náuky, primerane ich pripravovať na vykonávanie rozličných služieb a podporovať stálu čiže permanentnú formáciu kňazov v Cirkvi.
§ 3. V celej službe evanjelizácie poskytovať v úzkom spojení s hierarchiou veľkú pomoc cirkvám, partikulárnym aj všeobecnej, vzhľadom na ich charakter.
Čl.4. Úlohou biskupských konferencií je starostlivo podporovať život a rozvoj cirkevných univerzít a fakúlt pre ich veľký cirkevný význam.
Čl.5. Kánonické zriadenie alebo schválenie cirkevných univerzít a fakúlt je ponechané Posvätnej kongregácii pre katolícku výchovu, ktorá ich podľa právnej normy14 riadi.
Čl.6. Iba univerzity a fakulty kánonicky zriadené a schválené Svätou stolicou, a teda riadené podľa normy tejto konštitúcie, majú právo udeľovať akademické stupne, ktoré majú kánonickú platnosť podľa osobitného práva Pápežskej biblickej komisie15.
Čl.7. Štatúty každej univerzity alebo fakulty vypracované podľa normy tejto konštitúcie potrebujú schválenie od Posvätnej kongregácie pre katolícku výchovu (k názvu kongregácie tu a v ďalších bodoch pozri pozn. vyššie - pozn. red.).
Čl.8. Cirkevné fakulty zriadené alebo schválené Svätou stolicou pri necirkevných univerzitách, ktoré udeľujú kánonické či civilné akademické stupne, majú zachovávať predpisy tejto Konštitúcie podľa zmlúv, ktoré Svätá stolica uzavrela s rozličnými národmi alebo so samými univerzitami.
Čl.9. § 1 Fakulty, ktoré nie sú kánonicky zriadené ani schválené Svätou stolicou, nemôžu udeľovať akademické stupne, ktoré by mali kánonickú platnosť.
§ 2. Akademické stupne udelené týmito fakultami, aby nadobudli aj kánonickú platnosť, potrebujú uznanie od Posvätnej kongregácie pre katolícku výchovu.
§ 3. Na toto uznanie, ktoré sa zo zvláštneho dôvodu pripúšťa jednotlivým stupňom, je potrebné splniť podmienky stanovené Posvätnou kongregáciou.
Čl.10. Na správne uplatnenie tejto konštitúcie nech sú zachovávané predpisy Posvätnej kongregácie pre katolícku výchovu.

II. kapitola
AKADEMICKÁ OBEC A JEJ VEDENIE
Čl.11. § 1. Keďže univerzita alebo fakulta tvorí obec, treba, aby všetky osoby v nej, či jednotlivé alebo združené v radách, sa cítili podľa svojho postavenia zodpovedné za spoločné dobro a horlivo sa usilovali svojou prácou dosiahnuť cieľ.
§ 2. Preto akademickej obci ich práva a povinnosti majú byť presne určené v štatútoch, aby boli správne vykonávané v stanovených medziach.
Čl.12. Veľký kancelár reprezentuje Svätú stolicu na univerzite alebo fakulte a zároveň ich zastupuje pri Svätej stolici, usiluje sa o ich zachovanie a rozvoj, podporuje ich spoločenstvo s partikulárnou aj všeobecnou Cirkvou.
Čl.13. § 1. Veľký kancelár je prelát ordinár, od ktorého podľa práva závisí univerzita alebo fakulta, ak Apoštolská stolica neurčila inakšie.
§ 2. Kde si to vyžadujú okolnosti, môže byť ustanovený aj zástupca veľkého kancelára a jeho právomoc má byť stanovená v štatútoch.
Čl.14. Ak je veľkým kancelárom niekto iný ako miestny ordinár, nech sú stanovené normy, podľa ktorých majú obaja v zhode plniť svoju úlohu.
Čl.15. Akademické autority sú osobné alebo kolegiálne. Osobné autority sú rektor alebo predseda a dekan. Kolegiálne autority sú rozličné správne orgány, ako univerzitné alebo fakultné rady.
Čl.16. Štatúty univerzity alebo fakulty majú presne určiť mená a povinnosti akademických autorít, ako a na aký čas sú ustanovení, či obvyklým spôsobom podľa kánonickej povahy univerzity alebo fakulty, alebo podľa univerzitnej praxe v tej krajine.
Čl.17. Akademické autority majú byť ustanovené z osôb, ktoré majú naozaj skúsenosti s univerzitným životom, a všeobecne z učiteľov niektorej fakulty.
Čl.18. Rektora a predsedu vymenúva alebo aspoň potvrdzuje Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu.
Čl.19. § 1. Štatúty majú stanoviť, aby osobné a kolegiálne autority medzi sebou tak úprimne spolupracovali, aby spoločným postupom najmä vo vážnejších akademických otázkach osobné autority používali tú moc, ktorá naozaj zodpovedá ich úradu.
§ 2. Toto platí najmä o rektorovi, ktorý má za úlohu riadiť celú univerzitu a vhodnými spôsobmi podporovať jej jednotu, spoluprácu, rozvoj.
Čl.20. § 1. Tam, kde sú fakulty časťou cirkevnej univerzity, ich spravovanie nech je vhodne zaradené do štatútov spravovania celej univerzity, aby sa tak podporovalo dobro jednotlivých fakúlt aj vzájomná spolupráca všetkých fakúlt.
§ 2. Kánonické náležitosti cirkevných fakúlt majú byť zachované aj na tých fakultách, ktoré sú včlenené do necirkevnej univerzity.
Čl.21. Ak je fakulta spojená so seminárom alebo kolégiom, je potrebná zdravá spolupráca vo všetkom, čo sa týka dobra študentov. Štatúty nech sa jasne a účinne starajú o to, aby sa akademická správa a administratíva fakulty náležite odlišovali od správy a administratívy seminára alebo kolégia.

III. kapitola
UČITELIA
Čl.22. Na každej fakulte má byť určitý počet učiteľov, najmä stálych, ktorý má zodpovedať nielen za vážnosť a rozvoj predmetov, ale aj za potrebnú starostlivosť a za prospech študentov.
Čl.23. Sú rozličné hodnosti učiteľov, ktoré majú byť vhodne určené v štatútoch podľa stupňa prípravy, zaradenia, stability a zodpovednosti na fakulte podľa zaužívanej univerzitnej praxe na danom území.
Čl.24. Štatúty majú definovať, ktoré autority majú prijímať, menovať, promovať učiteľov, najmä ak ide o zverenie im stálej služby.
Čl.25. § 1. Aby bol niekto legitímne prijatý medzi stálych učiteľov fakulty, vyžaduje sa:
1. aby sa osvedčil primeranou kvalifikáciou, svedectvom života a zmyslom pre zodpovednosť;
2. aby mal doktorát alebo rovnocenný titul, alebo zvláštne vedecké zásluhy;
3. aby sa osvedčil konkrétnymi dôkazmi, najmä uverejnenými dizertáciami, že je súci na vedeckú prácu;
4. aby preukázal pedagogickú spôsobilosť vyučovať;
§ 2. Tieto požiadavky, ktoré sa týkajú prijatia stálych učiteľov, majú platiť aj pre dočasných učiteľov.
§ 3. Treba brať do úvahy vedecké požiadavky na prijatie učiteľov, ktoré platia v univerzitnej praxi v krajine.
Čl.26. § 1. Všetci učitelia ktoréhokoľvek stupňa sa musia vyznačovať bezúhonnosťou života, neporušenosťou náuky a usilovnosťou v práci, aby mohli účinne spĺňať vlastný cieľ cirkevnej fakulty.
§ 2. Tí, ktorí vyučujú predmety týkajúce sa viery alebo mravov, musia si uvedomiť, že túto úlohu treba plniť v súlade s autentickým učením Cirkvi, predovšetkým rímskeho pápeža16.
Čl.27. § 1. Tí, ktorí vyučujú disciplíny týkajúce sa viery a mravov, majú po vykonaní prísahy prijať poslanie "missionem canonicam" od veľkého kancelára alebo od jeho zástupcu; neučia z vlastného podnetu, ale na základe poslania, ktoré prijali od Cirkvi. Ostatní učitelia majú prijať od veľkého kancelára alebo jeho delegáta povolenie učiť "veniam docendi".
§ 2. Všetci učitelia, skôr ako sú prijatí na trvalý úväzok alebo skôr ako sú promovaní na najvyšší didaktický stupeň, v obidvoch prípadoch potrebujú vyhlásenie "Niet námietky" - "Nihil obstat" od Svätej stolice, ako je to stanovené v štatútoch.
Čl.28. Promócia na vyššie stupne býva v primeranom časovom intervale podľa skúsenosti vyučovať, podľa vykonaných výskumov, podľa uverejnených vedeckých prác, podľa ducha spolupráce pri učení a vedeckej práci a podľa úsilia venovať sa fakulte.
Čl.29. Učitelia, aby mohli splniť svoju povinnosť, nech sú oslobodení od iných úloh, ktoré nesúvisia s ich vlastnou povinnosťou vedeckej práce a učenia, podľa toho, ako sa to vyžaduje v štatútoch od jednotlivých stupňov učiteľov.
Čl.30. Štatúty majú stanoviť:
a) kedy a za akých podmienok učitelia prestávajú vykonávať svoj úrad;
b) z akých dôvodov a akým postupom môžu byť pozbavení úradu alebo oslobodení od neho, aby sa primerane zabezpečili práva učiteľa, fakulty alebo univerzity, a najmä jej študentov aj samej cirkevnej komunity.

