Rímskokatolícka cirkev

DILECTO FILIO SFENTOPULCHO glorioso comiti. Industriae tuae notum esse volumus, quoniam confratre nostro Methodio, reverentissimo archiepiscopo sanctae ecclesiae Marabensis, una cum Semisisno, fideli tuo, ad limina sanctorum apostolorum Petri et Pauli nostramque pontificalem praesenciam veniente atque sermone lucifluo referente, didicimus tuae devocionis sinceritatem et totius populi tui desiderium, quod circa sedem apostolicam et nostram paternitatem habetis... Ipsum quoque presbiterum nomi Uuichinus, quem nobis direxisti, electum episcopum consecravimus sanctae ecclesiae Nitrensis; quem suo archiepiscopo in omnibus obedientem, sicuti sancti canones docent, esse iubemus.[1]

MILOVANÉMU SYNOVI SVÄTOPLUKOVI, slávnemu kniežaťu. Tvojej horlivosti (náboženskej) chceme dať na vedomie, že keď náš spolubrat Metod, najdôstojnejší arcibiskup Svätej cirkvi moravskej, prišiel spolu s tvojím verným Siemižižňom pred prah svätých apoštolov Petra a Pavla a pred našu pápežskú tvár a prehovoril žiarivou rečou, spoznali sme úprimnosť tvojej oddanosti i želanie celého tvojho ľudu, ktoré prechovávate voči Apoštolskej stolici i našej otcovskej starostlivosti... Aj toho kňaza, menom Viching, ktorého si k nám poslal, vysvätili sme ako zvoleného biskupa Svätej cirkvi nitrianskej; prikázali sme mu, aby svojho arcibiskupa vo všetkom poslúchol, ako to sväté kánony učia.

Vyššie uvedený historický text - bula pápeža Jána VIII. Industriae tuae - bezpečne uvádza Nitrianske biskupstvo v roku 880. Teda najstaršie biskupstvo na území strednej Európy v tom čase, ako to vyjadril Ján Pavol II. v liste adresovanému nitrianskemu biskupovi Jánovi Pásztorovi v roku 1980, z príležitosti 1100 výročia založenia: „Hej, zo starobylosti Nitry, - veď ide o prvú diecézu na území Strednej Európy - sa rodí veľká istota, potvrdená hlasom jedenástich storočí: Boh bol vždy s nami. Boh je vždy s nami a s celou Cirkvou a jeho nepretržitá prítomnosť je zárukou života a životnosti. Buďte teda plní radosti a dôvery! Znova a znova Vám to opakuje námestník Kristov a obnovuje pre Vás povzbudenie, ktoré sa tak často ozýva v Božom slove (porov. Flp.4,4-6).[2]

