Sk 9
Vyhlásenie Rady KBS pre cirkevné dejiny k roku 1950
Ľudská pamäť si uchováva minulé udalosti. Niektoré z nich sú príjemné a radostné, iné smutné a bolestné. Takáto pamäť necharakterizuje len jednotlivca, ale aj spoločenstvá, osobitne cirkevné spoločenstvo. V tomto roku nám prichodí pripomenúť si rok 1950, ktorý patril k najťažším rokom, ktorý Katolícka cirkev na Slovensku v 20. storočí prežila. Ak bol predchádzajúci rok 1949 rokom otvoreného stretu s komunistickým režimom, rok 1950 bol rokom masových perzekúcií, rokom likvidačných praktík.
V súvislosti s rokom 1950 si pripomíname niekoľko závažných udalostí. Prvou je vykonštruovaný politický proces Augustin Machalka a spol. s desiatimi predstaviteľmi mužských reholí, ktorý sa konal 31. 3. – 4. 4. 1950 v Prahe. Išlo o prvý monstreproces v tzv. ľudovodemokratickej ČSR s organizovanou verejnosťou a masovým propagačným využitím. Po tomto procese nasledoval otvorený útok proti reholiam. Realizovala sa akcia „K“ (Kláštory). Zvláštny rozkaz ministra vnútra z 12. 4. 1950 určil začiatok akcie na noc z 13. na 14. 4. 1950. Nastala barbarská noc. Presne o polnoci sa príslušníci bezpečnosti začali dobýjať do kláštorov. Nadránom rehoľníkov zvážali do sústreďovacích stredísk. Druhá etapa akcie „K“ sa uskutočnila 3. – 4. 5. 1950.
Po akcii „K“ nasledovala realizácia akcie „R“ (Rehoľníčky) 28. – 31. 8. 1950 – násilné sústredenie ženských reholí, ktoré pokračovalo v ďalších etapách až do 70. rokov. Pokus o likvidáciu mužských a ženských reholí bol necitlivým zásahom proti Katolíckej cirkvi. Veď rehoľné spoločenstvá sprevádzali Katolícku cirkev prakticky od zrodu európskej kresťanskej kultúry. Boli vždy nositeľmi kultúry, vzdelanosti a dávali cirkvi významné obrodné impulzy pri hľadaní nových ciest.
ďalším zásahom do života Cirkvi bola akcia „P“. Pod rúškom hnutia návratu gréckokatolíkov k Pravoslávnej cirkvi komunistický režim presadzoval likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi. Z tohto dôvodu sa zišiel dňa 28. 4. 1950 v Prešove nelegálny sobor, ktorý rozhodol o zrušení únie s Rímom proti vôli väčšiny veriacich. Kňazi a veriaci, ktorí ostali verní únii, boli kruto prenasledovaní.
V júli 1950 sa uskutočnila akcia „B“ – biskupi. Katolícki biskupi sa ocitli v domácom väzení. Boli prísne izolovaní a strážení orgánmi bezpečnosti. Od apríla 1950 do septembra 1950 bezpečnosť zaistila a odovzdala do vyšetrovacej väzby štyroch biskupov.
V snahe úplne ovládnuť, kontrolovať, regulovať a usmerňovať výchovu kňazského dorastu boli všetky teologické fakulty a učilištia vyňaté spod pôsobnosti ministerstva (povereníctva) školstva a dozor nad nimi prevzal Štátny úrad pre cirkevné veci. Nadväzne na to bolo prijaté vládne nariadenie č. 112/1950 Zb. zo 14. 7. 1950. To stanovilo, že všetko rímskokatolícke bohoslovecké štúdium sa v Česku sústreďuje na štátom zriadenej Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte (CMBF) v Prahe a na Slovensku na CMBF v Bratislave. Zanikli diecézne semináre a začala sa perzekúcia bohoslovcov, ktorí odmietli nastúpiť na štátom založenú bohosloveckú fakultu.
Práve v roku 1950 sa začala úspešne rozvíjať obranná reakcia Cirkvi. Od 29. 9. 1950 sa uskutočňujú tajné kňazské vysviacky a o rok neskôr už tajné biskupské vysviacky. Rodí sa skrytá Cirkev, ktorá pracuje tam, kde má oficiálna štruktúra Cirkvi zviazané ruky.
Rok 1950 je rokom poníženia a prenasledovania Katolíckej cirkvi, rokom veľkých obetí biskupov, kňazov, rehoľníkov a laikov, ale aj rokom začiatku veľkého spytovania a nových nádejí a perspektív do budúcnosti. V atmosfére strachu a trpkosti z prenasledovania vyrástla nová generácia slovenských katolíkov, ktorá je opatrná, ale súčasne pevná a rozhodnutá nevzdávať sa viery. Našu spomienku a úctu si zaslúžia všetci tí, ktorí svojim utrpením vydali svedectvo Pravde. Sú pre nás posilou aj v dnešnom čase.
Členovia Rady KBS pre cirkevné dejiny