IV. kapitola
ŠTUDENTI
Čl.31. Cirkevné fakulty sú otvorené pre všetkých, pre bohoslovcov aj laikov, ktorí podľa legitímneho svedectva a podľa doterajšieho spôsobu života a dosiahnutého vzdelania sú schopní, aby boli prijatí na fakultu.
Čl.32. § 1. Aby mohol byť niekto prijatý na dosiahnutie akademických stupňov, musí sa preukázať študijným dokladom, ktorý je potrebný na prijatie na civilnú univerzitu toho územia alebo národa, kde je fakulta.
§ 2. Fakulta má stanoviť vo vlastných štatútoch, že okrem toho, čo bolo povedané v § 1., sa veľmi vyžaduje na začiatku vlastného štúdia aj znalosť starých alebo súčasných jazykov.
Čl.33. Študenti majú verne zachovávať zákony fakulty v každom nariadení a predmete - najmä študijný program, účasť na prednáškach, na skúškach - aj ostatné, čo sa týka života fakulty.
Čl.34. Štatúty majú definovať, akú účasť majú študenti, jednotlivci alebo spoločne, na živote univerzitnej obce, v čom môžu sami prispieť ku spoločnému dobru fakulty alebo univerzity.
Čl.35. Štatúty zároveň majú určiť, ako môžu byť študenti z vážnych dôvodov pozbavení niektorých práv alebo byť od nich oslobodení, alebo aj vylúčení z fakulty, aby takto boli primerane zabezpečené práva študenta, fakulty alebo univerzity, aj samej cirkevnej komunity.

V. kapitola
ÚRADNÍCI A ZAMESTNANCI
Čl.36. § 1. Na univerzite alebo fakulte predstaveným majú pomáhať v riadení a v administratíve úradníci, ktorí sa vyznajú vo svojej úlohe.
§ 2. Úradníkmi sú predovšetkým tajomník, knihovník a ekonóm.
Čl.37. Majú byť aj zamestnanci, ktorí strážia, dozerajú na poriadok a vykonávajú iné služby podľa potrieb univerzity alebo fakulty.

VI. kapitola
ŠTUDIJNÝ PROGRAM
Čl.38. § 1. V študijných predpisoch nech sú presne zachovávané princípy a normy, ktoré sa vzhľadom na rôznosť materiálu nachádzajú v cirkevných dokumentoch, predovšetkým v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu; zároveň nech sa berú do úvahy skúsenosti získané z vedeckého pokroku, ktoré znepokojujú svet v súčasnosti.
§ 2. Vedecká metóda, ktorá sa používa na jednotlivých fakultách, má zodpovedať vlastným požiadavkám jednotlivých vied. Aj nové didaktické a pedagogické metódy nech vhodne prispievajú k lepšiemu rozvoju osobnosti študentov a k ich aktívnej účasti na štúdiách.
Čl.39. § 1. Normy Druhého vatikánskeho koncilu pre jednotlivé fakulty:
1o nech je uznaná pravá sloboda17 v bádaní aj vo vyučovaní, aby sa dosiahol skutočný pokrok v poznávaní a chápaní Božej pravdy;
2o zároveň nech je jasné:
a) pravá sloboda vo vyučovaní je nevyhnutne obsiahnutá v medziach Božieho slova, ako to neustále učí živé Magistérium Cirkvi;
b) pravá sloboda sa nevyhnutne opiera v bádaní o pevné priľnutie k Božiemu slovu a o dispozíciu poslušnosti voči Magistériu Cirkvi, ktorému je zverená úloha autenticky vysvetľovať Božie slovo.
§ 2. Preto v takejto závažnej veci, ktorá si vyžaduje veľkú múdrosť, najmä pri vyučovaní treba postupovať s dôverou a bez podozrievania, so skutočnou rozvahou a bez ľahkomyseľnosti; vedecké požiadavky sa majú starostlivo spájať s pastoračnými potrebami Božieho ľudu.
Čl.40. Na každej fakulte má byť priebeh štúdia správne rozdelený na rozličné stupne alebo cykly, prispôsobené požiadavkám látky tak, aby vo všeobecnosti:
a) sa odovzdávalo predovšetkým všeobecné vzdelanie, súvislé vysvetlenie všetkých predmetov, aj s úvodom na používanie vedeckej metódy;
b) potom sa má v určitom odbore disciplín štúdium prehlbovať a študenti sa zároveň majú viac cvičiť v používaní metódy vedeckého bádania;
c) nakoniec sa má dosiahnuť pokrok vo vedeckej zrelosti najmä napísanou prácou, ktorá je ozajstným prínosom vo vede.
Čl.41. § 1. Nech sú určené predmety, ktoré sa nevyhnutne požadujú na dosiahnutie vlastného cieľa fakulty, ktoré ho rozličným spôsobom skutočne pomáhajú dosiahnuť, a preto majú byť náležite rozlíšené medzi sebou.
§ 2. Predmety na jednotlivých fakultách nech sú usporiadané tak, aby vytvárali organický celok, aby slúžili pevnej a súvislej formácii študentov a uľahčovali vzájomnú spoluprácu učiteľov.
Čl.42. Prednášky sa nevyhnutne musia uskutočňovať najmä v základnom cykle a študenti sa majú na nich zúčastňovať podľa noriem určených v štatútoch.
Čl.43. Cvičenia a semináre, najmä v cykle špecializácie, majú stále prebiehať pod vedením vyučujúcich a majú sa neustále dopĺňať samostatným štúdiom a častými konzultáciami s učiteľmi.
Čl.44. Štatúty fakulty majú určiť, akým skúškam alebo rovnocenným previerkam sa majú študenti podrobiť ústnou alebo písomnou formou na konci semestra alebo ročníka, a predovšetkým cyklu, aby sa potvrdil ich postup na pokračovanie v štúdiu na fakulte a na dosiahnutie akademických stupňov.
Čl.45. Štatúty zároveň majú určiť, ako brať do úvahy štúdium vykonané inde, najmä ohľadom udelenia dišpenzu od niektorých predmetov alebo skúšok, alebo skrátenia celého štúdia, aby boli zachované predpisy Posvätnej kongregácie pre katolícku výchovu.

VII. kapitola
AKADEMICKÉ STUPNE
Čl.46. § 1. Po jednotlivých cykloch štúdia môže byť udelený primeraný akademický stupeň, ktorý má byť určený pre jednotlivé fakulty s ohľadom na trvanie cyklu a na predmety, ktoré sa v ňom prednášali.
§ 2. Preto, podľa spoločných i zvláštnych noriem tejto konštitúcie, nech sú v štatútoch jednotlivých fakúlt presne určené všetky stupne, ktoré sa udeľujú a za akých podmienok.
Čl.47. § 1. Na cirkevnej fakulte sú udeľované tieto akademické stupne:
bakalárstvo, licenciát a doktorát.
§ 2. K týmto stupňom, pretože sú fakulty aj študijný program na jednotlivých fakultách rôzne, sa môžu pridať osobitné kvalifikácie.
Čl.48. Akademické stupne v štatútoch jednotlivých fakúlt môžu byť vyjadrené aj inými názvami podľa univerzitnej praxe v danej oblasti, pokiaľ je jasne označená rovnocennosť so spomenutými akademickými stupňami, a tak sa zachová uniformita na cirkevných fakultách tej istej oblasti.
Čl.49. § 1. Akademický stupeň môže dosiahnuť len ten, kto bude riadne zapísaný na fakulte, absolvuje štúdium predpísané v štatútoch a osvedčí sa skúškami alebo inými previerkami.
§ 2. K doktorátu nech je pripustený len ten, kto dosiahol licenciát.
§ 3. Na dosiahnutie doktorátu sa ďalej vyžaduje doktorská dizertácia, ktorá naozaj prispieva k vedeckému pokroku, vypracovaná pod vedením učiteľa, posúdená na verejnej diskusii, spoločne schválená a aspoň z hlavnej časti uverejnená.
Čl.50. § 1. Doktorát je akademický stupeň, ktorý robí niekoho spôsobilým učiť na fakulte, a na to sa vyžaduje; licenciát je akademický stupeň, ktorý umožňuje učiť vo veľkom seminári alebo rovnocennej škole, a na to sa vyžaduje (nezrozumiteľný text tohto článku je súčasťou oficiálne vydaného slovenského prekladu dokumentu - pozn. KVAS).
§ 2. Akademické stupne, ktoré sú vyžadované na vykonávanie rozličných cirkevných služieb, sú stanovené kompetentnou cirkevnou autoritou.
Čl.51. Čestný doktorát môže byť udelený za mimoriadne vedecké alebo kultúrne zásluhy nadobudnuté pri rozvíjaní cirkevných vied.

VIII. kapitola
DIDAKTICKÉ POMÔCKY
Čl.52. Na dosiahnutie vlastných cieľov, najmä na vedecké bádanie, má byť na každej univerzite alebo fakulte primeraná knižnica prispôsobená učiteľom aj študentom, dobre usporiadaná a vybavená katalógmi.
Čl.53. Každoročne pridelená primeraná suma peňazí má knižnici zabezpečiť stále viac starších aj nových kníh, významné periodické publikácie, štúdie a komentáre, aby tak mohla účinne slúžiť na vedeckú prácu, prednášky, cvičenia a semináre.
Čl.54. Správca knižnice sa má vyznať v problematike, má mu pomáhať primeraná skupina a príležitostne sa má zúčastňovať na univerzitných alebo fakultných poradách.
Čl.55. § 1. Aj technické prístroje, audiovizuálne a iné pomôcky, ktoré podporujú didaktické umenie, majú byť na fakulte k dispozícii.
§ 2. Podľa zvláštnej povahy a cieľa univerzity alebo fakulty treba mať aj výskumné ústavy a vedecké laboratóriá, a iné pomôcky nevyhnutné na dosiahnutie vlastného cieľa.