Tieto myšlienky pripomenul Svätý Otec aj pri svojej návšteve Nitry 30. júna 1995.[3] Je možné, že už aj pred rokom 880 bola Nitra sídlom biskupa alebo archipresbytera, ktorý mohol riadiť z poverenia salzburského arcibiskupa cirkevné spoločenstvo na nižšej úrovni. Môže o tom svedčiť aj skutočnosť, že v bule Jána VIII. sa uvádza už označenie „svätá cirkev nitrianska . Priaznivo môže túto správu potvrdiť aj správa zo spisu Conversio Bagoariorum et Carantanorum, ktorý vznikol v Soľnohrade v r. 871, v ktorom sa o Nitre píše: „Jemu (Pribinovi) posvätil (consecravit) niekdajší arcibiskup Adalram kostol za Dunajom na jeho vlastnom majetku zvanom Nitrava. [4] U neskorších historikov (napr. biskupa Jozefa Vuruma)[5]sa uvádza zaujímavá správa, zachytená v životopise sv. Ambróza (+397), milánskeho biskupa, v súvislosti s kráľovnou Markomanov, ktorá žiadala biskupa pre svoje územie. Nemá však presné historické podloženie vo vzťahu k Nitre.[6]
Nespoľahlivé sú aj údaje o nitrianskom biskupovi Alkuinovi, ktorý mal spravovať Nitrianske biskupstvo v časoch pápeža Eugena II. (824-827). Listina, spomínajúca tohto biskupa, je historickou kritikou dokázaná ako falzum.[7] Akého teritoriálneho rozsahu bolo Nitrianske biskupstvo vo svojich začiatkoch, ťažko určiť. Na základe archeologických výskumov možno však určiť, že Nitrianskemu kniežatstvu a neskoršie aj biskupstvu v Nitre patrilo nielen dnešné juhozápadné Slovensko, ale aj územie Spiša, Novohradu a Gemera[8]a pravdepodobne aj územie Zadunajska (Vyšehrad v Maďarsku a Ostrihom).[9]
Bola Nitra sídlom aj arcibiskupa Metoda? Nemožno to vylúčiť. V spomínanej bule sa uvádza: „prikázali sme mu (Vichingovi), aby svojho arcibiskupa vo všetkom poslúchol, ako to sväté kánony učia. Tento text nevylučuje, že Metod mohol ako metropolita sídliť v Nitre, hoci pre toto územie bol ustanovený biskup Viching.[10]
Prvý nitriansky biskup Viching v čase vyostrenia vzťahov medzi Východofranským kráľovstvom a Moravskou ríšou asi na prelome rokov 890-891 opustil svoje biskupstvo a vstúpil do služieb východofranského kráľa (od r. 896 cisára) Arnulfa. V roku 899 bol cisárom určený za pasovského biskupa, teda za biskupa diecézy, ktorá si robila už v 9. storočí aj koncom 10. stor. cirkevnoprávne nároky na územie centra Moravskej ríše. Proti menovaniu Vichinga za biskupa do Pasova sa postavili juhonemecké cirkevné provincie, poukazujúc na skutočnosť, že Viching je určeným biskupom do Nitry. Viching nezískal pasovský biskupský stolec azda aj preto, že cisár Arnulf zomrel v decembri 899.[11]
Nástupca Svätopluka Mojmír II. sa usiloval o obnovu cirkevnej organizácie vo svojej ríši. Na jeho žiadosť pápež Ján IX. (898-900) poslal na Moravu troch legátov roku 899 - arcibiskupa Jána, biskupov Benedikta a Daniela, ktorí tam vysvätili arcibiskupa a troch sufragánov; žiaľ, mená ani miesta biskupstiev nie sú známe.[12] Nemožno však pochybovať, žeby Nitra medzi nimi nebola. Pravdepodobne arcibiskupom sa stal sv. Gorazd, blízky spolupracovník sv. Metoda, ktorého on na smrteľnej posteli označil za svojho nástupcu: „Tento je vašej krajiny slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako aj moja. [13]
Druhý nitriansky biskup mizne v spoločnom hrobe Moravskej ríše. Po ňom celé dve storočia sú osudy Nitrianskeho biskupstva obklopené tajomstvom. Osudy Nitrianskeho biskupstva sú poznačené politickými nepokojmi tých čias. Po bitke na Lechu (955) dočasne obsadil územie juhozápadného Slovenska, vrátane Nitry, český knieža Boleslav. Asi v sedemdesiatych rokoch 10. stor. uhorský knieža Gejza dobyl územie pre seba.[14]
Poľský panovník Boleslav Chrabrý obsadil územie Slovenska a okolo roku 1000 ho držal pod nadvládou až po Dunaj dva-tri roky. Severnejšiu časť - v okolí Trenčína - asi do roku 1017. Územie opäť prešlo zásluhou kráľa Štefana pod korunu Arpádovcov.
Keďže v tom čase vznikali v strednej Európe nové biskupstvá, aj z hľadiska uvedených udalostí možno chápať, že tu bol záujem o územie biskupstva v Nitre, ktoré jestvovalo už aspoň sto rokov.
Pražské biskupstvo založené roku 973, malo v zakladajúcej listine ohraničené územie až k Váhu ako pole svojej právomoci. Hoci niektorí podľa správy Kozmasa (+ 1125), českého kronikára, hranice určujú na celé alebo časť Slovenska.[15]
Okolo roku 1000 vzniklo Wroclavské (Vratislavské) biskupstvo, do ktorého patrila kastélania Trecen, ktorú mnohí historici stotožňujú s Trenčínom.[16] Roku 1063 bolo založené olomoucké biskupstvo. Patrilo územie bývalého biskupstvo v Nitre do neho? Alebo len jeho časť?
Nitra bola v 11. storočí sídlom kniežat a predsa nepočuť o biskupstve v Nitre. Ani v Prahe a Ostrihome niet zmienky o tomto biskupstve. Pri hľadaní odpovede na viaceré otázky týkajúce sa Nitrianskeho biskupstva nemožno obísť dôležitú skutočnosť, že cirkevná organizácia Uhorského kráľovstva začínala nadobúdať novú podobu po roku 1000. Sv. Štefan, apoštolský kráľ, založil viacero biskupstiev, ale pravdepodobne neobnovil biskupstvo v Nitre, pretože novozriadené biskupstvo v Ostrihome sa takmer zhodovalo s územím Nitrianskeho biskupstva z roku 880, takže z hľadiska rímskeho stolca mohlo ísť o preloženie sídla (translatio sedis), ako uvádza historik prof. Richard Marsina.[17]
Písomný doklad z roku 1006[18]hovorí o výsadách, ktoré dal kráľ Štefan Nitrianskej kapitule: „... na všetkých kráľovských synodách, ako aj na stretnutiach šľachty ... po ostrihomskej kapitule nech majú hneď miesto a slovo. [19]
O privilégiách pre „Nitriansku cirkev v tomto období svedčí aj darovacia listina kráľa Gejzu z roku 1158, kedy ju obdaroval novými majetkami. Uvádza tu aj privilégia, ktoré dostala od „svätých kráľov (Štefana a Ladislava).[20]
V snahe objasniť biele miesta histórie Nitrianskeho biskupstva nemožno však obísť ani záznam, aj keď pomerne neskorší, ktorý spomína biskupa Bystríka ako nitrianskeho biskupa,[21]ktorý zomrel za vzbury pohanského Vathu roku 1047.[22]

