Sk 9
Stanovisko Rady pre históriu KBS k 60. výročiu prijatia tzv. cirkevných zákonov
Komunistický režim videl v cirkvi svojho protivníka. Spočiatku ju nútil, aby sa mu podriadila a keď odmietla nadiktované podmienky, pokúsil sa ju rozložiť cez rozkolnícku štátnu katolícku akciu. Keď nedosiahol svoj cieľ, siahol po jednostrannom prijatí tzv. cirkevných zákonov, ktoré na dlhé štyri desaťročia určili vzájomný pomer cirkvi a štátu. Týkalo sa to nielen najpočetnejšej Katolíckej cirkvi, ale všetkých štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností. Cirkevné zákony prijal pražský parlament presne pred 60 rokmi, dňa 14. 10. 1949. Prvým bol zákon č. 217/1949 Zb., ktorým sa zriaďuje Štátny úrad pre cirkevné veci a jeho slovenská pobočka Slovenský úrad pre veci cirkevné. Na zloženie a smerovanie týchto úradov nemali cirkvi žiadny vplyv. Boli jednostrannými vykonávateľmi proticirkevnej štátnej politiky s cieľom úplne ovládnuť, kontrolovať a tlmiť náboženský život v krajine. Na čele centrálneho úradu stál Alexej Čepička a na čele jeho slovenskej pobočky Gustáv Husák. Druhým zákonom č. 218/1948 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností sa štát zaviazal poskytovať duchovným všetkých uznaných cirkví a náboženských spoločností osobné požitky (základný plat, hodnostný prídavok a odmena za vyšší výkon). Stanovil však podmienku – štátny súhlas. Ten mohli dostať iba duchovní s československým štátnym občianstvom, s priznanou štátnou spoľahlivosťou a bezúhonnosťou. Štátny súhlas bol podmienkou k výkonu duchovnej a kazateľskej činnosti. Kňazi sa tak stali rukojemníkmi cirkevných tajomníkov národných výborov, ktorí im mohli štátny súhlas pod rôznymi zámienkami odňať. Štát sa v tomto zákone zaviazal hradiť cirkvám a náboženským spoločnostiam vecné náklady podľa rozpočtov, schválených Štátnym úradom pre veci cirkevné. Súčasne si vyhradil dozor nad celým cirkevným majetkom.
Prijatie cirkevných zákonov malo zásadný význam pre náboženský život v Československu. Štátu sa podarilo vniknúť do štruktúry cirkvi, úplne ovládnuť jej hospodársky život a zásadne vplývať na riešenie jej personálnych otázok. V susedných štátoch s prevahou katolíckeho obyvateľstva – v Poľsku a v Maďarsku – aj vďaka česko-slovenskej skúsenosti z konfrontácie medzi cirkvou a štátom pristúpili miestne cirkvi na projekt „dohody“ so štátom.
Rada pre históriu pri KBS