IX. kapitola
HOSPODÁRENIE
Čl.56. Univerzita alebo fakulta nech má k dispozícii potrebný majetok, aby mohla primerane dosahovať svoj cieľ. Stav majetku a vlastnícke práva majú byť presne zaznamenávané.
Čl.57. Štatúty majú určiť povinnosti ekonóma aj účasť rektora alebo predsedu a poradných zborov na riadení ekonomiky na univerzite alebo fakulte podľa noriem správneho hospodárenia tak, aby sa zachovala rozumná administratíva.
Čl.58. Učiteľom, úradníkom aj zamestnancom nech je daný primeraný honorár podľa zvyklostí v oblasti, kde žijú, ako aj ochrana a sociálne istoty.
Čl.59. Štatúty nech určia aj všeobecné normy o spôsoboch, ako sa študenti majú podieľať na nákladoch univerzity alebo fakulty, o poplatkoch pri prijímacom konaní, pri zápise, pri skúškach a diplomových prácach.

X. kapitola
URČITÉ ROZDELENIE A SPOLUPRÁCA FAKÚLT
Čl.60. § 1. Určité rozdelenie fakúlt alebo tzv. planifikácia je naozaj potrebné, aby sa zabezpečilo zachovanie a rozvoj univerzít alebo fakúlt, ako aj ich primerané rozmiestnenie v rôznych častiach zeme.
§ 2. Posvätnej kongregácii pre katolícku výchovu pri tomto nech pomáha (správnejšie: pomáhajú - pozn. KVAS) svojimi radami konferencie biskupov a komisie odborníkov.
Čl.61. Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu rozhoduje o zložení alebo schválení novej univerzity alebo fakulty, keď je všetko pripravené, čo sa vyžaduje, keď si vypočula názor miestneho ordinára, biskupskej konferencie aj odborníkov, najmä z blízkych fakúlt.
Čl.62. § 1. Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu po splnení ňou stanovených podmienok rozhoduje o afiliácii inštitútu k niektorej fakulte, aby dosiahol bakalársky stupeň.
§ 2. Vyžaduje sa, aby teologické štúdium, či diecéznych alebo rehoľných inštitútov, bolo afilované k niektorej fakulte posvätnej teológie.
Čl.63. O agregácii a inkorporácii inštitútu k niektorej fakulte aj o udeľovaní vyšších akademických stupňov rozhoduje Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu po splnení podmienok, ktoré určila ona.
Čl.64. Úprimne sa treba usilovať o spoluprácu medzi fakultami tej istej univerzity, tej istej oblasti, alebo aj vo väčšom rozsahu. Toto veľmi prispieva k vedeckému bádaniu učiteľov a k lepšiemu formovaniu študentov; aj k rozvíjaniu tzv. interdisciplinárneho postupu, ktorý sa javí zo dňa na deň potrebnejší; podobne aj k podporovaniu komplementárnosti medzi fakultami; a vo všeobecnosti má zabezpečiť prenikanie kresťanskej múdrosti do celej kultúry.

