Ž 131, 2
Stanovisko Subkomisie o „darcovstve“ pohlavných buniek
Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska (SpB TK KBS) sa na svojom zasadnutí v Bratislave zaoberala problémom „darcovstva“ ľudských pohlavných buniek (gamét; čiže ľudských vajíčok a spermií), ktoré slúži na umelé plodenie detí, kde je aspoň jeden z rodičov nahradený cudzou osobou (heterológne umelé oplodnenie). Jedným z dôvodov, pre ktorý sa subkomisia týmto problémom zaoberala, sú rôzne aktivity, tak na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí, ktoré na jednej strane nabádajú mladých ľudí, aby sa stali dobrovoľnými „darcami“ gamét, kým na druhej strane ponúkajú neplodným párom aj také metódy asistovanej reprodukcie, ktoré s využitím darovaných gamét počítajú.
Subkomisia konštatovala, že pri etickom hodnotení tohto problému je potrebné vychádzať z rešpektovania ľudskej dôstojnosti a prirodzených práv počatého dieťaťa, ako aj z pravdivého hodnotenia podstaty a poslania manželstva. Subkomisia zdôraznila, že každé dieťa má právo byť počaté prostredníctvom znakov vyjadrujúcich manželskú lásku medzi mužom a ženou, nosené v lone vlastnej matky, porodené vlastnou matkou a byť vychovávané v rodine založenej na manželstve. Dieťa má tiež právo poznať svojich biologických rodičov, čo je súčasťou poznávania a budovania jeho vlastnej identity.
Subkomisia zároveň pripomenula, že „tradícia Cirkvi a antropologické dôvody uznávajú skutočnosť, že manželstvo a jeho nerozlučná jednota je jediné miesto, ktoré je dôstojné na skutočne zodpovedné odovzdávanie života“ (porov. Donum vitae, II, A, 1.). „Cirkev považuje za eticky neprijateľné oddeľovanie prokreácie od integrálneho osobného kontextu manželského úkonu” (Dignitas personae, 16). Heterológne procedúry umelého oplodnenia (čiže tie, kde sa používajú darované gaméty) však: a) nahradzujú spojenie medzi manželskou láskou a prenášaním života, čím protirečia zmyslu plodenia ako vyjadrenia jednoty manželov (dieťa má, aspoň čiastočne, biologický pôvod mimo manželského páru); b) zatemňujú osobný komponent plodenia (ak sú darcovia gamét neznámi); c) spôsobujú narušenie rodinných vzťahov, oddeľujúc v nich fyzické, psychické a morálne prvky, ktoré ich konštituujú (porov. Donum vitae II, A, 1-3.).
Subkomisia preto vydáva k problému „darcovstva“ ľudských gamét na účely heterológneho umelého oplodnenia toto stanovisko:
1.„Darovanie“ ľudských gamét (vajíčok alebo spermií) je v rozpore s prirodzeným právom dieťaťa byť počaté v kontexte manželskej lásky ako dieťa, ktoré skutočne pochádza od daného manželského páru – muža a ženy. Ak sa manželský pár rozhodne uskutočniť rodičovstvo prostredníctvom „darcovstva“ spermie cudzieho muža alebo prostredníctvom oplodnenia vajíčka, ktoré nepochádza od manželky, zasahuje tým podstatne do utvárania biologického základu identity dieťaťa. Ak by „darovanou“ spermiou bola umelo oplodnená žena, ktorá žije sama bez manželského partnera (nevydatá, vdova, homosexuálna osoba), situácia sa stáva ešte závažnejšou, keďže sa porušuje aj právo dieťaťa mať obidvoch rodičov. Ide o porušenie práva, pretože dieťa osamotenej ženy, dosiahnuté z umelého oplodnenia, nemá otca nie z dôvodu nepredvídanej okolnosti (napr. smrť otca pred narodením dieťaťa) alebo pre nespravodlivosť (napr. opustenie matky zo strany otca), ale z dôvodu „premysleného“ rozhodnutia a uskutočnenia danej technologickej procedúry. Vo všetkých spomenutých prípadoch sa narúšajú prirodzené vzťahy medzi rodičmi a deťmi.
2. „Darovanie“ gamét porušuje vlastnú štruktúru manželskej jednoty, dôstojnosť manželov a ich výlučné právo stať sa otcom a matkou iba jeden skrze druhého (porov. Donum vitae, II. 1-2). Výlučné právo manželov stať sa rodičmi spoločne: iba jeden prostredníctvom druhého, nemá pôvod len v ich vôli, ale spočíva v inštitúcii samotného manželstva. Manželia ho teda nemôžu využívať len podľa vlastnej ľubovôle. Aj keby sterilný manželský partner dal súhlas na umelé oplodnenie pomocou gamét „darcu“, nezmení to negatívnu mravnú podstatu tohto úkonu. Išlo by totiž o „súhlas“, ktorý zasahuje do neodcudziteľného, prirodzeného práva obidvoch manželov. Heterológne umelé oplodnenie porušuje vnútornú jednotu manželov, čím zároveň narúša jednotu, ktorá navzájom spája rodičov s deťmi a deti s rodičmi, falšuje prirodzený poriadok otcovstva a materstva a rozvracia ich charakteristické črty.