Poznámky:

[1] Marsina, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I, Bratislava 1971, s. 23-25; Slovenský preklad buly Industriae tuae uvádza Ratkoš, P.: Pramene k dejinám Veľkej Moravy, Bratislava 1964, s. 190.
[2] 1100. výročie založenia nitrianskeho biskupstva, Tipografia Polyglotta Vaticana, 1980, s. 8.
[3] Pápež Ján Pavol II. na Slovensku, Príhovory a homílie, Bratislava 1995, s. 25-310.
[4] Bagin, A.: Apoštoli Slovanov Cyril a Metod a Veľká Morava, Bratislava 1987, s.45; slovenský preklad sa nachádza tiež u Petra Ratkoša, c. d., s. 87.
[5] (Vurum, J.): Episcopatus Nitriensis ejusque praesulum memoria, Bratislava 1838, s. 5-13; o kráľovnej Frigitil porov. príspevok: Frigitil a biskupstvo v Nitre, in: Tovarišstvo II. 1895 s. 50-53.
[6] Vita S. Ambrosii, in: Migne: Patrologia, zv. XIV, s. 39.
[7] Zoznam biskupov, nachádzajúci sa vo Vatikánskom tajnom archíve Vescovi 26 Schedario Garampi 56 Indice 500 na fóliách 164-170, uvádza biskupov v Nitre od biskupa Sunniasa cez Alcuina a Vichinga, Bystríka až po biskupa Erdödiho (1723). Tieto údaje sú však prevzaté z neskorších prameňov a preto nezaručujú historickú spoľahlivosť počiatočných údajov.
[8] Bagin, A.: Apoštoli Slovanov Cyril a Metod a Veľká Morava, c. d., s. 44-45.
[9] Marsina, R.: O nitrianskom biskupstve, in: Szomszédaink között Kelet-Európában, Budapest 1993, s. 28.
[10] Marsina, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I., c.d., s. 23.
[11] Marsina, R.: O nitrianskom biskupstve, c. d., s.28.
[12] Marsina, R.: Vznik a vývoj cirkevnej organizácie na Slovensku do konca 13. storočia, in:Pamiatky a múzea, 2/1999, s.6.
[13] Źivot Metoda XVII, in: Vragaš, Š.: Źivot Konštantína Cyrila a Źivot Metoda, Martin 1991, s. 89.
[14] Marsina, R.: O nitrianskom biskupstve, c. d., s. 29.
[15] Kosmova kronika česká, Praha 1972, s. 122.
[16] Marsina, R.: O nitrianskom biskupstve, c. d., s. 30
[17] Marsina, R.: tamtiež s. 29.
[18] V opise jestvuje z 18. storočia v Kapitulnom archíve v Nitre; v rukopise kniha kanonika Jána Ladislaidesa (1735-1757) Liber seu Nomina Excmorum, Illmorum, et Rssmorum Dnorum Epporum Nitriensimum, Canonicorum item, et Almae hujus Dioecesis Nitriens Plebanorum; na strane 343 sa uvádza odpis s poznámkou: „ex vetusto fragmento desumptum , čo značí, že odpis bol prevzatý zo starého fragmentu; text uvádza tiež Marsina, R.: Codex diplomaticus, c. d., s. 48-49; niektorí autori ju pokladajú za neskoršiu.
[19] Tamtiež, s. 49.
[20] Tamtiež, s. 82-83.
[21] Acta Sanctorum Ungariae, ex Joannis Bollandi Societatis Jesu Theologi, Continuatoribus, Aliísque Scriptoribus excerpta, et Prelegomenis, ac Notix illustrata. Semestre Secundum. Vyšlo v Trnave r. 1743-44; 1747-49; a 1764-1766 v prvom vydaní v hlavnej časti, ktorá má 383 strán, je pripojený apendix v počte 91 strán; tu sa na s. 60 nachádza životopis sv. Buldusa a Bystríka, ktorý je tu označený ako „nitriansky biskup . V hlavnej časti na s. 245 v poznámke b je pri životopise sv. Gerharda-biskupa a mučeníka spomínaný aj „Beztertus Nitriensis ako spoločník umučenia. V diele Ungaricae Sanctitatis Indicia, Sive Brevis quinquaginta quinque Sanctorum, Beatorum, ac Venerabilium Memoria Iconibus expressa. na s. 55-56 je uvedený životopis sv. Bystríka-mučeníka - nitrianskeho biskupa; rok vydania 1737.
[22] Pražák, R.: Legendy a kroniky koruny Uherské, Praha 198 8, s. 118-131.