2. časť
ŠPECIÁLNE NORMY
Čl.65. Okrem spoločných noriem, ktoré sú predložené v prvej časti tejto konštitúcie pre všetky cirkevné fakulty, pre niektoré fakulty sú dané špeciálne normy s prihliadnutím na ich zvláštnu povahu a význam v Cirkvi.
I. FAKULTA POSVÄTNEJ TEOLÓGIE
Čl.66. Fakulta posvätnej teológie sa usiluje o to, aby katolícku náuku, ktorú s najväčšou starostlivosťou čerpá z Božieho Zjavenia, svojou vlastnou vedeckou metódou dôkladne pochopila a systematicky vysvetľovala; a tak usilovne hľadala riešenie ľudských problémov vo svetle tohto Zjavenia.
Čl.67. § 1. Štúdium Svätého písma nech je akoby dušou posvätnej teológie, ktorá sa opiera o písané Božie slovo a zároveň o posvätnú Tradíciu ako o trvalý základ.18
§ 2. Jednotlivé teologické predmety majú byť podávané tak, aby z vnútorných stanovísk každého predmetu v súvise s inými predmetmi, aj filozofickými a s antropológiou, jasne sa ukázala jednota celého teologického vzdelávania a všetky predmety smerovali k hlbšiemu poznávaniu tajomstva Krista a k jeho účinnejšiemu ohlasovaniu Božiemu ľudu a všetkým národom.
Čl.68. § 1. Zjavenú pravdu treba skúmať aj v súvislosti s vedeckými výskumami súčasnej doby, aby sa jasne ukázalo "ako viera a rozum smerujú k jednej pravde"19, aby ich výklad bol taký, aby sa bez pozmenenia pravdy prispôsobil duchu a svojrázu každej kultúry a zvláštnym spôsobom národnej filozofii a vede, a predsa bol vylúčený akýkoľvek synkretizmus a falošný partikularizmus20.
§ 2. Pozitívne hodnoty, ktoré sú v rozličných filozofiách a kultúrach, sa majú svedomito skúmať, vyberať a prijímať; avšak nemožno prijať systémy a metódy, ktoré sú proti kresťanskej viere.
Čl.69. Ekumenické problémy sa majú primerane riešiť podľa noriem kompetentnej cirkevnej autority;21 vzťahy s nekresťanskými náboženstvami sa majú pozorne zvažovať; a svedomito treba skúmať problémy, ktoré vychádzajú z dnešného ateizmu.
Čl.70. Pri skúmaní a vysvetľovaní katolíckej náuky nech sa vždy ukáže vernosť Magistériu Cirkvi. Pri vyučovaní, najmä v základnom cykle, nech sa prednáša predovšetkým to, čo sa týka získaného dedičstva Cirkvi. Pochybné a osobné názory, ktoré vznikajú z nových výskumov, nech sa predkladajú ako také len veľmi opatrne.
Čl.71. Pri vyučovaní nech sú zachované normy, ktoré sa nachádzajú v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu,22 aj v novších dokumentoch Apoštolskej stolice,23 pokiaľ sa tiež vzťahujú na akademické štúdiá.
Čl.72. Štúdium na Fakulte posvätnej teológie obsahuje:
a) prvý základný cyklus, ktorý trvá päť rokov čiže desať semestrov, alebo tri roky, ak sa vyžadujú predtým dva roky filozofie.
Okrem solídneho filozofického vzdelania, ktoré je nevyhnutne propedeutickým štúdiom teológie, nech sú teologické disciplíny podávané tak, aby poskytovali prirodzený výklad celej katolíckej náuky spolu s úvodom do metódy vedeckého teologického výskumu.
Cyklus sa končí akademickým stupňom bakalára alebo iným primeraným akademickým stupňom stanoveným v štatútoch.
b) druhý cyklus, špecializácie, trvá dva roky čiže štyri semestre.
V tomto cykle sa vyučujú špeciálne predmety podľa povahy "špecializácie", konajú sa semináre a cvičenia na získanie spôsobilosti vo vedeckom teologickom bádaní.
Cyklus sa uzatvára akademickým stupňom špeciálneho licenciátu.
c) tretí cyklus, v ktorom sa končí po určitom čase vedecká teologická formácia najmä vypracovaním doktorskej dizertačnej práce.
Cyklus sa uzatvára akademickým stupňom doktorátu.
Čl.73. § 1. Aby mohol byť niekto prijatý na Fakultu posvätnej teológie, musí mať ukončené štúdium podľa normy čl.32 tejto konštitúcie.
§ 2. Tam, kde je prvý cyklus na fakulte trojročný, študent musí ukázať svedectvo o dvojročnom filozofickom štúdiu riadne vykonanom na schválenej filozofickej fakulte alebo inštitúte.
Čl.74. § 1. Osobitnou úlohou Fakulty posvätnej teológie je starať sa o vedeckú a teologickú formáciu tých, ktorí smerujú ku kňazstvu alebo sa pripravujú na rozličné cirkevné služby.
§ 2. K tomuto cieľu majú pomáhať aj špeciálne predmety prispôsobené študentom posvätných vied; predovšetkým na doplnenie pastoračnej formácie priamo na fakulte sa môže zaviesť "pastoračný rok", ktorý po absolvovaní základného päťročného štúdia, ktoré sa vyžaduje pre kňazstvo, môže byť ukončený aj udelením špeciálneho diplomu.
II. FAKULTA KÁNONICKÉHO PRÁVA
Čl.75. Fakulta kánonického práva, latinského alebo východného, sa snaží vysvetľovať a rozvíjať kánonické disciplíny vo svetle zákona evanjelia; v nich sa môžu študenti hlbšie vzdelávať tak, aby sa pripravovali na bádanie aj vyučovanie a na vykonávanie zvláštnych cirkevných služieb.
Čl.76. Štúdium na Fakulte kánonického práva obsahuje:
a) prvý cyklus, ktorý má trvať aspoň rok čiže dva semestre; toto štúdium sa zaoberá hlavnými základmi kánonického práva a tými predmetmi, ktoré sa vyžadujú na vyššiu právnickú formáciu;
b) druhý cyklus, ktorý má trvať aspoň dva roky čiže štyri semestre; v ňom sa hlbšie venujú štúdiu celého Kódexu kánonického práva a zároveň štúdiu príbuzných predmetov;
c) tretí cyklus, ktorý má trvať aspoň rok čiže dva semestre. V ňom sa dokončí právnická formácia a vypracuje sa doktorská dizertačná práca.
Čl.77. § 1. Čo sa týka predmetov, ktoré sú predpísané v prvom cykle, fakulta tu môže uznať aj kurzy z iných fakúlt, ktoré zodpovedajú jej vlastným požiadavkám.
§ 2. Druhý cyklus sa končí licenciátom; tretí doktorátom.
§ 3. Štatúty fakulty nech určia zvláštne požiadavky na dosiahnutie jednotlivých akademických stupňov podľa predpisov Posvätnej kongregácie pre katolícku výchovu.
Čl.78. Aby niekto mohol byť prijatý na Fakultu kánonického práva, musí mať ukončené štúdium vyžadované podľa normy čl.32 tejto konštitúcie.
III. FILOZOFICKÁ FAKULTA
Čl.79. § 1. Cirkevná Filozofická fakulta sa usiluje skúmať filozofické problémy metodickým bádaním a opierajúc sa o "stále platné filozofické dedičstvo"24 hľadá ich riešenie prirodzeným svetlom rozumu a ukazuje z kresťanského hľadiska ucelené poznanie človeka, sveta a Boha, a stavia do správneho svetla vzťahy filozofie a teológie.
§ 2. ďalej si kladie úlohu tak vychovávať študentov, aby boli schopní vyučovať a vykonávať iné primerané intelektuálne úlohy, rozvíjať kresťanskú kultúru a viesť plodný dialóg s ľuďmi dnešnej doby.
Čl.80. Vo filozofickom vzdelávaní nech sa zachovávajú normy, ktoré sa ho týkajú podľa dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu25 aj normy novších dokumentov Svätej stolice, pokiaľ sa tiež vzťahujú na akademické štúdiá26.
Čl.81. Štúdium na Filozofickej fakulte obsahuje:
a) prvý základný cyklus počas dvoch rokov čiže štyroch semestrov, v ktorom sa podáva ucelený výklad rozličných filozofických smerov, ktoré hovoria o svete, človeku a Bohu, aj dejiny filozofie spolu s úvodom do metódy vedeckého výskumu;
b) druhý cyklus, tzv. špecializácie, počas dvoch rokov čiže štyroch semestrov, v ktorom sa na špeciálnych predmetoch a seminároch prehlbuje filozofické uvažovanie v niektorom filozofickom smere;
c) tretí cyklus, v ktorom sa za primeraný čas dosiahne filozofická zrelosť, najmä vypracovaním doktorskej dizertačnej práce.
Čl.82. Prvý cyklus sa končí stupňom bakalára, druhý špeciálnym licenciátom a tretí doktorátom.
Čl.83. Aby niekto mohol byť prijatý na Filozofickú fakultu, musí mať ukončené štúdium požadované podľa normy čl.32 tejto konštitúcie.
INÉ FAKULTY
Čl.84. Okrem Fakulty posvätnej teológie, kánonického práva a filozofie, kánonicky boli a môžu byť založené na dosiahnutie zvláštnych cieľov aj iné cirkevné fakulty podľa potrieb Cirkvi; napríklad:
a) hlbší výskum niektorých významných teologických, právnych a filozofických predmetov;
b) rozvoj iných vied, najmä vied o človeku, ktoré úzko súvisia s teologickými predmetmi alebo s dielom evanjelizácie;
c) rozvoj literárnych diel, ktoré osobitne pomáhajú lepšie pochopiť kresťanské zjavenie, alebo účinnejšie vykonávať dielo evanjelizácie;
d) nakoniec dôkladnejšia príprava bohoslovcov i laikov na správne vykonávanie špeciálnych apoštolských služieb.
Čl.85. Na dosiahnutie cieľov spomenutých v predchádzajúcom článku už boli založené a autoritou Svätej stolice môžu udeľovať akademické stupne nasledujúce fakulty alebo inštitúty "na spôsob" fakulty:
- kresťanskej archeológie
- biblistiky a starovekého Orientu
- cirkevných dejín
- kresťanskej a klasickej literatúry
- liturgie
- misiológie
- liturgického spevu
- psychológie
- výchovy a pedagogiky
- náboženských vied
- sociálnej náuky
- arabských štúdií a islamológie
- stredovekých dejín
- štúdia východných cirkví
- obojakého práva (cirkevného aj civilného)
Čl.86. Úlohou Posvätnej kongregácie pre katolícku výchovu bude primerane stanoviť špeciálne normy pre tieto fakulty alebo inštitúty, ako to bolo urobené v predchádzajúcich článkoch pre fakulty posvätnej teológie, kánonického práva a filozofie.
Čl.87. Fakulty a inštitúty, pre ktoré ešte nie sú vydané zvláštne normy, majú si vypracovať vlastné štatúty, ktoré majú byť zhodné so spoločnými normami uverejnenými v prvej časti tejto konštitúcie a majú brať do úvahy zvláštnu povahu a vlastný cieľ každej fakulty alebo inštitútu.
PRECHODNÉ NORMY
Čl.88. Táto konštitúcia začína platiť od prvého dňa akademického roka 1980-1981 alebo od akademického roka 1981 podľa školského kalendára jednotlivých krajín.
Čl.89. Jednotlivé univerzity alebo fakulty musia svoje vlastné štatúty vypracované podľa tejto konštitúcie predložiť Posvätnej kongregácii pre katolícku výchovu pred 1. januárom 1981; inak sa im už týmto ruší právo udeľovať akademické stupne.
Čl.90. Na jednotlivých fakultách štúdium má byť riadené tak, aby študenti mohli dosiahnuť akademické stupne podľa normy tejto konštitúcie hneď, ako začne platiť táto konštitúcia, ak získali na to plné práva.
Čl.91. Štatúty budú schválené na skúšku tak, aby do troch rokov od tohto schválenia mohli dosiahnuť definitívne schválenie.
Čl.92. Fakulty, ktoré majú právnické spojenie s civilnou autoritou, budú môcť využiť so súhlasom Posvätnej kongregácie pre katolícku výchovu dlhšie obdobie na schválenie štatútov.
Čl.93. Ak si to budú postupom času vyžadovať okolnosti, úlohou Posvätnej kongregácie pre katolícku výchovu bude predkladať zmeny, ktoré treba uviesť do tejto konštitúcie, aby sa konštitúcia stále prispôsobovala novým požiadavkám cirkevných fakúlt.
Čl.94. V súčasnosti platné všeobecné i zvláštne zákony alebo zvyky, ktoré sú v rozpore s touto konštitúciou, aj keď si zasluhujú veľmi zvláštnu a osobitnú zmienku, sa rušia. Takisto sa rušia privilégiá dané doteraz Svätou stolicou fyzickým alebo právnickým osobám, ak sú v rozpore s predpismi tejto konštitúcie.
Nakoniec chceme, aby táto naša konštitúcia bola vždy pevná, platná a účinná a dosiahla svoje úplné a neporušené výsledky, aby bola svedomito zachovávaná všetkými, ktorých sa to týka. Akékoľvek námietky sa vylučujú. Keby niekto vedome alebo nevedome konal inak, ako sme ustanovili, vyhlasujeme to za celkom bezpredmetné a neplatné.
Dané v Ríme pri Svätom Petrovi, dňa 15. apríla na Vzkriesenie nášho Pána Ježiša Krista v roku 1979, v prvom roku nášho pontifikátu.
Ján Pavol II.
.pa
POZNÁMKY
1 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Past. konštitúcia o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes 43: AAS 58 (1966), 1061 a nasl.: EV I, 1454 a nasl.
2 Porov. PAVOL VI., Apošt. adhort. Evangelii nuntiandi, č.19-20: AAS 68 (1976), 18 a nasl.: EV, 1611 a nasl.
3 Porov. tamže 18: AAS 68 (1976), 17 a nasl.: EV V, 1610; a DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Past. konšt. Gaudium et spes 58: AAS 58 (1966), 1079; EV I, 1510-1513.
4 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Deklarácia o kresťanskej výchove Gravissimum educationis 10: AAS 58 (1966), 737; EV I, 843.
5 AAS 23 (1931) 242.
6 AAS 42 (1950), 387.
7 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Deklarácia o kresťanskej výchove Gravissimum educationis 10: AAS 58 (1966), 737; EV I, 843, 845.
8 Tamže; EV I, 846.
9 Tamže; EV I, 847.
10 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Past. konšt. o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes 62: AAS 58 (1966), 1083; EV I, 1531.
11 Porov. Ján XXIII., Príhovor na začiatok Druhého vat. koncilu., AAS 54 (1962), 792; EV I, 55* (zmysel tohto znaku nie je v texte uvedený - pozn. KVAS); Past. konšt. o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes 62: AAS 58 (1966), 1083; EV I, 1527.
12 PAVOL VI., List Le transfert á Louvain-la-Neuve Rektorovi Katolíckej univerzity v Louvain, 13.9.1975; porov. OR 22.-23.9.1975; Porov. JÁN PAVOL II., encykl. Redemptor hominis, č.19: AAS 71 (1979), 305 a nasl.; EV VI. 1244 a nasl.
13 DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Deklar. o kresťanskej výchove Gravissimum educationis II: AAS 58 (1966), 738; EV I, 848.
* EV III, 328 a nasl.
14 Porov. PAVOL VI., Apošt. konšt. Regimini Ecclesiae universae 78: AAS 59 (1967), 914; EV II, 1618.
15 Porov. Pavol VI., Apošt. motu proprio dat. Sedula cura: AAS 63 (1971), 665 a nasl.; EV IV, 977 a nasl.; a PÁPEŹSKÁ BIBLICKÁ KOMISIA, Dekrét Ratio periclitandae doctrinae: AAS 67 (1975), 153 a nasl.; EV V, 794 a nasl.
16 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Vieroučná konšt. o Cirkvi Lumen gentium 25: AAS 57 (1965), 29-31; EV I, 344.
17 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Past. konšt. o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes 59: AAS 58 (1966), 1080; EV I, 1515.
18 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Vieroučná konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum 24: AAS 58 (1966), 827; EV I, 907.
19 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Deklar. o kresťanskej výchove Gravissimum educationis 10: AAS 58 (1966), 737; EV I, 843.
20 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Deklar. o misijnej činnosti Cirkvi Ad Gentes divinitus 22: AAS 58 (1966), 973 a nasl.; EV I, 1169.
21 Porov. DIREKTÓRIUM o tom, čo na Druhom vat. koncile bolo vyhlásené a má sa zachovávať o šírení ekumenizmu, II. časť: AAS 62 (1970), 705 a nasl.; EV II, 1257 a nasl.
22 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Dogm. konšt. o Božom zjavení Dei Verbum: AAS 58 (1966), 817 a nasl. /EV I, 872 a nasl./ a Dekrét o kňazskej výchove Optatam totius: AAS 58 (1966), 713 a nasl. /EV I, 771/.
23 Porov. PAVOL VI., List Lumen Ecclesiae o sv. Tomášovi Akvinskom, 20.11.1974: AAS 66 (1974), 673 a nasl. /EV V, 689 a nasl./; a POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU, Listy: o teologickej výchove, 22.2.1976: EV V, 1766 a nasl.; o kánonickom vzdelávaní, 2.4.1975: EV V 1221 a nasl.; o filozofickom vzdelávaní, 20.1.1972: EV IV, 1516 a nasl.
24 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Dekrét o kňazskej výchove Optatam totius 15: AAS 58 (1966), 722; EV I, 802.
25 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Dekrét o kňazskej výchove Optatam totius AAS 58 (1966), 713 a nasl. /EV I, 771 a nasl./ a Deklarácia o kresťanskej výchove Gravissimum educationis: AAS 58 (1966), 728 a nasl. /EV I, 819 a nasl./.
26 Porov. PAVOL VI., List Lumen Ecclesiae o sv. Tomášovi Akvinskom, 20.11.1974: AAS 66 (1974), 673 a nasl. /EV V, 689 a nasl./; a POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU, Listy o filozofickom štúdiu 20.1.1972: EV IV, 1516 a nasl.
.pa
Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu
(K názvu kongregácie tu a v celej kapitole pozri pozn. vyššie - pozn. red.)