3. Je falošný názor, ktorý chce odôvodniť opodstatnenosť heterológneho umelého oplodnenia a „darovania“ gamét intenzívnou a bolestnou túžbou manželov mať vlastné dieťa, a tiež tým, že materstvo a otcovstvo nie je iba biologický fakt. „Darovanie“ gamét v prospech sterilných dvojíc sa tak dokonca považuje za skutok pomoci a sociálnej spravodlivosti. Tento názor však dostatočne nerešpektuje fakt, že pri darcovstve gamét sa nedarujú „hocijaké“ bunky, ale také, ktoré nielen umožňujú vznik nového ľudského života, čiže počatie dieťaťa, ale spoluurčujú aj jeho biologickú (genetickú) identitu. „Darca“/„darkyňa“ gamét sa stáva skutočným genetickým rodičom (otcom/matkou) dieťaťa. Heterológne umelé oplodnenie je zároveň vyjadrením akéhosi „genetického sebectva“: prevažujúcej túžby jedného z manželov mať vlastné genetické puto s počatým dieťaťom. Z tohto biologického (genetického) vzťahu sa však nespravodlivo vylučuje druhý z manželov, ktorý ostáva iba „sociálnym rodičom“. Vo vnútri vzťahu týchto manželov sa tak vytvára závažná trhlina.
4. „Darcovia“ gamét sú spoluzodpovední za porušovanie práva na život u detí, ktoré sa počali z nimi „darovaných“ gamét. Okrem rizika fyzického poškodenia a úmrtia, či priameho (úmyselného) alebo nepriameho usmrtenia ľudských zárodkov v tele (in vivo) alebo mimo tela matky (in vitro), ako aj „spontánnych” potratov, ktoré zapríčiňujú nedokonalosť a riziká samotných používaných metód, je sem potrebné započítať aj umelé potraty pri zistení poškodenia plodu (prenatálna eugenika) alebo pri viacplodovom tehotenstve (tzv. redukcia plodov) po umelom oplodnení. Osobitný morálny problém predstavujú tzv. nadpočetné embryá (čiže ľudské bytosti, u ktorých sa už nepočíta s ich prenesením do maternice). Sú dočasne skladované v hlboko zmrazenom stave (tzv. kryoprezervácia) a okrem priamej fyzickej likvidácie ohrozené aj zneužitím na rôzne výskumné alebo iné účely. Ide tu o morálne neprijateľné zaobchádzanie s nevinným ľudským životom.
5. Anonymita „darcu“ gamét nerešpektuje právo dieťaťa poznať svoj biologický (genetický) pôvod. Môže viesť aj k iným závažným následkom. Ide napríklad o situácie, keď by sa niekto mohol stať otcom veľkého počtu detí narodených rôznym matkám, ale zostal by vo vzťahu k nim ako otec „skrytý“. Takéto prípady sa už v niektorých krajinách vyskytli. Vzniká tiež riziko, že by niektoré z týchto detí mohli nevedome uzatvoriť manželstvá s vlastnými súrodencami (incest). Navyše, táto anonymita – a falošná „istota nezodpovednosti“ – darcu gamét vo vzťahu k počatému potomstvu sa v súčasnosti stáva ľahšie prelomiteľnou, najmä v dôsledku zvyšujúceho sa výkonu a nových možností aktuálnych informačných technológií.
6. Z etického hľadiska je neprijateľné zriaďovanie a prevádzkovanie bánk ľudských spermií alebo vajíčok na heterológne umelé oplodnenie, hoci by sa uskutočňovalo aj bez lukratívnych cieľov (porov. Donum vitae II., A, 3.). Ak sa navyše vykonáva pre zisk, nemorálnosť takéhoto konania sa znásobuje. To, že v mnohých krajinách si mladí ľudia zarábajú „darovaním“ svojich vajíčok alebo spermií, svedčí o strate citlivosti voči základným ľudským hodnotám. „Darovanie“ vajíčok je navyše spojené s nezanedbateľnými rizikami pre zdravie a plodnosť ženy. „Darcovia“ gamét by si mali uvedomiť, že „darované“ pohlavné bunky nesú v sebe ich vlastnú, jedinečnú genetickú identitu. Preto by sa nemali vystavovať riziku, že by sa ich pohlavné bunky mohli stať predmetom ďalšieho nekontrolovateľného využitia alebo obchodu.
7. „Darovanie“ gamét vytvára aj možnosť ich následného zneužitia v eticky problematickom biologickom či biomedicínskom výskume. I keď takéto riziko je v kultúrnych krajinách do istej miery znížené limitujúcimi právnymi predpismi a etickými smernicami, možnosť neetických manipulácií s „darovanými“ ľudskými gamétami je znepokojujúca. Príkladom sú experimenty, pri ktorých by sa používali ľudské gaméty spolu so zvieracími, rôzne neprípustné manipulácie ľudského genómu, vytváranie ľudsko-zvieracích chimér, cybridov či hybridných embryí, ako aj pokusy s dnes takmer všeobecne zakázaným klonovaním človeka.
Mons. Štefan Sečka
Predseda Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie KBS