Jn 10, 27
Vyhlásenie environmentálne subkomisie KBS k rozvoju vidieka na Slovensku
V mnohých oblastiach Slovenska pozorujeme snahu o rozvoj a oživenie života na vidieku. Tieto snaženia vítame a chceme povzbudiť všetkých ľudí, tak veriacich, ako aj neveriacich, aby sa pričinili o skvalitnenie života a jeho skrášlenie v našich obciach.
Výsledky štatistík ukazujú, že Slovensko je krajinou s prevažujúcim vidieckym osídlením. V porovnaní so situáciou v krajinách Európy, kde v mestách žije 82,7% obyvateľov, na Slovensku je to 56,5%.
Prevažná časť nášho obyvateľstva sa v minulosti zaoberala poľnohospodárskou výrobou a chovom dobytka. Toto smerovanie bolo výsledkom histórie krajiny a jej obyvateľstva. Zakladanie JRD, kolektivizácia a socializácia oslabili a napokon celkom zabrzdili tento prirodzený vývoj na našom vidieku. Doteraz sa nepodarilo primerane oživiť poľnohospodársku činnosť. Prirodzený vzťah k pôde a jej tradičné trvalo udržateľné poľnohospodárske využívanie vnímame ako hodnotu, na ktorú je potrebné opäť dôrazne poukázať.
Naši predkovia sa vyznačovali skromnosťou v životnom štýle, láskou ku krajine, v ktorej žili, pracovitosťou a nábožnosťou. Boli to hodnoty, ktoré formovali náš ľud oddávna. Tieto hodnoty naši predkovia vnímali ako Boží dar. My dnes chceme znova na ne poukázať a odporúčať ich. Práve vďaka týmto hodnotám boli naše rodiny jednotné, plné radosti a lásky.
Dnes sú rodiny často rozvrátené a to aj preto, že muži, ale aj ženy odchádzajú za prácou do iných krajín a naša vlastná zem ostáva na mnohých miestach neobrobená a neprináša nám úžitok, dopyt po poľnohospodárskych výrobkoch sa kryje importom zo zahraničia.
V minulosti rodiny spoločne pracovali na poli, pestovali plodiny, chovali zvieratá a boli takpovediac sebestační, ba svoje produkty aj predávali. Socializácia zmenila slovenské obce, väčšina občanov sa zamestnala v priemysle, alebo v službách a odchádzala do fabrík. V obciach prestal chov zvierat a hospodárske budovy schátrali. Źivot v obciach akoby zamĺkol, lebo prestal pracovný ruch.
V posledných dvoch desaťročiach sa obyvateľstvo z rušných miest pomaly vracia do obcí. Dedina znova poskytuje možnosť získania toho najnutnejšieho k životu a navyše krásu okolitého prírodného prostredia.
Väčšina obyvateľov Slovenska sa hlási ku Katolíckej cirkvi, preto by sa v našich obciach mal znova zviditeľniť aj náboženský život, ako je svätenie nedieľ, sviatkov a liturgických období. Nedele a sviatky boli dňami odpočinku a radostných stretnutí mládeže, ale aj dospelých. Bolo by vhodné vrátiť sa k týmto tradíciám, čo by výrazne napomohlo k odbúraniu egoizmu a ľudia by sa opäť otvorili pre osobnú ľudskú komunikáciu, obnovili osobný ľudský kontakt, vedeli si podať ruku a povedať teplé slovo, zdieľať spoločenstvo.
Nakoľko je možné odporúčame ľuďom, najmä tým, ktorí nemajú prácu, aby sa vrátili k prírode blízkemu obhospodarovaniu zeme, svojich záhrad a polí. Mohli by sme sa tak stať viac nezávislými a sebestačnými vo výrobe kvalitných biopotravín a naše rodiny by boli znova spolu a mali každodennú istotu. Odporúčame obyvateľom našich obcí vrátiť sa k drobnochovu domácich zvierat (kravy, ovce, kozy, hydina), včelárstvu, predaju produktov z dvora a k rozvoju agroturistiky. Starostovia obcí by mohli budovať náučné chodníky a tak pomôcť deťom i návštevníkom nadobudnúť vzťah k prírode a k objavovaniu jej krás. Pri rozvoji obcí treba brať ohľad na zachovanie vzácnych biotopov, ktoré sú útočišťom rozmanitých druhov rastlín a živočíchov.
Myslíme si, že by mala fungovať spolupráca kňazov a starostov obcí, aby spoločne pracovali na projektoch pre obec a hľadali rôzne možnosti získania finančných prostriedkov, napr. z rôznych grantov a projektov, aby sa naši obyvatelia mohli znova zamestnať na vlastnej pôde.
Z obcí vymizli miestne kultúrne zvyky a tak prichádzame o duchovné bohatstvo. Treba podporiť nadšencov, ktorí by vedeli prinavrátiť toto bohatstvo.
Čistota a poriadok, triedenie a recyklácia odpadu, využitie bioodpadu vo vlastnom obydlí, likvidácia čiernych skládok, čistenie studničiek, medzí, čistenie priekop – k tomu všetkému máme vychovávať obyvateľov, osobitne mládež. Aj tieto maličkosti by minimalizovali povodne. Nemôžeme sa spoliehať iba na štát, ale máme aj sami urobiť drobnosti, ktoré môžeme urobiť. Navyše to prospeje zdraviu nás všetkých.
Snahy o revitalizáciu vidieckeho života vo všetkých spomínaných oblastiach sú dnes aktuálnou výzvou pre všetkých zodpovedných ľudí v samosprávach obcí a preto angažovanosť kresťanov musí byť príkladná. Vedie ich k tomu zodpovednosť vyplývajúca z Božieho poverenia múdro spravovať, zveľaďovať a chrániť prírodné hodnoty a zdroje pre prospech človeka, pre jeho zdravý a šťastný život a pre radosť z toho, že si ho Boh vyvolil ako svojho spolupracovníka.