PREDPISY
NA SPRÁVNE ZACHOVÁVANIE APOŠTOLSKEJ KONŠTITÚCIE
"SAPIENTIA CHRISTIANA"
Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu podľa normy čl.10 Apoštolskej konštitúcie Sapientia Christiana podáva cirkevným univerzitám a fakultám nasledujúce predpisy, ktoré treba verne zachovávať.
1. časť
SPOLOČNÉ NORMY
I. POVAHA A CIEĽ
CIRKEVNÝCH UNIVERZÍT A FAKÚLT
(Apošt. konštitúcia, čl.1-10)**
Čl.1. Pod názvom univerzita alebo fakulta sa chápu tie aténeá, inštitúty a iné akademické centrá, ktoré boli kánonicky zriadené alebo schválené Svätou stolicou a rozhodnutím Svätej stolice majú právo udeľovať akademické stupne.
Čl.2. Na podporu bádania sú veľmi odporúčané špeciálne centrá vedeckého výskumu, periodické časopisy, vedecké zbierky aj vedecké zhromaždenia.
Čl.3. Úlohy, na ktoré sa pripravujú študenti, môžu byť čisto vedecké, ako bádanie a vyučovanie, alebo skôr pastoračné. Tento rozdiel treba brať do úvahy pri určení študijného programu a pri stanovení akademických stupňov, ale vždy treba zachovať ich vedeckú povahu.
Čl.4. Aktívna účasť v službe evanjelizácie sa vzťahuje na činnosť Cirkvi vo veci pastoračnej, ekumenickej a misijnej; a preto je zameraná na poznávanie, ochranu a šírenie viery; zároveň sa rozširuje na celú kultúru a ľudskú spoločnosť.
Čl.5. Biskupské konferencie spojené aj v tejto veci s Apoštolskou stolicou sa majú neustále venovať univerzitám a fakultám:
1o spolu s veľkými kancelármi nech podporujú ich rozvoj, aby bola zachovaná ich vedecká autonómia v zmysle Druhého vatikánskeho koncilu, nech sa starajú najmä o ich vedecké a cirkevné postavenie;
2o čo sa týka spoločných problémov objavujúcich sa v danej krajine, nech podporujú aktivity fakúlt, nech ich podnecujú a vhodne spájajú;
3o vzhľadom na potreby Cirkvi aj na kultúrny pokrok vo svojej krajine nech sa starajú, aby tieto univerzity a fakulty mali spravodlivé postavenie;
4o na uskutočnenie týchto vecí nech zostavia zo svojho stredu komisiu, ktorej bude pomáhať zbor odborníkov.
Čl.6. Pri vytváraní štatútov a študijného programu nech sú zachované normy, ktoré sa nachádzajú v prílohe I. týchto predpisov.
Čl.7. § 1. Kánonická platnosť akademického stupňa znamená, že tento stupeň habilituje na prijatie cirkevných služieb, pri ktorých sa vyžaduje akademický stupeň, predovšetkým na vyučovanie posvätných vied na fakultách, vyšších seminároch a rovnocenných školách.
§ 2. Podmienky, ktoré treba splniť na uznanie jednotlivých stupňov, o čom sa hovorí v čl.9 Apoštolskej konštitúcie, majú sa vzťahovať okrem súhlasu miestnej alebo oblastnej cirkevnej autority predovšetkým na učiteľský zbor, študijný program a vedecké pomôcky.
§ 3. Stupne, ku ktorým boli schválené len kánonické účinky, nikdy sa jednoducho nevyrovnajú kánonickým stupňom.
II. AKADEMICKÁ OBEC A JEJ VEDENIE
(Apošt. konšt., čl. 11-21)
Čl.8. Úlohou veľkého kancelára je:
1o trvalo viesť univerzitu alebo fakultu, podporovať vedecký rozvoj a postarať sa, aby sa katolícka náuka zachovala neporušená a verne sa plnili štatúty a predpisy Svätej stolice;
2o rozvíjať súdržnosť medzi všetkými členmi obce;
3o predkladať Posvätnej kongregácii pre katolícku výchovu mená toho, kto má byť menovaný alebo schválený za rektora alebo predsedu, alebo mená tých učiteľov, pre ktorých sa žiada vyhlásenie "niet námietky" - "Nihil obstat";
4o prijať vyznanie viery od rektora alebo predsedu;
5o učiteľom udeľovať alebo odnímať "veniam docendi" alebo "missionem canonicam" podľa normy Konštitúcie;
6o oznamovať Posvätnej kongregácii pre katolícku výchovu dôležitejšie udalosti a každý tretí rok jej predkladať presnú správu o akademickom, morálnom a ekonomickom stave univerzity alebo fakulty.
Čl.9. Ak univerzita alebo fakulta závisí od kolegiálnej autority (napr. od biskupskej konferencie), nech z nej určia niekoho, kto by zastával úlohu veľkého kancelára.
Čl.10. Miestny ordinár, aj keď nie je veľkým kancelárom, pretože má zodpovednosť za pastoráciu vo svojej diecéze, keby zistil, že niečo na univerzite alebo fakulte sa koná proti náuke, proti mravom alebo proti cirkevnej disciplíne, nech to oznámi veľkému kancelárovi, aby urobil opatrenia; ak veľký kancelár neurobí opatrenia, oznámi to Svätej stolici, pričom mu zostáva povinnosť zakročiť vo vážnych alebo naliehavých prípadoch, ktoré sú nebezpečenstvom pre jeho diecézu.
Čl.11. To, čo je ustanovené v čl.19 Konštitúcie, jednotlivé fakulty majú vysvetliť vo vlastných štatútoch, väčší vplyv má mať podľa okolností kolegiálne vedenie alebo osobné vedenie, len nech sú zachované obidve formy, podľa skúsenosti univerzít v krajine, kde sa nachádza fakulta, alebo podľa rehoľného inštitútu, ku ktorému fakulta patrí.
Čl.12. Okrem univerzitnej rady (akademický senát) a fakultnej rady, hoci tieto orgány majú všade iný názov, štatúty môžu vhodne zriadiť špeciálne rady alebo komisie na vykonávanie a podporovanie vedy, pedagogiky, predmetov, ekonomiky atď.
Čl.13. § 1. V Konštitúcii sa nazýva rektorom ten, kto je na čele univerzity; predseda je na čele svojprávneho inštitútu alebo fakulty; dekan je na čele fakulty, ktorá je časťou univerzity.
§ 2. V štatútoch sa má určiť, na aký čas majú byť vymenovaní (napr. na tri roky), ako a koľkokrát môžu byť potvrdení v úrade.
Čl.14. Úlohou rektora alebo predsedu je:
1o riadiť, podporovať a koordinovať celú činnosť akademickej obce;
2o zastupovať univerzitu, svojprávny inštitút alebo fakultu;
3o zvolávať radu univerzity alebo svojprávneho inštitútu, alebo fakulty a predsedať jej podľa normy štatútov;
4o starať sa o časnú správu;
5o oznamovať veľkému kancelárovi významné udalosti;
6o posielať Posvätnej kongregácii pre katolícku výchovu každoročne štatistický výkaz podľa schémy tejto Posvätnej kongregácie.
Čl.15. Dekan fakulty má:
1o podporovať a koordinovať činnosť fakulty, najmä štúdium, a starať sa v pravý čas o jej potreby;
2o zvolávať fakultnú radu a predsedať jej;
3o prijímať alebo vylučovať študentov v mene rektora podľa normy štatútov;
4o oznamovať rektorovi, čo sa deje na fakulte a čo sa navrhuje;
5o postarať sa o vykonanie toho, čo určili vyššie autority.
III. UČITELIA
(Apošt. konšt. čl.22-30)
Čl.16. § 1. Učitelia nastálo prijatí na fakultu sú predovšetkým tí, ktorí sú plnoprávne kooptovaní a spravidla sa nazývajú riadni; podobne sa prijímajú mimoriadni učitelia; podľa potreby môžu byť aj iní učitelia, ako to býva zvykom na univerzitách.
§ 2. Okrem stálych učiteľov môžu byť aj iní učitelia, rôzne nazývaní, najmä tí, ktorí sú pozývaní z iných fakúlt.
§ 3. Nakoniec sú asistenti, ktorí majú plniť rozličné akademické úlohy a majú mať primeraný titul.
Čl.17. Primeraný doktorát sa chápe podľa predmetu, ktorý má niekto prednášať. Ak ide o posvätnú disciplínu alebo s ňou spojenú disciplínu, doktorát musí mať kánonický stupeň; ak doktorát nie je kánonický, vyžaduje sa aspoň kánonický licenciát.
Čl.18. Nekatolíckym vyučujúcim, prijatým podľa noriem kompetentnej cirkevnej autority1, dáva veľký kancelár "veniam docendi".
Čl.19. § 1. Štatúty majú stanoviť, kedy vzniká trvalá služba v zmysle vyhlásenia "Nihil obstat" podľa normy č.27 Konštitúcie.
§ 2. "Nihil obstat" Svätej stolice je vyhlásením, že nič neprekáža podľa normy Konštitúcie a osobitných štatútov predloženému menovaniu. Ak by bola nejaká prekážka, má sa prerokovať s veľkým kancelárom, ktorý v tejto veci prijme a vypočuje učiteľa.
§ 3. Ak mimoriadne okolnosti času alebo miesta bránia vyžiadaniu vyhlásenia Svätej stolice "Nihil obstat", veľký kancelár rokuje s Posvätnou kongregáciou pre katolícku výchovu o nájdení vhodného riešenia.
§ 4. Na fakultách založených podľa zvláštneho práva konkordátu nech sa zachovávajú dočasne platné normy.
Čl.20. V štatútoch treba stanoviť potrebný časový interval na postup, ktorý má byť aspoň tri roky.
Čl.21. § 1. Učitelia, najmä stáli, nech sa snažia medzi sebou spolupracovať. Navrhuje sa aj spolupráca s učiteľmi na iných fakultách, najmä v predmetoch, ktoré sú si blízke alebo navzájom súvisia.
§ 2. Nik nemôže byť stálym učiteľom na dvoch fakultách.
Čl.22. § 1. V štatútoch sa má presne určiť spôsob, ako postupovať pri suspendovaní alebo prepustení učiteľa, najmä z doktrinálnych dôvodov.
§ 2. Treba sa postarať, aby sa problém vyriešil podľa možnosti súkromne medzi rektorom alebo predsedom alebo dekanom a samotným učiteľom. Ak sa nevyrieši, má byť problém primeranou formou predložený pred radu alebo kompetentnú komisiu tak, aby sa prvé vyšetrovanie vykonalo na samotnom univerzitnom alebo fakultnom grémiu. Ak to nestačí, vec treba predniesť veľkému kancelárovi, ktorý so skúsenými pracovníkmi z univerzity, fakulty alebo externými pracovníkmi pouvažuje nad vecou, aby urobil vhodné opatrenia. Má právo odvolať sa pred Svätú stolicu, aby spor definitívne vyriešila, pričom učiteľovi je vždy daná možnosť vysvetliť a brániť svoju záležitosť.
§ 3. Vo vážnych a naliehavých prípadoch však na dobro študentov a veriacich veľký kancelár vyučujúceho na určitý čas suspenduje, kým sa neuzavrie riadny proces.
Čl.23. Diecézni a rehoľní kňazi alebo iní, im rovnoprávni, aby sa stali a zostali učiteľmi na fakulte, potrebujú súhlas svojho diecézneho ordinára alebo predstaveného podľa noriem, ktoré o tejto veci vydala kompetentná cirkevná autorita.
IV. ŠTUDENTI
(Apošt. konšt. čl.31-35)

Čl.24. § 1. Legitímne svedectvo podľa normy čl.31 Konštitúcie:
1o o životných mravoch klerikom a študentom posvätných vied dáva vlastný ordinár alebo jeho zástupca; ostatným cirkevná osoba;
2o o predchádzajúcich štúdiách je študijný výkaz, ktorý sa vyžaduje podľa normy čl.32 Konštitúcie.
§ 2. Pretože štúdiá požadované pri vstupe na univerzitu sa v rozličných krajinách medzi sebou líšia, fakulta má právo a povinnosť vyskúšať, či mali všetky predmety, ktoré práve fakulta pokladá za nevyhnutné.
§ 3. Na fakultách posvätných vied sa vyžaduje primeraná znalosť latinského jazyka, aby študenti mohli rozumieť a používať pramene týchto vied a cirkevné dokumenty.2
§ 4. Ak niektorý predmet vôbec nebol prednášaný, alebo bol prednášaný len nedostatočne, fakulta má žiadať, aby toto štúdium bolo v primeranom čase doplnené a potvrdené skúškou.
Čl.25. § 1. Okrem riadnych študentov alebo tých, ktorí chcú dosiahnuť akademické stupne, môžu byť prijatí aj mimoriadni študenti podľa noriem určených v štatútoch.
§ 2. Študent ako riadny môže byť prijatí iba na jednu fakultu.
Čl.26. Prechod študenta z jednej fakulty na inú sa môže uskutočniť iba na začiatku akademického roka alebo semestra po dôkladnom preskúmaní jeho akademického a disciplinárneho stavu; tak, aby nik nebol pripustený k akademickým stupňom, kým neabsolvuje všetko, čo sa vyžaduje na dosiahnutie toho stupňa podľa štatútov fakulty.
Čl.27. V normách, ktoré majú stanoviť suspendovanie alebo vylúčenie študenta z fakulty, nech je rozhodne dané právo študentovi brániť sa.
V. ÚRADNÍCI A ZAMESTNANCI
(Apošt. konšt., čl.36-37)
Čl.28. V štatútoch alebo v inom primeranom dokumente univerzity alebo fakulty nech sú stanovené práva a povinnosti úradníkov aj zamestnancov a ich účasť na živote univerzitnej obce.
VI. ŠTUDIJNÝ PROGRAM
(Apošt. konšt., čl.38-45)
Čl.29. Štatúty jednotlivých fakúlt majú určiť, ktoré predmety (hlavné aj pomocné) sú povinné pre všetkých a ktoré sú nepovinné alebo voliteľné.
Čl.30. Štatúty majú určiť aj cvičenia a semináre, na ktorých študenti majú byť nielen prítomní, ale majú sa aj venovať spoločnej práci a vystupovať s vlastnými príspevkami.
Čl.31. Prednášky a cvičenia majú byť primerane rozdelené, aby sa vážne podporovalo súkromné štúdium a osobná práca pod vedením učiteľov.
Čl.32. § 1. Štatúty majú určiť aj spôsob, ako majú skúšajúci oznámiť posudok o kandidátoch.
§ 2. V poslednom posudku o kandidátoch na jednotlivé akademické stupne má byť zoznam všetkých odporúčaní, ktoré dostali na jednotlivých skúškach tohto cyklu ústne alebo písomne.
§ 3. Na skúšky ku stupňom, najmä k doktorátu, je vhodné pozvať aj externých vyučujúcich.
Čl.33. Štatúty nech oznámia aj študijné smery, ktoré sú na fakulte stabilne určené podľa rozličných cieľov, ako aj diplomy, ktoré majú byť udelené.
VII. AKADEMICKÉ STUPNE
(Apošt. konšt., čl.46-51)
Čl.34. Na cirkevných univerzitách alebo fakultách kánonicky založených alebo schválených akademické stupne sa udeľujú v mene pápeža.
Čl.35. Štatúty nech stanovia zvláštne požiadavky na vypracovanie doktorskej dizertácie a normy na jej obhajobu a vydanie.
Čl.36. Exemplár dizertačných prác, ktoré boli uverejnené, sa má zaslať Posvätnej kongregácii pre katolícku výchovu. Odporúča sa, aby sa posielal aj na cirkevné fakulty, kde sa prednášajú tie isté vedy, aspoň vo vlastnej krajine.
Čl.37. Na autentické dokumenty o udelení akademických stupňov sa majú podpísať akademické autority podľa štatútov a tajomník univerzity alebo fakulty, a k tomu treba pridať jej pečiatku.
Čl.38. "Čestný" doktorát sa udeľuje iba vtedy, ak veľký kancelár po vyhlásení Svätej stolice "Nihil obstat" a po vypočutí univerzitnej alebo fakultnej rady súhlasí.
VIII. DIDAKTICKÉ POMÔCKY
(Apošt. konšt., čl.52-55)
Čl.39. Univerzita alebo fakulta musí mať naozaj vhodné a dôstojné posluchárne, ktoré majú byť prispôsobené na vyučovanie predmetov podľa počtu študentov.
Čl.40. Nech je pripravená konzultačná knižnica, v ktorej majú byť hlavné diela potrebné na vedeckú prácu učiteľov aj študentov.
Čl.41. Normy pre knižnicu nech sú stanovené tak, aby hlavne vyučujúci a študenti mali ľahký prístup k jej využívaniu.
Čl.42. Nech sa rozvíja tiež spolupráca a koordinácia medzi knižnicami toho istého mesta a kraja.
IX. HOSPODÁRENIE
(Apošt. konšt., čl.56-59)
Čl.43. Predstavení sa majú postarať o to, aby bola administratíva udržiavaná v dobrom stave, aby boli v pravidelných termínoch oboznamovaní so stavom ekonomiky a tá aby dôkladne podliehala pravidelným kontrolám.
Čl.44. § 1. Nech sa urobia vhodné opatrenia, aby normy o poplatkoch nezamedzovali prístup k akademickým stupňom tým študentom, ktorí sú svojím nadaním nádejou, že budú veľmi užitoční pre Cirkev.
§ 2. Preto sa treba postarať, aby boli vytvorené školské benefíciá s rozličným označením (burzy, platy, štipendiá atď.), vyplácané na podporovanie študentov.
X. URČITÉ ROZDELENIE
A SPOLUPRÁCA FAKÚLT
(Apošt. konšt., čl.60-64)
Čl.45. § 1. Pri zriaďovaní novej univerzity alebo fakulty je potrebné:
a) aby sa ukázalo, že je nevyhnutná alebo naozaj užitočná, a tomuto sa nedá zadosťučiniť ani afiliáciou, ani agregáciou, ani inkorporáciou;
b) aby boli splnené potrebné požiadavky, najmä:
1o počet stabilne prijatých učiteľov a ich kvalita podľa povahy a požiadaviek fakulty;
2o primeraný počet študentov;
3o knižnica, iné vedecké pomôcky a posluchárne;
4o dostatočné ekonomické prostriedky pre univerzitu alebo fakultu;
c) aby boli predložené štatúty so študijným programom prispôsobené tejto konštitúcii a Predpisom.
§ 2. Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu po vypočutí mienky biskupskej konferencie najmä z pastoračného hľadiska, po vypočutí odborníkov najmä zo susedných fakúlt najmä z vedeckého hľadiska, rozhodne o vhodnosti nového zriadenia; toto sa urobí určitý čas na skúšku, až potom sa definitívne potvrdí.
Čl.46. Pri schválení univerzity alebo fakulty je potrebné
a) aby bol súhlas biskupskej konferencie alebo diecéznej autority;
b) aby boli splnené podmienky stanovené v čl.45 § 1 po b) a c).
Čl.47. Podmienky pre afiliáciu sa vzťahujú najmä na počet a kvalitu učiteľov, študijný program, knižnicu a na ochotu fakulty pomáhať afilovanému inštitútu; zároveň je potrebné, aby fakulta a k nej afilovaný inštitút boli v tom istom národe alebo v tej istej kultúrnej oblasti.
Čl.48. § 1. Agregácia je spojenie niektorého inštitútu, ktorý zahŕňa prvý aj druhý cyklus, s fakultou, aby dosiahol cez fakultu zodpovedajúce akademické stupne.
§ 2. Inkorporácia je zaradenie niektorého inštitútu, ktorý zahŕňa druhý, tretí, alebo obidva cykly, k fakulte, aby dosiahol cez fakultu zodpovedajúce akademické stupne.
§ 3. Agregácia a inkorporácia sa môže schváliť iba vtedy, ak ide o inštitút osobitne pripravený na dosiahnutie týchto stupňov, aby tak bola určitá nádej, že týmto spojením s fakultou sa naozaj dosiahne žiadaný cieľ.
Čl.49. § 1. Treba podporovať spoluprácu medzi jednotlivými cirkevnými fakultami vzájomným pozývaním učiteľov, oboznamovaním o svojej vedeckej práci, vykonávaním spoločných vedeckých bádaní na osoh Božieho ľudu.
§ 2. Treba spolupracovať aj s inými fakultami, aj s nekatolíckymi, ale pritom si stále zachovávať vlastnú identitu.

2. časť
ŠPECIÁLNE NORMY
I. FAKULTA POSVÄTNEJ TEOLÓGIE
(Apošt. konšt. čl.66-74)
Čl.50. Teologické predmety sa majú prednášať tak, aby sa jasne ukázalo ich organické spojenie a vo svetle sa predkladali rôzne smery alebo dimenzie, ktoré sa vnútorne týkajú povahy posvätnej náuky, najmä biblikum, patristika, história, liturgika a pastorálka. Študentov treba privádzať k hlbokému poznaniu látky a zároveň k vytváraniu osobnej syntézy, k osvojeniu si metódy vedeckej práce, aby sa tak stávali schopnými primerane vysvetľovať posvätnú náuku.
Čl.51. Povinné predmety sú:
1o v prvom cykle:
a) Filozofické predmety požadované na teológii, ako sú najmä systematická filozofia so svojimi hlavnými časťami a jej historický vývoj.
b) Teologické predmety:
- Sväté písmo: úvod a exegéza;
- Fundamentálna teológia so základnými problémami ekumenizmu, nekresťanských náboženstiev a ateizmu;
- Dogmatická teológia;
- Morálna a špirituálna teológia;
- Pastoračná teológia (Pastorálka);
- Liturgika;
- Cirkevné dejiny, patrológia a archeológia;
- Kánonické právo.
c) Pomocné predmety, to jest niektoré vedy o človeku a okrem latinského jazyka aj biblické jazyky, pretože sa vyžadujú k ďalším cyklom.
2o v druhom cykle:
Špeciálne predmety, ktoré sa prednášajú vo viacerých odboroch podľa rozličných špecializácií, s vlastnými cvičeniami a seminármi a tiež s určitou napísanou prácou.
3o v treťom cykle:
Štatúty majú určiť, aké špeciálne predmety sa majú prednášať, s akými cvičeniami a seminármi.
Čl.52. V päťročnom vzdelávaní v prvom cykle treba dbať na to, aby sa všetky predmety prednášali v takom poriadku, rozsahu a vlastnou metódou, aby sa harmonicky a účinne snažili študentom odovzdávať pevné, organické a kompletné vzdelanie v teológii, aby sa stali schopnými ďalej študovať v druhom cykle, aby vedeli správne vykonávať určité cirkevné služby.
Čl.53. Okrem skúšok alebo rovnocenných previerok z jednotlivých predmetov na konci prvého alebo druhého cyklu má byť skúška znalosti alebo rovnocenná previerka, ktorou študent potvrdí, že získal úplnú vedeckú formáciu vyžadovanú v príslušnom cykle.
Čl.54. Úlohou fakulty je určiť, za akých podmienok študenti, ktorí riadne ukončili šesťročné filozoficko-teologické štúdium v seminári alebo v inom schválenom inštitúte, môžu byť prijatí do druhého cyklu, či majú dostatočný základ vykonaných štúdií, a podľa potreby uložiť im zvláštne kurzy a skúšky.
II. FAKULTA KÁNONICKÉHO PRÁVA
(Apošt. konšt. čl.75-78)
Čl.55. Na Fakulte kánonického práva, latinského alebo východného, treba sa postarať o to, aby dejiny a texty cirkevných zákonov, ich vzťahy a súvislosti boli vysvetlené vedecky.
Čl.56. Povinné predmety sú:
1o v prvom cykle:
a) Všeobecné ustanovenia kánonického práva;
b) Základy posvätnej teológie (najmä ekleziológia a teológia sviatostí) a z filozofie (najmä etika a prirodzené právo), ktoré pre svoju podstatu sa vyžadujú pred štúdiom kánonického práva; k nim je užitočné pripojiť základy antropologických vied; ktoré súvisia s právnickou vedou.
2o v druhom cykle:
a) Kódex kánonického práva podľa všetkých jeho častí a iné kánonické zákony;
b) Súvisiace predmety, ako sú:
Filozofia práva, verejné cirkevné právo, ustanovenia rímskeho práva, základy občianskeho práva, dejiny kánonického práva, s vlastnými cvičeniami a seminármi a s určitou napísanou prácou.
3o v treťom cykle:
Štatúty fakulty nech stanovia, ktoré špeciálne disciplíny, cvičenia a semináre majú byť predpísané podľa vlastnej povahy fakulty a osobitných potrieb študentov.
Čl.57. § 1. Kto riadne ukončí filozoficko-teologické štúdium v seminári alebo v inom schválenom inštitúte, alebo potvrdí, že už študoval predmety prvého cyklu, môže byť prijatý hneď do druhého cyklu.
§ 2. Kto už získal doktorát z občianskeho práva, môže mať rozhodnutím Fakulty skrátené štúdium s pevným predsavzatím, že vykoná všetky skúšky alebo práce, ktoré sa vyžadujú na dosiahnutie akademických stupňov.
Čl.58. Okrem skúšok a rovnocenných previerok z jednotlivých predmetov na konci druhého cyklu má byť skúška znalosti alebo rovnocenná previerka, čím študent potvrdí, že získal úplnú vedeckú formáciu požadovanú v tomto cykle.
III. FILOZOFICKÁ FAKULTA
(Apošt. konšt., čl.79-83)
Čl.59. § 1. Filozofia nech sa prednáša tak aby študenti v základnom cykle nadobudli pevnú a ucelenú syntézu náuky, aby sa naučili skúmať a rozlišovať rôzne filozofické smery a zvykli si na osobné filozofické uvažovanie.
§ 2. Pokiaľ ide o väčšie prehĺbenie výskumnej práce v bližšie určenom predmete a v čisto filozofickej metóde, nech sa to uskutoční v takzvanom cykle špecializácie.
Čl.60. Povinné predmety sú:
1o v prvom cykle:
a) Systematická filozofia (všeobecný úvod) a jej hlavné časti: filozofia poznania, filozofia prírody, filozofia človeka, filozofia bytia (zahŕňajúc aj prirodzenú teológiu) a filozofia morálky;
b) Dejiny filozofie, najmä modernej, s presným skúmaním smerov, ktoré majú väčší význam;
c) Pomocné predmety, totiž vybrané vedy o človeku a prírode.
2o v druhom cykle:
Špeciálne disciplíny, ktoré sa majú primerane rozdeliť na rôzne odbory podľa odlišných špecializácií s vlastnými cvičeniami a seminármi a tiež s určitou napísanou prácou.
3o v treťom cykle:
Štatúty fakulty nech určia, aké špeciálne predmety s akými cvičeniami a seminármi sa majú prednášať.
Čl.61. Okrem skúšok alebo rovnocenných previerok z jednotlivých predmetov na konci prvého a druhého cyklu má byť skúška znalosti alebo rovnocenná previerka, čím študent potvrdí, že nadobudol úplnú vedeckú formáciu požadovanú v príslušnom cykle:
Čl.62. Fakulta má určiť, za akých podmienok študenti, ktorí riadne ukončili dvojročné filozofické štúdium v schválenom inštitúte alebo šesťročné filozoficko-teologické štúdium v seminári, alebo v inom schválenom inštitúte, môžu byť prijatí do druhého cyklu, či majú dostatočný základ vykonaných štúdií, a podľa potreby uložiť im zvláštne kurzy a skúšky.
IV. INÉ FAKULTY
(Apošt. konšt., čl.84-87)
Čl.63. V zmysle normy čl.86 Konštitúcie Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu bude postupne vydávať špeciálne normy pre iné fakulty, ktoré už budú čerpať zo skúseností na týchto fakultách a inštitútoch.
Čl.64. Medzitým v Prílohe II. je uvedený zoznam študijných odborov alebo oddelení - okrem teologického, kánonického, filozofického, o ktorých sa hovorilo v troch predchádzajúcich častiach týchto predpisov -, ktoré sú akademicky založené a rozvíjajú sa v samotnej Cirkvi "na spôsob fakulty alebo inštitútu, alebo ako špeciálne odbory. Tento zoznam bude vhodne doplnený Posvätnou kongregáciou pre katolícku výchovu po oznámení zvláštnych cieľov týchto oddelení a významnejších disciplín, ktoré sa v nich prednášajú a skúmajú.
Tieto aj jednotlivé predpisy pápež Ján Pavol II. z vnuknutia Božej Prozreteľnosti schválil, potvrdil a dal vyhlásiť. Akékoľvek námietky sa vylučujú.
Dané v Ríme, v sídle Posvätnej kongregácie pre katolícku výchovu, dňa 29. apríla, v deň spomienky Kataríny Sienskej, panny a učiteľky Cirkvi, v roku 1979.
Gabriel Maria kard. Garonne
refekt
Antonius Maria Javierre Ortas
tajomník

DODATOK I.
K čl.6 "Predpisov"
NORMY NA VYHOTOVENIE ŠTATÚTOV
UNIVERZITY ALEBO FAKULTY
Štatúty univerzity alebo fakulty prihliadajú na to, čo je uvedené v apoštolskej konštitúcii a pripojených predpisoch - z vlastných vnútorných predpisov si nechajú tie, ktoré sú skôr osobitné a premenlivé - a majú sa pridržiavať hlavne nasledujúcich vecí:
1. Názov, povaha a cieľ univerzity alebo fakulty (s krátkou historickou poznámkou v úvode).
2. Správa - veľký kancelár; osobné a kolegiálne akademické autority: aké sú ich úlohy; ako sa volia osobné autority a ako dlho zostávajú v úrade; ako sa volia kolegiálne autority alebo členovia rady a na aký čas.
3. Učitelia - koľko ich má byť na každej fakulte; rozdelenie učiteľov na stálych a nestálych; aké majú mať vlastnosti; ako sú prijímaní, menovaní, promovaní a kedy prestáva ich služba; ich povinnosti a práva.
4. Študenti - požiadavky na ich prijatie; ich povinnosti a práva.
5. Úradníci a zamestnanci - ich povinnosti a práva.
6. Študijný program - aký má byť študijný poriadok na jednotlivých fakultách: aké cykly prebiehajú; aké predmety sa majú prednášať: ich záväznosť a návštevnosť; aké semináre a cvičenia; aké skúšky a testy.
7. Akademické stupne - aké stupne sa udeľujú na jednotlivej fakulte a za akých podmienok.
8. Didaktické pomôcky - knižnica: ako sa starať o jej udržiavanie a rast; aké iné didaktické pomôcky a vedecké laboratóriá sa vyžadujú.
9. Hospodárenie - majetok univerzity alebo fakulty a jeho spravovanie; normy pre honoráre predstavených, učiteľov a zamestnancov, poplatky študentov a školské benefíciá.
10. Vzťahy s inými fakultami, inštitúciami atď.

DODATOK II.
K čl.64. "Predpisov"
ODBORY CIRKEVNÝCH ŠTÚDIÍ,
KTORÉ SÚ V CIRKVI TERAZ (OD 1979)
AKADEMICKY ZARADENÉ A PLATNÉ
Zoznam
Upozornenie. - Jednotlivé študijné odbory v abecednom poradí označujú v zátvorke formu akademickej organizácie (fakulty alebo inštitútu "na spôsob" - "ad instar" špeciálneho odboru), v ktorej existujú dnes aspoň v niektorom cirkevnom akademickom centre. Neuvádza sa teologické, kánonické a filozofické štúdium, o ktorom sa hovorilo v čl.51, 56, 60 týchto predpisov.
1. Arabsko-islamské štúdium (Inštitút "na spôsob", špeciálny odbor na Teologickej fakulte).
2. Kresťanská archeológia (Inštitút "na spôsob").
3. Ateizmus (špeciálny odbor na Teologickej alebo Filozofickej fakulte).
4. Biblikum (Fakulta biblických vied, špeciálny odbor na Teologickej fakulte).
5. Katechetika (špeciálny odbor na Teologickej fakulte alebo na Fakulte výchovy).
6. Orientálne cirkevné štúdiá (Fakulta orientálnych cirkevných vied).
7. Výchova (na Fakulte výchovy).
8. Cirkevné dejiny (Fakulta cirkevných dejín, špeciálny odbor na Teologickej fakulte).
9. Kánonicko-civilné právo (Fakulta civilného práva).
10. Klasické a kresťanské vedy (Fakulta kresťanských a klasických vied).
11. Liturgika (Fakulta, špeciálny odbor na Teologickej fakulte).
12. Mariológia (špeciálny odbor na Teologickej fakulte).
13. Medieválne štúdiá (Inštitút "na spôsob", špeciálny odbor na Teologickej fakulte).
14. Misiológia (Fakulta misiológie, špeciálny odbor na Teologickej fakulte).
15. Morálka (špeciálny odbor na Teologickej fakulte).
16. Liturgický spev (Inštitút "na spôsob", špeciálny odbor na Teologickej fakulte).
17. Ekumenizmus (špeciálny odbor na Teologickej fakulte).
18. Orientalistika (Fakulta starovekého Orientu, špeciálny odbor na Teologickej alebo Filozofickej fakulte).
19. Pedagogika (Pedagogická fakulta, špeciálny odbor na Teologickej alebo Filozofickej fakulte, alebo na Fakulte výchovy).
20. Pastorálka (špeciálny odbor na Teologickej fakulte).
21. Patristika (špeciálny odbor na Teologickej fakulte).
22. Psychológia (Inštitút "na spôsob", špeciálny odbor na Filozofickej alebo Pedagogickej fakulte, alebo na Fakulte výchovy).
23. Náboženstvá a náboženský fenomén (špeciálny odbor na Teologickej alebo Filozofickej fakulte).
24. Katolícke náboženstvo (Vysoká škola náboženských vied).
25. Sociológia (Fakulta sociológie, špeciálny odbor na Fakulte výchovy).
26. Špirituálna teológia (špeciálny odbor na Teologickej fakulte).
27. Teológia náboženského života (špeciálny odbor na Teologickej fakulte).

POZNÁMKY
1 Porov. DIREKTÓRIUM o tom, čo na Druhom vat. koncile bolo vyhlásené a má sa zachovávať o šírení ekumenizmu, II. časť: AAS 62 (1970), 705 a nasl.; EV II, 1257 a nasl.
2 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Dekrét o kňazskej výchove Optatam totius 13: AAS 58 (1966), 721 /EV I, 799/ 721 a PAVOL VI., Chirographum Romani sermonis: AAS 68 (1976), 481 a nasl.